Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210820
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414210820.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: K.
K., nar .XX. XX. XXXX, bytom U., K. XX/XX, zastúpený Mgr. Miroslavou Schneiderovou, advokátkou, AK
so sídlom Žiar nad Hronom, M. R. Štefánika 19/37, proti odporcovi: A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. R.
H., I. XXX/X, zastúpený JUDr. Armínom Tenczerom, advokátom, AK so sídlom Bratislava, Furdekova 8,
o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa a odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21. 10. 2014 č. k. 9C/144/2014 - 25, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zo sumy
76,34 Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 09. 09. 2014 s tým, že zvýšené
výživné je odporca povinný zasielať navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné
za obdobie od 09. 09. 2014 do 21. 10. 2014 vo výške 171,53 Eur uložil odporcovi uhrádzať v 30,- Eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd
návrh zamietol, o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ, aj keď nadobudol plnoletosť, nemá schopnosť
sám sa živiť, pretože študuje v dennom štúdiu na B. K. D. na N. F., kde bol prijatý na študijný odbor právo
v akademickom roku 2014/2015. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahuje príjem 958,-
Eur mesačne, matka viac vyživovacích povinností okrem navrhovateľa nemá. Súd skonštatoval, že od
poslednej úpravy výživného (v roku 2002) došlo na strane navrhovateľa k zmene pomerov, podstatne
sa zmenili potreby navrhovateľa vzhľadom na jeho vek a súčasné štúdium na vysokej škole.

V prípade odporcu konštatoval zmenu príjmov zo sumy 490,- Eur na súčasnú úroveň 1.011,- Eur
mesačne (za posledných 12 mesiacov), okrem toho na strane odporcu nastala ďalšia zmena, nakoľko
mu pribudla zákonná vyživovacia povinnosť k maloletému O. K., nar. v roku XXXX. Prvostupňový súd
po zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je
dôvodný a výživné ustálil na sumu 200,- Eur, keď zohľadnil potreby navrhovateľa, osobné a majetkové
pomery odporcu (keď prihliadol aj na skutočnosť, že je vlastníkom rozostavaného rodinného domu a
výlučným vlastníkom pozemkovej nehnuteľnosti) a konštatoval aj zákonnú vyživovaciu povinnosť matky
navrhovateľa. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti v rozsahu 400,- Eur
mesačne, v zostávajúcej časti návrh zamietol, keď aj matka má povinnosť primerane sa podieľať na
výžive navrhovateľa, a ktorého výdavky súd považoval za nevyhnutné na úrovni 480,- Eur mesačne.

Zároveň vysvetlil, ktoré odporcom deklarované výdavky zohľadnil a ktoré nie. Zvýšené výživné určil
počnúc dňom podania návrhu na začatie konania, teda dňa 09. 09. 2014, zročné výživné, ktoré bolo
vyčíslené na sumu 171,53 Eur povolil odporcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným
výživným. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.
s. p. s odôvodnením, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca aj navrhovateľ.

Odporca v odvolaní uvádza, že predmetom návrhu bolo zvýšenie nákladov oproti predchádzajúcemu
obdobiu, keď navrhovateľ navštevoval strednú školu, nie však zmena pomerov siahajúca k poslednej
úprave v roku 2002. Navrhovateľom deklarované výdavky vo výške 601,- Eur súd považoval v časti
121,- Eur za nedôvodné, podľa odporcu sú však aj zvyšné výdavky spochybniteľné, nakoľko náklady na
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby mal navrhovateľ aj v čase ukončenia štúdia na strednej škole,
pričom v tomto čase zvýšenie výživného nepožadoval. K príjmom navrhovateľovej matky vo výške 958,-
Eur uviedol, že tieto boli od roku 2002 každomesačne zvyšované o prenájom 2-izbového bytu na K. ulici
v U., ktorá v rokoch 2003 - 2004 bola 232,36 Eur a v nasledujúcom období sa zrejme nájom zvyšoval.
K navrhovateľom deklarovanému podstatnému zvýšeniu nákladov poukazuje na výšku inflácie, ktorá
bola v roku 2013 na úrovni 1,25 %, v roku 2014 0,00 % a od septembra 2014 nastala stagnácia cien, to
znamená deflácia. Vytýka nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu, keď súdom určená suma
480,- Eur ako mesačné výdavky navrhovateľa nezodpovedá podstatnej zmene pomerov v súvislosti s
jeho prijatím na N. F. B.. Neboli dostatočne zistené výdavky navrhovateľa v období posledných rokov
štúdia na strednej škole, ktoré by predstavovali oprávnené zvýšené náklady. Podľa odporcu od tohto
obdobia došlo reálne k zníženiu nákladov navrhovateľa a poukazuje na ich výšku, ktorá predstavuje
300 %-ný rozdiel oproti priemerným nákladom priemernej slovenskej domácnosti, a teda nadštandard
navrhovateľom deklarovanej sociálnej situácie. Spochybňuje náklady na cestovné, náklady na kúpu
študijných pomôcok, internátne ubytovanie a športové vyžitie považuje za akceptovateľné. Podstatná
zmena mala nastať v stravovaní a v znížení nákladov na ubytovanie v mieste trvalého bydliska. Podľa
odporcu je nezvratné, že náklady navrhovateľa, resp. jeho matky, sa v porovnaní s obdobím, kedy
navrhovateľ navštevoval strednú školu, znížili.

