Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/2133/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3797897614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3797897614.1

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Š. Ď., C. - S. Č.. X, proti povinnému: T
O R U S , stavebný podnik a.s. IČO: 31562442, o vymoženie 1.426,84 Eur s prísl., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Jozef Martišík, Samoty 1061, Púchov, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu proti povinnému vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 28.8.1997 na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka
návrh, ktorým sa domáhal proti povinnému vymoženia sumy 42.985 Sk/1.426,84 €.

Nazákladežiadostiexekútorasúdvydaldňa24.10.1997povereniepresúdnehoexekútoranavykonanie
exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.

Súdny exekútor doručil dňa 17.9.2014 súdu spolu s exekučným spisom EX 983/1997 podnet na

zastavenie exekučného konania z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, teda
z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň si uplatnil
trovy exekúcie vo výške 31,2 Eur + DPH, na ktoré žiadal zaviazať oprávneného. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/477/2011-27 zo dňa 29.6.2012.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4K 106/98-871 zo
dňa 03.10.2007 zrušil konkurz na majetok úpadcu TORUS, stavebný podnik a.s., Považské Podhradie
556/4, Považská Bystrica, IČO 31 562 442 po splnení rozvrhového uznesenia a spoločnosť bola ex offo

vymazaná z obchodného registra dňa 10.2.2009.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. Poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd po preskúmaní výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že povinný zanikol v priebehu
konania bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.

a § 37 ods. 1 Ex. por. a dňa 10.2.2009 bol vymazaný z Obchodného registra a tým je daný dôvod, pre
ktorý je exekúcia proti nemu neprípustná. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. túto vyhlásil proti
povinnému za neprípustnú a zastavil ju.

Súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 31,2 Eur + DPH.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

V danom prípade je nepochybné, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a keďže súdny exekútor
si uplatnil náhradu trov exekúcie, bolo povinnosťou súdu skúmať, či možno na ich náhradu zaviazať
oprávneného.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. trovy exekúcie platí v zásade povinný. Povinný v tomto prípade zanikol
bez právneho nástupcu, preto citované ustanovenie v danom prípade nemožno aplikovať a povinnému

nemožno uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie. Ohľadom oprávneného súd uvádza, že ho možno
zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v § 203 ods. 1 Ex. poriadku.
Tieto dôvody nemožno rozširovať. Exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale z
dôvodu, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto
neprichádza do úvahy uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie. Súd nezistil

ani procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 ods. 1 Ex.
por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený nevzal návrh na vykonanie
exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré
by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Po vyhodnotení
uvedených okolností mal súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby súd zaviazal oprávneného

na zaplatenie trov exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase jeho
podania oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3MCdo 10/2011), že v prípade, ak
dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra, je potrebné
zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže v čase zrušenia spoločnosti bez likvidácie, táto

nemala žiaden majetek, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by mohla mať význam z hľadiska možnosti
zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil, že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe
nemožno v tomto prípade postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 1998 a v zmysle
§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia
podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002

neexistovalamožnosťzastaveniaexekúcieprenemajetnosťpovinného,pretosúdmuselvtomtoprípade
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57
ods. 1 písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002.Pokiaľ súdny exekútor na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 4CoE/477/2011-27 zo dňa 29.6.2012, toto rozhodnutie bolo súčasťou predloženého exekučného
spisu, preto ho súd preskúmal a zistil, že sa v ňom uvádzané skutočnosti nedajú aplikovať na tento

prípad, z dôvodov uvedených vyššie, keďže v danej veci sa jednalo o exekúciu začatú v roku 2007, nie
pred 1.2.2002.

Súd s poukazom aj na názor vyjadrený Ústavným súdom SR má za to, že súdnych exekútorov treba
považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby
spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom

vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom
konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových
výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných
nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone
rozhodnutí.

Z vyššie uvedených dôvodov, keď na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a

ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani
správnosťou ich vyúčtovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Podľa § 374 ods. 4
O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.