Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204014
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812204014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Holcim (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom L. V. XX, XXX XX I., proti
žalovanému: 1/ Corner Coffee SK, s.r.o., so sídlom Eisnerova 6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488
291, 2/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
8.671,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 2Cb/92/2012-307 zo dňa 03. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/92/2012-307 zo dňa 03. februára 2014 vo vzťahu k
žalovanému v rade 1/ p o t v r d z u j e .

Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho
zastúpenia vo výške 476,81 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej
zástupkyne žalobcu JUDr. Genovévy Hlásnikovej, advokátky, so sídlom L. val XX, XXX XX I..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ vyslovil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.671,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne
od 30.12.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Výrokom II/ rozhodol, že žalovaní

v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 520,- Eur
a na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú.: 76565315/0900 trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.616,39 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 409 ods. 1 zák. č 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 447 OBZ, § 448 ods. 1, 2 OBZ, § 273 ods. 1, 2 OBZ, § 365 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ,
§ 303 OBZ, okresný súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol,

že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.06.2012 a pripustenou zmenou petitu žaloby zo dňa
13.01.2014 žiadal žalobca uložiť žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu
sumu 8.671,61 Eur, spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 8.671,61 Eur od 30.12.2011
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
v 1/ a 2/ rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, ako aj povinnosť žalovaných
v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 520,- Eur. Podanú žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný v 1/ rade na základe objednávky zo dňa 05.08.2011 a Všeobecných obchodnýchpodmienok (ďalej len „VOP“) - betón Holcim (Slovensko) a.s. platných odo dňa 11.01.2011 tvoriacich
súčasť zmluvy, objednal u neho betón a jeho dodanie na miesto určené žalovaným v 1/ rade. Žalobca
tak dodal žalovanému v 1/ rade tovar v zmysle jeho požiadaviek, čo potvrdil v dodacích listoch, na

základe ktorých mu tak vystavil faktúry. Dňa 27.02.2012 bola zo strany žalovaného v 1/ rade žalobcovi
uhradená suma 1.000,- Eur. Žalovaný v 1/ rade nesplnil svoj záväzok v termíne jeho splatnosti, dostal
sa tak do omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, preto bol povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. V zmysle bodu 6.2 VOP vzniklo žalobcovi
právopožadovaťajdohodnutýúrokzomeškaniavovýške0,05%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania

so zaplatením splatnej faktúry, t.j. faktúry č. 2240369882 vystavenej dňa 29.11.2011 a splatnej dňa
29.12.2011. Žalovaný v 2/ rade v zmysle bodu 9.7 VOP a § 303 OBZ poskytol žalobcovi ručenie, že
uspokojí žalobcu, ak žalovaný v 1/ rade nesplní svoj záväzok žalobcovi.

V rámci dokazovania sa okresný súd oboznámil s objednávkou zo dňa 05.08.2011 (č.l. 13 spisu), ktorá
bola podpísaná za kupujúceho - „za spoločnosť žalovaného v 1/ rade a ako ručiteľ je tu tiež uvedený
Pavol Nutta, nar. 26.08.1974 s adresou miesta bydliska, so Všeobecnými obchodnými podmienkami

(ďalej len "VOP") účinnými dňom 11.1.2011 (čl. 14), faktúrami č. 2240359425 na sumu 429,65 Eur +
výkaz práce čerpadla zo dňa 05.09.2011 (čl. 15-16), fa č. 2240359458 na sumu 1 119,79 Eur + výkaz
práce čerpadla zo dňa 13.09.2011(čl. 17-18), fa č. 2240359526 na sumu 149,86 Eur + dodací list č. 8140
na 2,25 m3 betónu dňa 15.09.2011 (čl. 19 - 20), fa č. 2240360147 na sumu 256,80 Eur + dodací list
8174 zo dňa 19.09.2011 na 2m3 betónu + dodací list 8188 zo dňa 20.09.2011 na 2m3 betónu (čl. 21-23),

fa č. 2240360153 na sumu 33,60 Eur (čl. 24)- doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240360147a dodací
list 8174 zo dňa 19.09.2011 na 2m3 betónu a dodací list 8188 zo dňa 20.09.2011 na 2m3 betónu (čl.
22-23, fa č. 2240360590 na sumu 128,40 Eur + dodací list č. 8201 zo dňa 21.09.2011 na 2m3 betónu
(čl. 25- 26), fa č. 2240360591 na sumu 205,44 Eur + dodací list 8239 zo dňa 23.09.2011 na 2m3 betónu
+ dodací list 8252 zo dňa 24.09.2011 na 1,2 m3 betónu (čl. 27-29), fa č. 2240360601 na sumu 16,80 Eur

- doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240360590 a dodací list č. 8201 zo dňa 21.09.2011 na 2m3 betónu
(čl. 30), fa č. 2240360602 na sumu 40,32 Eur (čl. 31) - doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240360591
na sumu 205,44 Eur a dodací list 8239 zo dňa 23.09.2011 na 2m3 betónu a dodací list 8252 zo dňa
24.09.2011 na 1,2 m3 betónu (čl. 27-29), fa č. 4240362058 na sumu 1 864,80 Eur + dodacie listy č.
8290 zo dňa 29.09.2011 na 7m3 betónu, č. 8305 zo dňa 29.09.2011 na 7 m3 betónu, č. 8300 zo dňa

