Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/328/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202520
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412202520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky:
C.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., zast. JUDr. Pavlom Siváčkom, advokátom, Timravina 9,
Bratislava, proti odporcovi: Four Group s.r.o., IČO: 35 931 060, Pialská 2, Lok, o zaplatenie 65.660,89
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
28. januára 2014 č.k. 11C 46/2012-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa od odporcu

domáhala zaplatenia sumy 65.660,89 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia celej kúpnej ceny po jej
odstúpení od kúpnej zmluvy. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca ako predávajúci a navrhovateľka ako
kupujúca uzavreli dňa 12.03.2008 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod parcely č. XXXX/XX
o výmere 738 m2, druh pozemku orná pôda v kat. úz. I. C. H., zapísanej na LV č. XXXX za kúpnu
cenu 2.450,- Sk/m2. Z tejto kúpnej zmluvy zistil, že kupujúca v čl. č. 4 bod 3 a 4 vyhlásila, že ku
dňu podpísania zmluvy si pozemok na mieste osobne prezrela, vzala na vedomie jeho technický a
právny vzťah, aký možno zistiť z bežnej obhliadky nehnuteľnosti, a zároveň zobrala na vedomie, že k

predmetu prevodu nie sú vybudované inžinierske siete, kupuje ho v stave, v akom sa nachádza, a že
pre založenie stavby berie na vedomie, že na predmete kúpy bola v roku 1985 vykonaná technická a
následnebiologickárekultiváciapozemku,apretotentonemusímaťpocelejplocherovnakúhomogenitu
podzemného profilu. Vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemku do katastra nehnuteľností
bol povolený pod č. V-1537/08 dňa 23.06.2008, a navrhovateľka je na LV č. XXXX pre kat. úz. I.
C. H. vedená ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa
21.01.2010,doručenéhonavrhovateľkouodporcovi,zistil,ženavrhovateľkaupovedomilaodporcuotom,

že napriek stanovenému termínu vybudovania a skolaudovania inžinierskych sietí, tieto neboli doposiaľ
vybudované, keď sa údajne prerába projekt, a o tom, že bola v rokoch 2008 a 2009 informovaná
o problémoch s dodávkami pitnej vody, ktorá bude reálna až po vybudovaní paralelného diaľkového
vodovodného potrubia, čo nebolo zohľadnené v kúpnej zmluve. Navrhovateľka ďalej v Odstúpení od
zmluvy uviedla, že podľa dodatočných informácií od obyvateľov obce bola v danej lokalite v minulosti
skládka odpadu, a preto trvala na poskytnutí výsledku inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý jej bol
zaslaný až 9 mesiacov po podpísaní kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že pozemok nespĺňa predpokladyna výstavbu rodinného domu, resp. dodatočne boli zistené skutočnosti, o ktorých nebola informovaná
pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktoré ale zásadne komplikujú až neumožňujú využitie pozemku pre
pôvodný zámer výstavby rodinného domu, pre ktorý ho kupovala, odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada

vrátiť kúpnu cenu. Odkázala tiež na závery geologického prieskumu. Z odpovede na odstúpenie od
zmluvy zo dňa 16.02.2010 zistil, že odporca navrhovateľke oznámil, že pri predaji pozemku ju o jeho
stave informoval a nič nezamlčal, ďalej že pri každom stretnutí s majiteľmi pozemkov v tejto lokalite
otvorene oboznamoval so stavom realizácie prípravy a problémami, ktoré sa k výstavbe inžinierskych
sietí viazali. Uviedol tiež, že pripravoval viacpodlažnú bytovú zástavbu, k realizácii ktorej si na vlastné

náklady objednal geologický prieskum, ktorého výsledky sprístupnil majiteľom okolitých pozemkov.
Oboznámil navrhovateľku s tým, že najzávažnejší problém, ktorý sa riešil pri inžinierskych sieťach,
bola dodávka vody z verejného vodovodu na predmetné pozemky, a tento bol vyriešený. Uviedol,
že nedisponuje finančnými prostriedkami, za ktoré by mohol pozemok od navrhovateľky odkúpiť.
Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vrátenie kúpnej ceny listom zo dňa
04.08.2011 v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Odporca výzvu prevzal dňa 10.08.2011.

