Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/667/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713203888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. H., bytom Y. P., I.
XXXX/XX, t. č. bytom E. K. XX, 2/ J. R., bytom Y. P., I. XXXX/XX, t. č. E. K. XX, 3/ Q. J., bytom Y. P., I.
XXXX/XX, t. č. bytom E. K. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom
v Považskej Bystrici, Centrum 18/23 proti odporcovi: J. N., bytom E. K.-B. XX, právne zastúpenému
JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 36/9, o vylúčenie
veci z exekúcie, na odvolanie navrhovateľov 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 14. apríla 2014, č.k. 10C/82/2013-170, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil veci, a to televízor TV Panasonic TX-L42E5E
a satelitný prijímač zn. Openbox S1 PVR z exekúcie vykonávanej exekútorkou JUDr. Andreou
Nemčíkovou, Exekútorský úrad so sídlom Považská Bystrica, M.R. Štefánika 157/45 na základe
poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom v Považskej Bystrici č. 5306 066508
zo dňa 24.07.2012. Vo zvyšku súd návrh zamietol a zároveň vyslovil, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú
povinní zaplatiť odporcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom

na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a výsledkami
vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že odporca má exekučný titul - platobný rozkaz
Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 10.04.2012, č. 10Ro/69/2012-21 proti povinným I. J.
a I. A.. Súd zistil, že v rámci exekúcie vedenej v prospech odporcu, ktorej podkladom je uvedený
exekučný titul, bol realizovaný exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou súpis vecí v rodinnom dome
vo vlastníctve navrhovateľa 1/ v E. K.. Súdna exekútorka spísala hnuteľné veci v dome za prítomnosti
navrhovateľa 1/ a oboch povinných. Súd výsluchom účastníkov konania a svedkov zistil, že navrhovateľ

1/, navrhovateľka 3/ a povinní bývajú v predmetnom dome od r. 2009 a navrhovateľ 2/ od roku 2012.
Od roku 2009 povinní nepretržite a spoločne s navrhovateľmi 1/ a 3/ v dome žijú. Navrhovateľ 1/
tvrdil, že dom zariaďoval výlučne on, použil k tomu peniaze z hypotéky, ktorá mu bola poskytnutá
vo výške 112.000 Eur, avšak banke bola vydokladovaná hypotéka dokladmi iba zo stavby rodinného
domu, nie z bytového zariadenia. Navrhovatelia 1/ a 3/, ako aj povinní zhodne vypovedali, že do domu
sa nasťahovali z prenajatého bytu na K. v Y. P., a to len s osobnými vecami. Ďalej súd uviedol, že
navrhovateľ 1/ predložil doklady k rýchlovarnej kanvici zn. Zelmer, tvrdiac, že v súpise má označenie

kávovar Zelmer, stolnému mixéru zn. Zelmer, v súpise ako kuchynský robot, odšťavovač Sencor, v
súpise kuchynský robot, notebook zn. Siemens, satelitnému prijímaču zn. Openbox a televízii zn. ECG.
K satelitnému prijímaču zn. Openbox navrhovateľ 1/ predložil dodací list vystavený na jeho meno. Súd
na základe predloženého dodacieho listu, ktorý bol vystavený na konkrétnu osobu - navrhovateľa 1/, malpreukázané, že vlastníkom satelitného prijímača je navrhovateľ 1/ a vylúčil ho z exekúcie. O ostatných
veciach, o ktorých tvrdil, že sú jeho, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, a preto neuniesol dôkazné
bremeno k tvrdeniu, že veci sú jeho vlastníctvom. Pokladničné doklady, ktoré predložil, sú všeobecného

charakteru, vyplynulo z nich, že veci boli kupované v hotovosti a nie je z nich možné zistiť, kto veci reálne
kupoval. Navrhovateľka 2/ predložila doklady z kúpy televízneho prijímača zn. Panasonic, ktorý bol
zaplatený preukázateľne z jej účtu, čo dokladovala výpisom z účtu a pokladničným dokladom. Z týchto
dokladov mal súd za preukázané, že navrhovateľka 3/ je vlastníčkou televízie zn. Panasonic a vylúčil
túto vec z exekúcie ako vec, ktorá nie je vlastníctvom povinných. K stacionárnemu bicyklu a k notebooku

