Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200472.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milan Repáňa, v právnej veci žalobcu: v rade 1/L. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. č. XX, XXX XX Y., občan Slovenskej republiky, žalobca v rade 2/ I. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX K., občan Slovenskej republiky, žalobcovia 1/ a 2/ právne zastúpení
JUDr. Peter Gruber, advokát, so sídlom O. D. X, XXX XX I. I., proti žalovanému: Obvodný úrad Žilina,
Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, za účasti účastníka konania MVDr. K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XX, XXX XX A., vo veci žaloby na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline pod
č. 2012/00229/Kod zo dňa 20. 04. 2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa domáhali žalobcovia preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu v
Žiline (ďalej len „žalovaný orgán“), č. 2012/00229/Kod zo dňa 20.04. 2012, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu Mesta Martin č. MSS-13157/2010-n-
Vč zo dňa 09.05.2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 39 a § 39a stavebného
zákonu správny orgán rozhodol o umiestnení stavby „Wellness penzión RELAX“ na parcele č. 993,
994/1, 994/2 a 994/3 k. ú. A. (ďalej len „posudzovaná stavba“), tak ako špecifikoval v napadnutom
rozhodnutí. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom,

keď konštatoval, že umiestnenie stavby je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou a k odvolacím
námietkam žalobcov konštatoval, že v projektovej dokumentácii umiestňovanej stavby bol akceptovaný
názor dotknutého orgánu Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline, pod.
č. KRHZ-Za-OPP-10331/003/2011 zo dňa 08. 11.2011, keď v súlade s názorom tohto dotknutého
orgánu stavebník do projektovej dokumentácie stavby zahrnul vybudovanie takej strešnej konštrukcie
posudzovanej stavby tak, aby boli splnené kritériá protipožiarnej ochrany z hľadiska zabránenia prenosu
požiaru pádom horiacich častí stavebných konštrukcií strešnej konštrukcie stavby na stavbu susediacu

penziónu Čierna pani, ktorá je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Žalovaný konštatoval, že nebolo potrebné
uvedenú skutočnosť subsumovať do podmienok pre umiestnenie stavby, nakoľko obsah tejto projektovej
dokumentácie bol aj správnym orgánom akceptovaný. K odvolacej námietke žalobcov o nutnosti
prepočtupočtuparkovacíchmiestzdôvoduprijatiazmenySTN736110,tabuľkač.20,žalovanýpoukázal
na § 36 ods. 1, 2 a § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona“) a konštatoval, že
táto námietka nebola uplatnená v súlade s koncentračnou zásadou, ktorá je aplikovaná v stavebnom a
územnom konaní. Odvolací orgán k tejto námietke konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie

bolo vydané v čase pred prijatím zmeny STN 736110, pričom konštatoval, že zmena metodiky nezakladá
zákonné dôvody na zmenu a zrušenie vydaného rozhodnutia, nakoľko naďalej pripúšťa v prípadoch aknie je možné parkovacie plochy v požadovanom počte riešiť, ako súčasť stavby s umiestnením týchto
parkovacích plôch na pozemku stavby a navrhnúť odstavovanie vozidiel inak, avšak za predpokladu
dodržiavania dochádzkových vzdialeností podľa čl. 16.3.14. uvedenej STN (t. j. odstavenie vozidiel

najviac do 500 m).

K odvolacej námietke žalobcov, že v prístavbe penziónu žalobcov Čierna pani budú situované a
vytvorené dve bytové jednotky a posudzovaná stavba bude ovplyvňovať svetelno-technické posúdenie
bytových jednotiek v negatívnom slova zmysle, a žiadali prepracovanie svetelnej štúdie vo vzťahu
zistenia hodnotového činiteľa denného osvetlenia v bytových jednotkách, žalovaný orgán poukazoval

na územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá v zmysle záväzných regulatív pre uvedené územie z
hľadiska funkčnej náplne uvedené územie charakterizuje ako územie určené pre občiansku vybavenosť
s prípustnosťou funkcie obytnej s vylúčením hlučných a nehygienických prevádzok. Poukazoval
na stavebné konanie č. MSS-4146/2010-Sá, ktoré sa týka prístavby penziónu Čierna pani (objekt
vo vlastníctve žalobcov), na chronológiu tohto konania vo vzťahu k preskúmavanému konaniu a
konštatoval, že žalobcovia zámer vybudovať dve bytové jednotky v penzióne Čierna pani deklarovali

až po vydaní zrušeného skoršieho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané v preskúmavanom
konaní, a to v odvolacom konaní proti tomuto skoršiemu a následne zrušenému rozhodnutiu, preto
požiadavku na vypracovanie odborného posudku vo veci presvetlenia dotknutých bytových jednotiek
vo väzbe na umiestňovanú stavbu, vyhodnotil za neopodstatnenú. Poukázal na konanie, ktoré sa
týkalo prístavby penziónu Čierna pani č. MSS- 15194/2010-Sá, a ktorého súčasťou je aj záväzné

stanovisko dotknutého orgánu verejného zdravotníctva pod č. HŽP 210/0289 zo dňa 06. 10. 2010, v
ktorom dotknutý orgán uviedol, že navrhovanú zmenu stavby penziónu Čierna pani pred jej dokončením
spočívajúcom vo vyčlenení ubytovacieho priestoru pre služobný byt posudzoval ako priestory slúžiace
na prechodné ubytovanie, nie ako priestory na dlhodobý pobyt, pri ktorom bolo potrebné dodržiavať
podmienky platnej legislatívy na ich presvetlenie a kvalitu denného osvetlenia. V tomto stanovisku

vyslovil, že čiastočnou zmenou v účele užívania sa charakter stavby penziónu (penziónu Čierna pani)
ako ubytovacieho zariadenia nemení. Poukazoval na STN 730580-1, a to čl. 1.15, ako aj STN 730580,
ktoré upravujú základné požiadavky na presvetlenie stavieb, a mal za to, že požiadavke žalobcu
o vyhotovenie svetelno-technického posúdenia nevyhovel, z dôvodu stanoviska dotknutého orgánu
verejného zdravotníctva. V tejto súvislosti poukazoval aj na svetelno-technické posúdenie vyhotovené

Ing. A. L. z augusta 2010.

Návrhu žalobcov na vypracovanie hlukovej a emisnej štúdie nevyhovel aj z dôvodu, že túto námietku
neuplatnili v lehote na podanie námietok, v súlade s koncentračnou zásadou, s poukazom , že
posudzovaná stavba bude slúžiť výlučne na prechodné ubytovanie ľudí a nie ako výrobná prevádzka s
technologickým zariadením produkujúcim hluk alebo emisie.

Vo vzťahu k námietke oplotenia navrhovanej stavby poukázal na § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.
z. a konštatoval, že z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva právomoc stavebného úradu nariadiť
vlastníkovi pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená tento oplotiť, navyše ak takéhoto vydania
rozhodnutia sa ani stavebník sám nedomáha, uviedol, že táto právomoc v zmysle § 127 ods. 1 OZ, je
zverená súdu.

Proti rozhodnutiu žalovaného podali riadne a včas žalobcovia žalobu, ktorú formulovali v nasledovných
žalobných bodoch:

Žalobný bod 1/

Žalobcovia nezákonnosť rozhodnutia videli hlavne v tom, že dostatočne sa správny orgán nevysporiadal
s argumentáciou žalobcov o riešení požiarneho zabezpečenia posudzovanej stavby. Tvrdili, že je

nepostačujúce záväzné stanovisku dotknutého orgánu požiarnej ochrany 1. stupňa - Okresného
riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Martine z hľadiska toho, že stavebné konštrukcie v časti
strešnej konštrukcie navrhovanej stavby by mohli v prípade požiaru zapríčiniť prenos požiaru pádom
horiacich častí. Poukazovali na nesúhlasné stanovisko Krajského riaditeľstva hasičského záchranného
zboru, ktoré v konaní bolo vydané, keď tvrdili, že orgány požiarnej ochrany na oboch stupňochnavrhli riešenie vybudovaním ochranného podstrešia navrhovanej stavby vzhľadom k tomu, že riešenie
požiarnej ochrany a požiarneho zabezpečenia je zásadnou otázkou pri posudzovaní a udeľovaní
súhlasu s umiestnením stavby. Tvrdili, že správny orgán po osvojení si návrhu dotknutých orgánov mal

rozhodnúť o zmene napadnutého prvostupňového rozhodnutia tak, aby zmena v súlade s vysloveným
názorom dotknutých orgánov bola zapracovaná do projektovej dokumentácie pre udelenie súhlasu na
umiestnenie stavby a tieto zmeny mali jednoznačne vyplývať z rozhodnutia žalovaného.