Po vykonaní dokazovania vyššie uvedenými listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľky, odporcu,
a svedkov V.. C. Y., V.. I. N., M. N., I. Y., ako i ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise dospel
k záveru, o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, keď vec právne posúdil podľa ust. § 48 ods. 1 a 2, §
451, § 588, § 597 ods. 1 a 2 a § 599 Obč. zák.. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
dňa 12.03.2008 uzavretá kúpna zmluva na predmetný pozemok, pričom vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky bol povolený 23.06.2008, že navrhovateľka zaplatila
odporcovi kúpnu cenu za pozemok vo výške 60.017,92 eur a zálohu na vybudovanie inžinierskych
sietí vo výške 5.642,97 eur, a že pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy z hľadiska jeho druhu
predávaný a aj v kúpnej zmluve označený ako orná pôda. Mal tiež za preukázané, že navrhovateľka
zobrala ako kupujúca na vedomie technický stav pozemku, ktorý možno zistiť z bežnej obhliadky, ako

aj informáciu, že na ňom bola vykonaná technická a biologická rekultivácia a pozemok nemusí mať
rovnakú homogenitu. Zo záverov inžiniersko-geologického výskumu, vypracovaného dňa 03.11.2008
vyplýva, že z pohľadu stability je územie staveniska rizikové na náhodný výskyt zemín a je preto citlivé
na nerovnomerné sadanie, základové pomery sú charakterizované ako zložité, najmä pre zakladanie
v polohách návažkových zemín a stavebného odpadu, s odporúčaním hĺbkového založenia obytných

objektov na piloty alebo vibropiloty. Mal tiež za preukázané, že navrhovateľka vytkla odporcovi vady
pozemku najskôr ústne, že sa na ňom nedá stavať a preto odstupuje od zmluvy, a to na osobnom
stretnutí so svedkom V.. N. v júli 2009, a následne v písomnom odstúpení od zmluvy zo dňa 21.01.2010,
v ktorom žiadala vrátenie kúpnej ceny, ktorú jej odporca nevrátil. Odporca namietal, že na odstúpenie
od zmluvy neboli dané dôvody, a považoval ho za neplatné, neurčité, a premlčané.

Súd prvého stupňa vysvetlil inštitút odstúpenia od zmluvy, a vzhľadom na obranu odporcu najskôr
posudzoval platnosť odstúpenia od zmluvy navrhovateľkou zo dňa 21.01.2010. Po posúdení náležitostí
odstúpenia od zmluvy, dospel k záveru, že ide o platný právny úkon, ktorý bol určitý, zrozumiteľný, vážny,
nebol v rozpore s obsahom či účelom zákona a nepriečil sa ani dobrým mravom, pričom vzhľadom na
dôvod odstúpenia od zmluvy z titulu vady veci (konkrétne, že na pozemku sa nedá stavať) bol úkon

navrhovateľkou urobený aj v zákonom stanovenej lehote na vytknutie vady (24 mesiacov). Po tomto
závere sa zaoberal dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľky, a dospel k záveru,
že na odstúpenie od kúpnej zmluvy neboli splnené podmienky. Vysvetlil, že zodpovednosť za vady je
podľa ust. § 597 Obč. zák. objektívna, a jej dôsledky môže predávajúci vylúčiť len tým, že kupujúceho
upozorní na určité vady veci, ktoré už následne kupujúci nemôže vytýkať a predávajúci za ne nenesie

zodpovednosť. Vadnosť veci môže spočívať v tom, že vec nemá vlastnosti, ktoré si pri kúpe kupujúci
vymienil, alebo vlastnosti, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho, a toto ubezpečenie sa ukázalo
nepravdivým. Za vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a
veku všeobecne predpokladá, a v dôsledku ktorej je jej možnosť využitia podstatne znížená. Vyvodil, že
pokiaľ odporca uistil navrhovateľku o tom, že územný plán umožňuje na pozemku určitý druh výstavby,

a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým, má navrhovateľka právo od zmluvy odstúpiť.

