Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/493/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212494
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111212494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobkyne: T. H., bývajúcej E. N. S. X,
zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 59, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému
JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zaplatenie 2.323,75
EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.9.2013, č.k.
40C/222/2011-88 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 83,89 €, ktoré je povinný

zaplatiťprávnejzástupkynižalobkyneJUDr.ZuzaneKollárovejdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 18.9.2013
č.k. 40C/222/2011-88 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.323,57 EUR s 9% úrokom
z omeškania od 5.5.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.414,30 EUR, z toho súdny poplatok 139
EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.275,30 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr.
Zuzany Kollárovej, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z potvrdenia o poistení zo dňa 15.8.2005 súd zistil, že žalovaný (správne

právny predchodca žalovaného Prvá Česko-slovenská poisťovňa a.s. Košice - poznámka odvolacieho
súdu) ako poistiteľ a W. C. ako poistník uzavreli dňa 11.8.2005 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poistenie pre prípad smrti poisteného - poistná suma 40.000,- Sk, pre prípad dožitia dohodnutého veku
- poistná suma 40.000,- Sk, pre prípad smrti poisteného následkom úrazu - poistná suma 30.000,- Sk,
pre prípad vzniku plnej invalidity u poisteného následkom úrazu - poistná suma 30.000,- Sk. Poistná
zmluva bola uzavretá na dobu 10 rokov, počínajúc dňom 11.8.2005 do 11.8.2015 s tým, že právo na
poistné plnenie v prípade smrti poisteného má T. H., N.. XX.X.XXXX, dcéra poisteného.

Poistený W. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako príčina smrti v liste o prehliadke mŕtveho a v štatistickom

hlásení o úmrtí bola uvedená (príčina smrti) S9 I10 a N54.5, náhodný úraz. List o prehliadke mŕtveho
opatril podpisom a pečiatkou prehliadajúci lekár V.. A. S. a ošetrujúci lekár V.. X. S..Z výpovede svedkyne Q. A., súd zistil, že svedkyňa je dcérou W. C., s ktorým žila v jednej domácnosti.
Dňa 9.10.2010 prišiel večer W. C. domov, ťažko rozprával, motal sa, zdal sa jej divný a plietol sa mu
jazyk. Situácia bola nezvyčajná, a preto ho išla pred polnocou skontrolovať, pričom jej povedal, že ešte

nejde spať. Keď sa ráno zobudila, našla otca ležať na zemi a chrčať, a preto zavolala záchrannú službu.
V.. Q. H. uviedol, že boli privolaní k osobe, ktorá mala poruchy vedomia, chrčivé dýchanie a pričom asi od
príbuznýchsadozvedel,žepredtýmbolnájdenývopilostinaceste,resuscitácianebolaúspešná.Vypísal
záznam a uviedol, že by bola vhodná pitva. Opilosť W. C. nebola objektivizovaná, keďže záchranka
nedisponuje zariadením na odber alkoholu, pričom uviedol, že je nepochopiteľné, prečo ohliadajúci lekár

nenariadil pitvu, z ktorej by bolo možné objasniť príčinu smrti, ako aj potvrdiť alebo vyvrátiť požitie
alkoholu a jeho hodnotu.

Žalovaný odmietol poistné plnenie v zmysle článku 13 všeobecných zmluvných podmienok správne
(všeobecných poistných podmienok - poznámka odvolacieho súdu) v zmysle ktorého poisťovňa nie je
povinná plniť za úraz, smrť ku ktorým došlo následkom úrazu v dôsledku vedomej aplikácie návykových
látok, medzi ktorými je uvedený aj alkohol, a okolnosti prípadu to odôvodňujú. Neskoršie žalovaný doplnil

dôvody odmietnutia poistného plnenia aj podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to o nepravdivé a
neúplné odpovede, ktoré žalovaný nemohol zistiť pri dojednaní poistenia a ktoré sa dozvedel po poistnej
udalosti a boli príčinou poistnej udalosti a to chronický etylizmus (chronická otrava alkoholom).