Ďalej poukazovali, že napriek navrhnutému riešeniu zo strany dotknutých orgánov požiarnej ochrany,
žalobcovia považujú nerešpektovanie jednoznačnej a striktnej povinnosti na dodržiavanie odstupových

vzdialeností vyplývajúcich priamo z právnych predpisov a záväzných technických noriem za vážny
nedostatok v konaní. Poukazovali na obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý konštatuje
okolnosť, ktorá je uvádzaná dotknutým orgánom požiarnej ochrany 1. st., že odstupová vzdialenosť na
dvoch miestach zasahuje na susedný pozemok vo vlastníctve žalobcov do vzdialenosti 2,4 m. Poukázali
na § 40a Vyhlášky č. 121/2002 o požiarnej prevencii, ako aj Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa
ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb (§ 79 cit.

vyhlášky) a konštatovali nutnosť dodržiavania odstupovej vzdialenosti s normou STN 92 0201-4, ktorá
vymedzuje parametre požiarne nebezpečného priestoru a vymedzuje odstupovú vzdialenosť medzi
požiarnymi úsekmi. Tvrdili, že pokiaľ nebezpečný priestor zasahuje do susedného pozemku, rieši sa
jeho určenie v rámci stavebného konania, a teda je zrejmé, že v rámci konania o umiestnení, ktoré
je v zmysle platnej legislatívy stavebným konaním je nutné riešiť aj otázku prípustnosti zasahovania

požiarne nebezpečného priestoru do nehnuteľnosti žalobcov. Tvrdili, že žalovaný a prvostupňový orgán
sa nevysporiadal s námietkou žalobcov porušenia § 40a Vyhlášky č. 121/2002 Z. z., ktorá spočíva v tom,
žeodstupovévzdialenostizasahujúdoúnikovýchciestpenziónuČiernapanivovlastníctvežalobcov,ako
aj na ustanovenia vyššie citovanej STN a konštatovali, že odstupová vzdialenosť a požiarne nebezpečný
priestor od evakuačnej trasy jednoznačne zasahuje do nehnuteľnosti žalobcov a normou určený

odstup nie je tým zachovaný. Poukázali na náčrt vyčleneného požiarne nebezpečného priestoru, ktorí
označili v náčrte. Tvrdili, že neboli akceptované, v súlade s platnou legislatívou požiadavky, žalobcov
na zabezpečenie požiarne bezpečného priestoru, a že umiestnená stavba zasahuje do požiarne
nebezpečného priestoru, do nehnuteľnosti žalobcov, čo je zrejmé z prílohy žaloby a predloženého náčrtu
a označenia požiarne nebezpečného priestoru.

Žalobný bod 2/

Žalobcovia namietali nezákonnosť postupu správnych orgánov, keď žalovaný a prvostupňový správny
orgán nevypracovali hlukovú a emisnú štúdiu v súvislosti s umiestňovanou stavbou, čím porušili
zákon. Tvrdili, že posudzovaná stavba je vybavená viacerými zariadeniami produkujúcimi hluk, a to
vzduchotechnika, komín, kotolne, prevádzka kuchyne, zvukové zariadenia, reprodukcia hudby, hluk

generovaný samotnou prevádzkou a jej návštevníkov.

Tvrdili, že posudzovaná stavba bude potencionálnym zdrojom emisií (vykurovací systém, krbové miesto
a pod.) a bez vypracovania emisnej štúdiu nie je možné posudzovanú stavbu kategorizovať z hľadiska
veľkosti zdroja znečistenia a tým aj overiť predpokladané dodržovanie maximálnych limitov znečistenia.

Žalobný bod 3/

Žalobcovia namietali nesprávny postup správneho orgánu, keď neakceptoval ich námietku týkajúcu
sa zmeny právnej úpravy STN v súvislosti s úpravou povinnosti stavebníka pri zriadení odstavných a
parkovacích plôch. Tvrdili, že správne orgány neprihliadli na námietku vo vzťahu k STN 736110, ktorá
nadobudla účinnosť v mesiaci november 2011, čím postup správneho orgánu je nezákonný.

Žalobný bod 4/

Žalobcovia tvrdili, že správne orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, že v penzióne Čierna pani
patriacom žalobcom je umiestnený služobný byt, resp. dva služobné byty, ktoré v dôsledku umiestnenia
stavby nebudú mať zabezpečené tie svetelné podmienky pre presvetlenie a preslnenie bytu, ktoré sú
potrebné z hľadiska dodržania právnych noriem, a ktoré sú kladené ako požiadavky na presvetlenie apreslnenie bytu. Tvrdili, že túto požiadavku mal vyhodnotiť a zaoberať sa s ňou správny orgán z úradnej
povinnosti a rozhodol bez toho, aby bola k tejto otázke vypracovaná aj svetelná štúdia.

Žalobný bod 5/

Žalobcovia namietali, že posudzovaná stavba je umiestnená na hranici pozemkov, resp. v blízkosti
hranice bez dodržania primeraného odstupu, v dôsledku čoho dôjde k trvalému obmedzeniu užívania
nehnuteľnosti žalobcov, ktoré sú užívané žalobcami ako prístup do objektu Čierna pani a záhradná
reštaurácia. Uvedená skutočnosť sa prejaví najmä v procese samotnej výstavby umiestňovanej stavby
a aj v prípade akýchkoľvek úprav a opráv, teda údržby posudzovanej stavby a pri realizácii výkopových
prác posudzovanej stavby je predpokladaný možný zásah do statiky objektov žalobcov penziónu Čierna

pani, v tejto súvislosti tvrdil, že bolo povinnosťou správnych orgánov akceptovať návrh žalobcov na
určenie povinnosti oplotiť posudzovanú stavbu a zahrnúť túto požiadavku do projektovej dokumentácie.

Žalobný bod 6/

Uviedli, že stavebný úrad v posudzovanom konaní mal benevolentnejší prístup, než v prípade konania
týkajúceho sa umiestnenia stavby a povolenia prístavby penziónu Čierna pani vo vlastníctve žalobcov,

keď umožnil stavebníkovi MVDr. L. umiestnisť stavbu na hranici pozemkov s maximálnym počtom 4
nadzemných podlaží a keď v prípade jeho stavby nebolo ani potrebné vykonať hlukovú štúdiu a ďalšie
dokazovanie.

Žalobný bod 7/

V žalobe tvrdili, že správne orgány pochybili pokiaľ neprejednali všetky námietky, ktoré podali žalobcovia

v správnom konaní, ako aj tie ktoré neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou, ktorá vyplýva z
§ 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. Tvrdili, že správne orgány sú povinné aplikovať platné právne predpisy
a záväzné technické normy a nemôžu odoprieť právnu argumentáciu žalobcov a povinnosť zaoberať sa
len námietkami, ktoré boli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou.