DELL nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej vlastníctvo. Tvrdenia o ich nadobudnutí
nepodložila žiadnym dôkazom. Ani zmluva o spotrebnom úvere nepotvrdzuje, že peniaze z tohto
bezúčelového úveru boli použité na nákup práve týchto vecí. Preto tieto veci súd z exekúcie nevylúčil.
Ďalej súd uviedol, že povinní ako svedkovia tvrdili, že žiadna z vecí spísaných exekútorkou im nepatrí,
povinná I. A. zdôrazňovala, že je nemajetná a okrem osobných vecí nič nevlastní a je finančne odkázaná
na cudzích ľudí, keďže je roky nezamestnaná. Povinní vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že sa

do domu nasťahovali iba s osobnými vecami, že im žiadne bytové zariadenie nepatrí a že ho ani nemohli
nadobudnúť, pretože nemali k tomu peniaze. Svedkyňa I. A. uvádzala, že je dlhodobo nezamestnaná
a svedok J. J. uviedol, že do r. 2008 podnikal v Českej republike, bol konateľom a spoločníkom s.r.o.
I., ktorá prešla do likvidácie pre nesplatenie základného imania. V čase pôsobenia v tejto spoločnosti
dosahoval zárobok 10.000,- Kč. Následne bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, zarábal

si brigádnicky 300 - 400 Eur mesačne a od 01.07.2012 podniká na živnosť. Vzhľadom k tomu, že predal
byt, ktorý pôvodne nadobudol od odporcu a kúpnu cenu podľa vlastných slov „preflákal“, je zrejmé,
že disponoval vzhľadom k všeobecne známym trhovým cenám bytov značným obnosom finančných
prostriedkov rádovo v desaťtisícoch Eur. Nijakým spôsobom nezdôvodnil konkrétne použitie týchto
peňazí. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia s povinnými žijú niekoľko rokov v spoločnej domácnosti,

v jednom rodinnom dome, ktorý spoločne užívajú a tvrdenia, že povinní sú, resp. boli v nepriaznivej
finančnej situácii vzhľadom k tomu, že povinný I. J. disponoval značnou časťou finančných prostriedkov
z predaja bytu, sa ukázali nepravdivé, použitie peňazí povinný I. J. nezdôvodnil, medzi navrhovateľmi a
povinnými sú príbuzenské vzťahy (medzi navrhovateľkou 3/, navrhovateľom 2/ a povinnou I. A.), resp.
vzťahy obdobné a blízke (medzi povinným I. J. a navrhovateľkou 3/ je vzťah otčima, ako ho definovala

navrhovateľka 3/), zohľadňujúc aj tieto okolnosti nepodarilo sa navrhovateľom uniesť dôkazné bremeno
na preukázanie vlastníckeho práva k veciam a v podstate okrem vecí, ktoré súd vylúčil z exekúcie,
neposkytli súdu žiadne dôkazy, okrem vzájomných výpovedí, že veci sú vlastníctvom navrhovateľov,
ktorým súd neuveril pre uvádzané okolnosti a skutočnosti - najmä blízke vzťahy a nepravdivosť tvrdená
o nemajetnosti povinných. Pri exekúcii uviedol navrhovateľ 1/ (čo potvrdzuje záznam v súpise vecí, ako

aj svedecká výpoveď D. Y.), že spisované veci sú jeho, nikto z prítomných, ani navrhovateľ 1/ neuvádzal,
že stacionárny bicykel a notebook DELL patria navrhovateľke 3/ a nikto z prítomných nenamietal, že sa
spisujú veci patriace navrhovateľovi 2/ J. R., hoci prítomní I. J., I. A. i navrhovateľ 1/ sa dôverne poznajú,
žijú roky v spoločnej domácnosti a museli vedieť, ktorá zo spisovaných vecí komu patrí. Tvrdenie
navrhovateľa 1/ počas súpisu, že veci sú výlučne jeho, vnáša potom pochybnosti do navrhovateľmi