Okresný súd po vyhodnotení dokazovania a citácií §§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“-poznámka odvolacieho súdu) § 788 ods. 1 až 4 OZ, § 793 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1,2 OZ,

§ 802 ods. 1 OZ, § 816 OZ, § 817 ods. 1 OZ, § 820 OZ, § 559 ods. 1,2 OZ, § 563 OZ, § 517
ods. 1,2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., konštatoval, že žaloba žalobkyne je
dôvodná. Podľa citovaných ustanovení Občiansky zákonník upravuje všeobecný rámec pre uzatváranie
poistných zmlúv s tým, že Všeobecné poistné podmienky poisťovne musia byť uzatvorené v súlade
s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník umožňuje uplatniť sankciu

poisťovne v prípade použitia alkoholu alebo návykových látok ako zníženie poistného plnenia, iba ak
je poistnou udalosťou úraz poisteného, a ak k úrazu došlo následkom požitia alkoholu, návykových
látok. V danom prípade je poistnou udalosťou smrť poisteného a osobitné pripoistenie smrti v dôsledku
úrazu. Ustanovenie § 820 OZ upravuje možnosť obmedzenia poistného plnenia iba v prípade úrazu
poisteného (nie pre prípad smrti), ak k úrazu došlo následkom požitia alkoholických, návykových látok.

Predpokladom pre uplatnenie danej sankcie je skutočnosť, že medzi úrazom a opilosťou poisteného je
príčinná súvislosť. Ak mal takýto úraz za následok telesné poškodenie poisteného a okolnosti prípadu
to odôvodňujú, poisťovňa je oprávnená znížiť plnenie najviac o jednu polovicu. Ak mal takýto úraz za
následok smrť poisteného, poisťovňa zníži plnenie iba vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním
poisteného, ktorý inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, resp. porušil inak týmto konaním

dôležitý záujem spoločnosti. Uvedená úprava vychádza zo zásady, že v súlade s výchovným účelom
inštitútu zníženia plnenia je na mieste postihnúť iba poisteného, ktorý síce utrpel úraz, avšak život
si zachoval. U rodiny postihnutého, pozostalých, by vo väčšine prípadov zníženie plnenia nemalo
výchovný účel. Z tohto dôvodu je zníženie plnenia pri smrti poisteného odôvodňované iba vtedy, ak
protispoločenské konanie poisteného dosahuje vysoký stupeň napr. trestný čin, prípadne by bolo v

rozpore s dobrými mravmi, ak by sa aj v tomto prípade plnilo v nekrátenej výške (odkaz na dôvodovú
správu k Občianskemu zákonníku). Pretože v danom prípade poistnou udalosťou bola smrť následkom
úrazu, nie je možné postihovať pozostalých krátením poistného plnenia. Argument žalovaného ohľadom
prípadných uzatváraní poistných zmlúv osobami, ktoré mienia spáchať samovraždu je irelevantný,
pretože sám žalovaný v poistných podmienkach upravuje nárok na plnenie v dôsledku smrti následkom

samovraždy. Okresný súd konštatoval, že ustanovenia poistných podmienok žalovaného rozširujúce
okruh poistných udalostí nielen pre prípad úrazu, ale aj pre prípad smrti, kedy možno znížiť, resp.
odmietnuť poistné plnenie v dôsledku požitia alkoholických nápojov, sú v rozpore s kogentnými
ustanoveniami § 820 OZ, a preto sú neplatné a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ.

S prihliadnutím na vyššie uvedené mal súd za to, že krátenie poistného plnenia, resp. odmietnutie

poistného plnenia z dôvodu, že smrť nastala v dôsledku úrazu po požití alkoholických nápojov nie je
dôvodné.K tvrdeniu žalovaného, že smrť poisteného nastala v dôsledku úrazu v opilosti súd uviedol, že
opilosť poisteného nebola objektivizovaná aj napriek údaju v liste o prehliadke mŕtveho a štatistickom
hlásení o úmrtí, kde je ako príčina smrti uvedený úraz hlavy pri páde v ebriete (opilosti). Z vykonaného

dokazovania nebola žiadnym spôsobom objektivizovaná skutočnosť, že by k úrazu poisteného došlo v
opilosti. Skutočnosť, že k úrazu hlavy došlo pri páde v opilosti uviedla v liste o prehliadke mŕtveho a
štatistickom hlásení V.. A. S., ktorá predmetný údaj pri ohliadke poisteného iba opísala zo správy V.. Q.
H., lekára záchrannej služby. V.. X. S., ktorá ako lekár opatrila podpisom a pečiatkou list o prehliadke
mŕtveho, nebola vôbec prítomná na prehliadke mŕtveho. MUDr. H., ktorý vypísal záznam o zhodnotení