Po podaní žaloby s poukazom na účinnosť zákona č. 345/2002 Z.z. o niektorých opatreniach miestnej

štátnej správy, Krajský stavebný úrad v Žiline zanikol s poukazom na § 2 ods. 1 cit. normy. Právnym
nástupcom Krajského stavebného úradu v Žiline sa stal Obvodný úrad v Žiline (ďalej len „žalovaný“),
s ktorým súd v konaní konal.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Účastník konania stavebník MVDr. K. L. žiadal žalobu zamietnuť, zotrvával na dôvodnosti napadnutých

rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods.
1 O.s.p., žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov.

Podľa§39zákonač.50/1976Zb.,vúzemnomrozhodnutívymedzístavebnýúradúzemienanavrhovaný

účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,

projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa

vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 121/2002 Z. z., posudzovaním textovej časti a výkresovej časti
dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti sa preveruje riešenie požiadaviek na
protipožiarnu bezpečnosť stavby.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 121/2002 Z. z., orgán štátneho požiarneho dozoru po posúdení
dokumentácie stavieb vyhotoví písomné stanovisko.

Podľa § 40a zákona č. 121/2002 Z.z., v územnom konaní sa v projektovej dokumentácii preveruje najmä

a) vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby od okolitej zástavby predovšetkým v závislosti od
pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných vzdialeností od stavby,

b) určenie predbežného množstva vody na hasenie požiarov, možnosť a spôsob zabezpečenia stavby
vodou na hasenie požiarov,

c) zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou,

d) zakreslenie pravdepodobných odstupových vzdialeností, zdrojov vody a odberných miest,
príjazdových komunikácií a nástupných plôch vo výkrese situácie stavby.

Podľa§3ods.1Vyhláškyč.532/2002Z.z.,negatívneúčinkystavbyajejzariadenianaživotnéprostredie
nesmú prekročiť limity ustanovené osobitnými predpismi.

Podľa § 4 ods. 1Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia
rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné
záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené
okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných

komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. , vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových apodzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia

s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. , stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej
umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 20 ods. 1 Vyhlášky 532/2002 Z. z., stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej
vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému
pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a

zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie,
a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií v stavbách
ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 20 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi
vlastnosťami zabezpečovala v akusticky chránenej miestnosti ochranu proti

a) hluku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho priestoru,

b) hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove,

c) nárazovému hluku,

d) hluku z technického a technologického vybavenia a zariadenia budovy,

e) nadmernému hluku v poli odrazených vĺn (dozvuk).

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 137/2010 Z. z. k 31. 10. 2012 o ovzduší, súhlas orgánu ochrany ovzdušia
je potrebný na

a) vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov, rozhodnutí o povolení
stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov a malých zdrojov vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich
užívanie; tento súhlas je záväzným stanoviskom, 19)

b) inštaláciu automatizovaných meracích systémov emisií a automatizovaných meracích systémov
kvality ovzdušia a na ich prevádzku, na ich zmeny a na prevádzku po vykonaných zmenách, ak sa na
inštaláciu nevydá súhlas podľa písmen a) a c) alebo podľa § 18 ods. 1 a v rozhodnutiach podľa § 18
ods. 9 a § 31 ods. 2,

c) zmeny používaných palív a surovín, na zmeny technologických zariadení stacionárnych zdrojov a na

zmeny ich užívania a na prevádzku stacionárnych zdrojov po vykonaných zmenách, ak sa na zmeny
nevydá súhlas podľa písmena a) alebo podľa § 18 ods. 1 a v rozhodnutiach podľa § 18 ods. 9 a § 31
ods. 2,

d) vydanie súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 15
ods. 2 a jeho zmeny, ak sa na vydanie a zmeny nevydá súhlas podľa písmen a) a c) alebo podľa § 18

ods. 1 a v rozhodnutiach podľa § 18 ods. 9 a § 31 ods. 2,

e) prevádzku výskumno-vývojových technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov
alebo stredných zdrojov, ak sa na prevádzku nevydá súhlas podľa písmen a) a c),

f) inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov, stredných zdrojov alebo
malých zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu,

g) technický výpočet údajov o dodržaní emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok
prevádzkovania, určenie výnimiek alebo osobitných podmienok a osobitných lehôt zisťovania množstievvypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodržaní určených emisných limitov, technických
požiadaviek a podmienok prevádzkovania stacionárnych zdrojov a monitorovania úrovne znečistenia
ovzdušia a na predĺženie lehoty alebo na upustenie od oprávnených meraní, ak sa na technický výpočet,

výnimky, osobitné podmienky a osobitné lehoty alebo na predĺženie lehoty alebo na upustenie od
oprávnených meraní nevydá súhlas podľa písmen a) až f) alebo podľa § 18 ods. 1 alebo rozhodnutie
podľa § 18 ods. 9 a § 31 ods. 2.

Podľa § 79 ods. 1 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa stanovujú technické požiadavky na protipožiarnu
bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb v znení účinnom do 14. 08. 2012, požiarne nebezpečný

priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z
ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie.

Podľa § 79 ods. 2 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú
stavbu, otvorené technologické zariadenie a otvorený sklad okrem potrubných mostov, káblových
mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce
konštrukčné prvky druhu D1.

Podľa § 79 ods. 3 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú
stavbu alebo z horiaceho požiarneho úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky
od seba vzdialené najmenej o odstupovú vzdialenosť.

Podľa § 79 ods. 4 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., požiarne nebezpečný priestor okolo stavby sa vymedzuje
odstupovou vzdialenosťou určenou v technickej norme.

Podľa § 79 ods. 5 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., v požiarne nebezpečnom priestore môžu byť zriadené iné
požiarne úseky, pozemné komunikácie, dopravné a iné pomocné technické a technologické zariadenia,
otvorené stavby vodohospodárskych zariadení, sklady a skládky nehorľavých látok podľa technickej
normy.

K žalobnému bodu 1/ súd uvádza:

Krajský súd z obsahu spisu zistil nasledovnú chronológiu vo vzťahu k posudzovaniu požiarnej
bezpečnosti umiestňovanej stavby. K umiestneniu stavby sa vyjadroval dotknutý orgán - Okresné
riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Martine (ďalej len „OR HaZZ), ktoré v stanovisku č.
p. ORHZ-394/2010 zo dňa 12. 03. 2010 v súlade s § 28 zákona č. 314/2001 Z. z. a § 40 až 40b
Vyhlášky č. 121/2002 Z. z o požiarnej prevencii posúdilo projektovú dokumentáciu stavby s vyjadrením,

že k riešeniu požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti nemá pripomienku, viď. č.l. 17 správneho spisu.
Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z uvedeného záväzného stanoviska. Žalobcovia
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutie vzniesli námietky, čo do posúdenia požiarnej bezpečnosti
umiestňovanej stavby, na základe čoho žalovaný rozhodnutím č. 2011/01140/Kod z 28.07.2011 konanie
prerušil a súčasne požiadal o stanovisko OR HaZZ v Martine, aby sa k obsahu podaného odvolania

vyjadril. Tento dotknutý orgán v stanovisku z 30. 08. 2011 č. ORHZ-MT1-1171/2011 konštatoval okrem
iného, že podľa projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby odstupové vzdialenosti umiestňovaného
objektu Wellness penzión RELAX zasahujú na dvoch miestach od východnej a západnej strany na
susedný pozemok žalobcov - chodník k objektu penziónu Čierna pani. Ďalej uviedol, že zo všeobecných
zásad riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb jednoznačne vyplýva nutnosť riešenia a zabezpečenia

požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti vždy len pre jedno hodnotenie, resp. posudzovanú stavbu,
ktorú špecifikoval. K námietke konštatoval, že podľa schváleného projektu protipožiarnej bezpečnosti
stavby, odstupová vzdialenosť zasahuje na dvoch miestach iba okrajovo na susedný pozemok do
vzdialenosti 2,4 m, šírka uvedenej komunikácie chodníka je v týchto miestach najmenej 3,2 m, čo
znamená podľa dotknutého orgánu, že odstupová vzdialenosť požiarne nebezpečného priestoru od

objektu posudzovanej stavby (Wellness penzión Relax) neprekrýva celú šírku komunikácie chodníka
k objektu penzióna Čierna pani a nezasahuje ani na tento objekt. Ďalej poukazoval na STN 92 0201-4čl. 2.6.1 a konštatoval, že v zmysle uvedenej technickej normy požiarne nebezpečný priestor od stavby
zasahujúci na susedný pozemok sa rieši až v rámci stavebného konania.