Považoval však za nesporné, že pozemok bol z hľadiska druhu v kúpnej zmluve označený ako orná
pôda, a že v kúpnej zmluve si navrhovateľka výslovne nevymienila vlastnosti pozemku tak, že tento
je vhodný ako stavebný pozemok len pre určitý druh výstavby pre obytné objekty BD 01, BD 02, tedapozemok nadobudla ako ornú pôdu a o stave pozemku bola informovaná v článku č. 4 kúpnej zmluvy,
čo mal za preukázané výpoveďami svedkov M. N. a I. Y.Č.. Vyhodnotil, že navrhovateľka nepredložila
v konaní žiaden dôkaz o svojom tvrdení, že predmetný pozemok nie je vhodný na výstavbu rodinného

domu a nie je stavebným pozemkom z hľadiska účelu kúpnej zmluvy a jej zámeru. Mal za to, že výsledky
inžiniersko-geologického prieskumu výstavbu rodinného domu a využitie pozemku ako stavebného
nevylučujú. Zastával názor, že navrhovateľka bola oboznámená so stavom pozemku, a preto jej zistenia
z inžiniersko-geologického prieskumu ako podklad pre odstúpenie od zmluvy neuznal, keďže tento
prieskum sa týkal celej lokality, nebol zameraný na pozemok navrhovateľky, o ktorom, ako nevhodnom

na stavbu rodinného domu, sa prieskum ani nezmieňuje. Vyhodnotil, že skutočnosť, že územie je citlivé
na nerovnomerné sadanie korešponduje s článkom kúpnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že pozemok
nemusí mať po celej ploche rovnakú homogenitu podzemného profilu. Naviac, z výpovede svedkov a
aj samotnej navrhovateľky zistil, že v danej lokalite prebieha výstavba rodinných domov. Dospel potom
k záveru, že navrhovateľka nepreukázala ňou tvrdený dôvod odstúpenia od zmluvy, a to vlastnosti
pozemku výslovne ňou vymienené, majúce vady, a ani ubezpečenie odporcu že pozemok nemá žiadne

vady, čo by sa ukázalo nepravdivým.

Poukázaltiežnato,ženavrhovateľkaneformulovalaňoupožadovanýžalobnýpetittak,abybolazaistená
vzájomná viazanosť vrátenia si plnení, hoci v prípade zrušenej zmluvy si musia účastníci vrátiť to, čo
podľa nej dostali. Napriek tomu, že pri kúpnej zmluve ide o synalagmatický záväzok, sa navrhovateľka
domáhala len vrátenia kúpnej ceny od odporcu bez toho, aby bola zaviazaná na vrátenie pozemku.

Keďže jej návrh nevyjadroval vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov, zamietol ho aj
z tohto dôvodu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil návrhom.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie,
a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila

s druhým z dôvodov zamietnutia návrhu, keď požiadavku súdu prvého stupňa, aby v návrhu
vyjadrila vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy, považovala za ničím
nepodloženú a nesprávnu. Poukázala na to, že nedôvodnosť tejto požiadavky vyplýva už z toho, že v
danom prípade ide o prevod nehnuteľností, pričom odstúpením od zmluvy sa obnovuje predchádzajúci
stav, a teda odporca sa momentom odstúpenia od zmluvy bez ďalšieho stal vlastníkom nehnuteľnosti,

pričom ona sa už návrhom domáhala len vrátenia kúpnej ceny. Mala tiež za to, že z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie nemohla v konaní uplatňovať právo na vrátenie pozemku, ktoré patrí odporcovi, a
teda nemohla žiadať na plnenie zaviazať samu seba. Čo sa týka prvého dôvodu zamietnutia jej návrhu
mala za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď dôkazy hodnotil jednostranne v prospech odporcu. Poukázal na nesprávne závery súdu

prvého stupňa, keďže skutočnosť že pozemok nekupovala ako ornú pôdu, ale ako stavebný so zámerom
výstavby rodinného domu na ňom, považovala za zjavnú už zo samotnej ceny pozemku 81,33 eur/m2
oproti zvyčajnej cene 0,40 eur/m2 pri prevode poľnohospodárskej pôdy, ako i z konania odporcu, ktorý
pozemky ponúkal na predaj a inzeroval ako stavebné spolu s parcelačným plánom označeným „I. C. H. -
obytná zóna Pod Pšeno-západ“. Za dôkaz o úmysle odporcu predať pozemok ako stavebný považovala

aj jeho zmluvný záväzok vybudovať k nemu inžinierske siete. Že odporca pozemok ponúkal, a prevádzal
ako stavebný a vhodný na výstavbu rodinného domu, potvrdili vo výpovediach pred súdom aj bývalí
konatelia a spoločníci odporcu I. N. a I. Y.. Dokazovaním mala za preukázané, že odporca ju pri kúpe
pozemku ubezpečoval, že tento je vhodný na výstavbu rodinného domu, a toto jeho ubezpečenie sa
ukázalo nepravdivým na základe záverov inžiniersko-geologického prieskumu. Z uvedeného vyvodila,