29.09.2011 na 7 m3 betónu, č. 8293 zo dňa 29.09.2011 na 7m3 (čl. 32-37), fa č. 2240362059 na sumu
2 331 Eur + dodací list (ďalej len "DL) č. 8306 na 7m3, č. 8295 na 7 m3 betónu, č. 8301 na 7 m3 betónu,
č. 8294 na 7 m3 betónu, všetky zo dňa 29.09.2011 (čl. 38-44), fa č. 2240362195 na sumu 1 025,69 Eur
+ výkaz práce čerpadla dňa 29.09.2011 (čl. 45- 46), fa č. 2240362908 na sumu 33,30 Eur + DL č. 8337
zo dňa 05.10.2011 na 0,5 m3 betónu (čl. 47-48), fa č. 2240362909 na sumu 66,60 Eur + DL č. 8386 zo

dňa 06.10.2011 na 1 m3 betónu (čl. 49-50), fa č. 2240362917 na sumu 29,40 Eur (čl. 51) - doúčtovanie
dopravy k faktúre č. 2240362908 a DL č. 8337 zo dňa 05.10.2011 na 0,5 m3 betónu (čl. 47-48), fa č.
2240362918 na sumu 25,20 Eur (čl. 52 - doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240362909 a DL č. 8386 zo
dňa 06.10.2011 na 1 m3 betónu (čl. 49-50), fa č. 2240363554 na sumu 64,20 Eur + plus DL č. 8407 na 1
m3 betónu (čl. 53- 54), fa č. 2240364227 na sumu 103,50 Eur + DL č. 8457 zo dňa 14.10.2011 na 1,5 m3

betónu (čl. 55-56), fa č. 40364287 na sumu 21 Eur (čl. 57) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240364227
a DL č. 8457 zo dňa 14.10.2011 na 1,5 m3 betónu (čl. 55-56), fa č. 2240364570 na sumu 41,40 Eur +
DL č. 8467 zo dňa 15.10.2011 na 0,6 m3 betónu (čl. 58-59), fa č. 2240364573 na sumu 28,56 Eur (čl.
60) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240364570 a DL č. 8467 zo dňa 15.10.2011 na 0,6 m3 betónu (čl.
58-59), fa č. 2240365767 na sumu 336,65 Eur + výkaz práce čerpadla dňa 27.10.2011 (čl. 61- 62), fa

č. 2240366617 na sumu 335,34 Eur + DL č. 8592 zo dňa 27.10.2011 na 4,7 m3 betónu (čl. 63- 64), fa
č. 2240366618 na sumu 32,10 Eur + DL č. 8599 zo dňa 28.10.2011 na 0,5 m3 betónu (čl.65- 66), fa č.
2240366627 na sumu 29,40 Eur (čl. 67) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240366618 a DL č. 8599 zo
dňa 28.10.2011 na 0,5 m3 betónu (čl.65- 66), fa č. 2240367401 na sumu 373,20 Eur + DL č. 8668 zo
dňa 07.11.2011 na 6 m3 betónu (čl. 68-69), fa č. 2240368212 na sumu 609,90 Eur + DL č. 8723 na 7

m3, č. 8724 na 2,5 m3, obidva zo dňa 11.11.2011 (čl. 70-72), fa č. 2240368234 na sumu 12,60 Eur (čl.
73) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240368212 na sumu 609,90 Eur + DL č. 8724 na 2,5 m3 zo dňa
11.11.2011 (čl. 70,72), fa č. 2240369374 na sumu 756 Eur + DL č. 8799 na 1 m3, č. 8797 na 2 m3, č.
8795 na 7 m3, všetky zo dňa 18.11.2011 (čl. 74- 77), fa č. 2240369414 na sumu 42 Eur - doúčtovanie
dopravy k faktúre 2240369374 a DL č. 8799 na 1 m3, č. 8797 na 2 m3, č. 8795 na 7 m3, všetky zo dňa

18.11.2011 (čl. 74- 76), fa č. 2240369872 na sumu 138 Eur + DL č. 8884 zo dňa 25.11.2011 na 2 m3(čl.
79-80), fa č. 2240369882 na sumu 16,80 Eur (čl. 81) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240369872 aDL č. 8884 zo dňa 25.11.2011 na 2 m3 (čl. 79-80). Ďalej sa súd oboznámil s platobným rozkazom (čl.
85), s odporom žalovaných voči platobnému rozkazu (čl. 86).“

Okresný súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola uzavretá kúpna zmluva na dodávky

betónu triedy C30/37-XC4, XD2 (SK)-Cl 0,2 - Dmax 16-S3, a to na základe rámcovej objednávky
žalovaného v 1/ rade zo dňa 05.08.2011 (č.l. 13 spisu) na dodávku betónu na stavbu „Nadstavba
pan. domu Pezinok, Svätoplukova a to v množstve 150 m3 v cene 55,50 Eur pri vonkajšej teplote
5 stupňov a viac. V cene je zahrnutá aj vykládka na stavbe do 30 minút. Za každých ďalších aj
začatých 15 minút nadvykládky sa bude účtovať cena 7 Eur bez DPH nadvykládky pre všetky druhy

domiešavačov. V cene je zahrnuté vyťaženie domiešavača minimálne množstvom 4 m3.“ V prípade
menšieho množstva v domiešavači bude účtovaný za každý nevyťažený m3 príplatok 7 Eur/m3 bez
DPH. Taktiež bola dohodnutá splatnosť faktúry 30 dní od vystavenia predávajúcim. V objednávke
bolo obsiahnuté aj vyhlásenie kupujúceho ako aj ručiteľa, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými
podmienkami - betón Holcim (Slovensko), a.s. platnými od 11.01.2011, s ktorými sa oboznámil a prevzal
ich. VOP sú dostupné tiež na www.holcim.sk v časti výrobky a služby, segment Betón. Predmetnú