Následne sa k námietke vyjadroval nadriadený dotknutéhý orgán, a to Krajské riaditeľstvo HaZZ v Žiline

(ďalej len „KR HaZZ“) pod č. KRHZ-ZA-0PP-1033-003/2011 zo dňa 08. 11. 2011, ktorý. konštatoval, že
posudzovaná stavba má navrhovanú sedlovú strechu, je tu nebezpečenstvo padania častí stavebných
konštrukcií strechy a odstupová vzdialenosť sa musí zväčšiť tak, aby tieto časti dopadali vždy do
požiarne nebezpečného priestoru danej stavby, za predpokladu, že môžu padať s odchýlkou 20
stupňov od zvislej roviny, teda do vzdialenosti rovnajúcej sa 0,36-násobku výšky pádu. Konštatoval,

že v predloženom riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby pri určovaní odstupových vzdialeností
nezohľadnil, špecialista požiarnej ochrany, nebezpečenstvo pádu častí stavebných konštrukcií - častí
strechy. Zároveň vyslovil názor, že je potrebné doložiť výkres situácie (zobrazené aj susedné stavby
so zakreslením určených odstupových vzdialeností, aby bolo možné porovnať, či určený požiarno
nebezpečný priestor nezasahuje do susedných stavieb). Ďalej konštatoval, že požiarne nebezpečný
priestor určený od padania častí stavebných konštrukcií - častí strechy zo severnej strany na susedný

pozemok penziónu Čierna pani je možné eliminovať navrhnutím iného typu strechy, napr. rovná strecha,
pultová strecha so sklonom na vlastný pozemok. K námietke odstupových vzdialeností konštatoval, že
odstupová vzdialenosť zo západnej a východnej strany posudzovaného objektu (2,4m) zasahuje na
susediaci pozemok penziónu Čierna pani, na jeho dvor, nezasahuje do stavby, čo nie je v rozpore s
tým, čo je v stanovisku uvedené. Ďalej konštatoval, že túto odstupovú vzdialenosť je možné skrátiť

presným výpočtom, teda určiť odstupovú vzdialenosť požiarne otvorených plôch, teda jednotlivých okien
a dverí. Na základe tohto stanoviska, opätovne krajský stavebný úrad požiadal Krajské riaditeľstvo HaZZ
v Žiline listom z 25. 11. 2011 č.l. 15 spisu, aby sa vyjadrili, či potvrdzujú alebo menia záväzné stanovisko,
na základe čoho Krajské riaditeľstvo HaZZ v Žiline podaním označím KRHZ-ZA-OPP-1033-007/2011
zo dňa 09. 12. 2011 č.l. 13 správneho spisu sa vyjadrilo, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti

posudzovanej stavby nesúhlasí z dôvodu, že v predloženej projektovej dokumentácii pri stanovení
požiarne nebezpečného priestoru stavby nebolo uvažované s prenosom požiaru padajúcimi časťami
horiacej konštrukcie (sedlová strecha s dreveným krovom), čo je v rozpore s § 79 ods. 1 Vyhlášky č.
94/2004 Z. z.

Na základe tohto záväzného stanoviska (negatívneho) bolo zvolané ústne pojednávanie za účasti

žalobcov, stavebníka ako aj dotknutých orgánov oboch stupňov a žalovaného, ktorého záverom
bolo vyjadrenie oboch dotknutých orgánov, ktorí navrhli, že na odstránenie nedostatkov zistených
druhostupňovým dotknutým orgánom je potrebné na zabránenie prenosu požiaru pádom horiacich
častí stavebných konštrukcií z časti strešnej konštrukcie, zo strany stavby penziónu Čierna pani
(krokvy prečniavajúce pred obvodovú stenu), navrhovali prijať riešenie vyhotoviť ochranné podstrešie

že železobetónovej konštrukcie tak, aby podopieralo presahujúce drevené časti strešnej konštrukcie,
prišom drevené časti strešnej konštrukcie nesmú presahovať hranu ochranného podstrešia. Žalobcovia
podaním z 10. 01. 2012, ktoré doručili žalovanému 10. 01. 2012 na všetkých dôvodoch odvolania
zotrvávali.

Akovyplývazobsahuspisu,stavebníksidalvypracovaťprojektovúdokumentáciuriešeniaprotipožiarnej

bezpečnosti, ktorá bola vyhotovená vo februári 2012 špecialistom požiarnej ochrany O. Y., ktorý
upravil projektovú dokumentáciu v časti VIII. označenej ako odstupové vzdialenosti a zapracoval do
projektovej dokumentácie požiadavku dotknutých orgánov tak, že pre zabránenie padajúcich častí
konštrukcie strechy zo severnej strany objektu bude podstrešie tvoriť železobetónová rímsa hrúbky
100 mm v celej dĺžke navrhovaného objektu, ktorá spĺňa požiadavky požadovanej požiarnej odolnosti

30 a únostnosti váhy prečnievajúcich konštrukcií strechy pri ich prehorení. Ďalej skonštatoval, že
vybudovaním železobetónovej rímsy bude odstupová vzdialenosť od padajúcich častí konštrukcie
strechy znížená na nula metra.

Uvedená projektová dokumentácia bola posudzovaná opätovne Okresným riaditeľstvom HaZZ Martin,
ktorý v podaní z 01.03.2012 pod číslom ORHZ-MT1-371/2012 podľa § 28 zákona č. 314/2011 Z. z. a §

40 až § 40b vyhlášky č. 121/2002 Z. z. vyjadril súhlas s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby bez
konkrétnych pripomienok. Táto prepracovaná časť projektovej dokumentácie bola 01.03.2012 doručenážalovanému. V konaní žalobcovia opätovne zotrvávali na všetkých odvolacích námietkach, teda aj
námietke vo vzťahu k posudzovaniu požiarnej bezpečnosti umiestňovanej stavby.

Krajský súd v Žiline poukazuje, že príslušné orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor - OR HaZZ a KR

HaZZ majú v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi vymedzené kompetencie (§ 25 a nasled.
zákona č. 121/2002 Z.z. vymedzuje, ktoré parametre, z hľadiska požiarnej prevencie posudzovaných
stavieb sa posudzujú, a to osobitne v územnom konaní § 40a a v stavebnom konaní § 40b zákona č.
121/2002 Z.z).

Zákon č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii vymedzuje rozsah posudzovania požiarno-
bezpečnostného charakteru posudzovanej stavby z hľadiska činnosti dotknutých orgánov

vykonávajúcich štátny požiarny dozor, osobitne pre územné konanie a osobitne pre stavebné konanie.

Z ustanovenia § 40b ods. 1 písm. f) zákona č. 121/2002 Z. z. vyplýva, že projektová dokumentácia
z hľadiska určenia odstupových vzdialeností od stavby z hľadiska požiarnej prevencie sa posudzuje
v stavebnom konaní. V územnom konaní z hľadiska projektovej dokumentácie stavieb s poukazom
na § 40a písm. a) cit. normy sa posudzuje vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby do okolitej

zástavby, predovšetkým v závislosti od pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných
vzdialeností od stavby. Podľa názoru krajského súdu dotknuté orgány sa z hľadiska posudzovania
projektovej dokumentácie vymedzenej v § 40a zákona č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii vyjadrili
k otázke požiarno-bezpečnostnej, pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných
vzdialenostíodstavby.ZaoberalisataktiežotázkoupožiarnenebezpečnéhopriestoruSTN 920201-4,

ktorá upravuje požiarnu bezpečnosť stavieb a odstupové vzdialenosti (časť 4 v bode 2.6), v ktorej sa
vymedzujú požiadavky na požiarne nebezpečný priestor, v bode 2.6.1 je konštatované, že požiarne
nebezpečný priestor môže zasahovať do verejného priestoru, napr. do ulice, námestia, parku, priestoru
vodnej plochy s poznámkou, že ak požiarne nebezpečný priestor zasahuje do susedného pozemku, rieši
sa jeho určenie v rámci stavebného konania.