Za nesprávne skutkové zistenia považuje aj posúdenie výdavkov odporcu. Príjem odporcu po úhrade
výživného pre navrhovateľa predstavuje 935,- Eur, príjem jeho manželky z podnikania v roku 2014 je
účtovná strata, nakoľko na chode domácnosti sa finančne podieľa iba rodičovským príspevkom, keď je
na materskej dovolenke. Celkové príjmy domácnosti odporcu sú 1.142,- Eur. Poukazuje na nevyhnutné
výdavky odporcu, ktoré po vyčíslení predstavujú 1.200,- Eur mesačne. Odporca teda nemá priestor
vo vyššom rozsahu prispievať na výživu navrhovateľa a pokiaľ navrhovateľ svoje výdavky vyčíslil na
sumu 600,- Eur, odporca poukazuje, že jeho rodina (3 osoby) musí hospodáriť so sumou 1.200,- Eur
mesačne. Ďalej poukazuje na 4-násobné zvýšenie príjmu matky navrhovateľa od poslednej úpravy
výživného. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že od rozvodu odporcu s matkou navrhovateľa odporca
nevlastnil a doposiaľ nevlastní žiadnu bytovú jednotku napriek tomu, že matka navrhovateľa bola povinná
mu zabezpečiť náhradný byť, čo doposiaľ neučinila. S terajšou manželkou sa rozhodli pre výstavbu
pre domu, boli im poskytnuté dva hypotekárne úvery, preto uvádzané výdavky vzhľadom na okolnosti
považuje za dôvodné. Aj keď súdna prax platby hypotéky v prípade výživného neakceptuje ako dôvodné
výdavky, má za to, že každý prípad je potrebné riešiť individuálne. V prípade odporcu ide o zabezpečenie
prvého spoločného bývania spolu s manželkou. Ide o 4-izbový rodinný dom s primeranou cenou a je
nutný k zaisteniu bývania odporcu a jeho rodiny, čo by malo byť zohľadnené pri určení výšky výživného,
podobne ako strava, hygienické potreby a podobne. Poukazuje na skutočnosť, že pred nástupom
na vysokú školu študoval navrhovateľ súkromnú V. O. zameranú na marketing, manažment podniku,
mzdovú agendu, takže štúdium N. je úplne odlišným odborom voči predchádzajúcemu zameraniu.
Vyjadril úvahu, či štúdium v danom prípade pre navrhovateľa nie je iba hobby, ktoré si realizuje namiesto
uplatnenia sa na trhu práce vo vyštudovanom odbore a tým získania schopnosti a možnosti živiť sa sám.
Odporca uvádza, že zistil dodatočne, že navrhovateľ bol od 17. 05. 2013 do 31. 05. 2013 zamestnaný
na dohodu o brigádnickej práci študenta, rovnako na dohodu pracoval aj v čase od 25. 07. 2014 do 30.
09. 2014, keď predmet pracovnej činnosti nesúvisel so štúdiom na N. F.. Týmto zároveň navrhovateľ
preukázal svoju schopnosť a možnosť živiť sa sám, a to aj v čiastočnom rozsahu popri štúdiu. Žiada, aby
krajský súd, pokiaľ nedôjde k dôvodnému záveru ohľadne zrušenia vyživovacej povinnosti, prípadne k