objednávku na pretlači žalobcu podpísal konateľ žalovaného v 1/ rade a zároveň je tam uvedený ako
ručiteľ X. Z., nar. XX.XX.XXXX., V. a podpis ručiteľa, ktorý je totožný s podpisom konateľa pri pečiatke
žalovaného v 1/ rade. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v bode
9.7 VOP (č.l. 14 spisu) je výslovne uvedené: „Za účelom zabezpečenia splnenia všetkých povinnosti
kupujúceho vyplývajúcich zo zmluvy a týchto VOP sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zabezpečí

na zmluve ručenie tretej osoby. Osoba podpísaná na zmluve ako ručiteľ vyhlasuje, že uspokojí všetky
pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce zo zmluvy a týchto VOP, ak ich neuspokojí
kupujúci. Tento záväzok ručiteľa bude spoločný a nerozdielny s kupujúcim podľa § 303 ObZ“. Podľa
okresného súdu neboli rozpory ohľadom množstva a ceny betónu dodaného žalobcom a odobratého
žalovaným v 1/ rade. Vyplývalo to aj z výpovede konateľa žalovaného v 1/ rade, ktorý pred okresným

súdom „výslovne prehlásil, že množstvo dodaného betónu nespochybňuje, ktoré bolo dodané podľa
dodacích listov založených v spise. Taktiež nespochybňuje cenu betónu odobratého žalovaným v 1/
rade“. Spornou otázkou v prvostupňovom konaní potom podľa okresného súdu zostalo tzv. doúčtovanie
dopravy za nevyťažený domiešavač, čo do množstva dovezeného betónu pri jednotlivých objednávkach,
ktoré mali byť limitované 4 m3 na jednu prepravu a taktiež aj ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade.

Z výpovede konateľa žalovaného v 1/ rade vyplynulo, že medzi účastníkmi nebol rozpor ohľadom
množstva a ceny betónu dodaného žalobcom a odobratého žalovaným v 1/ rade podľa dodacích listov
založených v spise. Žalovaný v 1/ rade teda nespochybnil platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Sporné
zostali len faktúry, ktorými žalobca doúčtoval žalovanému v 1/ rade dopravu v súvislosti s odobratím
menšieho množstva betónu pod dohodnutý minimálny limit 4 m3 na vyťaženie domiešavača a to „fa č.

2240360153 na sumu 33,60 Eur (čl. 24)- doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240360147a dodací list 8174
zo dňa 19.09.2011 na 2m3 betónu a dodací list 8188 zo dňa 20.09.2011 na 2m3 betónu (čl. 22-23, fa
č. 2240360601 na sumu 16,80 Eur - doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240360590 a dodací list č. 8201
zo dňa 21.09.2011 na 2m3 betónu (čl. 30), fa č. 2240360602 na sumu 40,32 Eur (čl. 31) - doúčtovanie
dopravy k faktúre č. 2240360591 na sumu 205,44 Eur a dodací list 8239 zo dňa 23.09.2011 na 2m3

betónu a dodací list 8252 zo dňa 24.09.2011 na 1,2 m3 betónu (čl. 27-29), fa č. 2240362917 na sumu
29,40 Eur (čl. 51) - doúčtovanie dopravy k faktúre č. 2240362908 a DL č. 8337 zo dňa 05.10.2011 na 0,5
m3 betónu (čl. 47-48), fa č. 2240362918 na sumu 25,20 Eur (čl. 52 - doúčtovanie dopravy k faktúre č.
2240362909 a DL č. 8386 zo dňa 06.10.2011 na 1 m3 betónu (čl. 49-50), fa č. 40364287 na sumu 21 Eur
(čl. 57) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240364227 a DL č. 8457 zo dňa 14.10.2011 na 1,5 m3 betónu

(čl. 55-56 fa č. 2240364573 na sumu 28,56 Eur (čl. 60) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240364570
a DL č. 8467 zo dňa 15.10.2011 na 0,6 m3 betónu (čl. 58-59), fa č. 2240366627 na sumu 29,40 Eur
(čl. 67) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240366618 a DL č. 8599 zo dňa 28.10.2011 na 0,5 m3 betónu
(čl.65- 66 fa č. 2240368234 na sumu 12,60 Eur (čl. 73) - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240368212 na
sumu 609,90 Eur + DL č. 8724 na 2,5 m3 zo dňa 11.11.2011 (čl. 70,72), fa č. 2240369414 na sumu 42

Eur - doúčtovanie dopravy k faktúre 2240369374 a DL č. 8799 na 1 m3, č. 8797 na 2 m3, všetky zo dňa
18.11.2011 (čl. 74- 76), fa č. 2240369882 na sumu 16,80 Eur (čl. 81) - doúčtovanie dopravy k faktúre
2240369872 a DL č. 8884 zo dňa 25.11.2011 na 2 m3(čl. 79-80).“ Okresný súd zvýraznil, že žalovaný
neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý nesúhlasil s doúčtovaním dopravy uvedenými faktúrami. Z bodu 5.6
VOP vyplývalo, že v cene tovaru pri doložke CPT/FCO je zahrnutá doprava tovaru na jedno miesto

dodania určené kupujúcim pri plnom naložení (vyťažení) prepravujúceho vozidla. V prípade nie plnéhonaloženia (vyťaženia) prepravujúceho vozidla, má predávajúci právo doúčtovať cenu dopravy podľa
zmluvy alebo cenníka. V cene tovaru nebolo zahrnuté ani stojné pri vykládke tovaru na mieste dodania
(stavbe) a čerpanie tovaru. Obdobné ustanovenie bolo obsiahnuté aj v samotnej rámcovej objednávke