že mala právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 597 ods. 2 Obč. zák. čo aj včas a platne
urobila. V tejto súvislosti poukázala na rozpory v odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže súd prvého
stupňa najskôr skonštatoval, že jej odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon, ktorý spĺňal náležitosti,
a následne uviedol, že pre jej odstúpenie od zmluvy neboli splnené podmienky, v dôsledku čoho
považovala právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za nekonzistentné.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky súhlasil s rozsudkom súdu prvého stupňa, a
k veci nič viac neuviedol.Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľky, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku
podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľaust.§588Obč.zák.zkúpnejzmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa ust. § 597 ods. 1 Obč. zák. ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 597 ods. 2 Obč. zák. právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne

vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa ust. § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj

správneprávneposúdil,keďnazistenýskutkovýstavaplikovalust.§48ods.1a2,§588,a§597ods.1a
2 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie v časti, v ktorej dospel k záveru o neplatnom odstúpení od
kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľky, tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil toto svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a

rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľky nevyhovel, keď sa v
tejto súvislosti podrobne zaoberal relevantnými ustanoveniami kúpnej zmluvy, ktorú účastníci konania
uzavreli dňa 12.03.2008, odstúpením navrhovateľky od nej zo dňa 21.01.2010, ako aj argumentáciou
oboch účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi, a vyvodil správny záver, že navrhovateľka
neodstúpila od kúpnej zmluvy platne, nakoľko ňou tvrdený dôvod odstúpenia od zmluvy nepreukázala.

Nepreukázala, že si výslovne vymienila vlastnosti pozemku, o ktorých ju odporca ubezpečil, že pozemok
ich má, a že by sa toto jeho ubezpečenie ukázalo nepravdivým. S týmto záverom súdu prvého stupňa
sa stotožnil aj odvolací súd.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka nadobudla od odporcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12.03.2008 vlastnícke právo k vyššie špecifikovanému pozemku, že je ako jeho vlastníčka zapísaná

na liste vlastníctva, vedenom Katastrom nehnuteľností, a že za pozemok zaplatila kúpnu cenu a časť
preddavku na vybudovanie inžinierskych sietí. Taktiež nebolo sporné, že navrhovateľka listom zo dňa
21.01.2010, doručeným odporcovi, odstúpila od kúpnej zmluvy, a domáhala sa vrátenia kúpnej ceny, s
čímodporcanesúhlasil,keďjejodstúpenieodzmluvynepovažovalzaplatné.Spornýmvkonaníonávrhu
navrhovateľky, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia 65.660,89 eur s príslušenstvom titulom

zrušenia kúpnej zmluvy na základe jej odstúpenia od nej, zostalo len posúdenie, či odstúpila od kúpnej
zmluvy platne, a vznikol jej nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, ako tvrdila navrhovateľka,
alebo je jej odstúpenie od kúpnej zmluvy neplatné, keďže naň nebol dôvod, ako tvrdil odporca.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, a na námietky navrhovateľky v odvolaní uvádza
odvolací súd nasledovné. Navrhovateľka odvodzovala svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy od ust.

§ 597 ods. 2 Obč. zák., keď tvrdila, že mala záujem nadobudnúť predmetný pozemok ako stavebnýa vhodný na výstavbu rodinného domu, a že si teda tieto vlastnosti pozemku pri uzatváraní kúpnej
zmluvy vymienila, pričom odporca ju pri kúpe pozemku ubezpečoval, že tento ňou požadované vlastnosti
má, a je vhodný na výstavbu rodinného domu, avšak toto jeho ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým

na základe záverov inžiniersko-geologického prieskumu. Vo svojom odstúpení od zmluvy zo dňa
21.01.2010 poukázala práve na závery predmetného prieskumu, z ktorého vyplýva, že územie je citlivé
na nerovnomerné sadanie, najmä na zakladanie v polohách návažkových zemín a stavebného odpadu,
v niektorých lokalitách sa odporúča hĺbkové založenie objektov na piloty alebo vibropiloty s hĺbkou 7 až
9 metrov, od čoho odvodila, že jej pozemok nespĺňa predpoklady účelu, pre ktorý ho kupovala, teda na

výstavbu rodinného domu, resp. že dodatočne zistené skutočnosti, o ktorých nebola informovaná pred
uzavretímkúpnejzmluvy,plnohodnotnévyužitiepozemkunapôvodnýzámerkomplikujúažneumožňujú.