2/, 3/ tvrdených vlastníckych práv k veciam. Z pokladničných dokladov predložených navrhovateľom
1/, z ktorých vyplynulo, že veci boli zakupované v hotovosti, nie je možné zistiť, kto veci zakúpil a
zaplatil a nepreukazujú jednoznačne, kto ich nadobudol. Navrhovateľ 2/ vo výpovedi uvádzal, že bytové
zariadenie, ktoré priniesol do domu a bolo spísané exekútorkou, bolo zakúpené okolo roku 1968, že
bolo staré a nemoderné. Z obsahu fotografií ale je zjavne vidieť, že nábytok nie je starý ani nemoderný,

sú to veci, ktoré sa aj v súčasnosti predávajú. Súd konštatoval, že spor navrhovateľov proti odporcovi
o vylúčenie vecí okrem TV Panasonic a satelitného prijímača Openbox z exekúcie nebol úspešný,
pretože neboli splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, to znamená, že
exekútor nezahrnul do súpisu veci, pri ktorých by bolo preukázané, že vlastnícky patria iným osobám,
než povinným. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovatelia

boli úspešní len v pomerne nepatrnej časti svojich nárokov uplatnených v návrhu, preto súd priznal právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu odporcovi. O výške trov súd rozhodne podľa § 151 ods. 7
O.s.p. po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podali včas odvolanie navrhovatelia 1/ - 3/ domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že súd návrhu navrhovateľov 1/ - 3/ vyhovie v celom rozsahu a odporcu zaviaže

na náhradu trov konania, prípadne sa domáhali zrušenia veci a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Majú za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu vyhodnotenie dôkazov, akoaj pri právnom posúdení zistených skutočností jednoznačne nepostupoval správne, pričom podľa ich
názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti

prestavujú odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. So skutočnosťami, ktoré
mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, nesúhlasia, pričom poukazujú na ust. § 125 O.s.p.,
podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka, výsluch účastníkov. Navrhovatelia 1/ - 3/ využili viacero dôkazov, resp. dôkazných prostriedkov,

ktoré považovali za relevantné a ktoré ust. § 125 O.s.p. aprobuje. Súdu navrhovatelia 1/ - 3/ predložili
listinný dôkaz, a to čestné prehlásenie o výlučnom vlastníctve vecí, ktoré spísala exekútorka JUDr.
Andrea Nemčíková. Zároveň pri viacerých veciach predložili súdu ako dôkaz pokladničné doklady o
kúpe,pričompoukazujúnaskutočnosť,ževnáväznostinapredloženéčestnéprehlásenianavrhovateľov
1/ - 3/ a výpovede svedkov sa podľa ich názoru zvyšuje právna relevancia, resp. hodnovernosť týchto
dôkazov. Uviedli, že v rámci konania bolo preukázané, že navrhovateľ 1/ uzatvoril 16.02.2009 zmluvu

o splátkovom úvere, v zmysle ktorej bol tomuto poskytnutý úver vo výške 112.420 Eur, ktorého účelom
bola výstavba rodinného domu. Vo svedeckej výpovedi navrhovateľ 1/ uviedol, že zariadenie rodinného
domu zabezpečoval on, a to práve z tohto úveru, pričom vo výpovedi poukázal na skutočnosť, že
v čase, keď sa povinní z exekúcie nasťahovali do rodinného domu k navrhovateľovi 1/, kde doteraz
bývajú, prišli iba s osobnými vecami. Túto skutočnosť potvrdila výpoveďou aj navrhovateľka 3/ a samotní

povinní z exekúcie. Navrhovateľka 3/ vo svojej výpovedi a zároveň aj v čestnom prehlásení uviedla,
že je výlučnou vlastníčkou troch vecí uvedených v súpise súdnej exekútorky a o vlastníctve jednej z
týchto vecí predložila aj ďalší listinný dôkaz, a to doklad o kúpe a táto vec bola rozhodnutím súdu
vylúčená z exekúcie. Navrhovateľka 3/ vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že ďalšiu vec -
stacionárny bicykel KRUK jej darovala stará mama a notebook zn. DELL si zakúpila zo svojich vlastných