zo dňa 05.08.2011. Z týchto ustanovení obsiahnutých jednak vo VOP žalobcu ako aj v objednávke zo
dňa 05.08.2011, žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný v 2/ rade - ručiteľ súhlasili so VOP žalobcu, s ktorými
sa mali možnosť aj oboznámiť, ktorú skutočnosť potvrdili svojimi podpismi, jednoznačne vyplývalo, že
žalobca mal nárok na doúčtovanie dopravy za plné nevyťaženie prepravujúceho vozidla tak, ako to
fakturoval žalovanému v 1/ rade predmetnými faktúrami. Z toho dôvodu bola podľa okresného súdu

potom žalovaná istina vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu opodstatnená. Žalobca si
uplatnil z neplatenej istiny 8.671,61 Eur úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 8.671,61 Eur
od 30.12.2011, čo bol prvý deň nasledujúci po splatnosti poslednej a najneskôr splatnej faktúry (faktúra
č. 2240369882 zo dňa 29.11.2011, splatná 29.12.2011 - č.l. 81 spisu), do zaplatenia. Výšku úroku z
omeškania odôvodnil dojednaním v zmysle bodu 6.2 VOP, podľa ktorého, ak je kupujúci v omeškaní
s platením kúpnej ceny alebo iného peňažného plnenia vzniknutého na základe zmluvy alebo VOP, je

predávajúci oprávnený vyúčtovať a kupujúci povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý aj začatý deň omeškania. Takto uplatnený úrok z omeškania bol vo vzťahu k žalovanému
v 1/ rade v celom rozsahu opodstatnený, nakoľko bol uplatnený vo výške vyplývajúcej zo VOP žalobcu
(bod 6.2).

Právny zástupca žalovaných namietal, že pri podpise objednávky neboli zo strany žalobcu predložené

VOP žalobcu a „tento sa s nimi nemohol oboznámiť“, že VOP nie sú parafované žiadnym zo žalovaných,
preto sú VOP neplatné, čo malo za následok neplatne dojednaný ručiteľský záväzok žalovaného v 2/
rade, ako i nesprávne uplatnené úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil podľa VOP. S uvedeným
názorom sa však okresný súd nestotožnil, nakoľko § 273 ods. 1 OBZ, ktoré je kogentným ustanovením
(§ 263 ods. 1 OBZ) výslovne pripúšťa, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Obsah obchodných
podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Z obsahu
objednávky zo dňa 05.08.2011 jednoznačne vyplývalo, že obidvaja žalovaní podpísali, že sa oboznámili
s obsahom VOP žalobcu a prípadne sa mohli s ich obsahom oboznámiť na webovej stránke žalobcu,
ktorá je uvedená v samotnej objednávke. Okresný súd zdôraznil, že pri všeobecných obchodných

podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne
známe. Preto § 273 ods. 1 OBZ ako predpoklad ich záväznosti požaduje odkaz na všeobecné obchodné
podmienky v zmluve. Tým sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy a
nebolo potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy
alebo priložené k zmluve. Taktiež sa nevyžadovalo ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že

všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom a
veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho
ručiteľ. Keďže ten, kto sa zaviaže plniť za dlžníka, sa stáva dlžníkovým ručiteľom, je tu aj právny vzťah
medzi ručiteľom a dlžníkom. Vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi je jednostranným právnym úkonom, ktorý
zakladá vznik ručenia. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska

formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v 2/ rade v tomto súdnom konaní
vystupoval v pozícií ručiteľa za záväzky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ktoré vyplynuli z kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v 2/ rade je však zároveň aj konateľom žalovaného
v 1/ rade. Ako ručiteľ - fyzická osoba, identifikovaná menom a priezviskom, dátumom narodenia a

bydliskom, taktiež podpisom potvrdil postavenie ručiteľa a vyhlásenie, že sa oboznámil s obsahom VOP
žalobcu, kde v bode 9.7 je upravené ručenie. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o
platné dojednanie ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade za záväzky žalovaného v 1/ rade, ktoré
si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní. Ak teda okresný súd považoval žalovanú istina vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu za opodstatnenú a taktiež za opodstatnený aj uplatnený úrok

z omeškania, tak potom zaviazal aj žalovaného v 2/ rade na plnenie povinnosti voči žalobcovi, a to
spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade tak, ako je to špecifikované vo výrokovej časti tohto
rozsudku. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ v podaní zo dňa 12.02.2014
doručenomkrajskémusúdudňa17.02.2014,ktorýnamietal,žerozsudok okresnéhosúdubolnesprávny
a nezákonný. Mal za to, že výrok okresného súdu bol nejasný, keď boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi

spolu s p. Z. dlžnú sumu „spoločne a nerozdielne", teda na solidárne plnenie a zároveň dlžná
suma mala byť uhradená tak, „že plnením jedného zanikne povinnosť druhého", teda „alternatívne
plnenie“, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vnútorne protirečiace si, nepreskúmateľné
a nevykonateľné. Žalovaný 1/ v odvolaní nesúhlasil ani s tým, že okresný súd nebral do úvahy jeho
tvrdenia týkajúce sa všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej len „VOP"). Zotrval na tom,