Aj v súlade s touto technickou normou presné parametre, teda presné odstupové vzdialenosti sa z
hľadiska požiarnej bezpečnosti posudzujú v rámci stavebného konania. V rámci stavebného konania sa
určujú v stavebnom konaní presné odstupové vzdialenosti od stavby z hľadiska požiarnej bezpečnosti,
ako aj okrem iného požiarne riziká požiarnych úsekov. Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že dotknuté
orgány v záväzných stanoviskách sa k obsahu projektovej dokumentácie, ktorá bola posudzovaná v

územnom konaní vyjadrovali, vyslovili svoje výhrady, navrhli riešenie, ktoré bude v súlade so zákonnou
úpravou a v súlade s ochranou pred požiarmi a v súlade so stanoviskom dotknutých orgánov, bola
prepracovaná projektová dokumentácia stavby.

Krajský súd poukazuje na vyjadrenie dotknutého orgánu 2. stupňa 09. 12. 2011 (Krajské riaditeľstvo
HaZZ v Žiline), ktorý okrem iného konštatuje, že odstupová vzdialenosť zo západnej a východnej strany

objektu zasahuje na susediaci pozemok, a to dvor penziónu Čierna pani a nezasahuje do stavby, pričom
túto skutočnosť nevyhodnotil dotknutý orgán ako skutočnosť, ktorá by bola v rozpore so zásadami
protipožiarnej ochrany, teda zásadami požiarnej prevencie a zásadami požiarnej ochrany, ktoré by
bolo potrebné vyhodnotiť v územnom konaní. Pričom ako súd už konštatoval, odstupové vzdialenosti
z hľadiska zabezpečenia princípov požiarnej prevencie, je potom povinný dotknutý orgán posúdiť z

hľadiska posúdenia projektovej dokumentácie, v stavebnom konaní, v ktorom dotknutý orgán vyjadrí, či
presné odstupové vzdialenosti od stavby sú v súlade so zákonom vo vzťahu k zabezpečeniu požiarnej
bezpečnosti posudzovanej stavby.

Pokiaľ teda žalobca v tomto žalobnom bode namietal, že neboli dodržované presné odstupové
vzdialenosti, táto námietka podľa názoru krajského súdu nie je pre posúdenie veci v územnom konaní

relevantná. V územnom konaní sa posudzujú len pravdepodobné odstupové vzdialenosti a bezpečne
vzdialený priestor od stavby. V tejto časti vyhodnotil žalobný bod za nedôvodný a súčasne konštatoval,
že nie je vadou napadnutého rozhodnutia, keď zapracovanú zmenu projektovej dokumentácie týkajúce
sa protipožiarnej ochrany posudzovanej stavby nesubsumoval žalovaný do výroku obsahujúceho
podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Pre posúdenie veci je podstatné, že prirozhodovaní žalovaný obsah tejto prepracovanej projektovej dokumentácie akceptoval, vychádzal pri
rozhodovaní z obsahu tejto projektovej dokumentácie, t. j. zmenenej projektovej dokumentácie týkajúcej
sa projektu riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby pre stavebné povolenie, príloha č. 1 z februára

2012.

Krajský súd len zdôrazňuje, že záver projektanta, že v požiarne nebezpečnom priestore nie sú žiadne
objekty, na ktoré sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo pádom konštrukcie korešponduje aj s
konečným stanoviskom prvostupňového dotknutého orgánu zo dňa 01. 03. 2012 a taktiež je súladný so
stanoviskom dotknutého orgánu 2. stupňa z 08. 11. 2011, ktorý okrem iného konštatuje, že odstupová

vzdialenosť zo západnej a východnej strany posudzovaného objektu, z hľadiska posudzovania
požiarnej bezpečnosti nezasahuje na žiadne stavby nachádzajúce sa na susednom pozemku (pozemku
žalobcov), na ktorom je umiestnený penzión Čierna pani a zasahuje len do priestranstva pozemku, ktorý
je využívaný ako dvor.

Krajský súd konštatuje, že i keď do podmienok pre umiestnenie stavby uvedenú zmenu tejto projektovej
dokumentácie žalovaný nesubsumoval, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia z dôvodu, že projektová dokumentácia (zmenená upravená časť) bola objektom
posudzovania ako celok v konaní o umiestnení posudzovanej stavby a žalovaný z obsahu tejto
projektovej dokumentácie ako vyplýva z vykonaného dokazovania aj vychádzal. Uvedená zmena
projektovej dokumentácie nemá vplyv na samotné umiestnenie posudzovanej stavby na pozemku,
nakoľko požiadavka dotknutých orgánov, vykonávajúcich štátny požiarny dozor a bola akceptovaná

doplnením projektovej dokumentácie v časti riešenia protipožiarnej bezpečnosti posudzovanej stavby.
V podmienkach, ktoré sú súčasťou výroku rozhodnutia o umiestnení stavieb podľa § 39 a § 39a
stavebného zákona by bolo potrebné uvedené zmeny vymedziť v jednotlivých bodoch určujúcich
podmienky umiestnenia stavby a projektovej prípravy v prípade, že by ešte súčasťou posudzovanej
projektovej dokumentácie tieto podmienky neboli. Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru, v

prílohe k žalobe, súd nemohol akceptovať, nakoľko nebolo preukázané, že tento požiarne nebezpečný
priestor vymedzila osoba kompetentná, odborne znalá požiarnej problematiky. Z tohto dôvodu súd
dospel k záveru, že ani táto časť žalobného bodu 1/ nie je dôvodná pri opačnom právnom názore, by
došlo k zrušeniu rozhodnutia iba z dôvodu formálnych nedostatkov.

K žalobnému bodu 2/, v ktorom žalobcovia namietali nezákonnosť postupu správnych orgánov, keď

nevypracovali hlukovú a emisnú štúdiu v súvislosti s umiestňovanou stavbou, krajský súd uvádza,
že z ustanovenia § 39a ods. 1,2,3 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný poriadok“) vyplývajú
podmienky, ktoré v konaní o umiestnení stavby je povinný správny orgán posudzovať. Súčasťou
rozhodnutia o umiestnení stavby a teda aj otázkou posudzovania podmienok na umiestnenie stavby, sú
požiadavky vymedzené v § 39a písm. a) až d) Stavebného poriadku.

Podľa názoru krajského súdu dotknuté orgány vykonávajúce štátny dozor v oblasti verejného
zdravotníctva, teda aj v oblastiach dodržiavania ochrany pred hlukom, vibráciami nemajú kompetenciu
vydávať pre územné konanie (v prípade charakteru posudzovanej stavby) v súlade s ust. zákona č.
355/2007 Z. z. záväzné stanoviská. Z tohto dôvodu nebola ani povinnosť správnych orgánov obsah
týchto záväzných stanovísk subsumovať do podmienok pre umiestnenie stavby v súlade s § 39a ods. 2

písm.d)Stavebnéhoporiadku.Zustanovenia§39aods.2písm.b)cit.normynevyplýva,abyvúzemnom
konaní sa stavebný úrad otázkami vplyvu hluku a vibrácií posudzovanej stavby vo vzťahu k okoliu
zaoberal, v prípade umiestňovanej stavby z hľadiska jej charakteru a lokality umiestňovania. Otázku
ochrany pred hlukom a vibráciami, ktorá vyplýva zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu s
poukazomnaVyhláškuč.532/2002Z.z.vsúladespríslušnýmitechnickýminormamijepotrebnéposúdiť

v stavebnom konaní s poukazom na § 66 ods. 1 Stavebného poriadku. Krajský súd konštatuje, že podľa
jeho právneho názoru pri posudzovaní umiestnenia stavby nebolo potrebné vzhľadom na charakter
stavby a jej umiestnenie, aby boli v územnom konaní vydané záväzné stanoviská dotknutých orgánov
v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré by vyjadrovali k otázke hluku, vibrácií.

Krajský súd je toho názoru, že až v stavebnom konaní sa stavebný úrad s uvedenými námietkami, ktoré

sa týkajú všeob. technických požiadaviek na výstavbu má zaoberať a podmienkami vplyvu stavby zhľadiskamožnejprodukciehlukuavibrácií.Zuvedenéhodôvodu,akoajzdôvodu,žežalobcoviavlehote
na podanie námietok námietku nepodali, sa správne orgány s touto námietkou nemuseli zaoberať.

Naviac krajský súd poukazuje, že žalobcovia v konaní nepredložili listinný dôkaz, napr. vypracovanú

hlukovú štúdiu, ktorá by potvrdila, že umiestňovaná stavba a jej prevádzka, bude produkovať
pravdepodobné množstvá hluku, ktoré prekračujú zákonné limity prípustné na hodnotu hluku, infrazvuku
a vibrácií, ktoré sú upravené vo Vyhláške č. 549/2007 Z. z., príp. v príslušných technických normách.
Krajský súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, ktorý konštatuje, že umiestňovaná stavba bude slúžiť
na prechodné ubytovanie ľudí a nie ako výrobná prevádzka s technologickým zariadením produkujúcim

hluk alebo emisie.

Vo vzťahu k emisiám poukazuje na vyjadrenie Mesta Martin č. j.:13466/2010/Bi zo 17. 05. 2010, ktoré
v stanovisku vydanom podľa § 34 ods. 1 a § 39 ods. 8 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v
znení neskorších predpisov konštatuje, že posudzovanej stavbe odvod spalín od zdroja znečisťovania
ovzdušia je riešený samostatným dymovodom v zmysle STN 15287-1 min. 1 m nad strechu objektu
a konštatuje dotknutý orgán, že nemá pripomienky a súhlasí s obsahom predloženej projektovej

dokumentácie vo vzťahu riešenia nového malého zdroja znečisťovania ovzdušia pre posudzovaný
objekt.

V žalobnom bode 3/ namietali nesprávny postup správneho orgánu, keď neakceptoval námietku
žalobcovtýkajúcusazmenyprávnejúpravySTNvsúvislostisúpravoupovinnostistavebníkaprizriadení
odstavných a parkovacích plôch. Tvrdil, že správny orgán neprihliadol na túto námietku vo vzťahu k STN

736110, ktorá nadobudla účinnosť v mesiaci november 2011.

Táto žalobná námietka nebola súčasťou odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, z tohto dôvodu
ani žalovaný sa s touto odvolacou námietkou zaoberať a vysporiadávať nemohol.

Pri súdnom prieskume podľa II. hlavy V. časti O. s. p. sa preskúmavalo rozhodnutie žalovaného.
Žalovaný vzhľadom na absenciu tejto časti odvolacieho dôvodu sa nemohol s namietaným argumentom

žalobcu zaoberať a vecne ho posúdiť. Z tohto dôvodu neboli splnené ani zákonné podmienky na
súdny prieskum rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu. Z hľadiska postupu
žalobcu v správnom konaní nebola dodržaná dvojinštančnosť správneho konania, nakoľko absentuje v
odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, uvedená námietka. Potom nie
je možné v súdnom prieskume podľa II. hlavy V. časti O. s. p. sa týmto argumentom zaoberať, keď

pre pochybenie žalobcov (opomenutie uvedeného žalobného bodu v odvolaní proti prvostupňovému
orgánu)anidruhostupňovýsprávnyorgánsanemoholsuvedenounámietkouvodvolacomkonanívecne
zaoberať. Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný.

V žalobnom bode 4/ tvrdil, že sa žalovaný nevysporiadal so skutočnosťou, že v penzióne Čierna pani
patriacom žalobcom je umiestnený služobný byt, resp. dva služobné byty, ktoré v dôsledku umiestnenia

stavby nebudú mať zabezpečené tie svetelné podmienky pre presvetlenie a preslnenie bytu, ktoré sú
potrebné z hľadiska právnych noriem, a ktoré sú kladené ako požiadavky na presvetlenie a preslnenie
bytu. Tvrdil, že túto požiadavku mal vyhodnotiť a zaoberať sa ňou správny orgán z úradnej povinnosti,
čo neurobil a opomenul.

Krajský súd poukazuje, že žalobcovia poukazujú na nedostatočné preslnenie dvoch bytových jednotiek,

ktoré sa majú nachádzať, resp. sa nachádzajú v penzióne Čierna pani, a ktoré boli v súlade so
stavebným konaním povolené na základe rozhodnutia Mesta Martin č. MSS-15194/2010-Sá z 10.12.
2010, ktorým správny orgán povolil zmenu rozostavanej stavby - „Prístavba penziónu Čierna pani“ na
pozemkoch CKN 998/1 k. ú. A., keď povolil zmenu stavby, ktorá okrem iného obsahuje nadstavbu
podkrovia časti 3 NP existujúcej stavby penziónu, kde vzniknú dve ubytovacie bunky pre hostí penziónu

a bytová jednotka, ktorá bude slúžiť ako služobný byt pre majiteľa penziónu. Stavebné úpravy na
jednotlivých podlažiach sa týkajú zmeny dispozičného riešenia miestnosti, pričom zmena účelu užívaniaexistujúceho apartmánu pre hostí na bytovú jednotku, ktorá bude slúžiť ako služobný byt pre majiteľa
penziónu. Súčasťou spisového materiálu, ktorý sa týka tohto stavebného konania je okrem iného
aj vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Martin z 06.10.2010 č. HŽP 2010/02089

označené vyjadrenie k projektovej dokumentácii - nadstavba a stavebné úpravy penziónu Čierna pani
v A. - zmena stavby pred jej dokončením, z ktorého súd zistil, že uvedený orgán nemá pripomienky k
stavebnému konaniu a súčasne konštatuje, že umiestnenie „služobného bytu“ vyčlenením z ubytovacej
kapacity penziónu je posudzované ako prechodné ubytovanie a preto nie je potrebné dodržiavať
požiadavky platnej legislatívy na preslnenie a kvalitu denného osvetlenia, nakoľko sa nejedná o priestory

určené na dlhodobý pobyt.

Z obsahu tohto stanoviska vychádzalo aj rozhodnutie z 10.12.2010, ktoré povolilo zmenu stavby -
prístavba penziónu Čierna pani vo vzťahu k vybudovaniu služobného bytu.

Krajský súd konštatuje, že z obsahu tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 01. 2001 je
zrejmé, že sa povoľuje zmena stavby - nadstavba podkrovnej časti 3. nadzemného podlažia existujúcej
stavby, kde vzniknú dve ubytovacie bunky pre hostí penziónu a bytová jednotka, ktorá bude slúžiť ako byt

pre majiteľa a súčasne sa povoľuje zmena účelu užívania existujúceho apartmánu pre hostí na bytovú
jednotku, ktorá bude slúžiť ako služobný byt pre majiteľa penziónu.

Pre posúdenie veci nie je podstatné akými výrazovými, teda aj gramatickými prostriedkami je označený
predmetný byt v rozhodnutí Mesta Martin z 10. 12. 2010 č. MSS-15194/2010-Sá, ale podstatou je
spôsob, účel užívania povoľovanej zmeny rozostavanej stavby. Z obsahu podkladov pre vydanie tohto

rozhodnutia (citovaného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Martin z 06. 10. 2010)
ako aj obsahu rozhodnutia Mesta Martin z 10.12.2010 je zrejmé, že predmetný byt nazvaný slovom
„služobný byt“ má byť určený pre prechodné ubytovanie majiteľa, a teda nie na trvalé ubytovanie, či
už majiteľa penziónu alebo inej osoby a aj z hľadiska tohto účelu užívanie tejto stavby(povoľovanej
zmeny stavby „Čierna pani“ pred dokončením) v tomto stavebnom konaní bolo posudzované. Z tohto

dôvodu nemá relevanciu argumentácia žalobcu, že zákon nerozlišuje charakter bytu služobného od
iného druhu bytu, a teda jeho argumentácia, že byt slúži na trvalé užívanie. V danom prípade je
podstatné nie vyjadrenie charakteru stavby, ale vyjadrenie účelu, na ktorý povoľovaná stavba alebo
jej časť bola príslušným stavebným úradom posudzovaná z hľadiska účelu budúceho užívania stavby.
Pokiaľ stavebný úrad povolil zmenu rozostavanej stavby - prístavba penziónu Čierna pani s tým, že

posudzovalvybudovanietakzvaného„služobnéhobytu“akobytu,ktorýniejeurčenýpretrvalébývanie,a
teda nie je potrebný prísun denného osvetlenia tejto časti objektu, tak ako je potrebné v súlade s platnou
legislatívou pre byt, či už v rodinnom alebo bytovom dome, je potrebné z tohto posúdenia účelu užívania
povolenej stavby vychádzať a vydávať aj užívacie povolenie. Následné užívacie povolenie je spôsobilé
kopírovať podmienky, za ktorých bola stavba povolená a teda aj charakter budúceho užívania stavby.

Pokiaľ predmetný byt nazvaný ako „služobný byt“, teda v konečnom dôsledku obytný priestor prístavby
penziónu Čierna pani má byť užívaný prechodne a nie na trvalé bývanie, potom presvetlenie tejto obytnej
časti prístavby penziónu Čierna pani nemuselo napĺňať podmienky pre užívanie bytu slúžiaceho na
trvalé užívanie.

Naviac žalobca neprodukoval dôkazy (napr. predložením svetelno-technického posúdenia označených

„služobných bytov“), nepreukázal svoje tvrdenie, že k preslneniu uvedených obytných častí prístavby
penziónu Čierna pani dôjde v rozpore s platnou legislatívou. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd
za nedôvodný.

V žalobnom bode 5/ žalobcovia namietali, že predmetná stavba je umiestnená na hranici pozemkov,
resp. v blízkosti hranice bez dodržania primeraného odstupu, v dôsledku čoho došlo a dôjde k trvalému

obmedzeniu užívania susedných nehnuteľností, ktoré žalobcovia v súčasnosti využívajú ako prístup
do objektu a záhradnú reštauráciu, ďalej poukazovali, že uvedená skutočnosť sa prejaví najmä v
procese samotnej výstavby umiestňovanej stavby a v prípade akýchkoľvek úprav a opráv, teda aj
údržby posudzovanej stavby. Tvrdili, že v prípade realizácie výkopových prác posudzovanej stavby je
predpokladaný možný zásah do statiky objektov žalobcov, penziónu Čierna pani, a že bolo povinnosťousprávnych orgánov akceptovať návrh žalobcov na určenie povinnosti oplotiť uvedený objekt a zahrnúť
túto povinnosť do projektovej dokumentácie.

K žalobnému bodu 5/ krajský súd uvádza, že z grafickej časti stavebného povolenia je preukázané,

že časť stavby, ktorá je umiestnená na hranici pozemkov je tá časť stavby, ktorá v čase začatia
územného konania existovala a existuje, a ktorá bude objektom nadstavby z hľadiska predloženej
projektovejdokumentácie. Vtejtočastiargumentumiestneniastavbynahranicipozemkovjeirelevantný.
Naviac stavebník pred Krajským súdom v Žiline na pojednávaní dňa 27. 08. 2012 uviedol, že upravil
projektovú dokumentáciu vo vzťahu k tejto časti umiestňovanej stavby tak, aby ani ostreším táto časť

stavby nezasahovala do pozemku žalobcov, teda CKN parcely 998/2, i keď pôvodná a súčasná stavba,
ktorá pred vydaním územného rozhodnutia bola na pozemku stavebníka umiestnená má strechu, ktorá
ostreším zasahuje aj do pozemku žalobcov. Tieto skutočnosti žalobcovia nespochybnili.

V časti umiestňovanej stavby, ktorá vznikne asanáciou pôvodnej stavby a umiestnením stavby ako
prístavby, z grafickej prílohy k stavebnému povoleniu je zrejmé, že časť asanovanej stavby, ktorá
ale podľa fotografií, ktoré sú súčasťou správneho spisu je murovanou stavbou, je umiestnená v

tesnej blízkosti hraničiacich pozemkov. Táto časť existujúcej stavby bude odstránená a na jej mieste
bude umiestnená, v súlade s grafickým vyznačením stavba, ktorá bude aj prístavbou k existujúcej a
ostávajúcej stavbe. Táto časť stavby bude umiestnená vo väčšej vzdialenosti od hranice susediacich
pozemkov, teda k pozemku vo vlastníctve žalobcov, než tá časť stavby, ktorá bude objektom asanácie.

Stará časť stavby v súčasnosti je umiestnená na parcele č. 994/3, tá časť, ktorá bude odstránená, je

vyšráfovaná v grafickej prílohe k stavebnému povoleniu hnedou farbou a umiestnená stavba, ktorá bude
tvoriť prístavbu ostáva a bude len nadstavená, bude umiestnená vo vzdialenosti od hranice pozemkov
v rozsahu 1 m 285 cm do rozsahu 1 m 635 cm. od spoločnej hranice, pričom od objektu žalobcov
bude predmetná stavba, a to od vonkajšieho povrchu južnej obvodovej steny penziónu žalobcov, vo
vzdialenosti 6,495 m.

Krajský súd je toho názoru, že manipulačný priestor 1,285 - 1,635 m, ktorý je od hranice pozemkov
žalobcov a stavebníka, a medzi budúcou obvodovou stenou umiestňovanej stavby je dostačujúci na
realizáciu prác a v tej súvislosti aj na budúcu údržbu a opravu posudzovanej stavby, pričom vzdialenosť
medziobvodovoustenoupenziónužalobcovaumiestnenejstavbyje6,495m.Vovzťahuktejtonámietke
treba konštatovať, že stavba nie je umiestnená na hranici pozemkov, vzdialenosť 1,285 - 1,635 m

nemožno považovať za umiestnenie v tesnej blízkosti hranice pozemku žalobcov a stavebníka. Súd
však poukazuje, že v lehote na podanie námietok žalobcovia namietali len požiadavku vytýčenia hraníc
pozemkov bez ďalšieho skutkového vymedzenia, v podanom odvolaní žalobcov je len uvedené, že
nesúhlasia, aby stavba zasahovala do ich parcely CKN 998/2.

Krajský súd konštatuje, že nebolo v preskúmavanom konaní preukázané, že by umiestňovaná stavba

akýmkoľvek spôsobom zasahovala do pozemku žalobcov CKN 998/2, čo je zrejmé z grafickej časti
prílohy stavebného povolenia. Treba konštatovať, že žalobná námietka takto formulovaná v odvolaní
voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nie je dôvodná, lebo zásah do vlastníctva žalobcu, tak ako
tvrdili v odvolaní (do parcely CKN 998/2), nebol preukázaný. Druhostupňový orgán sa mohol zaoberať
len tvrdeniami žalobcov, ktoré formulovali v riadne a včas podanom odvolaní, pokiaľ bolo konštatované,

že umiestňovaná stavba nezasahuje do pozemku žalobcov CKN 998/2, tak tento záver žalovaného je
vecne správny a vyplýva aj z obsahu napadnutých rozhodnutí vydaných v inštančnom postupe, ale aj
z obsahu správneho spisu.

