Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212281
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712212281.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Š. H.F., X..
X.X.XXXX, L. X. R. XXX/X, V. X. Y., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. JCLic.Tomáš
MajerčákPhD,sosídlomKošice,Južnátrieda28,protižalovanémuNehnuteľnosti-alpias.r.o.,sosídlom
v Martine, Tajovského 1, IČO: 368 41 544, v konaní o zaplatenie 1.900,- eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v sume 155,67 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.8.2012 a upravenou podaním žalobcu zo dňa 21.8.2012,
na súd došlým 4.12.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1900,-€ spolu s 9%-

ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 10.8.2012 do zaplatenia.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že manželka žalobcu L. H. dňa 9.5.2012 podpísala so
žalovaným zmluvu o sprostredkovaní zo zálohou, uzatvorenú podľa § 642 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka ako záujemca o kúpu nehnuteľností. Predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie
príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným R. F. Ž. X. Z. Č..XXX pre k.ú. S. V. a to rodinného
domu číslo súpisné XXX, postaveného na parc.č. XXX a pozemkov parcely F.-M. Č..XXX a parcely

KN-M. Č..XXX, všetko za kúpnu cenu vo výške 59.000,-€. Žalobca však nikdy nedal súhlas svojej
manželke na uzatvorenie kúpnej zmluvy, alebo zmluvy o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo
sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. V žalobe tvrdil, že
jej nedal súhlas ani na zloženie preddavku vo výške 1900,-€, ktorý zložila na základe zmluvy a mal
byť použitý na úhradu kúpnej ceny a mal mať povahu zálohy a nedal jej ani súhlas, aby sa zaviazala

zaplatiť sprostredkovateľovi zálohu vo výške 5% kúpnej ceny. Manželka žalobcu napriek tomu, že takýto
súhlas nemala, so žalovaným uzatvorila túto zmluvu, zložila preddavok vo výške 1900,-€ a zaviazala sa
zaplatiť odmenu sprostredkovateľovi vo výške 5% kúpnej ceny. Keďže tak urobila bez súhlasu druhého
manžela, je jej právny úkon vzhľadom na skutočnosť, že nejde o bežnú vec, neplatí v zmysle § 145 ods.2
Občianskeho zákonníka. Tejto neplatnosti sa žalobca u žalovaného dovolával vzhľadom na to, že ide o
relatívnuneplatnosťatolistomz31.7.2012.Pozrušenízmluvyodzačiatkubolopovinnosťoužalovaného

vrátiť finančné prostriedky žalobcovi, ktoré zložila jeho manželka žalovanému. Keďže žalovaný napriek
výzve právneho zástupcu na vrátenie finančných prostriedkov tieto finančné prostriedky nevrátil, bol
žalobca nútený obrátiť sa na súd.Podaním z 21.8.2012 žalobca odôvodnil nárok na úroky z omeškania s tým, že relatívnej neplatnosti
zmluvysadovolallistom,ktorýbolodovzdanýnapoštovúprepravu31.7.2012.Žalovanýzaslal žalobcovi
list, datovaný dňom 9.8.2012, ktorým odpovedal na tento list, a z toho dôvodu žalobca usudzoval, že

najneskôr bol žalovanému predmetný list, teda výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia doručená
9.8.2012.

Na pojednávaní dňa 17.4.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca uviedol, že on a
jeho manželka mali záujem o kúpu rodinného domu v V. a pretože žalobca bol v danom čase nútený
vycestovať na dva týždne do zahraničia, rokovala s realitnou kanceláriou- žalovaným jeho manželka.

Realitná kancelária manželku žalobcu neinformovala, že s ňou uzavrie dohodu o sprostredkovaní, ale
žiadala, by manželka žalobcu zložila zálohu v sume 5% z kúpnej ceny domu, čo bolo okolo 3000,-€.
Manželka žalobcu vtedy telefonovala žalobcovi, a pýtala sa ho, či môže takúto sumu vybrať z banky a
zložiť takúto zálohu, nehovorila však nič o uzavretí zmluvy. Žalobca vtedy súhlasil s tým, že pokiaľ sa má
zložiť záloha na kúpnu cenu, tak môže vybrať peniaze. Manželka žalobcu preto vybrala sumu 1900,-€,
keďževyššílimitvtomobdobínemalaatúto,čobyzálohuzložila.Súčasnevšakvtedyrealitnákancelária

dala manželke žalobcu podpísať predmetnú zmluvu o sprostredkovaní, o ktorej manželka žalobcu a ani
žalobca predtým informovaní neboli. Pri uzatváraní tejto zmluvy manželka žalobcu nebola informovaná
ani o tom, že na dome viazne vecné bremeno. Naopak z článku II. predmetnej zmluvy vyplývalo, že bola
informovaná o tom, že práve na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vecné práva. Práve pre toto banka
oznámilamanželomH.,žepreexistenciuvecnéhobremenaviaznucehonapredmetnomrodinnomdome

im nemôže poskytnúť úver v požadovanej výške. P. H. vtedy o tom informovala realitnú kanceláriu, kde
dostala informáciu, že toto vecné bremeno už neexistuje, pretože osoba oprávnená z vecného bremena
už zomrela. Napriek tomu však predmetné vecné bremeno na liste vlastníctve stále zapísané bolo,
čo viedlo banku k tomu, že nebola ochotná poskytnúť úver v potrebnej sume. Až po svojom príchode
zo zahraničia sa žalobca dozvedel, že jeho manželka podpísala zmluvu o sprostredkovaní, pričom

jeho manželka nebola informovaná o tom, že by si žalovaná strana aj v prípade neuzavretia kúpnej
zmluvy mala ponechať odplatu vo výške 5% z dohodnutej kúpnej ceny. Následne totiž došlo k ďalším
problémom, keď banka zistila, že žalobca bol kedysi dlžníkom u inej banky a to bol dôvod, pre ktorý
mu nebolo možné poskytnúť úver, čí sa zmarila kúpa ako taká. To nakoniec viedlo manželov H., aby
sa obrátili na právneho zástupcu, ktoré splnomocnila aj p.H. a právny zástupca v jej mene odstúpil od

uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzavrela p.H. listom z 13.7.2012, ktorý pripojil do súdneho
spisu. Manželia H. rokovali s bankou aj prostredníctvom matky manželky žalobcu, ktorá vstúpila do
týchtorokovaní,bankabolanakoniecochotnáposkytnúťúvervovýške47.000,-€,čobolaalenízkasuma
na to, aby manželia H. vyhliadnutý rodinný dom cez žalovaného mohli kúpiť. Žalujúca strana tvrdila, že
banku k neposkytnutiu vyššieho úveru viedla práve skutočnosť, že na liste vlastníctva bolo vyznačené

vecné bremeno a jednak sa zistil nesúlad medzi skutočnou výmerou pozemku a výmerou, uvedenou
na LV. V tejto súvislosti žalobcovi a jeho manželke vznikli aj výdavky tým, že práve pre nesúlad výmery
museli dať vyhotoviť nový geometrický plán a znalecký posudok v súvislosti s vybavovaním úveru.