Vzhľadom na tieto tvrdenia navrhovateľky postupoval súd prvého stupňa správne, keď skúmal, či
navrhovateľka ňou uvádzané skutočnosti, na ktorých založila dôvodnosť svojho odstúpenia od kúpnej
zmluvy v konaní aj preukázala, nakoľko existenciu dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy za
stavu, keď odporca platnosť odstúpenia namietal, je potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Odvolací

súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o

toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak navrhovateľka tvrdila, že od kúpnej zmluvy
odstúpila v zmysle ust. § 579 ods. 2 Obč. zák. dôvodne, pretože si pri kúpe pozemku vymienila, že
tento je vhodný na výstavbu rodinného domu, o čom ju odporca ubezpečil, avšak jeho ubezpečenie sa
vzhľadom na závery inžiniersko-geologického prieskumu ukázalo nepravdivým, od čoho odvodzovala
dôvodnosť svojho návrhu na zaplatenie žalovanej sumy vzhľadom na zrušenie kúpnej zmluvy jej platným

odstúpením, bola povinná tieto tvrdenia preukázať dôkazmi. Keďže ich žiadnymi hodnovernými dôkazmi
nepreukázala, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa, je namieste záver, že v konaní neuniesla
na svoje tvrdenia dôkazné bremeno. Odvolací súd v prvom rade zhodne so súdom prvého stupňa
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka bola v kúpnej zmluve odporcom oboznámená s tým, že
pozemok nemusí mať po celej ploche rovnakú homogenitu podzemného profilu, čo je nepochybné z čl. 4

kúpnej zmluvy. Navrhovateľka svoje tvrdenie o tom, že ňou kúpený pozemok nie je napriek ubezpečeniu
odporcom stavebným pozemkom vhodným na stavbu rodinného domu, a že ubezpečenie odporcu bolo
teda nepravdivé, preukazovala závermi inžiniersko-geologického prieskumu zo dňa 01.12.2008, ktorý si
dal vypracovať odporca za účelom posúdenia výstavby bytových domov BD 01 a BD 02 na pozemkoch
odlišných od pozemku navrhovateľky. Zo záverov tohto inžiniersko-geologického prieskumu vyplynulo,

že územie je citlivé na nerovnomerné sadanie, najmä pre zakladanie v polohách návažkových zemín a
stavebnéhoodpadu,apretobolopreobytnéobjektyBD01aBD02odporučenéichhĺbkovézaloženiena
piloty alebo vibropiloty s hĺbkou 7 až 9 metrov. Je potom nepochybné, že predmetný prieskum nevylúčil
zámerodporcupostaviťnapozemkochinýchakopozemoknavrhovateľkybytovédomy,alevzhľadomna
zistenúzložitosťzákladovýchpomerov,rizikovosťstaveniskaacitlivosťpodložiapredmetnýchpozemkov

na nerovnomerné sadanie, odporučil odporcovi spôsob založenia stavieb zamýšľaných obytných domov
BD 01 a BD 02. V súvislosti s týmto prieskumom súd prvého stupňa správne uviedol, že navrhovateľka
si nevymienila, že ňou kupovaný pozemok má byť vhodný na výstavbu obytných domov BD 01 a BD
02, a naviac, tento prieskum nebol zameraný na jej pozemok, a z jeho záverov ani nevyplýva, že by bol
jej pozemok nevhodný na stavbu rodinného domu. Keďže navrhovateľka žiadny dôkaz na preukázanie

nevhodnosti jej pozemku na stavbu rodinného domu a nemožnosti využitia pozemku na účel a zámer,
pre ktorý ho kupovala, v konaní nepredložila, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k
záveru, že pre jej odstúpenie od kúpnej zmluvy neboli splnené podmienky. Navrhovateľka nepreukázala,
že ubezpečenie odporcu o tom, že ňou kúpený pozemok je vhodný na výstavbu rodinného domu, je
nepravdivé, preto nebol daný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa ust. § 597 ods. 2 Obč. zák.,

a jej odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné. Preto rozhodol súd prvého stupňa správne, keď návrh
navrhovateľky zamietol.