zdravotného stavu osoby, a ktorý bol ako lekár prítomný pri zásahu záchrannej služby uviedol, že opilosť
C. nebola žiadnym spôsobom preukázaná, a že údaj o tom, že pán C. bol deň predtým nájdený „v
etylickom excese“ na ceste v ebriete uviedol do anamnézy, do ktorej sa uvádzajú údaje zistené od
príbuzných, resp. osôb pri zásahu; pravosť týchto údajov neoveruje a vzhľadom k tomu, že zásah bol
vykonaný na druhý deň po úraze, ako aj vzhľadom na odstup času, nevedel potvrdiť, či pán C. Q. známky
opilosti s tým, že nebol vykonaný odber krvi a nebola vykonaná pitva, z ktorých by bolo možné opilosť

C. preukázať.

Žalovaný doplnil dôvod na odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 1 OZ, že až po poistnej
udalosti sa dozvedel, že príčinou poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo
neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednaní poistenia, a ktorá bola podstatná pre uzavretie poistnej
zmluvy. Takouto okolnosťou malo byť pravidelne užívanie liekov poisteným, diagnóza I10 a N54.5, ako

aj chronický alkoholizmus.

Aj keď súd mal za to, že žalovaný na základe vyššie uvedeného nemal oprávnenie odmietnuť poistné
plnenie podľa § 802 ods. 1 OZ, považoval za potrebné uviesť, že poistený uviedol v dotazníku z roku
2005, že fajčí 10 ks cigariet denne. Vo výpise zo zdravotnej karty, ktorou žalovaný odôvodnil krátenie
poistenia je uvedené, že fajčil do 20 cigariet denne, a alkohol požíva len príležitostne, a tento údaj

sa zhoduje s údajom v dotazníku o zdravotnom stave. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie zo dňa
16.11.2010, ktorým žalovaný odôvodnil odmietnutie poisteného plnenia sa neuvádza (žiaden) údaj o
chronickom etylizme. Dotazník o zdravotnom stave vyplnil poistený dňa 10.8.2005 a pravidelne začal
užívať lieky až po vyšetrení v roku 2007 na internej ambulancii, a preto nie je možné súhlasiť so
žalovaným, že údaje o tom, že pravidelne neužíva lieky zo dňa 10.8.2005, sú nepravdivé. Ako príčina

smrti v liste o prehliadke mŕtveho a v štatistickom hlásení o úmrtí, okrem prvotnej príčiny smrti, a to
suspektný epidurálny hematóm, úraz hlavy pri páde S 09 sa uvádza hypertenzná choroba v liečbe,
diagnóza I 10, ako aj chronicky polytopný alg. vertebrogenný syndróm, diagnóza M 54.5; tieto neboli v
príčinnej súvislosti s úmrtím, pri diagnóze I 10, čo potvrdil MUDr. C. vo svojej svedeckej výpovedi, a z
výsledkov dokazovania nevyplýva, že diagnóza M54.5 je v príčinnej súvislosti so smrťou.

Okresný súd vzal za preukázané, že žalovaný bol povinný poskytnúť osobe, ktorú označil poistený W.
C. v súlade s § 817 ods. 1 OZ, ktorej v prípade smrti a smrti úrazom vznikol nárok na poistné plnenie,
poskytnúť poistné plnenie vo výške 40.000,- Sk titulom smrti, a titulom dojednaného poistného plnenia
pre prípad smrti poisteného následkom úrazu (pripoistenia) vo výške 30.000,- Sk, t.j. sumu 2.323,58
EUR. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 2.323,58 EUR.

