Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/737/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204786
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211204786.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov, Hurbanova 6, 08546 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému FM FOREST s.r.o., Lesná
419/3, 086 33 Zborov, IČO: 45 639 973, o vymoženie 10,-€ s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu v Bardejove č.k. 4Er/737/2011-21 takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad

Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 25,58 € v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodnutia č.k.
700-2810249911-GC04/11 zo dňa 6.5.2011 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov, sa dňa
30.6.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701
044066 dňa 28.7.2011.

Oprávnený emailom zo dňa 22.11.2011 oznámil súdnemu exekútorovi, že jeho pohľadávka bola
uhradená v plnej výške dňa 18.11.2011.

Súd uznesením zo dňa 12.8.2014, č.k. 4Er/737/2011-21, zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z.z. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 64,19 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Oprávnený podal v zákonnej lehote proti výroku o trovách exekúcie vyššie cit uznesenia odvolanie, v
ktorom uviedol, že nesúhlasí s výškou priznaných trov exekúcie. Tvrdí, že priznaná suma za poštovné
nie je dostatočne špecifikovaná a preto je nepreskúmateľná. Taktiež poukazuje na ustanovenie § 28
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sú od dane oslobodené univerzálne
poštové služby, a preto nie je suma 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov priznaná správne.
Oprávnený nesúhlasí ani s priznaním náhrady za administratívne náklady, považuje tieto náklady za

nepreskúmateľné a teda ich priznanie za nesprávne, a zároveň poukazuje na § 25 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v zmysle ktorého je v odmene exekútora zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Oprávnený poukazuje
na skutočnosť, že celá pohľadávka vo výške 10,00 € bola zaplatená 18.11.2011, čo exekútorovi riadne
oznámili. Preto považuje za neopodstatnené, aby bol zaviazaný k úhrade trov v takej výške ako priznal
súd, nakoľko väčšina úkonov bola vykonaná až po úhrade pohľadávky.Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Exekučné konanie proti povinnému začalo dňa 30.6.2011 a súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie

dňa 28.7.2011. Súdny exekútor vo vydanom upovedomení o začatí exekúcie už uviedol, že pohľadávka
boladňa18.11.2011uhradená,nazákladepísomnéhooznámeniaoprávneného,vdôsledkučohoupustil
od vymoženia pohľadávky oprávneného.

Keďže úhrada pohľadávky bola zrealizovaná po začatí exekučného konania súdnemu exekútorovi
vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor predbežné trovy
exekúcie vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie a na ich úhradu vyzval povinného. Nakoľko povinný

vyčíslené trovy v stanovenej lehote neuhradil, exekútor ďalej zisťoval majetok povinného, z ktorého
by mohli byť jeho trovy uspokojené. Súdny exekútor v priebehu exekúcie nezistil žiadny exekúciou
postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť trovy exekúcie a z tohto dôvodu podal návrh
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd návrhu vyhovel a oprávneného zaviazal na
úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Súd má za to, že exekútor postupoval

v súlade so zákonom, nakoľko vykonal len úkony ktoré boli nevyhnutné na uspokojenie jeho nároku
na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil v konaní. Okrem toho je potrebné dodať, že exekúcia sa končí
až úhradou trov exekučného konania, k čomu však zo strany povinného dobrovoľne nedošlo z dôvodu
jeho nemajetnosti.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 243c, § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky č.
288/1995 Z.z., t.j. sumu vo výške 16,60 €.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov
v celkovej sume 5,66 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi

na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného
pošte za doručenie 9-tich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie
poverenia - 0,05 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 0,02 €, povinný - 0,19 €; žiadosť
o poskytnutie súčinnosti - OR PZ -0,40 €, DÚ - 0,40 €, KN - 0,40 €; návrh na zastavenie exekúcie
- 1,40 €; vrátenie poverenia - 1,40 €; žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľnosti - 1,40

€). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie
poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a žiadosti o poskytnutie súčinnosti priznal
náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,05 € pri žiadosti o udelenie poverenia
(1/28 požadovanej náhrady), 0,19 € pri upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/9 požadovanej
náhrady), 0,02 € pri upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému (1/60 požadovanej náhrady), keďže

z exekučného spisu vyplýva, že doručované boli jednou zásielkou - 28 žiadostí o udelenie poverenia; 9
upovedomení o začatí exekúcie povinnému; 60 upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému, a tak je
zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny, čo predstavuje 6,64 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 25,58 €.

Súd do náhrady trov exekúcie nezahrnul DPH (20%) z hotových výdavkov na poštovné vo výške 1,13
€, nakoľko podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené
univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou.Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za úkon - odblokovanie vozidiel, nakoľko povinný
nie je majiteľom ani držiteľom motorových vozidiel.

Súd priznal náhradu hotových výdavkov len za tri žiadosti o poskytnutie súčinnosti (OR PZ ODI, DÚ,
KN), nakoľko ostatné dožiadania boli urobené elektronicky.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady

vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene

aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou

úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že
všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v
súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že

náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky

a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo

značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR
akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú

súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj
návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné
konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá
len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady)
alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax
súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V

prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny
exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že

v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek

hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že

„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,

keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a

preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či

prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného

spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu
nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní

predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto
výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu
v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. značky
súdu 4Er/371/2011, spisová značka exekútora EX 401/2011 a vo veci sp. značky súdu 4Er/453/2011,
spisová značka exekútora EX 656/2011), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval

rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v
presne tej istej výške 10,-€, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti
či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná
paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu
výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu

„spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.