prostriedkov, o ktorých skutočnostiach nemala doklady. U stacionárneho bicykla podľa jej názoru došlo k
riadnemu darovaniu navrhovateľke 3/ jej starou mamou. Tento bicykel a rovnako aj zakúpený notebook
DELL užívala navrhovateľka 3/ ako oprávnený držiteľ nepretržite po dobu viac ako 3 rokov a stala
sa vlastníkom predmetných vecí vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 OZ, a to aj v prípade, ak súd
nepovažuje za relevantné predložené dôkazné prostriedky. Navrhovateľ 2/ vo výpovedi uviedol, že je

vlastníkom viacerých vecí zo súpisu hnuteľných vecí súdnej exekútorky, ktoré veci boli zároveň uvedené
v čestnom prehlásení navrhovateľa 2/ a viacero vecí identifikoval navrhovateľ 2/ ako svoje vlastné z
fotografií, ktoré mu boli predložené na pojednávaní 04.02.2014, a to aj napriek tomu, že je po viacerých
mozgových príhodách a v ťažkom zdravotnom stave. Niektoré veci majú niekoľko desiatok rokov a tieto
nemohol nadobudnúť ani jeden z povinných z exekúcie a rovnako ako navrhovateľka 3/ aj navrhovateľ

2/ užíval tieto veci ako vlastné a ako oprávnený držiteľ po dobu viac ako 3 rokov, a stal sa teda
ich výlučným vlastníkom uvedeným spôsobom. Navrhovateľ 1/ v strese, ktorý spôsobila prítomnosť
súdnej exekútorky, označil veci, že sú v jeho vlastníctve, následne si navrhovatelia 1/ - 3/ vyjasnili celú
situáciu a podali žalobu o vylúčenie veci z exekúcie na príslušný súd, pričom veci riadne špecifikovali.
Dodali, že súdna exekútorka pri vykonávaní súpisu hnuteľných vecí tieto podľa ich názoru neoznačila

dostatočným spôsobom na to, aby tieto veci mohli byť považované za konkrétne a nezameniteľné a
individuálne určené. Na riadne označenie spísaných vecí ich presným výrobným označením boli vyzvaní
až navrhovatelia 1/ - 3/ na pojednávaní 28.05.2013 pod hrozbou zastavenia konania. Sú toho názoru, že
pokiaľ veci neboli riadne označené, súd mal exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
zastaviť.

K podanému odvolaniu navrhovateľov 1/ - 3/ sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľov aj k náhrade trov odvolacieho
konania. Zdôraznil, že navrhovatelia v odvolaní iba opakujú skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu,
ktorú už uvádzali v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa ich prednesenými tvrdeniami
riadne zaoberal. Pokiaľ ide o pokladničné doklady predložené navrhovateľmi, tieto sú ľahko prenosné

a vymeniteľné, preto nemožno nimi preukázať vlastnícke právo k veciam, ktoré žiadajú navrhovatelia
vylúčiť z exekúcie. Taktiež pokiaľ ide o čestné prehlásenia a ich výpovede, je logické, že keďže ich
podali totožné osoby, sú zhodné. Čestné prehlásenie obsahuje iba tvrdenie, že vlastníkom istej veci je
ten-ktorý navrhovateľ. Týmto však navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že platne nadobudli
vlastnícke právo k veciam a že toto im svedčalo v čase vykonania súpisu. Na pojednávaní vo veci

samej navrhovatelia opäť len deklarovali, že sú vlastníkmi tých-ktorých vecí, avšak toto tvrdenie nijako
nepreukázali. Má za to, s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.10.2010, sp. zn.30Cdo/3577/2008,žesúdprihodnotenídôkazovvdanejvecipostupovalsprávneavykonaldokazovanie
vyčerpávajúcimspôsobom.Pokiaľideotvrdenienavrhovateľky3/ovydržanívecí-stacionárnehobicykla
KRUK a notebooku zn. DELL, toto považuje za účelové a úplne špekulatívne. Navrhovateľka 3/ sa

týmto tvrdením evidentne snaží preukázať titul nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže nevie preukázať
nadobudnutie kúpou, pokiaľ ide o notebook a darovanie (pokiaľ ide o stacionárny bicykel KRUK), pokúša
sa dokonca „zneužiť“ inštitút vydržania. Dodal, že pre existenciu dobromyseľnosti držiteľa nepostačuje
iba tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné, aby toto tvrdenie bol podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. V danom prípade však navrhovateľka 3/ svoje tvrdenie ničím