Ďalším podaním, na súd došlým 7.5.2013 žalujúca strana poukázala ešte na skutočnosť, že v článku
II. ods.3 napadnutej zmluvy o sprostredkovaní sa uvádza, že ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde,

sprostredkovateľ sa zaväzuje zálohu vrátiť. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, preto žalovaná je
povinná vrátiť finančné prostriedky. Podľa článku III.bod 5 zmluvy o sprostredkovaní žalovaná mala
vyzvať manželku žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy spôsobom, ktorý je tam uvedený. Žalovaná
žiadnym spôsobom do 9.8.2012 nevyzvala manželku žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a neposlala jej
ani návrh kúpnej zmluvy či už manželke žalobcu alebo samotnému žalobcovi. Zmluva o sprostredkovaní

bola zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka a preto by jej splatnosť mal súd
skúmaťexoffo.Ďalšímdôvodomprevráteniefinančnýchprostriedkovvovýške1900,-€bolaskutočnosť,
že manželka žalobcu odstúpila od zmluvy o sprostredkovaní, pretože bola uvedená do omylu, nebolo
jej vysvetlené, a ani nebola oboznámená s vecným bremenom. Nakoniec žalobca uplatnil relatívnu
neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní, čo sú ďalšie dôvody, pre ktoré by mala žalovaná strana finančné

prostriedky vrátiť.

Ďalšie právne zdôvodnenie svojho nároku poskytol právny zástupca žalobcu na pojednávaní 22.5.2013,
ktoré pripojil aj do súdneho spisu (čl. 136-139). Opätovne poukázal na neurčitosť bodu I. bod
1 predmetnej zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej nie je zrejmé, či žalovaná mala sprostredkovaťuzatvorenie kúpnej zmluvy, alebo darovacej zmluvy pre záujemcu, pričom podstatnou náležitosťou
zmluvy o sprostredkovaní je aj odmena či provízia pre sprostredkovateľa a v tejto časti je zmluva
nejasná a nezrozumiteľná. Rozpor je aj medzi ustanoveniami bodu 1. a bodu 2. článku III.zmluvy,

keď z bodu I. vyplýva, že sprostredkovateľ má nárok na odmenu vo výške 5% z kúpnej ceny a z
bodu 2. článku III. vyplýva, že ak záujemca uzatvorí kúpnu zmluvu v lehote do konca platnosti tejto
zmluvy, tak sprostredkovateľ sa vzdáva práva na odmenu. V tomto podaní právny zástupca žalobcu
ešte poukázal na skutočnosť, že podľa názoru žalujúcej strany je zmluva nevyvážená, jednostranná a
napísaná výlučne v prospech žalovanej. V článku III. bod 2 sa píše, že ak záujemca uzatvorí zmluvy

a vyplatí kúpnu cenu najneskôr do skončenia platnosti tejto zmluvy, problémom je, že k neuzatvoreniu
kúpnej zmluvy a nevyplateniu kúpnej ceny môže dôjsť výlučne z dôvodov sprostredkovateľa, teda
v zmluve o sprostredkovaní nerozlišuje, z akých dôvodov nedošlo k neuzavretiu zmluvy, môžu to
byť dôvody na strane sprostredkovateľa aj na strane záujemcu. Môže to byť aj preto, že záujemca
nedostal úplné a pravdivé informácie o nehnuteľnosti, čo mu spôsobí následné ťažkosti. Veľmi dôležitou
skutočnosťou je aj to, že žalovaná mala v svojej ponuke na predaj predmetnú nehnuteľnosť, teda

bola sprostredkovateľom predaja tejto nehnuteľnosti a pre iné subjekty, ktoré ju chcela predať a z nich
mala dohodnutú odmenu za sprostredkovanie. Žalovaná stále ponúka túto nehnuteľnosť na predaj.
Je preto otázne, či zmluva o sprostredkovaní taká, ako bola uzavretá je v súlade s dobrými mravmi.
Podstatou tejto zmluvy totiž nie je sprostredkovanie, ale záloha ako to vyplýva z názvu zmluvy -
zmluva o sprostredkovaní so zálohou. Je tiež otázne, či žalovaná bola oprávnená na prevzanie zálohy

na kúpnu cenu ako to vyplýva z článku II. bod 3 predmetnej zmluvy a bola k tomu splnomocnená
predávajúcimi. Manželka žalobcu bola naviac poučená, že záloha jej bude vrátená, ak nedôjde k
uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom čase. Žalovaná však napriek tomu, že nedošlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy peňažné prostriedky nevrátila. Z uvedených skutočností vyplýva, že zmluva o sprostredkovaní
so zálohou nie je jednoznačná, je zmätočná a preto nie je platná. Nakoniec žalujúca strana poukázala

na skutočnosť, že žalovaná nesprostredkovala príležitosť uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní manželke
žalobcu, nakoľko tejto v súlade s článkom III. bod 5 nebola predložená kúpna zmluva na podpis, ktorá
by bola podpísaná predávajúcimi; nebolo ani stretnutie s vlastníkmi pozemku, a domu, teda s osobami,
s ktorými mala byť uzatvorená kúpna zmluva a realitná kancelária sa nepreukázala písomnou plnou
mocou, že je oprávnená podpísať kúpnu zmluvu v ich mene. Príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu ani

nebola sprostredkovaná, nakoľko realitná kancelária nevyzvala p.H. na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Platnosťaúčinnosťzmluvyosprostredkovanískončila9.8.2012,pretožedotohtodňarealitnákancelária
nesprostredkovala príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu.

Na takomto postoji žalujúca strana zotrvala v priebehu celého konania.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd prvýkrát vo veci

rozhodol.