zníženiu pôvodného výživného 76,34 Eur, zruší napadnutý rozsudok okresného súdu a konanie zastaví
s tým, že vyživovacia povinnosť odporcu ostane zachovaná v zmysle rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 8P/128/98 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/5142/02.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu určeniu výšky
vyživovacej povinnosti, nakoľko v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch odporcu je
prispievať na jeho výživu sumou vyššou ako 200,- Eur. V konaní dostatočne preukázal opodstatnenosť
výdavkov mesačne minimálne v sume 601,- Eur. Nesúhlasí s názorom súdu, že časť deklarovaných
výdavkov týkajúcich sa stavebného sporenia, životného poistenia, sporenia a mimoškolských aktivít je
neodôvodnená. Všetky deklarované mesačné výdavky zodpovedajú veku navrhovateľa a potrebám, nie
sú nadmerné ani neprimerané, korešpondujú súčasnému charakteru doby a slúžia na zabezpečenie
navrhovateľa do budúcnosti v prípade úrazu, zároveň mimoškolské aktivity slúžia pre jeho zdravý
fyzický a psychický vývoj a hlavne sú nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Súdom určené
výživné vo výške 200,- Eur mesačne nepovažuje za primerané jeho potrebám, nakoľko je študentom
vysokej školy a od poslednej úpravy, kedy mal X rokov, bol žiakom N. triedy základom školy, uplynula
pomerne dlhá doba. Súd pri určení výživného vychádzal len z finančného príjmu odporcu a neprihliadol k
preukázaným majetkovým pomerom - vlastníctvo pozemkovej nehnuteľnosti a rozostavaného rodinného
domu. Neskúmal ďalej, či je napríklad vlastníkom motorového vozidla, keď podľa jeho informácií vlastní
spoločne s manželkou dve motorové vozidlá. Súd prihliadol na úhradu potrieb nezaopatreného O. K., na
ktorých sa musí podieľať aj jeho matka, ktorá je živnostníčka. Vytýka súdu, že neskúmal, ako mohli byť
odporcovi a jeho manželke poskytnuté štyri hypotekárne úvery v celkovej výške 200.700,- Eur s celkovou
mesačnou splátkou 1.164,55 Eur, keď príjem odporcu je 1.000,- Eur mesačne a manželka vykazuje v
podnikaní stratu. Spochybňovanie navrhovateľových výdavkov na stravu, cestovné, mobilný telefón a
internet zo strany odporcu označil za výlučne účelové. Ako študent navrhovateľ plne využíva všetky
výhody študenta prostredníctvom X. karty, čo preukázal predloženými písomnými dôkazmi. Súd určil za
jeho oprávnené výdavky sumu 480,- Eur a napriek tomu mu priznal zo strany odporcu len výživné 200,-
Eur. Matka sa pritom doposiaľ podieľala na výžive navrhovateľa v oveľa väčšom rozsahu ako odporca,
ktorý okrem výživného, ktoré mu exekučne bolo zrážané zo mzdy, žiadnym spôsobom neprispel na
úhradu jeho nákladov, nikdy sa o navrhovateľa nezaujímal, nikdy mu nekúpil žiadny darček. Matka sa
snažila zabezpečiť potrebný príjem aj formou nadčasov, zvyšovala si kvalifikáciu a menila zamestnanie,
čo navrhovateľ dostatočne zdokladoval. Pokiaľ boli jeho výdavky vyššie, finančne vypomáhali starí
rodičia zo strany matky.

Navrhovateľ má za to, že vzhľadom na majetkové pomery a životnú úroveň odporcu je možné
spravodlivo požadovať, aby rovnaký životný štandard umožnil formou výživného aj navrhovateľovi.
Sám odporca deklaroval medzi výdavkami súvisiacimi s výživou jeho ďalšieho syna O., nar. v roku
XXXX, napríklad platbu za predškolské zariadenie vo výške 200,- Eur mesačne, poukazoval na úhradu
hypotekárnych úverov, skutočnosť, že rekonštruoval byt vo vlastníctve jeho rodičov, čím zveľadil ich
majetok, z čoho vyplýva, že životná úroveň odporcu je oveľa vyššia ako životná úroveň navrhovateľa a
jeho matky, ktorá je vlastníčkou len 2-izbového bytu, ktorý odkúpila do osobné vlastníctva dňa 13. 04.
2004 za sumu 488,98 Eur, keď predtým bola nútená uhradiť nedoplatok na nájomnom za samotného
odporcu. Aj s poukazom na tieto skutočnosti považuje určenú vyživovaciu povinnosť 200,- Eur za
neprimeranú. Navrhol, buď zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie, alebo zmeniť tak, že výživné bude zvýšené na sumu 300,- Eur mesačne počnúc dňom 09. 09.
2014. O trovách odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa. Vyjadril sa k tvrdeným dvom motorovým
vozidlám, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve podnikateľského subjektu S. K. A. K.. Spolu s manželkou
sú bezpodielovými vlastníkmi pozemku a rozostavaného domu v k. ú. Q.. Pokiaľ ide o hypotekárne
úvery, tieto boli poskytnuté na základe príjmu zo závislej činnosti, v prípade podnikateľských subjektov
sa do úvahy berie ročný obrat, z ktorého sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok banky
vypočítava určité percento, ktoré nahrádza mzdu zo závislej činnosti. Pretože obrat odporcovej manželky
bol v roku 2013 dostatočný a v tomto roku sa úver riešil, pri súčte príjmov odporcu a jeho manželky
boli úvery poskytnuté. Pokiaľ mu navrhovateľ vytýka zveľaďovanie majetku rodičov, poukazuje na to,
že v roku 2014 nemal odporca inú možnosť ako si zaobstarať vlastné bývanie. V tom čase bola jeho

manželka nezamestnaná a jeho príjem bol 5.000,- Eur, takže komerčný nájom bol vylúčený. Za 11
rokov síce investovali do nehnuteľností prostredníctvom úverov sumu 35.900,- Eur, pokiaľ by však
bývali v podnájme, tieto výdavky by boli vyššie. Podotkol tiež, že úvermi zhodnotil do budúcnosti svoju
nehnuteľnosť, na ktorej bude participovať ako dedič. V závere uviedol, že ku dňu 09. 12. 2014 boli
pracovné ponuky v odbore N./J. v lokalite D. kraj v počte 1. K rovnakému dňu boli ponuky v odbore K.,
K., M. v D. kraji v počte 20, len v samotnej U. 2 ponuky, kde postačuje aj stredoškolské vzdelanie s
maturitou. Má jednoznačne za to, že aktuálne študovaná škola nielen že nezvyšuje šance navrhovateľa
na uplatnenie sa na trhu práce, ale naopak, podstatne znižuje. Odkazuje na svoje odvolanie vrátene
stanoviska právnej praxe týkajúcej sa aj možnosti zrušenia vyživovacej povinnosti v prípade pasivity
voči trhu práce, resp. zhoršenej možnosti uplatnenia.

K odvolaniu odporcu zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Vyjadril nesúhlas s tým, že podľa odporcu
predmetom návrhu bolo zvýšenie nákladov oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy navrhovateľ
navštevoval strednú školu. Navrhovateľ trvá na tom, že posledné výživné bolo súdom upravené v roku
2002. Práve od tohto obdobia došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, na základe čoho
žiada zvýšené výživné. Opakuje, že o jeho potreby sa doteraz starala matka a v prípade potreby aj
starí rodičia zo strany matky. Otec sa o neho nezaujímal a podľa jeho názoru nikdy nemali medzi
sebou vzťah otec a syn. Aj súdom upravený styk navrhovateľa s otcom nespĺňal svoj účel, v dôsledku
necitlivého prístupu otca mal navrhovateľ následné zdravotné problémy. Bol nútený navštevovať detskú
lekárku, A. X. P. v T., naposledy súd rozhodol o styku navrhovateľa s odporcom za prítomnosti matky,
ktorý sa už ani neuskutočňoval, pretože odporca nejavil o navrhovateľa žiadny záujem. Rovnako v
čase stredoškolského štúdia sa ani raz nepokúsil otec s navrhovateľom skontaktovať. Nie je preto
pravdou, že by sa odporca s navrhovateľom nestretával od jeho X. roku života z dôvodu obštrukcie zo
strany matky. Ďalej vyjadruje svoj pohľad na dôvod, pre ktorý sa mal odporca vzdať práva na náhradný
byt. Podotkol tiež, že doposiaľ si tam nechal trvalý pobyt aj napriek tomu, že menil svoj občiansky
preukaz a mal možnosť vykonať zmenu v tomto smere, čo tiež svedčí o tom, ako sa vzdal práva na
náhradný byt, rovnako ako všetky ním uvádzané skutočnosti. Za nepravdivé tiež označil tvrdenie, že
príjem matky sa každomesačne zvyšoval od roku 2002 až 2004 o prenájom nehnuteľností, kedy malo
dôjsť aj k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami zo strany navrhovateľa. K prenájmu
predmetného bytu došlo len v roku 2004, a to z dôvodu zmeny zamestnania na strane matky, ktorá prišla
o takmer 2.000,- Sk (v dôsledku prechodu z verejnej správy do štátnej správy), čo riešila žiadosťou o
prijatie do služobného pomeru N. N. U. v D., kde bola prijatá a zároveň vyslaná na štúdium na I. V.J.
N. v N.. V tom čase počas pracovného týždňa sa o navrhovateľa starali starí rodičia, víkendy trávil s
matkou u matkinho priateľa S. K., ktorému prispievala na stravu, rovnako ako prispievala na stravu svojim
rodičom, ktorí sa o navrhovateľa starali. Počas ďalších rokov byt prenajímaný nemohol byť, pretože v
ňom navrhovateľ s matkou bývali.

Pokiaľ odporca tvrdí, že náklady navrhovateľa sa prijatím na vysokú školu znížili, označil to za nelogické,
účelové a nepodložené. Všetky náklady riadne preukázal a zdokladoval. Navrhovateľ uvádza, že
on považuje za nadštandardné náklady odporcu, napr. úhradu poplatkov synovi O. v súkromnom
predškolskom zariadení vo výške 200,- Eur. Okrem toho poukazuje na úhradu štyroch hypotekárnych
úverov, vlastníctvo dvoch motorových vozidiel, každoročnú dovolenku pri mori v zahraničí s rodinou.
Matka navrhovateľovi uhrádza stavebné sporenie vo výške 50,- Eur mesačne, sporenie v Z. vo výške
24,90 Eur mesačne a zároveň poistku v poisťovni O. vo výške 22,10 Eur mesačne. Tieto náklady súd
navrhovateľovi nezohľadnil ani po tom, čo preukázal, že od X. roku okrem výživného mu odporca žiadnou
inou formou nepomohol a neprispel. Pritom synovi O. už v jeho X. roku hradí sporenie vo výške 10,-
Eur mesačne. Vysvetľuje náklady na cestovné, ktoré riadne zdokladoval, ako aj na svoje mimo študijné
športové aktivity, ktoré prispievajú k efektívnemu využitiu voľného času, k rozvoju osobnosti a zdravému
fyzickému a psychickému vývoju navrhovateľa. V ďalšom odvolaní vysvetľuje náklady na stravu, ktoré
v prípade obedov a večerí predstavujú 103,20 Eur mesačne, raňajky si musí zabezpečovať sám, čo
predstavuje minimálne 50,- Eur mesačne. Okrem toho, nakoľko takáto strava mu nestačí, určitú stravu
mu dopĺňa pravidelne matka nákupom potravín a niektoré potraviny si dokupuje aj sám. Za absurdné
považuje v odvolaní uvádzané tvrdenia o znížení nákladov na ubytovanie v U., K. XX. Pokiaľ teda
odporca tvrdí, že náklady navrhovateľa sa znížili v porovnaní s obdobím, kedy študoval na strednej škole,
toto označuje za absurdné, nelogické, neopodstatnené a ničím nepodložené, jeho tvrdenia účelové a súd
zavádzajúce. Podľa navrhovateľa súd pri určení výživného vychádzal len z finančného príjmu odporcu a
neprihliadol na majetkové pomery odporcu. Prihliadol na potrebu úhrady jeho ďalšieho nezaopatreného

syna O., na výžive ktorého sa musí podieľať aj jeho matka. V ďalšom sa zaoberá podnikaním manželky
odporcu a vytýka súdu, že neskúmal podnikanie odporcovej manželky, ktorá hoci vykazuje v podnikaní
stratu, neriešila situáciu pozastavením, prípadne zrušením živnosti. Súd neskúmal ani tú skutočnosť,
prečo odporcovi a jeho manželke banky poskytli štyri hypotekárne úvery, keď celkové príjmy manželov
nedosahovali výšku splátok úverov. Z uvedeného vyvodil podozrenie, že odporca zavádza súd.

Pokiaľ sa odporca zaoberá výberom navrhovateľovej vysokej školy, navrhovateľ uvádza, že už počas
štúdia na V. O. mal aj predmet N., ktorý ho zaujal a ktorému sa chcel venovať. Počas štúdia na N. F. už v
N. ročníku nadviazal na štúdium V. O. - O. jazyk, E., N., A., I.. Zo strany navrhovateľa v žiadnom prípade
nejde o hobby, ktoré realizuje namiesto uplatnenia sa na trhu práce vo vyštudovanom odbore. Úvahy
otca v tomto smere považuje za veľmi smutné a odporca deklaroval nimi svoj vzťah k navrhovateľovi.
Svoju snahu pomáhať mu, resp. umožniť mu v budúcnosti niečo od neho dostať, prípadne zdediť. Je
pravdou, že navrhovateľ si privyrobil zamestnaním na dohodu o brigádnickej práci študenta, dosiahnutý
príjem však nemožno považovať za schopnosť uživiť sa sám, tieto by nepokryli ani nevyhnutné výdavky
na prežitie. Počas samotného štúdia na vysokej škole vzhľadom na jeho náročnosť je nútený venovať
sa štúdiu a nemá možnosť zamestnať sa.

Pokiaľ odporca tvrdí, že bol nútený vziať si hypotekárne úvery, aby si zabezpečil bývanie, s týmto
nesúhlasí, bývanie odporca zabezpečené mal a výstavbou rodinného domu si len zvyšuje svoju životnú
úroveň. S poukazom na majetkové pomery a životnú úroveň odporcu sa domnieva, že možno od neho
žiadať, aby rovnaký životný štandard umožnil formou výživného aj navrhovateľovi. V ďalšom odkazuje
na odvolanie, ktoré podal proti prvostupňovému rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných odvolaním navrhovateľa aj odporcu v súlade s
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia prvostupňového rozsudku, s ktorým sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré odkazuje.

K dôvodom odvolania navrhovateľa aj odporcu odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť:

Pokiaľ odporca v odvolaní tvrdí, že návrhom navrhovateľa bolo zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu
na navrhovateľa s prihliadnutím na zmenu pomerov od doby, kedy navrhovateľ navštevoval strednú
školu, odvolací súd konštatuje, že takýto názor je ničím nie podložený, neodôvodnený a bezzákladný.
Rozhodovaním o návrhu na zvýšenie výživného, dochádza k zmene už právoplatného súdneho
rozhodnutia, ktorú pripúšťa ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Podľa tohto
ustanovenia zákon pripúšťa zmenu rozhodnutia v takom prípade, ak dôjde k zmene pomerov na strane
účastníkov (buď oprávneného z tohto rozhodnutia, v konkrétnom prípade plnoletého dieťaťa, alebo
povinného rodiča, v tomto prípade otca). Už zo znenia tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd
skúma pomery a ich zmenu, ku ktorým došlo, resp. mohlo dôjsť od predchádzajúceho rozhodnutia do
rozhodnutia o uplatnenom návrhu. Bez akýchkoľvek pochybností je potom zrejmé, že v danom prípade
súd posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, teda od uvádzané rozhodnutia
z roku 2002.

Vzhľadom na uvedené je bez akýchkoľvek pochybností, že od posledného rozhodnutia na strane
navrhovateľa došlo k výraznej zmene pomerov. Pokiaľ pri ostatnom rozhodovaní súdu bol navrhovateľ
žiakom N. ročníka základnej školy, v súčasnosti ide o študenta vysokej školy. Je nepochybné už len
vzhľadom na vek navrhovateľa, že zmena pomerov na strane navrhovateľa je podstatná, na ktorú
súd prihliadnuť musí. Bez akýchkoľvek pochybností je aj to, že pomery navrhovateľa sa zmenili takým
spôsobom, že v súčasnosti sú jeho odôvodnené potreby podstatne vyššie ako pri poslednej úprave
výživného.

K ďalšej námietke odporcu, v zmysle ktorej je potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť otca z dôvodu,
že navrhovateľ sa nepripravuje na štúdium, ktorým by pokračoval v štúdiu na strednej škole, resp.
vzhľadom na trh práce, je malý predpoklad, že má možnosť sa po jeho ukončení aj adekvátne zamestnať,
a teda nezlepšuje svoju možnosť v budúcnosti sa sám živiť, takéto názory vyjadrené v odvolaní
sú neakceptovateľné. Je bez akýchkoľvek pochybností, že mladý človek má právo na vzdelanie, aj
vzdelanie vyššieho stupňa, a pokiaľ v absolvovaní stredoškolského štúdia na V. O. pokračuje štúdiom v
odbore N., nemožno dospieť ani k záveru, že by tieto štúdiá žiadnym spôsobom na seba nenadväzovali.
Takáto námietka by však bola nedôvodná ani keby išlo o úplne iný druh štúdia na vysokej škole, pokiaľ by
bol záujemca na štúdium prijatý, to znamená musel splniť podmienky pred štúdiom a preukázať potrebné
znalosti pokračovať v štúdiu na zvolenej vysokej škole. Úvaha odporcu o zrušení vyživovacej povinnosti
vzhľadom na to, že sa dieťa nepripravuje na štúdium na vysokej škole, kde by si mohlo zabezpečiť
do budúcnosti uplatnenie sa na trhu práce, je nepodložená a nie je zrejmé, z akej rozhodovacej
praxe odporca vychádza. Takejto úvahe by sa dalo prisvedčiť jedine v prípade, pokiaľ by išlo o ďalšie
štúdium po už ukončenom vysokoškolskom štúdiu, ktoré by žiadnym spôsobom nenadväzovalo na
predchádzajúce štúdium, resp. by išlo o neúspešného študenta, ktorý si neplní svoje študijné povinnosti
a dĺžkou štúdia na vysokej škole už prekračuje prípustnú dobu, po ktorú možno jeho štúdium považovať
za riadnu prípravu na budúce zamestnanie. V tomto prípade však o podobnom prístupe zo strany
navrhovateľa nemožno hovoriť.

Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, odkazuje prvostupňový súd na zistenia a závery prvostupňového
súdu, ktoré považuje za správne a z tohto dôvodu ich ani nepotrebuje opakovať. Pokiaľ najmä
navrhovateľ v tomto smere poukazuje na celkové majetkové pomery odporcu, vlastníctvo nehnuteľností,
prípadne áut, podnikateľskú činnosť manželky odporcu, odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o
výživnom súd skúma aj tieto okolnosti, majetok manželky odporcu, ktorý slúži pre podnikanie však nie
je dôvodné zahŕňať do majetkových pomerov odporcu a pokiaľ z preukázaných príjmov odporcu a jeho
výdavkov (1.000,- netto mesačne oproti 1.800,- mesačne, na čom sa však podieľa aj manželka odporcu)
je takto určená výška výživného primeraná.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ sa na všetkých jeho zvýšených
výdavkoch podieľala matka, otec okrem súdom určeného výživného ničím neprispel, odvolací súd
upozorňuje, že na minulé obdobie sa pri rozhodovaní o novo určenom výživnom prihliadať nemôže.
Je nepochybné, že aj matka navrhovateľa je povinná zo zákona prispievať na jeho výživu a primerané
náklady vzhľadom na deklarovaný dosahovaný príjem je schopná tieto poskytovať v sume približne
rovnakej ako odporca. Za takéhoto stavu potom možno hodnotiť aj príjem navrhovateľa za dostatočný,
keď určené výživné 200,- Eur spolu s výživným zo strany matky bude pokrývať odôvodnené potreby
navrhovateľa. Odvolací súd len okrajovo podotýka, že nie všetky výdavky, ktoré uviedol navrhovateľ,
možno považovať za dôvodné, konkrétne viaceré tréningy športových D. B., ktoré síce v konečnej miere
prispievajú k fyzickému a psychickému pozitívnemu vývinu navrhovateľa, nemožno ich však považovať
za nevyhnutné, ktoré je potrebné vynaložiť.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na vysokú životnú úroveň odporcu, odvolací súd konštatuje, že na
pojednávaní síce právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na nadštandardný príjem odporcu, tento
však nebol preukázaný, tak ako konštatuje prvostupňový súd, a pokiaľ poukazuje na nadštandardný
životný štýl odporcu, tento nebol zistený a nebol daný ani návrh na vykonanie dokazovania v tomto
smere. Účastníci pritom boli riadne v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. poučení, žiadne návrhy na dokazovanie
dané neboli. V prejednávanom prípade ide o určenie výživného pre plnoleté dieťa, kde už povinnosť
tvrdenia a povinnosť dokazovania ako aj dôkazné bremeno leží na účastníkoch konania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia ani v zmysle
odvolania navrhovateľa a rovnako ani v zmysle odvolania odporcu. Rozhodnutie okresného súdu ako
vecne správne s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.