že VOP žalobcu „nám neboli doručené a pri podpise objednávky (nie zmluvy) nám neboli odovzdané.
Taktiež poukazujeme na to, že VOP nami neboli ani podpísané. Uvedené, t.j. neplatnosť VOP má vplyv
jednak na úrok z omeškania a jednak na neplatnosť dojednaného ručiteľského vyhlásenia.“ Okresný
súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a tiež nevykonal navrhnutý dôkaz spočívajúci vo výsluchu pána P. F.,
ktorý sa mohol vyjadriť k tomu, ako nedošlo k odovzdaniu VOP zo strany žalobcu. Navrhol, aby Krajský
súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo zrušil a vrátil vec okresnému súdu na

opätovné rozhodnutie.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 31.03.2014 doručenom krajskému súdu
dňa 04.04.2014, ktorý navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 219 OSP napadnutý rozsudok Okresného
súdu Námestovo zo dňa 03.02.2014 č.k. 2Cb/92/2012-307 ako vecne správny potvrdil. Z predložených
listinných dôkazov vyplývalo, že žalovaný 1/ si objednal od žalobcu na základe objednávky zo dňa

05.08.2011, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky - betón Holcim (Slovensko) a.s.
platné odo dňa 11.01.2011 (VOP) betón a jeho dodanie na miesto určené žalovaným 1/. Žalovaný
1/ nepoprel a nespochybnil, že tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa domáha žalobca od žalobcu
prevzal. Za splnenie záväzku sa zaručil žalovaný 2/ v zmysle § 303 OBZ ako ručiteľ. Žalovaný 2/
svojim vlastnoručným podpisom pod údajmi ručiteľa potvrdil, že súhlasil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami - betón Holcim (Slovensko) a.s. platnými od 11.01.2011, priloženými k tejto objednávke,
s ktorými sa oboznámil a prevzal ich. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepopreli, že uvedenú objednávku
vlastnoručne podpísali. Žalobca zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným 1/ sa spravuje OBZ, nakoľko ide o kúpnu zmluvu (§ 409 OBZ) medzi podnikateľmi (§ 261 ods.
1 OBZ) a tiež v bode 9.1 VOP je uvedené, že zmluvný vzťah sa spravuje OBZ. Podľa § 261 ods. 4 OBZ,

toutočasťouzákonasaspravujúajvzťahy,ktorévznikliprizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkových
vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo
k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom
v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Ručiteľský záväzok žalovaného 2/ sa skladá jednak z
uvedenia označenia „ako ručiteľ“ priamo na objednávke a jednak z vyhlásenia o ručení uvedeného

v bode 9.7 VOP. Podľa § 273 OBZ možno časť obsahu zmluvy (teda aj ručenia) určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, čo bol presne podľa žalobcu tento prejednávaný prípad. Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim

zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podstata zabezpečenia záväzku ručením spočíva v tom, že
veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník
nesplní. Podmienkou však je, aby bol ručiteľ na plnenie po splatnosti záväzku vyzvaný. V tejto veci sa
na ručenie vzťahujú ustanovenia OBZ (§ 303 a nasl.).

Žalobca vo svojom vyjadrení zvýraznil, že v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný

2/ ručiteľský záväzok prevzal, išlo o platný záväzok a taktiež nebol spochybnený právne relevantným
spôsobom obsah ani rozsah záväzku. Typickým znakom ručenia je subsidiarita, ktorá sa prejavuje v
tom, že veriteľ sa musí najprv domáhať uspokojenia svojej pohľadávky od dlžníka. Povinnosť ručiteľa
nastupuje až následne, pričom musia byť splnené podmienky, a to dlžník nesplnil platný záväzok a dlžník
je s plnením záväzku v omeškaní, t.j. ani na výzvu splatný záväzok nesplnil. K otázke ručenia podľa

úpravy v § 303 a nasledujúcich OBZ žalobca poukázal na to, že nevyhnutnou náležitosťou vyhlásenia
o ručení je vyjadrenie osoby prijímajúcej ručiteľský záväzok, že veriteľovi splní určitý, vo vyhlásení
vymedzený záväzok dlžníka, pokiaľ ho nesplní dlžník. Ručiť možno aj za záväzok, ktorý vznikne v
budúcnosti. Uvedené atribúty ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ spĺňalo. Na objednávke, ako písomnej
listine je písomný prejav vôle žalovaného 2/ potvrdený jeho podpisom, a to k textu „ako ručiteľ“, čím

bola dodržaná forma ručiteľského vyhlásenia. Predmet ručenia (záväzok ručiteľa) je určite a dostatočneidentifikovaný obsahom samotnej objednávky, z ktorej vyplýval druh, množstvo a cena objednaného
tovaru. Jedná sa o ručiteľský záväzok za kupujúceho, ktorý v objednávke výslovne uviedol „Objednávam
tovar podľa vyššie uvedenej špecifikácie a zaväzujem sa zaň zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu“. Z

uvedenej objednávky bolo jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom záväzku kupujúceho - žalovaného
1/ a tým bol dostatočne identifikovaný i predmet, čo do určitosti v zmysle § 303 a nasl. OBZ. Žalobca
ďalej zdôraznil, že súčasťou kúpnej zmluvy (vo forme písomnej objednávky) boli Všeobecné obchodné
podmienky - betón Holcim (Slovensko) a.s. (VOP) platné od 11.01.2011, s ktorými tak žalovaný 1/ ako
kupujúci,takižalovaný2/akoručiteľ podpismiprejavilisvojsúhlas,tedavrátanebodu9.7VOP,zobsahu

ktorého vyplývalo, že „osoba podpísaná na zmluve ako ručiteľ vyhlasuje, že uspokojí všetky pohľadávky
predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce zo zmluvy a týchto VOP, ak ich neuspokojí kupujúci“. VOP
sú súčasťou kúpnej zmluvy (objednávky). Z uvedeného nesporne podľa žalobcu vyplývalo, že ručiteľský
záväzok žalovaného 2/ je platný a spĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Žalobca mal za to, že výrok prvostupňového súdu bol správny, jasne, určite a presne formulovaný,
rozhodnutie prvostupňového súdu je určité, zrozumiteľné a v súlade s ostatnými procesnými a

hmotnoprávnymi predpismi. K odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že odvolanie bolo nedôvodné. Navrhol,
aby odvolací súd v súlade s § 219 OSP rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 03.02.2014
č.k. 2Cb/92/2012-307 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu vo výške
314,38 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., pobočka Žilina na

číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q., a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa

§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu
k žalovanému v rade 1/ potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2

OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/92/2014-330 zo dňa 11.03.2015
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 11.03.2015 (č.l. 331 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v
Žiline.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro., Vložka číslo: 20590/L, vyplýva zápis
pod obchodným menom subjektu v žalobe označeného ako žalovaný 1/ NUTTA, s.r.o., so sídlom Mieru
294, Námestovo 029 01 od: 10.09.2013 do: 04.04.2014, pri právnych skutočnostiach je uvedené, že „Na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti NUTTA, s.r.o. zo dňa 25.03.2014,
na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou Corner

Coffee SK, s.r.o. so sídlom Eisnerova 6131/11, 841 07 Bratislava, IČO: 45 488 291, ktorá sa stáva jej
právnym nástupcom a na základe predloženej Zmluvy o zlúčení, sa obchodná spoločnosť NUTTA, s. r.
o. so sídlom Mieru 294, 029 01 Námestovo, IČO: 44 171 005 dňom 05.04.2014 z obchodného registra
Okresného súdu Žilina V Y M A Z Á V A.“ „Právny nástupca: Corner Coffee SK, s.r.o. Eisnerova 6131/11,
Bratislava 841 07.(od 5.4.2014)“. Vzhľadom na uvedené a § 107 ods. 4 OSP konal potom kontinuálne

krajský súd s právnym nástupcom žalovaného 1/, tak ako je už označený v záhlaví tohto rozhodnutia.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu odvolania žalovaného v rade 1/ bolo zrejmé, že rozsudok okresného súdu napáda z vecno-
právnych dôvodov v rozsahu povinnosti stanovenej okresným súdom, tak voči žalovanému v rade 1/
ako i žalovanému v rade 2/. Tým bol daný i rozsah prieskumu odvolacím súdom, teda v rozsahu a z
dôvodov podaného odvolania, ktorými bol podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd viazaný. K uvedenému
je potrebné poukázať i na tzv. dobrovoľné spoločenstvo účastníkov na žalovanej strane, ktoré bolo dané
okruhom žalovaných 1/ a 2/ podanou žalobou žalobcu. Aj keď bola vyjadrená solidarita žalovaných v

1/ a 2/ rade v rámci žalovaného a okresným súdom priznaného plnenia voči žalobcovi, ako veriteľovi,
v rovine procesného statusu v danom občianskom súdnom konaní išlo u žalovaných v 1/ a 2/ rade o
samostatné účastenstvo (nie nerozlučné) v zmysle úpravy § 91 ods. 1 OSP. Podľa § 91 ods. 1 OSP,
ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Z uvedeného,
keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal len žalovaný v 1/ rade, účastníkmi odvolacieho

konania boli teda len žalobca a žalovaný v 1/ rade.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania

dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako
správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého
výrokurozsudku,ktorýmokresnýsúdžalobevyhovelastotožneniesasdôvodmiuvedenýmivpísomnom
vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení

s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať

cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie

dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 8.671,61 Eur s
príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal
preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný
význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Vo vecno-právnej rovine žalovaný v 1/ rade namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého
rozsudku, mal za to, že výrok rozsudku bol nejasný, keďže na jednej strane sa uvádza spoločne a
nerozdielne a zároveň okresný súd konštatoval, že má byť uhradená suma tak, že plnením jedného
zanikne povinnosť druhého, teda ide o alternatívne plnenie. Mal za to, že v tejto časti je rozhodnutie
nepreskúmateľné a nevykonateľné. Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu sa nestotožnil

s uvedením žalovaného v 1/ rade v odvolaní. Poukazuje sa na to, že okresný súd založil solidaritu
svojím výrokom, uvedeným výrokom k duplicite plnenia, keďže sa konštatuje, že plnením jedného zo
žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká i povinnosť druhého účastníka konania, rozhodne nedošlo. Je
teda zrejmé, že so zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci
jedného na základe plnenia z dlžoby, druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, týmto okresný

súd vyjadril povinnosť oboch žalovaných. Je zrejmé, že Občiansky zákonník obsahuje pri ručiteľskomzáväzku osobitnú úpravu, ktorá určuje vzájomné vzťahy dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, odchýlne
od zásady oddeliteľnosti záväzku z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi
dochádza však k rovnakej situácii, ktorá vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov.

Veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka. I krajský súd v tomto smere pripomína, že
veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka i od ručiteľa. Bolo potrebné jasne vyjadriť
aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť celú pohľadávku, resp.
či s plnením pohľadávky jednej z nich zanikne povinnosť druhého. Je potrebné zvýrazniť, že výrok
okresnéhosúduodstraňujepochybnostiuvedením,„žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahu

plnenia povinnosť druhého žalovaného“ (č.l. 307 spisu). Krajský súd na tomto mieste akcentuje, že
práve táto časť výroku rozsudku bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté plnenie dvakrát,
odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia, lebo už takto v základnom
konaní o veci samej sa riešia hmotno-právne otázky základu nároku. Pri uvedenej formulácii nezakladá,
súdne rozhodnutie v rozpore s hmotno-právnym základom, dva samostatné výroky povinnosti dlžníka a
ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom. V tomto smere sa poukazuje i na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 2/1975, v zmysle ktorého „súčasne je pre
úplnosť vyjadrenia hmotno-právnych vzťahov medzi účastníkmi konania potrebné, aby súd z dôvodov
rozhodnutia uviedol, že určitú sumu, ktorú vo výroku prisúdil spolu s príslušenstvom je jeden zo
žalovaných povinný zaplatiť ako dlžník veriteľa a druhý ako ručiteľ dlžníka. Nie je totiž vhodné, aby
výrokrozsudkuobsahovaltakéskutočnosti,ktorésvojoupovahoupatriadoodôvodneniarozhodnutia.Je

pritom samozrejmé, že z odôvodnenia rozsudku musí byť zjavné, že všetky hmotno-právne podmienky
na uplatnenie nároku tak voči dlžníkovi ako aj ručiteľovi boli splnené“. Len primerane a podporne a
vzhľadom na eurokonformný prístup poukazuje krajský súd i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 26Odo 786/2006 zo dňa 20.12.2007.

Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že okresný súd nebral do úvahy tvrdenia, týkajúce sa všeobecných

obchodných podmienok žalobcu. Trval na tom, že VOP mu neboli doručené pri podpise objednávky ani
odovzdané a tiež, že neboli podpísané. Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu považuje za
podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa cez úpravu
v § 219 ods. 2 OSP stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa
zaoberal uvedenou argumentáciou žalovaného 1/ a dospel k záveru, že bola nedôvodná. Poukázal

pritom na § 273 ods. 1 OBZ, ktoré výslovne pripúšťa, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Obsah
obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve
odkážu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa objednávky (č.l. 13 spisu) tak žalovaný
1/ ako i žalovaný v 2/ podpísali objednávku na betón. Podľa odvolacieho súdu nemožno odhliadnuť,

že súčasťou predmetnej objednávky bolo predsa i vyjadrenie „súhlasím so všeobecnými obchodnými
podmienkami-betónHolcim(Slovensko)a.s.(VOP)platnýmiod11.01.2011,sktorýmisomsaoboznámil
a prevzal ich. VOP sú dostupné tiež na www.holcim.sk v časti výrobky a služby,
segment Betón“. V tomto smere krajský súd pripomína, že z dokazovania, vrátane výsluchu Ing. Pavla
Nuttu, konateľa žalovaného 1/ a žalovaného 2/ bolo nepochybné, že objednávku z 05.08.2011 podpísal.

Z umiestnenia jeho podpisu na listine bolo zrejmé, že podpis kryl tak prejav súhlasu vôle za kupujúceho,
a to z pozície štatutárneho orgánu žalovaného 1/ a zároveň ho opatril i podpisom ako ručiteľ, s uvedením
X.E. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdili, že VOP ku kúpnej zmluve
(objednávky) priložené neboli, napriek tomu však došlo k podpisu predmetnej objednávky, čím potvrdili,
že VOP z 11.01.2011 boli priložené k objednávke a oboznámili sa s nimi, tak potom za tohto skutkového

stavu prešlo na žalovaného 1/ dôkazné bremeno, ohľadom jeho tvrdení, ktoré v prvostupňovom konaní
však neuniesol. Okresný súd tak správne podľa krajského súdu uzavrel, že VOP platné k 11.01.2011 boli
súčasťou kúpnej zmluvy. Z uvedeného záveru bola potom vyhodnocovaná i obrana žalovaného 1/, ktorý
popieralvznikručiteľskéhozáväzkuvžalovanomrozsahu,akoinároknaúrokyzomeškania.Krajskýsúd
pre úplnosť uvádza, že „Je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 pripúšťa, aby

podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné dojednania,
ktoré majú charakter ustálených pravidiel a majú dlhodobejší charakter. Obsah týchto pravidiel nemusí
byť súčasne obsahom zmluvy, a preto sa tým urýchľuje kontraktačný proces. V prejednávanej veci ide
o podmienky, ktoré sa uplatňujú len v určitom obchodnom vzťahu, a preto nemajú charakter všeobecne
známych obchodných podmienok. Preto podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby

zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným stranám známe alebo aby bolik návrhu zmluvy priložené.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Obo 112/2007
zo 07. augusta 2008.

K námietke, že všeobecné obchodné podmienky neboli žalovaným 1/ podpísané, krajský zdôrazňuje,

že v rámci úpravy § 273 ods. 1 OBZ, nie je podmienkou platnosti všeobecných obchodných podmienok,
aby tieto boli podpísané účastníkom zmluvnej strany. Krajský súd uvádza, že podmienka podpisu
všeobecných obchodných podmienok sa viaže primárne k situácii, kedy súčasťou všeobecných
obchodných podmienok je napr. rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola
v konaní tvrdená žalobcom ani namietaná, či vôbec uplatnená, čiže samotný podpis všeobecných

obchodných podmienok neviaže na seba posúdenie ich prípadnej platnosti alebo neplatnosti. Uvedená
argumentácia žalovaného v tomto smere podľa zistení krajského súdu nebola argumentáciou, ktorá
by mohla mať vplyv na konštatovanú vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu vo
vzťahu k žalovanému 1/ odvolacím súdom. Za podstatné krajský súd považuje poukázať i na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil
a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