V tomto odpore žalovaný poukázal na skutočnosť, že právny dôvod k vzniku pohľadávky nie je
špecifikovaný s tým, že žalobca sa domáha vrátenia peňažných prostriedkov z titulu údajnej neplatnosti
zmluvy o sprostredkovaní z 9.5.2012. Žalovaný poukázal na článok II. bod 3 predmetnej zmluvy ,
podľa ktorého v prípade, ak sa takáto zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom článku I. tejto

zmluvy, v stanovenom čase neuzatvorí, sa sprostredkovateľ zaväzuje túto peňažnú sumu - zálohu
vrátiť (po zohľadnení úhrady záväzkov záujemcu voči sprostredkovateľovi). V uvedenom zmluvnom
dojednaní je jednoznačne prejavená vôľa strán v prípade, ak nastane situácia, že záujemca nevyužije
bez ohľadu na dôvod príležitosť zmluvu uzatvoriť, nastáva automaticky vyporiadanie na základe
zmluvy, keď akékoľvek peňažné plnenie zo strany záujemcu bude vrátené po zohľadnení záväzkov

záujemcu voči sprostredkovateľovi. Ide o zmluvné dohodnuté započítanie vzájomných záväzkov, keďže
sprostredkovateľovi odporcovi vznikol nárok na províziu, tento bol čiastočne splnený započítaním v
zmysle predmetného článku.

V ďalšom vyjadrení z 15.4.2013, na súd došlom 16.4.2013, žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu ohľadne aplikácie ustanovenia § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka na tento prípad, pretože

v zmysle uvedenej zmluvy o sprostredkovaní boli zmluvnými stranami odporca a p.L. H. a v článku
I. uvedenej zmluvy bolo vymedzené, že predmetom zmluvy je sprostredkovanie príležitosti uzatvoriťpre záujemcu zmluvu s treťou osobou, rovnako sa v článku II. bod 1.záujemca zaviazal k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, príležitosť ktorá bola sprostredkovateľom obstaraná. Zmluvnou stranou neboli obidvaja
manželia , ale výlučne p.L. H., rovnako predmetom zmluvy nebolo obstaranie príležitosti uzavrieť kúpnu

zmluvu pre manželov H., vtedy by sa jednalo totiž o spoločnú vec manželov podľa ustanovenia § 145
ods.1 Občianskeho zákonníka, ale obstaranie príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu , na základe ktorej by
p.H. nadobudla nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Z toho dôvodu nejde o spoločnú vec
manželov, či bežnú alebo nebežnú, a preto použitie ustanovenia § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy. V sprostredkovateľskej zmluve nešlo o spoločný záväzok manželov, ale o výlučný

záväzok jedného manžela a je nepochybné, že počas trvania manželstva a existencie BSM sa môže
každý z manželov zaväzovať sám. Preto u žalobcu, nakoľko záväzok žalovaného vznikol výlučne
medzi žalovaným a pani L. H., nie je tu daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatňovanie predmetného
nároku a z tohto dôvodu by mal súd žalobcu zamietnuť. žalovaná strana navyše namietla, že ak by
mala byť aj zmluva relatívne neplatná, žalobca nepreukázal, že sa jej neplatnosti dovolal voči obidvom
účastníkom zmluvy.

Vpriebehukonaniazvyjadreníkonateľkyžalovanejobchodnejspoločnostivyplynulo,žežalovanástrana
namieta skutočnosť, že by p.H.F. nemala oprávnenie konať v tejto veci a že by konala s nesúhlasom
svojho manžela.

V ďalšom písomnom vyjadrení z 31.5.2013 (čl. 147-150) k tvrdeniam žalobcu, že žalobca a jeho
manželka neboli oboznámení s existenciou vecného bremena žalovaný uviedol, že samotná manželka

žalobcu potvrdila, že jej bol predložený list vlastníctva, ktorý je výpisom z verejne prístupnej evidencie
a z uvedeného vyplýva, že ak nejaká skutočnosť je vyznačená v katastri nehnuteľnosti, nemôže
sa subjekt dovolávať ochrany, ak sa len z dôvodu nedbanlivosti s údajmi na LV neoboznámil.
Žalovaný napriek tomu p.H. s uvedeným oboznámil. Tak isto s okolnosťami, na základe ktorých vecné
bremeno zaniklo. Vecné bremeno potrebuje na svoj vznik okrem iného i vklad do katastra, ale ak

dôjde k zániku subjektu oprávneného, nastáva zánik vecného bremena priamo zo zákona a kataster
uvedenú skutočnosť len zaeviduje záznamom a nie rozhodnutím o zániku, vkladom. Ak teda aj stav
evidenčný nebol daný do súladu so stavom reálnym, nič to nemení na skutočnosti zániku vecného
bremena a zo strany žalobcov ide len o pokus nájsť dôvod, prečo by sa riadne uzavretá zmluva
nemala dodržať. Z tohto dôvodu žalujúca strana nepovažuje ani odstúpenie od zmluvy, vykonané

p.H. prostredníctvom jej právneho zástupcu od zmluvy o sprostredkovaní za platné. Navyše odstúpiť
možno len od platne uzavretej zmluvy, pričom žalobca sám namieta neplatnosť predmetnej zmluvy.
Pokiaľ žalujúca strana argumentuje skutočnosťou, že pri neuzatvorení kúpnej zmluvy by mala byť
záloha vrátená, neargumentuje skutočnosťou, že v zmluve bolo dohodnuté , že sa má vrátiť po
zohľadnení záväzkov záujemcu voči sprostredkovateľovi, teda žalobca účelovo vytrhol časť textu z

kontextu zmluvy. Žalovaný navyše poukázal na skutočnosť, že p.H. bola vyzvaná na uzavretie zmluvy
mailom i telefonicky a preto žalovaný splnil záväzok obstarať príležitosť na uzavretie zmluvy. Nakoniec
poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hlavným dôvodom neuzavretia
kúpnej zmluvy k vyhliadnutým nehnuteľnostiam manželmi H. bol nedostatok peňazí.

Súd vo veci vypočul účastníkov konania a to samotného žalobcu a konateľku žalovanej obchodnej

spoločnosti H.. H. Š., ako svedkov vypočul manželku žalobcu L. H. a svedkyňu L. R. a oboznámil sa s
napadnutou zmluvou o sprostredkovaní ako aj s ďalšími listinami, ktoré účastníci pripojili do súdneho
spisu:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa skontaktoval cez internet, kde si vyhliadli
spomínaný rodinný , ktorý boli spolu s manželkou za prítomnosti pracovníčky žalovanej realitnej

kancelárie zhruba 2 týždne pre uzavretím zmluvy o sprostredkovaní ohliadnuť. Vyžiadali si týždeň na
rozmyslenie, či predmetný dom kúpia a pretože v tomto období bol žalobca nútený vycestovať za prácou
do zahraničia s manželkou sa dohodli, že dom berú a že o tom bude jeho manželka informovať realitnú
kanceláriu. Už keď bol žalobca v zahraničí, manželka mu telefonovala, že v realitnej kancelárii žiadajú,
aby zložila nejakú zálohu na rezerváciu nehnuteľnosti, čo malo byť 5% kúpnej ceny alebo okolo 3000,-