Žalovaný dňa 27.12.2010 oznámil žalobkyni odmietnutie poistného plnenia, a preto mal súd za to,
že uplynutím 15 dní, t.j. od 27.12.2010 vzhľadom k tomu, že odmietnutie plnenia bolo nedôvodné,
vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie. Pretože žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania až od
dňa 5.5.2011, a k tomuto dňu už bol žalovaný v omeškaní, súd zaviazal žalovaného zaplatiť z dlžnej
sumy úroky z omeškania v súlade s návrhom žalobkyne od 5.5.2011 do zaplatenia. Výška úroku z

omeškania zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu omeškania, navýšenej o 8 percentuálnych bodov v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády 87/1995 Z.z.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa si uplatnila
náhradu trov konania vo výške 1.615,24 € pozostávajúcu z 8 úkonov právnej pomoci á 81,33 €, 1 úkon
á 54,22 € a 1 úkon á 92,29 €, režijný paušál 4 x 7,41 €, 3 x 7,63 €, 3 x 7,81 € a zvýšenie o 20 % DPH,náhradu cestovných výdavkov vo výške 58,85 € a náhradu za amortizáciu vozidla 138,49 €, ako aj
náhradu za stratu času, vo výške 370,37 €.

Po citácii § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, (ďalej len „citovaná vyhláška“) podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky, § 18 ods. 3
citovanej vyhlášky, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, § 14 citovanej vyhlášky, § 15 ods. 3,4 citovanej vyhlášky,
§ 17 citovanej vyhlášky a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, ako aj § 7 ods. 1,2 zákona č. 383/2012 Z.z.
o cestovných náhradách a § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
632/2008 Z.z., poistnú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Pri výpočte odmeny vychádzal z

ustanovenia, t.j. § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky a priznal tarifnú odmenu za 1 úkon právnej
pomoci v roku 2011 vo výške 57 €, v roku 2012 vo výške 58,69 €, za rok 2013 60,07 €. Celková výška
tarifnej odmeny za rok 2011 za 3 úkony právnej pomoci činila 171 € (súd nepriznal žalobkyni odmenu
za výzvu protistrane zo dňa 1.3.2011, nakoľko ide o podanie pred začatím konania, za ktoré v zmysle
§ 14 citovanej vyhlášky nepatrí odmena). V roku 2012 priznal odmenu za tri úkony vo výške 176,07 € a
v roku 2013 za 3 úkony vo výške 180,21 €; spolu priznal žalobkyni tarifnú odmenu vo výške 527,28 €,

bez DPH. Režijný paušál predstavuje 3 x 7,41 € v roku 2011, 3 x 7,63 € v roku 2012, 3 x 7,81 € v roku
2013, spolu 68,55 € bez DPH. Tarifná odmena spolu s „režijným paušálom“ a 20 % DPH predstavuje
spolu sumu 707,59 €. Náhrada cestovných nákladov bola reprezentovaná sumou 58,85 € a náhrada za
používanie motorového vozidla v sume 138,49 € s DPH. Zároveň súd priznal aj náhradu za stratu času,
ktorá predstavuje 370,37 € s DPH. Priznal žalobkyni aj súdny poplatok z návrhu v sume 139 €.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Vyčítal súdu nesprávne právne posúdenie veci. Ustanovenie § 820 OZ sa
vzťahuje len na prípady, ak je poistnou udalosťou úraz poisteného. Žalobkyňa uplatnila poistné plnenie
pre prípad smrti poisteného, ako aj pre prípad smrti následkom úrazu. Poistnou udalosťou bola smrť

poisteného a nie úraz, a tak aplikácia § 820 OZ na daný prípad nie je možná. Pretože poistnou udalosťou
je smrť poisteného, ustanovenia Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktoré upravujú
výluku z poistenia v článku 13 ods. 3 posledná odrážka v druhej časti VPP (žalovaného) nie sú v rozpore
s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nie sú neprijateľnou podmienkou v zmysle § 54
OZ. Podľa názoru žalovaného dojednanie výluky poistenia pre prípad smrti nie je v rozpore s právnymi

predpismi, ani v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že výluku v
poistení treba aplikovať na právny vzťah, a to bez ohľadu na to, či si poistné nároky následne uplatňuje
samostatný poistník alebo jeho právny nástupca. Ak by totiž nebolo možné aplikovať výluku v poistení
na právny vzťah po smrti poistníka, viedlo by to k absurdným následkom, keď „každý samovrah by mohol
pred spáchaním samovraždy uzavrieť poistnú zmluvu na vysoké plnenie v prospech svojich dedičov“.

