Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/200/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205475
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214205475.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8,
P.O. Box 205, 810 00 Bratislava (Zn: XXXXXXX) proti odporcovi: U. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/
XX, XXX XX O., občan SR o zaplatenie 339,27 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 20.3.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
339,27eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 339,27eur od 25.1.2011 do zaplatenia a
trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 20.- eur a z trov právneho zastúpenia 83,04eur,
všetko v lehote 15 dní.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej 6.9.2010 došlo k poskytnutiu
pôžičky odporcovi vo výške 446,31eur. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas po 35,70eur v celkovom počte 10. Odporca celkovo
doteraz zaplatil 160,70eur, svoju povinnosť si riadne neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou
dlžnej sumy.

Navrhovateľ odporcu vyzval na okamžité splatenie dlhu listom zo dňa 14.1.2011, vo forme pred žalobnej
výzvy. Celkový dlh odporcu takto predstavoval 339,27eur. Vyššie uvedený záväzok odporca uznal v
Dohode o uznaní záväzku dňa 22.1.2015.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 19.5.2015, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca
navrhovateľa, svoju neúčasť ospravedlnil. Ústneho pojednávania sa zúčastnil odporca.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa.

Odporca na ústnom pojednávaní potvrdil uzatvorenie záväzkového vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa, ako i poskytnutie finančných prostriedkov podľa zmluvy. Potvrdil i porušenie povinnosti
spočívajúce v tom, že nesplnil svoju povinnosť, a to riadne a včas zaplatiť dohodnuté splátky. Ohľadne
podpísania uznania dlhu potvrdil, že týmto úkonom nemienil uznať nárok navrhovateľa, ale iba dohodnúť
splátky nedoplatku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi: Zmluva o pôžičke č.l. 3, všeobecné obchodné podmienky č.l. 4, pred žalobná upomienka č.l.
6, prehľad splátok č.l. 7 spisu.

Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli Zmluvu č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 6.9.2010,
na základe ktorej došlo k poskytnutiu pôžičky odporcovi vo výške 446,31eur. Odporca sa zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas po
35,70eur v celkovom počte 10 . Odporca celkovo doteraz zaplatil 160,71eur, svoju povinnosť si
riadne neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Navrhovateľ odporcu vyzval na
okamžité splatenie dlhu listom zo dňa 14.1.2011, vo forme pred žalobnej výzvy. Celkový dlh odporcu
takto predstavoval 339,27eur. Vyššie uvedený záväzok odporca uznal v Dohode o uznaní záväzku dňa
22.1.2015.Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 20.3.2014.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou
právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v
prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah založený
Zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci súd posúdil ako občianskoprávnu vec -

spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho
základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.

Predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z povinnosti odporcu zaplatiť nedoplatok
poskytnutej pôžičky po jej splatnosti ,vyhlásenej navrhovateľom dňom 14.1.2011. Toto právo sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Splatnosť nedoplatku odporcu nastala po 3 dní po
doručení výzvy na okamžité splatenie dlhu. Pred žalobná výzva bola odporcovi doručená dňa 19.1.2011,
takže splatnosť dlhu nastal dňa 23.1.2011. Nakoľko návrh bol podaný súdu 20.3.2014, súd konštatoval,
že pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu je premlčaná a vzhľadom na ustanovenie §5b Zákona č.
250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 nie je možné priznať mu úspech a preto s poukazom na
ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka návrh pre premlčanie pohľadávky v celom rozsahu
zamietol.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej účastníkmi konania dňa 22.1.2015
súd nepovažoval za právne relevantný dôkaz, pretože znovu ide o vopred formulované tlačivo v
ktorom do uznania premlčaného dlhu je zakomponovaná forma splatenia záväzku, ktorý rieši otázku
mesačných splátok dlhu. V texte Dohody chýba prehlásenie o tom, že osoby uvedené záhlaví vyhlasujú,
že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uznanie premlčaného dlhu nie je zvýraznené
aspoň samostatným odsekom, takže odporca si nemusel byť vedomý, že v texte mesačných splátok
robí aj ďalší právny úkon, a to uznanie premlčaného záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Z hľadiska formulára dohody možno potom konštatovať, že sa jedná o nekalú obchodnú praktiku, ak
tak výraznú právnu skutočnosť, a to uznanie premlčaného záväzku, si navrhovateľ zakomponuje do
súvislého textu, týkajúceho sa splácania dlhu v mesačných splátkach. Spotrebiteľské právo znamená
poskytovanie ochrany subjektom spotrebiteľom, a to proti organizáciám, ktoré môžu zneužívať svoje
ekonomické postavenie a právne vedomosti proti spotrebiteľovi, ktorý si nedostatočne uvedomuje
záväzky, ktoré prijíma v spotrebiteľských zmluvách. V konaní navrhovateľ ne osvedčil skutočnosť, že k
súhlasu s uznaním premlčaného záväzku odporca pristúpil až po tom, čo mu bol dostatočne objasnený
inštitút uznania premlčaného záväzku. Nepostačuje vyjadrenie navrhovateľa, že k podpisu dohody nebol
odporca donútený, ale treba preukázať, že si bola vedomá toho, že uznáva premlčaný dlh. Následky
premlčaného dlhu v dohode nie sú uvedené. Od obyčajného spotrebiteľa sa nedá predpokladať, že bude
vedieť o následkoch uznania premlčaného dlhu. Súd konštatoval, že zo strany navrhovateľa nebola
preukázaná tá skutočnosť, že pri podpise Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu bol

odporca poučený o následkoch uznania premlčaného dlhu, resp. že o týchto následkoch premlčaného
dlhu už vedel predtým. Napriek tomu, že odporca nevzniesol premlčanie pohľadávky navrhovateľa, súd
na premlčanie je povinný prihliadnuť ex offo vzhľadom na ustanovenie

§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému odporcovi súd podľa tohto ustanovenia O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.