Správnosť uvedených záverov súdu prvého stupňa nemohla spochybniť ani navrhovateľkou v odvolaní
uvedenánámietkaoúdajnejzmätočnostianekonzistentnostiprávnehoposúdeniaodstúpeniaodzmluvy
súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž jednoznačne vyplýva, že súd prvého

stupňa najskôr posudzoval právny úkon odstúpenia od zmluvy z hľadiska preň zákonom vyžadovanýchnáležitostí a dodržania lehôt, a až po vyhodnotení, že všetky náležitosti spĺňa, pristúpil k hodnoteniu
jeho obsahu, teda dôvodov, pre ktoré navrhovateľka od zmluvy odstúpila. Keďže jeho konštatovanie,
že odstúpenie od zmluvy spĺňalo zákonom požadované náležitosti platného právneho úkonu, nie je

v žiadnom rozpore s jeho záverom o nepreukázaní dôvodov a teda nesplnení podmienok pre platné
odstúpenie od zmluvy, vyhodnotil odvolací súd túto námietku navrhovateľky ako nedôvodnú.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu pre zamietnutie návrhu navrhovateľky, ktorý súd prvého stupňa ustálil v tom,
že ňou požadovaný výrok nevyjadruje vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej
zmluvy v zmysle ust. § 457 Obč. zák., a preto mu nebolo možné vyhovieť, aj toto právne posúdenie by

bolo správne za predpokladu, že by súd prvého stupňa dospel k záveru o zrušení zmluvy na základe
platného odstúpenia od nej zo strany navrhovateľky. Podľa ust. § 457 Obč. zák. platí, že ak bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Toto ustanovenie
výslovne stanovuje, že dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si
navzájom všetko, čo z takejto zmluvy nadobudli. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie z titulu
zrušenej kúpnej zmluvy v režime ust. § 457 Obč. zák. ide o synalagmatický, teda vzájomne podmienený

záväzok podľa ust. § 560 Obč. zák., kedy požiadavka navrhovateľky, aby jej bolo odporcom vrátené
plnenie, ktoré mu poskytla, môže uspieť jedine v prípade, ak do znenia žalobného petitu premietne svoj
záväzok vrátiť mu pozemok, a vyjadrí tak vzájomnú viazanosť plnení. Jej nárok na vrátenie kúpnej ceny
zo zrušenej zmluvy je totiž zo zákona podmienený jej povinnosťou vrátiť odporcovi to, čo za predmetnú
kúpnu cenu získala, a ak svoj záväzok v požadovanom výroku nevyjadrí napr. tak, že „odporca je

povinný zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu proti vydaniu pozemku odporcovi navrhovateľkou“,
nemôže byť v konaní úspešná. Na tomto závere nič nemení ani navrhovateľkou v odvolaní prezentovaná
argumentácia, spočívajúca zjednodušene povedané v tom, že ona plnenie vrátiť nemusí, pretože jej
odstúpením od zmluvy sa táto od počiatku zrušila, a tým sa obnovil pôvodný stav, teda vlastníctvo
odporcu k pozemku. Tento jej názor nezodpovedá zisteniam z vykonaného dokazovania, nakoľko

navrhovateľka je na liste vlastníctva, vedenom Katastrom nehnuteľností, stále zapísaná ako vlastníčka
pozemku, pričom v konaní nepreukázala žiadny titul, na základe ktorého by kataster nehnuteľností
„bez ďalšieho“, ako uvádza v odvolaní, zapísal či už vkladom alebo záznamom vlastníctvo odporcu k
pozemku. Právne účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy pôsobia od počiatku, teda ex tunc, len pokiaľ ide
o jej obligačné účinky, čo znamená, že síce došlo k zrušeniu záväzkového právneho vzťahu, avšak nie

k zániku vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy, ktoré vznikli vkladom vlastníckeho práva navrhovateľky
do Katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu by bol právny názor súdu prvého stupňa v prípade, že
by bolo v konaní preukázané platné odstúpenie navrhovateľky od kúpnej zmluvy, správny.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a
úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil
návrhom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.