€. Žalobca ju žiadal, aby skúsila peniaze vybrať cez kartu, pretože do banky pre hotovosť už nestíhala
ísť. Manželka vybrala z bankomatu len 1900,-€ 9.5.2012, keď sa spísala sporná zmluva. O tom, žemanželke bola daná na podpis zmluva o sprostredkovaní s vysvetlením, že zložená záloha sa odráta
z celkovej kúpnej ceny, bol informovaný žalobca až večer, keď sa manželka vrátila a telefonicky. Nad
podpisom zmluvy sa žalobca nepozastavil, predpokladal, že oslovená realitná kancelária je seriózna. Po

4.-5.dňoch, keď sa vrátil domov, zmluvu si prečítal a nemal k nej žiadne výhrady. Bolo mu vysvetlené,
že dom je bez vecného bremena a že zložená záloha sa odráta z ceny. Vtedy žalobca manželke
netlmočil žiadny nesúhlas s uzavretím zmluvy. Následne sa manželia pokúšali vybaviť úver v banke,
dokonca za pomoci finančnej poradkyne, ktorá im bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou, avšak
tá im nakoniec oznámila, že banka im úver neposkytne. Ešte predtým, ako manželia H. oznámili, že

majú záujem o kúpu domu cez svokru žalobcu zisťovali, či by banka poskytla úver, keďže vedeli, že
dom sa predáva asi za 59.000,-eur. Cez svokru žalobcu začali potom vybavovať úver v SLSP, banka
ich však informovala, že nie je všetko zakreslené v katastrálnej mape, dokonca že tam boli zbúrané
nejaké hospodárske budovy a žiadala ich, aby veci dali do poriadku. Manželia H. nakoniec dali zhotoviť
geometrický plán, v ktorom bol zakreslený reálny stav nehnuteľností, ktorý zaplatili. Rovnako obstarali
znalecký posudok na ohodnotenie predmetných nehnuteľností kvôli úveru v banke. Výpis z LV žalobca

nevidel dovtedy, kým ho banka neinformovala, že na nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno. To bolo
nejaké dva mesiace po podpise zmluvy o sprostredkovaní niekedy v polovici júla 2012. Nakoniec banka
manželom prisľúbila úver maximálne vo výške 47000,-€, a pretože zvyšok potrebnej sumy manželia H.
nemali,informovalirealitnúkanceláriu,žeodkúpyustupujú,žechcúkúpuzrušiťažiadalivráteniezálohy.
Realitná kancelária s tým nesúhlasila, žiadala od nich poskytnutie potvrdenia banky, z akého dôvodu nie

je možné poskytnúť úver, avšak banka manželom H. vystavila len potvrdenie, že boli žiadateľmi o úver. V
súvislosti s reakciou na uzavretie zmluvy manželkou žalobca uviedol, že manželke povedal len toľko, že
na čo zmluvu podpisovala, pretože on si ju chcel prečítať ale inak jej nič nehovoril. Poskytnutie financií
mu bolo prezentované tak, že dáva zálohu na rezerváciu, aby túto nehnuteľnosť, kým budú vybavovať
predmetné veci, niekto nekúpil.

Konateľka žalovaného H.. H. Š. tvrdila, že bola aj pri uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, predtým
rokovania s manželmi H. viedla ich pracovníčka, a potom, čo sa dostavila do realitnej kancelárie p.H. s
oznámením, že nehnuteľnosť chcú kúpiť, informovali ju o potrebe zložiť zálohu na rezerváciu, ktorá slúži
tomu, že v prípade, ak by tú istú nehnuteľnosť ponúkala ďalšia realitná kancelária, tak tam, kde je už
zložená záloha na kúpnu cenu, títo klienti majú prednosť pri uzavretí kúpnej zmluvy. Ona sama viedla

rokovania s p.H. a nemala dôvod skúmať, či manželia sú dohodnutí, či manželka má súhlas manžela. S
p.H. hovorila o tom, že ak je manžel v zahraničí , že zmluva sa môže podpísať aj neskôr, keď sa manžel
vráti. Ona však nadobudla dojem, že p.H. je presne o všetkom informovaný p.H., pretože aj neskôr,
keď chodil do kancelárie, spoločne komunikovali o tom, akým spôsobom sa kúpa uskutoční. H.. Š. vo
svojej výpovedi uviedla, že si je istá, že p.H. vysvetlila existenciu vecného bremena, zapísaného na LV

ale aj to, že už realitná kancelária má už k dispozícií úmrtný list oprávnenej osoby z vecného bremena,
avšak ak by ho teraz dala na zápis do katastra nehnuteľností, tak kataster nehnuteľností vyznačí na
LV blombu a dovtedy banka úver neposkytne a bude čakať, kým sa list vlastníctva „očistí“. S určitosťou
tvrdila, že list vlastníctva dala p.H. k nahliadnutiu, pretože to robí vždy, keď sa podpisuje zmluva o
sprostredkovaní a nechce sa jej veriť, že by manželia H.i v priebehu dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy

nenahliadli do listu vlastníctva prípadne aj na katastrálnom portáli. Preto tvrdila, že realitná kancelária si
splnila svoju povinnosť sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy a preto má nárok na odmenu. Nárok na
odmenu sprostredkovateľa jej vznikol vo výške 5% , čo bolo 3000,-€ z dohodnutej kúpnej ceny v zmluve
o sprostredkovaní a práve preto vyzvala realitná kancelária p.H., ako svojho zmluvného partnera, aby
zvyšok doplatila, nakoľko k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z viny realitnej kancelárie. Rokovania s

realitnou kanceláriou pri podpise zmluvy o sprostredkovaní sa zúčastňovala i matky p.H., ktorá zmienila
o tom, že manželia už majú úver predjednaný. Manželom H. vyšli v ústrety aj tým, že ich kontaktovali
na finančnú poradkyňu, znalca aj geodeta, teda na osoby, s ktorými realitná kancelária spolupracuje,
nejedná sa však o jej zamestnancov. Ďalej uviedla, že pri spracovaní znaleckého posudku na ocenenie
nehnuteľností pre úver od banky sa zistilo, že nehnuteľnosti sú zle zakreslené v katastrálnej mape a

z toho dôvodu bolo potrebné dať vypracovať geometrický plán. Vtedy pre manželov sprostredkovali
geodeta, ktorý im tento geometrický plán vypracoval. Pre p.H. k podkladom pre vybavenie úveru z banky
pripojila aj úmrtný list osoby, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno. Dokonca komunikovala
s bankou a príslušnej pracovníčke zaniesla aj nejaké podklady pre úver, vybavovaný manželmi H.. S
odstupom nejakého času, možno dva mesiace od uzavretia zmluvy o sprostredkovaní im manželia H.

oznámili, že banka im úver neposkytne tak, ako chcú a z toho dôvodu nechcú kupovať, žiadali, aby im
vrátili peniaze. V priebehu týchto dvoch mesiacov však žalobca nesignalizoval akýkoľvek nesúhlas sozmluvou o sprostredkovaní, ktorú uzavrela jeho manželka a naopak správal sa tak, že postupuje podľa
zmluvy, že chce nehnuteľnosti kúpiť a to až do chvíle, keď získal vyjadrenie z banky o nižšom úvere
než požadoval.

Svedkyňa L. H., manželka žalobcu uviedla, že po dohode s manželom, že ohliadnutý dom v V. kúpia, v
období, keď manžel bol v Českej republike, šla so svojou matkou L. R. do žalovanej realitnej kancelárie
oznámiť, že chcú dom kúpiť. Predtým do kancelárie zatelefonovala a bola telefonicky informovaná o
tom, že bude nutné zložiť zálohu na kúpnu cenu cca 3000,-€. Ona hneď na to telefonicky informovala
manžela o požiadavke na zloženie zálohy 3000,-€ aj o svojich obavách, či sa jej to podarí vybrať z účtu,

nakoľko nevedela, či má až takýto limit na karte. K výberu sumu 3000,-€ manžel nemal výhrady, jej
sa ale podarilo vybrať len 1900,-€. Vtedy manžel ešte žiadal, aby sa informovala, či realitnej kancelárii
táto nižšia suma nebude prekážať. V realitnej kancelárii jej telefonicky oznámili, že stačí, ak donesie
túto sumu. Takže v ten istý deň, keď peniaze vybrala, navštívila realitnú kanceláriu v prítomnosti svojej
matky, zaplatila zálohu a spísala zmluvu o sprostredkovaní. Súčasne informovala realitnú kanceláriu,
že budú musieť kupovať cez úver, pretože v hotovosti kúpnu cenu zložiť nevedia. Potvrdila, že zmluva,

ktorú žalobca pripojil do spisu o sprostredkovaní je zmluva ňou podpísaná. Na otázku, či jej manžel
nevyčítal a neprekážalo mu, že zmluva bola podpísaná bez jeho pričinenia odpovedala, že manžel
bol rád, pretože sa to inak nedalo riešiť, keďže bol v zahraničí. Teda manžel vôbec nič nenamietal
proti uzavretiu zmluvy, zaplateniu zálohy zo spoločných prostriedkov, pretože to obaja vnímali, že je
to začiatok realizácie celej kúpy rodinného domu. Za pričinenia realitnej kancelárie začali aj vybavovať

záležitosti, súvisiace s poskytnutím úveru, a vstúpili nakoniec aj do rokovania s SLSP, ktorá zrazu z
výpisu z liste vlastníctva zistila, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno. K tomu, či svedkyni pri
uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní bol daný k nahliadnutiu výpis z listu vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam svedkyňa uviedla, že sa domnieva, že jej ho dávali k nahliadnutiu ale nejako zvlášť sa
do neho nepozerala. Následne realitná kancelária poskytla aj úmrtný list osoby, ktorá bola oprávnená z

tohto vecného bremena, ktorý zaniesli do banky, avšak banka v ďalšom slede zistila, že nehnuteľnosť
je inak zakreslená, ako reálne existuje a žiadala o vypracovanie geometrického plánu. Geodeta im
sprostredkovala realitná kancelária, oni s manželom ho zaplatili. Potom, čo tieto podklady nakoniec
doniesli do banky, banka im schválila úver, avšak nie v plnej výške, ale len v sume 47.000,-€. Na
zvyšok kúpnej ceny nemali, a nakoniec sa s manželom dohodli, že odstúpia od zmluvy, lebo nemali

na kúpu nehnuteľností peniaze. Svedkyňa poprela, že by do dňa jej výsluchu (17.4.2013) jej manžel
vyčítal, že uzavrela spomenutú zmluvu o sprostredkovaní, že by ju informoval, že ju považuje za
neplatnú, že nesúhlasí so zobratím peňazí zo spoločných prostriedkov manželov v sume 1900,-€.
Uviedla, že informácie realitnej kancelárie pri uzatváraní zmluvy pochopila tak, že ak kúpnu zmluvu
neuzavrie, záloha jej bude vrátená. Manželovi hovorila, že tých 5% z kúpnej ceny je vlastne odmena

sprostredkovateľa a nie že by sa ešte naviac niečo muselo platiť. Za hlavný dôvod neuzavretia kúpnej
zmluvy svedkyňa považovala nedostatok peňazí na dom. Tvrdila však, že zmluvu o sprostredkovaní,
ktorú podpísala, si prečítala a nejako extra sa o nej z pracovníčkou realitnej kancelárie nebavila. V
čase uzavretia zmluvy jej nikto nevysvetľoval, že na liste vlastníctva je zapísané vecné bremeno. Návrh
kúpnej zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť k predmetnému rodinnému domu, jej doručený nebol. Pripustila,

že je možné, že ju žalovaný upozornil, že vecné bremeno, ktoré je zapísané de facto neexistuje, pretože
existuje úmrtný list oprávnenej osoby, a aj to, že ak by sa predložil na zápis do katastra nehnuteľností,
kataster by vyznačil blombu na liste vlastníctva ale došlo k tomu zrejme až po tom, čo banka upozornila
na túto skutočnosť ju aj manžela.

Svedkyňa L. R., matka manželky žalobcu vo svojej výpovedi potvrdila, že keď jej dcéra podpísala zmluvu

o sprostredkovaní navštívila spolu s ňou predmetnú realitnú kancelária. H.. Š. s jej dcérou obsah zmluvy
prešla, návrh zmluvy, keď tam došli bol už totiž nachystaný. Poskytli si nejaké vysvetlenia ohľadne
obsahu zmluvy a jej dcéra zmluvu podpísala. Účastníci zmluvy sa dohodli na zaplatení zálohy 1900,-€,
ktorú H. v kancelárii zaplatila. Iné dokumenty, než návrh zmluvy L. H., teda dcére svedkyne nebol daný k
nahliadnutiu, čiže ani výpis z LV k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, že na nehnuteľnostiach viazne

ťarcha sa dozvedeli až vtedy, keď bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol predložený so žiadosťou
o poskytnutie úveru banke a vtedy banka upozornila jej dcéru a zaťa, že na nehnuteľnosti viazne vecné
bremeno. To vedela s istotou svedkyňa povedať, pretože sama pracuje v banke pri poskytovaní úverov
a ako uviedla, pozná obvyklú prax bánk. Preto s určitosťou tvrdila, že pracovníci realitnej kancelárie
pri podpise zmluvy nespomínali existenciu vecného bremena, viaznuceho na nehnuteľnosti. Keby to

totiž boli spomenuli, ona by bola určite žiadala úmrtný list, ktorý neskôr manželom H. bol predložený,ale až po upozornení banky. Svedkyňa potvrdila, že ďalšie problémy sa vyskytli v súvislosti s rozmermi
nehnuteľnosti, ako vyplývali zo zápisu v katastri, teda bola tam nejaká odchýlka, ktorú bolo potrebné
riešiť. Po zistení, že na nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno, ktoré je zapísané v katastri žalobcu

podľa výpovede svedkyňu trošku nahnevalo, ale promptne sa to riešilo predložením úmrtného listu
oprávnenej osoby. K dôvodom, pre ktoré z kúpy zišlo svedkyňa uviedla, že to bolo jednak z toho dôvodu,
že žalobca s manželkou sa obávali vzhľadom na problémy, ktoré nastali ďalších problémov spojených
s kúpou a navyše vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplávali na povrch banka neposkytla úver v takej
výške, v akej ho mladí potrebovali. Po predložení úmrtného listu banky banka už ale nemala problém

v súvislosti s existenciou alebo zápisom vecného bremena. V tom problém nebol. Banka ponúkla nižší
úver z toho dôvodu, že zabezpečenie predmetnou nehnuteľnosťou nestačilo na úver v takej výške, aký
mladí potrebovali na zloženie kúpnej ceny. Slovenská sporiteľňa, s ktorou jej zať a dcéra rokovali bola
spočiatku ochotná poskytnúť úver vo výške 100% kúpnej ceny, neskôr ale zmenila postoj a ponúkla
úver len vo výške 47.000,-€. Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne hodnota nehnuteľností nebola tak
vysoká, aby banka mohla poskytnúť úver v plnej výške kúpnej ceny.

Zo zmluvy o sprostredkovaní - zálohou, ktorú uzavrela L. H., manželka žalobcu ako záujemca a
žalovaná realitná kancelária podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.), ktorú
žalobca pripojil do súdneho spisu, súd zistil, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie (obstaranie)
príležitosti uzatvoriť pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodkladný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným Správou katastra Ž. na LV č.XXX pre k.ú. obce V. za

kúpnu cenu vo výške 59.900,-€. Sprostredkovateľ sa touto zmluvou zaviazal, že bude vyvíjať činnosť,
smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu obstaral príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, vyhľadanou
sprostredkovateľom predmetnú zmluvu. Z článku II. bod 1 vyplynulo , že záujemca svojim podpisom
potvrdil, že bol sprostredkovateľom informovaný o tom, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vecné
práva.

Podľa článku II. bod 3 záujemca sa zaviazal uzatvoriť najneskôr do troch mesiacov od obstarania
príležitosti kúpnu zmluvu podľa článku I. tejto zmluvy takúto zmluvu a to za kúpnu cenu, uvedenú v
článku I. Súčasne záujemca prehlásil, že mu je predmet kúpy, teda nehnuteľnosti, špecifikované v
článku I. tejto zmluvy známe, že sa oboznámil s jeho celkovým stavom, a že ho nadobudne v celosti
za kúpnu cenu vo výške stanovenej v článku I. tejto zmluvy a to tak ako stojí a leží. Tento článok

konštatuje, že záujemca zložil pri podpise zmluvy peňažnú zálohu vo výške 1900,-€, ktorá bude mať
povahuzálohyabudepoužitánaúhradučastikúpnejceny,stanovenejvčlánkuI.tejtozmluvy.Vprípade,
ak sa takáto zmluva, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom článku I. tejto zmluvy v stanovenom čase
neuzatvorí, sprostredkovateľ sa zaväzuje túto peňažnú sumu - zálohu vrátiť (po zohľadnení úhrady
záväzkov záujemcu voči sprostredovateľovi). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 9.8.2012.

Článok III. upravoval nárok na odplatu a úhradu nákladov.

Podľa článku III. bod l zmluvné strany sa dohodli na odmene pre sprostredkovateľa vo výške 5%
z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku nároku na odmenu (§ 645 Obchod.zákonníka).
Záujemca je tiež povinný uhradiť všetky náklady, súvisiace so samotným sprostredkovaním a procesom
uzatvárania zmluvy, ktorej príležitosť uzatvorenia má byť sprostredkovaná, t.j. napríklad náklady na

znalecký posudok, náklady na výpis z katastra nehnuteľnosti - t.j. list vlastníctva alebo snímka z
katastrálnejmapy,správnepoplatky,spojenésozavkladovanímnehnuteľnostidokatastranehnuteľností,
iné administratívne a správne poplatky, týkajúce sa nehnuteľnosti podľa článku I. tejto zmluvy.

Podľa článku III. bod 2 v prípade, ak záujemca uzatvorí zmluvu, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom
tejto zmluvy a vyplatí kúpnu cenu najneskôr do skončenia platnosti tejto zmluvy, sprostredkovateľ

jednostranne vyhlasuje, že sa vzdáva práva na zaplatenie odmeny podľa článku III. bod 1 tejto zmluvy
a nebude podľa článku III. bod 3 uplatňovať v prípade nároku na odmenu pre sprostredkovateľa sa
zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ je oprávnený započítať si svoju pohľadávku na zaplatenie
tejtoodmenyvočipohľadávkezáujemcunavráteniezaplateniezálohypodľačlánkuII.bod3tejtozmluvy.

V článku III. bod 4 predmetnej zmluvy zmluvné strany konštatovali, že záväzkový vzťah, založený

touto zmluvou a všetky právne vzťahy s ním súvisiace sa spravujú Obchodným zákonníkom , teda
zák.č.513/1991 Zb..Podľa článku III. bod 5 sa záujemca zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti najneskôr do
konca platnosti tejto zmluvy na základe vyzvania sprostredkovateľom písomnou formou, telefonicky
alebo internetom na tam uvedené telefónne čísla a e-mailové adresy záujemcu.

Z listu žalobcu, napísaného jeho právnym zástupcom 31.7.2012, súd zistil, že žalobca týmto listom
oznámil žalovanému námietku relatívnej neplatnosti spomínanej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
9.5.2012 s poukazom na porušenie ustanovenia § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 40a
Občianskeho zákonníka. Súčasne vyzval žalovaného na vrátenie zálohy do 5 dní od doručenia tohto
listu na účet žalobcu.