Výluka v poistení sa aplikuje vo vzťahu poistník - poisťovňa a jej následkom je neexistencia nároku
na poistné plnenie. Nejde o sankčný vzťah medzi poisťovňou a právnymi nástupcami poistníka. Vyčítal
súdu aj nepredvídateľnosť rozhodnutia, lebo súd účastníkov konania neupozornil na aplikáciu § 820 OZ
v spojení s § 54 OZ. Namietal aj záver súdu, že opilosť W. C. nebola preukázaná, lebo nebola žiadnym
spôsobom objektivizovaná. Uviedol, že v predmetnom konaní nemá žalovaný dôkazné bremeno, že k

úrazu došlo v opilosti, ale naopak na žalobkyni „leží“ dôkazné bremeno, že k úrazu v opilosti nedošlo a k
preukázaniu tejto skutočnosti v konaní nedošlo. Opätovne poukázal na listinné dôkazy založené v spise,
z ktorých žalovaný vyvodzuje, že príčinou smrti W. C. bol úraz hlavy v ebriete, ktoré boli vyhotovené
na základe informácií získaných od blízkych osôb zosnulého. Obsah listín, ktoré sa týkajú zosnulého W.
C. žalovaný nemohol a ani nemal ako ovplyvniť, naopak na ich obsah mali v relevantnom čase vplyv

jedine výpovede, či údaje od blízkych osôb zosnulého - vrátane žalobkyne, ktoré o poskytnutých údajoch
lekárov v čase ich poskytovania nijako nepochybovali (odmietli vykonať aj pitvu zosnulého), a tieto blízke
osoby obsah týchto listín v súčasnosti spochybňujú len preto, že na podklade nimi poskytnutých údajov
nemajú nárok na poistné plnenie. Jediný objektívny dôkaz o množstve alkoholu v krvi poisteného (pitva)
sa tak nemohol vykonať, lebo to odmietli príbuzní W. C., a toto žalovaný nemohol nijako ovplyvniť.

Spochybňovanie príčin smrti W. C. uvedených oficiálne v listinách sa tak javí zo strany žalobkyne ako
špekulatívny postup v snahe získať poistné plnenie, aj keď na uvedené jej z dôvodu výluky nevznikol
nárok, o čom v relevantnom čase boli relevantnými osobami poskytnuté ohliadajúcemu lekárovi údaje
nasvedčujúce tomu, že tu naozaj existovali okolnosti spôsobujúce výluku v poistení. Žalovaný opätovne
poukázal na to, že žalobkyňa je dominus litis a má povinnosť preukázať svoje tvrdenia uvedené v

žalobe. Nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti uvedené v listinných dôkazoch - vliste o prehliadke mŕtveho a Zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby. Všetky listinné dôkazy a
výpovede účastníkov konania nasvedčujú tomu, že príčinou smrti W. C. bol úraz v ebriete (v opilosti).
Žalovaný nesúhlasil ani so závermi súdu, ktoré sa týkali skutočnosti, že povinný W. C. neuviedol v

dotazníku pravdivé údaje.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Stotožnila sa s výrokom rozhodnutia ako aj s jeho odôvodnením.

Uviedla, že nespornou skutočnosťou je, že prítomnosť alkoholu ako príčina úrazu, v dôsledku ktorého
nastala smrť poisteného nebola objektivizovaná. Údaje uvedené v Zázname o zhodnotení zdravotného
stavu zo dňa 10.10.2010, ktoré podpísal MUDr. Q. H. neboli objektivizované, lebo vzorka krvi nebohému

otcovi žalobkyne odobratá nebola, nebola vykonaná súdna pitva a ani iným spôsobom nebolo
medicínsky overené, že príčinnou úmrtia bol úraz v dôsledku požitia alkoholu. Žiadala priznať náhradu
trov odvolacieho konania v sume 83,89 € a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie na odvolanie
v sume 61,87 € + režijný paušál 8,04 € a 20% DPH.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej

lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu voči ktorému je odvolanie prípustné § (201 O.s.p.)
preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

Odvolacísúd rozhodolbeznariadeniapojednávaniapodľa §214ods.2O.s.p.(účinnéhood15.10.2008)
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.
februára 2015 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.
za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/,d/, e/ f/ O.s.p..

Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je odvolacím dôvodom, ak v konaní pred okresným súdom došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. ide taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba-že namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i/ sa rozhodlo bez návrhu, a nejde o rozhodnutie vo veci
samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j/ bol odvolacím súdom

schválený zmier.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci) treba vykladať tak, že iné vady sú spôsobilým odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady
patrí napr. skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného alebo nesprávneho

zistenia skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami O.s.p. (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok bola vypočutá ako
účastník konania a pod.).

Ďalší odvolací dôvod dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinnývykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým
okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení

účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne

označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré
hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné
a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi
je tento dôvod vykladaný tak, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovalebovyšlinajavoinakzhľadiskazávažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) odkazuje na ustanovenie §

205a O.s.p. umožňujúce doteraz zistený skutkový stav spochybniť, len v miere obmedzenej výpočtom
podľa § 205a ods. 1, ktorý je výpočtom taxatívnym.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na danú vec.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočne zistenie skutkového stavu, ani že by pri rozhodovaní

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súdprvéhostupňavykonalvovecirozsiahledokazovanie,riadne zistilskutkovýstavasvojerozhodnutie
založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré za konania vyšli najavo.

Vykonané dokazovanie vyhodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé, a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje
( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanývodvolaníopakujeargumenty,ktoréužuvádzalvkonanípredsúdomprvéhostupňa,aohľadne
ktorých okresný súd vykonal dokazovanie a náležite sa s nimi vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní a jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti a presvedčivosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam

odvolateľa odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto:

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je
povinná platiť poistné ( § 788 ods. 1 OZ).

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené ( § 788 ods. 3 OZ).

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného ( § 788 ods. 4 OZ).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti

poistiteľa plniť ( § 797 ods. 2 OZ).

Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený
dôchodok alebo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u
neho nastane poistná udalosť ( § 816 OZ).

Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom

uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo
vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť ; ak nie je ten, kto
zmluvu uzavrel sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je
účinná doručením oznámenia poistiteľovi (§ 817 ods.1 OZ).

Od právnej úpravy poistnej zmluvy v Občianskom zákonníku sa môžu účastníci odchýliť, pokiaľ to nie je

expresis verbis zakázané, alebo ak z povahy príslušných ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno
odchýliť ( § 2 ods. 3 OZ).

Za ustanovenia, od ktorých sa nemožno v poistnej zmluve (všeobecných poistných podmienkach)
odchýliť patrí, okrem iných aj ustanovenie § 788 OZ, ako aj ustanovenie § 817 ods. 1 OZ. Od znenia
tohto ustanovenia sa nemožno odchýliť ani aplikáciou § 788 OZ, nakoľko určenie osoby oprávnenej na

vyplatenie poistného plnenia v poistnej zmluve v prípade dohodnutej poistnej udalosti (ako aj zmena
takto-skôr-určenej oprávnenej osoby, je výlučným právom poistníka, t.j. toho, kto poistnú zmluvu s
poistiteľom uzavrel).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že W. C. ako poistník
a zároveň poistený uzavrel s právnym predchodcom žalovaného (Prvou Česko-slovenskou poisťovňoua.s. Košice) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo (základné) životné poistenie pre
prípad smrti poisteného - poistná zmluva 40 000,-Sk a pre prípad smrti následkom úrazu - poistná suma
30.000,-Sk. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov od 11.8.2005 do 11.8.2015 s tým, že

právo na poistné plnenie v prípade smrti poisteného má T. H., N.. XX.X.XXXX, dcéra poisteného.

Nepochybne bola preukázaná (aj) poistná udalosť. Poistený (W. C.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. V
tomto prípade poistnou udalosťou bola smrť poisteného, a oprávnenou na prijatie plnenia poisťovne je
žalobkyňa, t.j. iná osoba, než poistený podľa § 797 ods. 1 OZ. Vyplýva to z povahy poistenia osôb, kde
poistnou udalosťou sú udalosti v živote poisteného, teda aj jeho smrť.

Predmetom konania je vyplatenie poistného plnenia z poistných zmlúv uzavretých medzi W. C. a

právnym predchodcom žalovaného (Prvou Česko-slovenskou poisťovňou a.s.) pre prípad smrti a dožitia
(viď.č.l. 6 spisu) a pre prípad smrti následkom úrazu (č.l. 8 spisu).