nepodložila. Námietku navrhovateľov, podľa ktorej súdna exekútorka pri vykonávaní súpisu hnuteľných
vecí tieto neoznačila dostatočným spôsobom na to, aby tieto nemohli byť považované za konkrétne a
nezameniteľné a individuálne určené, považuje za úplne irelevantnú, lebo sa absolútne netýka merita
veci.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pričom v náväznosti na ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súdprvéhostupňavdanejvecivykonaldostatočnédokazovanie,vecpoprávnejstránkesprávneposúdil
a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Odvolaním navrhovateľov 1/ - 3/ bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti
vrátane naväzujúceho výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť rozsudku a vo vyhovujúcej časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný
a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2

O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovatelia vo svojom odvolaní uvádzajú ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), tento spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných dôkazov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa cit.
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli
účastníci.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťprvostupňovémusúduvprípade,akby
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani

inak nevyšli v konaní najavo, prípadne že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
ust. § 133 - § 135 O.s.p.Preskúmaním veci nezistil odvolací súd takýto nesprávny postup súdu prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov, a preto nepovažuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. za daný. Súd prvého
stupňa v danej veci správne vyhodnotil, že navrhovatelia 1/ - 3/ v konaní nepreukázali, že sú vlastníkmi

označených vecí, keď predkladané čestné prehlásenia navrhovateľov 1/ - 3/ a ich výpovede bez
ďalších dôkazov nepostačujú na preukázanie ich vlastníctva k predmetným veciam. Rovnako tak z
predkladaných dokladov - pokladničných bločkov - nie je možné vyvodiť, kto je vlastníkom zakupovanej
veci, keďže tento doklad preukazuje iba to, že vec bola zakupovaná v hotovosti a jeho cenu. Za správny
je potrebné považovať aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní vlastníckeho práva navrhovateľky

3/ k stacionárnemu bicyklu KRUK a notebooku zn. DELL. V odvolacom konaní navrhovateľka 3/ tvrdila,
že tieto veci užívala nepretržite po dobu viac ako 3 rokov ako oprávnený držiteľ a stala sa tak vlastníkom
predmetných vecí vydržaním v zmysle ust. § 134 ods. 1 OZ, a to aj v prípade, ak súd nepovažuje za
relevantné predložené dôkazné prostriedky o tom, že stacionárny bicykel KRUK jej darovala stará matka
anotebookzn.DELLsizakúpilazosvojichvlastnýchprostriedkov,oktorejskutočnostinemaladoklady.V
tejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,ževdanomprípade nebolisplnenézákonnépodmienkypre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keď u navrhovateľky 3/ absentuje preukázanie dôvodnosti
tvrdenia o dobromyseľnosti, ktoré nie je zo strany navrhovateľky 3/ podložené konkrétnymi okolnosťami.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil dokazovanie aj ohľadne bytového zariadenia,
ktoré uviedol v čestnom prehlásení ako svoje vlastníctvo navrhovateľ 2/, keďže nepochybne nejde o
veci staršie ako niekoľko rokov, a nie viac ako 40-ročné, ako uvádzal v konaní navrhovateľ 2/. Ani

ohľadne týchto vecí nemohlo dôjsť k ich vydržaniu podľa Občianskeho zákonníka, ako to v odvolaní
tvrdí navrhovateľ 2/.

V danej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovatelia 1/ - 3/ nepreukázali v konaní svoje
tvrdeniaovlastníctvepredmetnýchvecí(okremdvoch,ktorébolizexekúcievylúčené),pričomvodvolaní
navrhovatelia 1/ - 3/ vlastne opakovane poukazujú na argumentáciu pred súdom prvého stupňa.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., tento je podľa súdnej praxe daný v prípade
mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa v danej veci vec správne právne posúdil a
aplikáciou ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku dospel k správnemu názoru, že nárok navrhovateľov

je okrem dvoch vecí vylúčených z exekúcie nedôvodný. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa
odvolací súd v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil, s tým, že o trovách odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvého stupňa
v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .