Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2Er/526/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914206434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sivuľková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914206434.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,
Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému: I. I., T.. X.X.XXXX, H. F. U., B. XX/XX, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX
20228/14, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 337,54 Eur s prísl. a trov exekúcie, o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 23.4.2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora
so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie príslušenstva

pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn. EP 30748/12 zo dňa 25.9.2012.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že hmotnoprávna aj procesnoprávna legitimácia
oprávneného je založená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 uzavretej
medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok a oprávneným ako
postupníkom, ktorou postupca postúpil na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Dňa 28.9.2006

bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o pôžičke č. 6091685561, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutá pôžička vo výške 26 980,- Sk s 42,03 % ročnou percentuálnou mierou nákladov,
ktorú sa povinný zaviazal splácať v 20 mesačných splátkach vo výške 1 808,- Sk. Celkovo sa povinný
zaviazal zaplatiť sumu 36 160,- Sk. Povinný svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas nesplnil.

Súdny exekútor dňa 9.5.2014 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému
v súlade s návrhom oprávneného.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozporžiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkujeexekučnýmtitulomvykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41
ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné

exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia môžu mať rozmanitý charakter - môže
ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia
ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré stanovujú
povinnosťexekučnéhosúduskúmaťajmateriálnusprávnosťexekučnéhotitulu,tedaposúdiť,čipriznaný

nárok exekučným titulom je v súlade s právom.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a

či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ( z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj
materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia
subjektov práv a povinností, presnosti vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde, je tu irelevantná.

V predmetnej veci je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či bola platne
uzavretá rozhodcovská zmluva. Takýto postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd iba skúma,

či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medzi iným či
ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky exekučný súd nie
je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnenýskúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie veci z rozhodcovskej doložky, ktorá je

obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve
o pôžičke č. 6091685561 zo dňa 28.9.2006. Súd zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská
doložka preskúmal a zistil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Právna úprava v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície
spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade

so Smernicou, pretože podľa smernice každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje

nekalú podmienku. Z vlastností právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR, možno podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným
Slovenskou republikou môže byť iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci
úpravu Európskeho spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa
vnútroštátna úprava interpretuje a aplikuje tak, aby nedošlo k porušeniu práva ES/EU. Platná právna

úpravukudňupodpísaniazmluvyspovinným(28.9.2006)podliehalapo1.5.2004povinnostiamurčeným
v smerniciach Európskych spoločenstiev a Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1.májom
2004 alebo po 1.máji 2004. Úprava § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008 bráni orgánom
súdnej moci v SR poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/
EÚ, ako aj vo vnútroštátnom poriadku SR zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka malo v čase uzavretia zmluvy s povinným povahu obsolétnej právnej normy,
pretože toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s Čl. 7 ods.
2 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva, že aj tie typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007
upravoval inde ako v ôsmej časti prípadne Obchodnom zákonníku, môže mať povahu spotrebiteľských
zmlúv.

Posudzovanú zmluvu o pôžičke zo dňa 28.9.2006 uzavrel právny predchodca oprávneného s povinným
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný ako fyzická osoba pri jej uzavretí nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva spĺňa predpoklady týkajúce sa
predmetu a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a súd má teda za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. na právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je preto potrebné okrem

ustanovení zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať
ja príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008
( v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že uvedená podmienka sa v tomto
príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. O
neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, keď je možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, tak ako je to v predmetnej zmluve, ale možnosť výberu je výhradne na dodávateľovi.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernica nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v prácach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

SmernicaRady93/13EHSvychádzazovzorovéhookruhunekalýchklauzúl,ktorésamajútransponovať.

Okruh neprijateľných podmienok v § 53 ods. 3 (teraz odsek 4) Občianskeho zákonníka sa upravoval
postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou
odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo
umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica. „Členské štáty
môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej

touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa„ (čl. 8 smernice).

Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca
upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe ich
indikatívneho výpočtu. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly uvedenej
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Občianskom zákonníku.Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil
súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok

štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto

zmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Podľa§53ods.4Občianskehozákonníkasúneprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť
prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. č.k. EP 30748/12 zo dňa 25.9.2012, ktorý
svoju právomoc na rozhodnutie o žalobe žalobcu odvodil z čl. 15. Všeobecné ustanovenia bodu

15.23 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o pôžičke. V uvedenom článku je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, podľa ktorej: „Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej
(Strany)sadohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúzoZmluvya/aleboZmluvyozabezpečeníavsúvislosti
s ňou budú riešené dohodu Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor,
nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane

všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia), rozhodne Stály rozhodcovský
súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou
doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia
alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Spoločnosti svoj

súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.“

Takto formulovaná rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože nebola
osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej

zmluvy. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale
aj pokiaľ ide o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby zásadným spôsobom mohol ovplyvniť ch obsah. Len

veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bo vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo
v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
sícespotrebiteľpodľanejmá možnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu

sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky,
tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom
čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskúdoložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola

uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Až
s účinnosťou od 1.1.2008 bo zákonom č. 568/2007 Z.z. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od spotrebiteľa
v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd podľa §
44ods.2Exekučnéhoporiadkužiadosťsúdnehoexekútora JUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./.