Žalovaný odmietol poistné plnenie poukazujúc na článok 13 VPP, v ktorom je upravené obmedzenie
plnenia poisťovne „osobitne článok 13 ods. 3 posledný odsek“, podľa ktorého, ak to nie je v poistnej
zmluve osobitne dojednané, poisťovňa nie je povinná plniť za úraz, smrť, vznik plnej invalidity

poisteného, ochorenie kritickou chorobou, transplantáciu orgánu, ak vznikli následkom choroby alebo
úrazu, ku ktorým došlo: následkom úrazu v dôsledku vedomej aplikácie návykových látok (alkoholické,
omamné a toxické látky) a okolnosti prípadu to odôvodňujú.

Odvolací súd poznamenáva, že aj pre poistenie osôb platí ustanovenie § 799 ods. 1 OZ a poistné
podmienky, že ak došlo k úrazu poisteného následkom jeho opilosti alebo pod vplyvom omamných

toxických látok poistiteľ zníži plnenie, najviac však o polovicu.

Ak mal taký úraz za následok smrť poisteného, zníži poistiteľ plnenie len vtedy, ak k úrazu poisteného
došlo v súvislosti s jeho úmyselným konaním, pre ktoré bol uznaný súdom za vinného alebo ak zomrel
v súvislosti s konaním, ktorým inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Ak bol trestný čin spáchaný úmyselne a okolnosti takéhoto prípadu to odôvodňujú, poistiteľ zníži plnenie

o viac ako polovicu. Zníženie plnenia z uvedených dôvodov nemožno vykonať v plnej výške. Medzi
(po)užitím alkoholu, resp. uvedených látok a úrazom musí byť príčinná súvislosť. Ak k smrti poisteného
dôjdesícenásledkomopilostialebosústavnéhopožívaniaalkoholickýchnápojovalebouvedenýchlátok,
aleniezaokolnostizakladajúcichprávonazníženieplneniapodľapoistnýchpodmienok,poistiteľplnenie
nezníži.

Občiansky zákonník ani poistné podmienky pre poistenie osôb nemajú ustanovenia, ktoré oprávňujú
poistiteľa primerane znížiť plnenie, keď si poistený spôsobil poistnú udalosť z nedbanlivosti. Iba keď
poistený vedome porušil prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 791 ods. 1 OZ napr. nevyhľadaním
lekárskeho ošetrenia bezprostredne po úraze, ako to ustanovujú poistné podmienky, a toto vedomé
porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, poistiteľ je

oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti
plniť podľa § 799 ods. 3 OZ.

Ak príčinou úrazu alebo smrti ako poistnej udalosti je opilosť, táto skutočnosť nemá za následok
odmietnutie náhrady, ale vzhľadom na nevinných príslušníkov rodiny iba primerané zníženie náhrady
škody (viď. Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy 5.vydanie Jaromír Sloboda a kolektív

2004).

Možnosť zníženia plnenia poistiteľa je podľa § 820 OZ viazaná na dve podmienky 1/ poistnou udalosťou
je úraz poisteného (túto sankciu nemožno aplikovať pri iných poistných udalostiach v rámci poistenia
osôb) a 2/ medzi poistnou udalosťou, t.j. úrazom a požitím alkoholu alebo návykových látok musí
byť príčinná súvislosť, to znamená, že poistná udalosť nastala následkom požitia alkoholu alebo

návykových látok poisteným. (Množstvo požitia týchto látok je rozhodujúcim iba z hľadiska posudzovaniaexistencie príčinnej súvislosti medzi požitím a následkom úrazu. Tieto otázky, ako aj rozsah zníženia
plnenia poistiteľa môže byť spresnené v poistných podmienkach, resp. v poistnej zmluve). Keďže toto
ustanovenie upravuje len možnosť zníženia plnenia, v poistných podmienkach alebo v poistnej zmluve,

nemožno upraviť možnosť odmietnutia plnenia (viď. Peter Vojčík a kolektív Občiansky zákonník, Stručný
komentár IURA EDITION 2008 str. 1126 a nasl. OZ).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vykonané dôkazy súdom prvého
stupňa neumožňujú prijať záver, že smrť poisteného nastala v dôsledku úrazu v opilosti, pretože
opilosť poisteného nebola objektivizovaná. Napriek údajom uvedeným v liste o prehliadke mŕtveho

a v štatistickom hlásení o úmrtí, kde je ako príčina smrti uvedený úraz hlavy pri páde v ebriete
(opilosti), z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa nebola žiadnym spôsobom objektivizovaná
skutočnosť, že by k úrazu poisteného došlo v opilosti. Túto okolnosť, že k úrazu hlavy došlo pri páde v
opilosti uviedla v liste o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení MUDr. A. S., ktorá predmetný údaj
pri ohliadke poisteného iba opísala zo správy MUDr. Q. H., lekára záchrannej služby. Treba dodať, že
MUDr. X. S., ktorá ako lekár opatrila podpisom a pečiatkou list o prehliadke mŕtveho, nebola ani prítomná

pri prehliadke mŕtveho. MUDr. H., ktorý vypisoval záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby a ktorý
bol ako lekár prítomný pri zásahu záchrannej služby uviedol, že opilosť W. C. nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Údaje o tom, že (pán) C. bol deň predtým nájdený v etylickom exece na ceste v ebriete
uviedol do anamnézy, do ktorej sa uvádzajú údaje zistené od príbuzných, resp. osôb prítomných pri
zásahu s tým, že pravosť týchto údajov neoveruje a vzhľadom k tomu, že zásah bol vykonaný na druhý

deň po úraze, ako aj (vzhľadom) na odstup času, nevedel potvrdiť, či C. javil známky opilosti, lebo nebol
vykonaný odber krvi a nebola vykonaná pitva, z ktorých by bolo možné „opilosť“ preukázať.

Rovnako odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nemal oprávnenie
odmietnuť poistné plnenie podľa § 802 ods. 1 OZ, lebo poistený v dotazníku z roku 2005 uviedol, že
fajčí 10 ks cigariet denne, a vo výpise zo zdravotnej karty, ktorým žalovaný odôvodnil krátenie poistenia

je uvedené, že fajčil do 20 cigariet denne a ďalej uviedol, že alkohol požíva príležitostne, s tým, že
tento údaj sa zhoduje s údajom v dotazníku o zdravotnom stave. Odvolací súd konštatuje, že z výpisu
zo zdravotnej karty zo dňa 16.11.2010, ktorou žalovaný odôvodňuje odmietnutie poistného plnenia sa
neuvádza žiaden údaj o chronickom etylizme poisteného. Dotazník o zdravotnom stave vyplnil poistený
dňa 10.8.2005, a v tomto nemohol uviesť údaj o pravidelnom užívaní liekov, ktoré mu boli predpísané

až po vyšetrení na internej ambulancii v roku 2007, a preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že údaj o
tom, že pravidelne neužíva lieky v dotazníku zo dňa 10.8.2005 je nepravdivý.

Nepatričná je aj námietka odvolateľa, že dôkazné bremeno v tomto spore, pri preukazovaní, že k úrazu
nedošlo v opilosti, mala žalobkyňa a nie žalovaný.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide

jednakobremenotvrdenýchskutočností,ktorémôžuprivodiťjehoúspechvsporeajednakbremenotieto
skutočnosti preukázať. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka je treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. V tomto súdenom prípade nemožno od žalobkyne požadovať, aby preukazovala,
že k úrazu poisteného nedošlo v opilosti.

V tomto konaní žalobkyňa žiadala plnenie z poistnej zmluvy a tak mala preukázať platnú poistnú zmluvu,
ako aj poistnú udalosť, t.j. smrť poisteného, čo v konaní jednoznačne preukázala.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142
ods. 1 O.s.p.. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí.Žalobkyňamalaúspechvodvolacomkonaníanavrhlapriznaťnáhradutrovodvolaciehokonania

v sume 83,89 €.

Odvolací súd priznal žalobkyni odmenu za zastupovanie advokátom a to za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie na odvolanie á 61,87 € (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky).

Pretože právna zástupkyňa žalobkyne preukazovala, že je platiteľom DPH, zvýšil súd odmenu a náhradu

výdavkov o 20% DPH, t.j. o sumu 13,98 € na celovú sumu 83,89 € (61,87 € + 8,04 € + 13,98 €).

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 83,89 €, ktoré je povinný
zaplatiť advokátke žalobkyne JUDr. Zuzane Kollárovej do 3 dní podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.