Vo vzťahu k námietke žalobcov, ktorí trvali na uložení povinnosti stavebníkovi v územnom konaní stavbu
oplotiť, krajský súd dodáva, že oplotenie pozemku, je súčasťou všeobecných technických požiadaviek

na výstavbu, ktoré sú upravené v zákone č. 532/2002 Z. z., ktorá upravuje podrobnosti o všeob.
technických požiadavkách na výstavbu. Krajský súd dodáva, že rozhodovanie stavebného úradu v
územnom konaní, ako súd už vyššie konštatoval je upravené v § 39 zákona č. 50/1976 Zb., pričom z
ustanovení tohto ustanovenia nevyplýva, že by bolo potrebné, z hľadiska dodržiavania všeobecnýchtechnických požiadaviek na výstavbu v územnom konaní, posudzovať aj otázku oplotenia pozemku.
S poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 a následných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. je otázku
oplotenia stavebný úrad kompetentný posudzovať v stavebnom konaní a nie v územnom konaní.

Naviac krajský súd konštatuje, že v § 12 zákona č. 532/2002 Z. z. sú stanovené zákonné podmienky
kedy je povinnosť, aby pozemok zastavaný stavbou bol oplotený, teda kedy je povinnosť stavebníka
vykonať oplotenie predmetnej stavby. Pokiaľ krajský súd túto námietku v územnom konaní neakceptoval
postupoval vecne správne. Túto časť žalobného bodu taktiež súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ako je aj
žalobný bod, v ktorom žalobcovia poukazovali na vplyv budúcich stavebných prác na umiestňovanej

stavbe v súvislosti s výkopovými prácami a porušením statiky. Podľa názoru krajského súdu nie v
územnom konaní, ale v stavebnom konaní je povinnosť stavebného orgánu sa otázkou realizácie
stavebných prác zaoberať, teda aj posúdiť otázku spôsobu realizácie stavby, tak aby umiestňovaná
stavba aj jej realizácia nenarušila práva spojené s vlastníctvom susediacich pozemkov a stavieb. Naviac
žalobca tvrdenie o zásahu do statiky jeho stavby v konaní žiadnymi dôkazmi neosvedčil. Súd túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

K žalobnému bodu 6/ žalobca tvrdil, že stavebný úrad v posudzovanom konaní mal benevolentnejší
prístup než v prípade konania umiestnenia stavby a povolenia prístavby penziónu Čierna pani vo
vlastníctve žalobcov, keď stavebníkovi MVDr. L. povolil umiestnenie stavby na hranici pozemkov s
maximálnym počtom 4 nadzemných podlaží stavby, keď nebolo potrebné vykonať hlukovú štúdiu a
ďalšie dokazovanie.

Krajský súd konštatuje, že predmetom prieskumu podľa II. hlavy V. časti v konaní 20S/66/2012 je
konkrétne rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Z hľadiska obsahu tohto
preskúmavaného rozhodnutia, obsahu spisu, je kompetentný krajský súd napadnuté rozhodnutie
posúdiť v súlade s rozsahom žalobných bodov a z odvolacích dôvodov, ktoré formulovali žalobcovia v
správnom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Na vecné posúdenie rozhodnutia žalovaného nemá vplyv postup žalobcu v inom konaní, teda aj v
inom stavebnom konaní (konanie vo vzťahu k žalobcom a povoľovaniu výstavby penziónu Čierna
pani), aj v prípade preukázania odlišného postupu. Táto skutočnosť na posudzovanie zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v prejednávanej veci, nemá žiadny vplyv. Súd
je viazaný rozsahom žalobných bodov, a to dôvodmi rozhodnutia, dôvodmi odvolania a v súlade s

obsahomnapadnutýchrozhodnutíaobsahomsprávnehospisujekompetentnývecposúdiťarozhodnúť.
Krajský súd poukazuje, že nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia, ktoré sa týkalo povolenia stavby
penziónu Čierna pani, resp. zmien tejto stavby pred dokončením, z tohto dôvodu nie je kompetentný a
ani nemôže v konaní 20S/66/2012 obsah tohto uvedeného konania a vydaných rozhodnutí posúdiť a
teda aj vyhodnotiť, či uvedený argument žalobcov je alebo nie je dôvodný.

Všeobecne treba však konštatovať, že je povinnosťou orgánov verejnej správy postupovať v obdobných
veciachobdobne,tátopovinnosťvyplývasprávnymorgánom,ajstavebnýmúradomzustanovenízákona
č. 71/1967 Zb., keď správny orgán musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dbať o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Pričom toto pravidlo upravené v ustanoveniach § 3 ods. 5 Zákona o správnom konaní, vychádza zo

všeobecnej zásady rovnakého zaobchádzania.

V predmetnom konaní, podľa názoru krajského súdu uvedený argument ani nemohol vyhodnotiť a
ani nemohol porovnať, či v danej veci skutočne sa jedná o skutkovo zhodné alebo podobné prípady,
vzhľadom na charakter posudzovaných stavieb a účel ich využitia a aké konkrétne rozdiely v uvedených
konaniach skutočne boli. Pokiaľ by odlišnosť postupu bola aj preukázaná, čo v prieskume konania

20S/66/2012 nie je možné posúdiť, tento postup nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pokiaľ napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktorému predchádzalo je z hľadiska
rozsahu namietania (v žalobných bodoch) vecne správne a zákonné. Tento žalobný bod vyhodnotil ako
nedôvodný.V žalobnom bode 8/ tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný sa odvoláva na koncentračnú zásadu,
ktorá vyplýva z § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., pričom žalobcovia konštatujú, že správne orgány
sú povinné aplikovať platné právne predpisy a záväzné technické normy a teda nemôžu odoprieť

právnu argumentáciu žalobcov a povinnosť zaoberať sa aj námietkou, ktorá nebola uplatnená v súlade
s koncentračnou zásadou.

Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžf/9/2011 zo dňa 21. 03. 2012,
ktorý okrem iného konštatuje, že zásadu koncentrácie konania musí správny orgán pri aplikácii
predpisov stavebného práva vykladať, že jej dosah je možné uplatniť iba na obmedzený okruh

námietok a pripomienok, nie však na námietky týkajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych
aleboprocesnoprávnychustanoveníprávnychpredpisov(napr.odstupovévzdialenostimedzistavbami).
Vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia, Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že pokiaľ sa tieto
námietky týkajú porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych
predpisov a ak tieto námietky neuplatnil účastník správneho konania v lehote na podanie námietok,
nemôže správny orgán odmietnuť sa vecne s nimi zaoberať ako oneskorene podanými, ale naopak musí

sa takýmito námietkami vecne zaoberať.

Krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia žalovaného na strane 14, posledný odsek, ako aj v tejto
súvislosti zdôvodnenie rozsudku k žalobnému bodu 3/. Krajský súd dospel k záveru, že tento žalobný
bod nie je dôvodný, keď žalovaný sa meritórne zaoberal aj argumentmi, ktoré neboli obsiahnuté v
námietkach žalobcov, v lehote na podanie námietok, a teda nerozhodoval len s odkazom na aplikáciu

koncentračnej zásady.

Krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, nebolo preukázané, že by napadnuté
rozhodnutia boli, v rozsahu namietanom v žalobe, nezákonné, preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii
§ 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Žalobcovia nemali v konaní úspech pri aplikácii § 250 k ods. 1 O. s. p. im nevzniká právo na náhradu trov

konania, z uvedených dôvodov súd žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. S poukazom na právny
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5Sžo16/2012 zo dňa 29. 11. 2012 zúčastnenej
osobe náhrada trov konania zo zákona neprislúcha s poukazom na § 246c. ods. 1 veta prvá, § 250k
ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.