Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. január 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5Er/66/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201781
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Kozáková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7711201781.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: S., pre vymoženie 234,- eur s prísl., trov konania
134,39 eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd poveril dňa 11.3.2011 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie
proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 09384/10 zo dňa 12.10.2010.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v
priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na jeho vedenie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení je súd oprávnený opätovne preskúmať exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
rozhodovanie sporu na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (bod 17), v ktorej sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z

dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu.

V predmetnej exekučnej veci bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 17.3.2009 Zmluva
o úvere č. XXXXXXX.. Súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorej sa
nachádza rozhodcovská doložka (bod 17).

Predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda malo by sa

jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Oprávnený poskytol povinnému na základe úverovej zmluvy dočasne finančné prostriedky, pričom konal
v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o
poplatok za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým
spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd

považujezmluvuuzatvorenúmedzioprávnenýmapovinnýmzaspotrebiteľskúzmluvu,pretonauvedený
právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možnoaplikovaťbezohľadunato,čijeúverposkytovanýspotrebiteľovi,alebopodnikateľskémusubjektu

- fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na

vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo
neprijatie návrhu.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Povinný v predmetnej zmluve o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. síce hovorí, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, avšak v prípade,ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel výkonu povolania,
ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný má a aký konkrétny súvis s týmto
povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.

V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a
existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však oprávnený
neurobil.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).

Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť
dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi zmluvnými stranami. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno
považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za neprijateľnú

podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Napriek tomu, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku jasne vyplýva, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby
predložil súdu rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným. Právny zástupca však

predložil súdu opätovne Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou
je aj rozhodcovská doložka.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola individuálne
dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakýmspôsobom ovplyvniť. Táto doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 17),
ktoré bol spotrebiteľ nútený prijať ako celok alebo odmietnuť. Praktickým dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu, tak ako je to uvedené v prvej vete
výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť pri

zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie. Súd preto vyzval súdneho exekútora, aby oznámil súdu, či si
uplatňuje trovy exekúcie a zároveň aby predložil špecifikáciu trov. Súd vo výzve zároveň poučil súdneho
exekútora, že ak nepredloží súdu špecifikáciu trov exekúcie v stanovenej lehote, súd mu náhradu trov
exekúcie neprizná.

Súdny exekútor predložil súdu dňa 5.12.2013 odpoveď na výzvu, v ktorej oznámil dôvody, pre ktoré si

nevyčísli trovy exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností, pretože súdny exekútor napriek výzve nevyčíslil trovy
exekúcie, hoci bol upozornený na to, že mu náhrada trov nebude v takom prípade priznaná, súd rozhodol
tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.