Ako súd zistil z listu právneho zástupcu žalobcu, tento prevzal aj právne zastupovanie L. H., manželky

žalobcu, o čom svedčí plnomocenstvo z 23.7.2012, avšak ešte pred udelením plnomocenstva v mene
L. H. oznámil žalovanej realitnej kancelárii, že táto odstupuje od zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
9.5.2012, nakoľko pri lustrovaní listu vlastníctva č.XXX pre k.ú. V. zistila, že v časti C ťarchy je zapísané
vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností, hoci podľa článku II. zmluvy o
sprostredkovaní bola informovaná o tom, že na nehnuteľnostiach neviazne žiadne vecné práva. Tým

bola Beáta Margeťáková uvedená do omylu a jej právny zástupca oznamuje realitnej kancelárií, že v
dôsledku tejto skutočnosti odstupuje od zmluvy a žiada vrátiť zálohu vo výške 1900,-€ do 7 dní od
obdržania listu.

Z pripojeného výpisu z LV č.XXX pre k.ú. V., ktorý bol vyhotovený 9.7.2012 súd zistil, že v časti C je
zapísané právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, uvedených v časti A výpisu z LV na

základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod D XXXX/XX.

Žalovaný do spisu pripojil úmrtný list, vystavený XX.XX.XXXX, preukazujúci úmrtie H. F., K.. H. G.
XX.XX.XXXX, osoby oprávnenej z vyššie uvádzaného vecného bremena.

Žalovaný pripojil do spisu aj ďalšie listiny, preukazujúce konanie v súvislosti s obstarávaním potrebných
dokladov pre uzavretie kúpnej zmluvy a poskytnutie úveru žalobcovi a jeho manželke a to potvrdenie

o užívaní stavby, vystavenej Obcou V. 29.5.2012 a 24.5.2012, list z evidencie súpisných čísiel, kópiu
katastrálnej mapy, výpis z LV č.XXX a aj predmetnú zmluvu, a to darovaciu zmluvu so zriadením práva
vecného bremena, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Žilina
pod V XXXX a na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno v prospech v H. F., spočívajúce v
bezplatnom práve doživotného bývania a užívania rodinného domu č. súpisné XXX na KN parcele č.XXX

a bezodplatného užívania parcely KN-C č.XXX C. XXX Y. F..Ú.. V..

Žalovaný do spisu pripojil aj návrh kúpnej zmluvy a návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, ktorý ale ani žaloba a ani jeho manželka neobdržali.

Súd ďalej zistil z geometrického plánu č.XX/XXXX, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Geodézia Žilina a.s. so
sídlom v Žiline, Sasinkova 9 v súvislosti so zakreslením vyššie uvádzaných nehnuteľností, že tento si

objednal žalobca a bol úradne overený 28.6.2012. Rovnako žalobca produkoval dôkazy, preukazujúce,
že si objednal znalecký posudok XXXXXX dňa 24.5.2012, ktorý bol vyhotovený 28.5.2012, súčasťou
ktorého je už aj sporný výpis z LV č.XXX pre k.ú. V..

Z príjmového pokladničného dokladu z čl. 126 je zrejmé, že manželia H. 28.5.2012 zaplatili za znalecký
posudok sumu 230,-€ a p. L. H. 9.5.2012 poskytla zálohu na kúpnu cenu 1900,-€.

Po takto vykonanom dokazovaní zohľadňujúc právnu argumentáciu obidvoch procesných strán súd
dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a to z týchto dôvodov:Žalobca požadoval priznať sumu 1900,-€, poskytnutú jeho manželkou na základe vyššie uvedenej
zmluvy o sprostredkovaní ako plnenie, poskytnuté z neplatného právneho úkonu tvrdiac, že sa
neplatnosti dovolal voči realitnej kancelárii a neskôr produkoval dôkaz, že prostredníctvom rovnakého

právneho zástupcu, ktorý zastupoval jeho manželku sa dovolal tejto relatívnej neplatnosti aj voči svojej
manželke s poukazom na ustanovenie § 145 ods.2 Obč.zákonníka. Neskôr argumentoval aj absolútnou
neplatnosťou zmluvy, navyše skutočnosťou, že účastníčka zmluvy, jeho manželka od zmluvy odstúpila,
avšak či už by bola uzavretá zmluva neplatná a to buď relatívne alebo absolútne alebo by bola zrušená
platným odstúpením od zmluvy, požadovať od druhej zmluvnej strany plnenie, poskytnuté na základe

neplatnej alebo zrušenej zmluvy možno v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
(zák.č.40/1964 Zb.) podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Konkrétne ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, ak bolo plnenie poskytnuté na
základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tam by podľa presvedčenia súdu spadali účelovo prednášané
právne kvalifikácie prípadu právnym zástupcom žalobcu, keď na jednej strane sa dovolával relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, neskôr absolútnej neplatnosti právneho úkonu a potom aj zrušenia zmluvy

odstúpením od nej manželkou žalobcu a nakoniec aj tým, že platnosť zmluvy zanikla uplynutím doby,
na ktorú bola uzavretá, v dôsledku čoho žalovanému nevznikol nárok na odmenu.

Podľa § 457 Obč.zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z predmetnej zmluvy súd zistil, že účastníkom tejto zmluvy bola iba manželka žalobcu a uzatvárala ju

vo vlastnom mene a nie ako zástupkyňa svojho manžela. Z takéhoto dôvodu podľa presvedčenia súdu
právne účinky tejto zmluvy a povinnosti z nej vznikali priamo len manželke žalobcu. Podľa presvedčenia
súdu totiž nešlo o prípad, ktorý predpokladá ustanovenie § 145 ods.1 a 2 Obč.zákonníka. Preto ak
by aj takáto zmluva bola platne zrušená odstúpením od zmluvy alebo iným spôsobom, alebo ak by
bola od počiatku neplatná, je právom účastníka takejto zmluvy, ktorý na základe zmluvy plnil druhému

účastníkovi, domáhať sa plnenia, ktoré poskytol a táto povinnosť je vzájomná. Z ustanovenia § 457
expresis verbis vyplýva, že takéto právo má len účastník zmluvy. Ako je zrejmé, takýmto účastníkom
nebol žalobca, preto prípadný nárok na vrátenie sumy 1900,-€, poskytnutý L. H. žalovanej realitnej
kancelárii by mohla uplatňovať jedine L. H.. Nárok na vrátenie sumy 1900,-€ v zmysle § 457 je
totiž pohľadávkou účastníka neplatnej alebo zrušenej zmluvy a nie inej osoby, hoci manžela takéhoto

účastníka za predpokladu, že konajúci manžel bol jediným účastníkom zmluvy na jednej strane.

Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je úkon neplatný.

Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne .

V tomto prípade bolo nesporne preukázané, že obaja manželia mali záujem kúpiť vyhliadnutý rodinný
dom v Turí, avšak v čase, keď mali oznámiť realitnej kancelárii svoje stanovisko, bol žalobca nútený
vycestovať do zahraničia a vo veci konala jeho manželka, ktorá podpísala zmluvu o sprostredkovaní a
poskytla na jej základe sumu 1900,-€ ako zálohu.Podľa presvedčenia súdu nejde o bežnú ale ani nebežnú vec, ktorá by sa týkala spoločných
vecí manželov. V tomto prípade totiž nešlo úkon, ktorý by sa týkal spoločnej veci, teda veci
patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tohto úkonu mala byť len v

budúcnosti uzatvorená zmluva, ktorou mali manželia H. nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva vec alebo L. H. do výlučného vlastníctva ako osoba, zaviazaná z predmetnej
sprostredkovateľskej zmluvy.

Právna teória zastáva názor, že o spoločnú vec v zmysle § 145 ods.1 Obč.zákonníka ide vtedy, ak ide
o vec už v existujúcom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo o spoločnú záležitosť, ktorá sa

dotýka bezpodielového spoluvlastníctva. Ak nejde o spoločnú vec manželov, rozlišovanie medzi bežnou
a inou vecou nemá právny význam. Ak má byť kúpnou zmluvou vec do bezpodielového spoluvlastníctva
získaná, potom túto kúpnu zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci.
Naopak ide o právny úkon, spadajúci do výlučnej sféry každého z manželov a to aj za stavu, keď
na zaplatenie kúpnej ceny boli použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Takémuto
záveru svedčí aj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky RoNSČR z 28.6.2007 sp.zn.

33Odo 533/2005, podľa ktorého uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy nie je ešte úkonom, ktorý by
sa bezprostredne dotýkal spoločnej veci v zmysle §145 ods.1 Obč.zák.; až kúpna zmluva, ktorú mal
sprostredkovateľ pripraviť pre manžela v prípade nájdenia vážneho záujemcu o kúpu a účastníkom
ktorej by musela byť aj jeho manželka s ohľadom na spoluvlastnícky podiel, patriaci do BSM predstavuje
právny úkon, ku ktorému ak sa ho priamo nezúčastnila, je potrebný jeho súhlas pod sankciou relatívnej

neplatnosti, pretože jeho predaj nepredstavuje obvyklú správu spoločného majetku manželov.

Aj keď tento judikát rieši sprostredkovanie predaja spoločnej veci, patriacej do BSM manželov, je z neho
zrejmé, že súdna prax zastáva názor, že uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy na predaj spoločnej
nehnuteľnosti v BSM manželov nie je úkonom, ktorý by sa dotýkal spoločnej veci, o to viac potom nie
je takým úkonom uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy viažúcej sa ku kúpe nehnuteľnosti či už do

BSM alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov aj za predpokladu, že na zloženie zálohy boli
použité spoločné prostriedky manželov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak by aj šlo pri uzavretí
predmetnej zmluvy, ktorú uzavrela manželka žalobcu 9.5.2012 so žalovanou o úkon, ktorý sa týkal
spoločnej veci manželov, z následných úkonov a výpovedí účastníkov konania najmä L. H. bolo pre súd
nesporné, že žalobca tento úkon nenamietal, že podľa konal a vykonával činnosti, smerujúce k uzavretiu

budúcej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva, že k zmluve konkludentným
spôsobom dal súhlas, ktorý by v zmysle § 145 ods.1 bol potrebný, ak by šlo o úkon, ktorý sa týkal
spoločnej veci, avšak súd, ako bolo vyššie konštatované, zastáva opačný názor.

Preto, žalobca Š. H. ako manžel, ktorý nebol účastníkom predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú
výlučne a vo vlastnom mene uzavrela jeho manželka L. H., nie je ani osobou, ktorá by v prípade

neplatnosti alebo zrušenia zmluvy mohla požadovať plnenie z tejto zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka. Teda žalobca na požadovanie toho, čo žiadal, nebol vecne legitimovaný. Súd z tohto dôvodu
jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Na takomto závere súdu nemení nič skutočnosť, či zmluva o
sprostredkovaní, ktorej platnosťou sa vzhľadom na osobu žalobcu (ktorý nebol jej účastníkom), je
nepotrebné bližšie zaoberať sa, bola absolútne neplatná, resp. či došlo k jej zrušeniu odstúpením od

zmluvy a podobne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná
bola v konaní plne úspešná a preto jej súd priznal nárok účelne vynaložené trovy konania medzi
ktoré patrí súdny poplatok za podanie odporu voči platobnému rozkazu v sume 114,-€ a cestovné
náhrady konateľky žalovanej obchodnej spoločnosti z pracoviska v Žiline do sídla súdu v Martine na

pojednávanie dňa 17.4.2013, 22.5.2013 a 5.6.2013 pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 0,046 l/1
km a priemernej cene nafty v aktuálnom týždni ku dňu 17.4.2013 - 1,391 eur, a základnej náhrade
0,183 a počte 56,4 km predstavujú cestovné náhrady ku dňu 17.4.2013 13,93 eur, k 22.5.2013 pri
priemernej cene nafty v aktuálnom týždni 1,363 eur predstavujú náhradu 13,87 eur a rovnako takéto
náhrady patria konateľke žalovanej obchodnej spoločnosti aj za účasť na pojednávaní dňa 5.6.2013.

Konateľka žalovanej obchodnej spoločnosti si uplatnila aj nárok na náhradu ušlej mzdy. Je však nutné
uviesť, že podľa presvedčenia súdu takéto trovy konateľke žalovanej obchodnej spoločnosti priznať
nemožno, pretože ako konateľka má právo vystupovať za obchodnú spoločnosť vo všetkých veciach,ktoré sa jej týkajú a teda aj v súdnych sporoch, kde túto obchodnú spoločnosť zastupuje, pričom účasť
na pojednávaní súdu je výkonom práce a funkcie, nie obstarávaním osobnej záležitosti, ku ktorému
by inak zamestnávateľ bol povinný poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy. Z toho vyplýva, že

konateľke žalovaného, ktorá nepreukázala existenciu pracovného pomeru vo vzťahu k žalovanému
(predložila len mzdový list) žiadna mzda neušla, pretože ako konateľka si plnila funkciu, ktorá jej
vyplýva z ustanovenia § 13 ods.1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že právnická osoba
koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením
obmedzením je jeho konateľ (§ 133 ods.1 Obchodného zákonníka). Preto za účelne vynaložené trovy,

ktoré žalovanému vznikli považoval súd vyššie spomínaný súdny poplatok za podanie odporu voči
platobnému rozkazu a cestovné náhrady, na ktorých priznanie uplatnila žalovaná nárok. Spolu trovy
konania predstavujú sumu 155,67 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.