V tejto súvislosti len podporne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením

dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov.“

Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietal, že ním tvrdená neplatnosť VOP mala vplyv na úrok z omeškania

a neplatnosť dojednaného ručiteľského vyhlásenia. Ak krajský súd, ktorý sa stotožnil s okresným
súdom, ktorý konštatoval platnosť VOP žalobcu, tak potom ani táto argumentácia žalovaného 1/ v
odvolaní nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. Navyše, pokiaľ konštatoval krajský súd vo väzbe
na účastníctvo žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v konaní, že toto účastníctvo nie je nerozlučné, tak
potom nebol priestor na to, aby sa krajský súd v rámci odvolacieho konania ako relevantnou zaoberal

i namietanou neplatnosťou dojednaného ručiteľského vyhlásenia. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský
súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania § 212 ods. 1 OSP a keďže žalovaný 2/
nepodal odvolanie, tak nebol priestor pre krajský súd, aby sa zaoberal i odvolaním, ktoré sa vzťahuje
k žalovanému 2/, ktorý odvolanie nepodal. V tomto smere sa analogicky pre úplnosť poukazuje aj
na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.07.1992 sp.zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety: „...právo na podanie odvolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich
právach“.

Podľa krajského súdu je potom na mieste pripomenúť že „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci
povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky

potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1
O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré zoznačených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,

nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca

(veriteľ)povinnosťbremenotvrdeniavtom,žesožalovaným(dlžníkom)uzavrelzmluvu,ženajejzáklade
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno

dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.Otázkusplneniapovinnostitvrdeniaapovinnostioznačiť
na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a nevykonal ním
navrhnutý dôkaz, spočívajúci vo výsluchu svedka pána Jaroslava Maczoseka, ktorý sa mohol podľa

žalovaného 1/ vyjadriť k tomu, ako nedošlo k odovzdaniu všeobecných obchodných podmienok zo
strany žalobcu žalovanému 1/. V súvislosti s touto odvolacou námietkou považuje krajský súd za
podstatné zdôrazniť, že s uvedenou argumentáciou žalovaného 1/ sa krajský súd nestotožnil, mal za
to, že „Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie
dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv.

Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto
súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený

do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010). Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorý dostatočne zdôvodnil svoje závery, myšlienkové pochody, nemožno konštatovať,
že záver okresného súdu o nevykonaní účastníkom - žalovaným 1/ navrhovaného dôkazu bol zjavne
neodôvodnený a že by mu chýbala predchádzajúca racionálna úvaha. Práve v rovine týchto záverov

krajský súd poukazuje i na rozhodnutie vo veci ESĽP Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994,
Annuaire, č. 303-B, v zmysle ktorého „právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v
rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“
VzhľadomnaeurokonformnýprístupazáverypredmetnéhorozhodnutiaESĽP,berúcdoúvahynámietku

žalovaného 1/, že okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka P. považuje krajský súd za
podstatné poukázať na to, že v konaní boli vykonané predsa ďalšie dôkazy. Primárne je potrebnévychádzať z písomnej objednávky, ktorá vzhľadom práve na svoju písomnú formu mala zásadný vplyv
na stanovenie povinnosti uloženej okresným súdom tak žalovanému 1/, ktorý podal odvolanie, ako i
žalovanému 2/. Podľa krajského súdu nie je nesprávny postup, ak okresný súd zvážil vzhľadom na

hospodárnosť, účelnosť a s dôrazom na označený spôsob písomnej objednávky, či označený dôkaz
žalovaným sa mohol dotknúť podstaty záväzku dlžníka, resp. či nevykonanie takéhoto dôkazu sa dotklo
záväzku žalovaného 1/. Nemožno v tomto prípade opomínať a je potrebné klásť dôraz práve na písomnú
objednávku (č.l. 13 spisu), v ktorej žalovaný 1/ a žalovaný 2/ podpísali a uviedli, že s uvedenými
všeobecnými obchodnými podmienkami betón Holcim (Slovensko) a.s. (VOP) platnými od 11.01.2011

sa oboznámili a prevzali ich. Krajský súd nemohol prehliadnuť ani skutočnosť, že v tej istej objednávke
je predsa uvedené, že všeobecné obchodné podmienky sú dostupné tiež na www.holcim.sk v časti výrobky, služby, segment Betón. Preto, ak okresný súd nevykonal navrhnutý
dôkaz žalovaným 1/, tak nevykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na rozsah a existenciu záväzku
žalovaného 1/, ktorý v konečnom dôsledku vyplýval z písomnej objednávky a výpoveď svedka teda
nemohla mať vplyv práve na rozsah takéhoto záväzku. Ak nebol takýto dôkaz vykonaný pred súdom

prvého stupňa a nebol ani v odvolacom konaní akceptovaný, tak vzhľadom na princíp neúplnej apelácie
a uzavretý skutkový stav veci, nebolo možné z takéhoto postupu súdu konštatovať porušenie práv
žalovaného 1/, ktoré mal v konečnom dôsledku zachované, pretože jeho právo navrhnúť dôkazy bolo
ním i využité. Ak sa však súd prvého stupňa a následne ani krajský súd nestotožnili s návrhom na
takéto dokazovanie, tak potom nie je možné vyhodnotiť uvedenú odvolaciu námietku žalovaného 1/,

ako námietku s relevanciou na konštatovanú vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vo vzťahu k
žalovanému 1/. Krajský súd pripomína, že i podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-
právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany
žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných

konaniach v celom rozsahu rešpektovali, uznávali procesné úkony každého z účastníkov, bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania.

Krajskýsúdvrovineuplatnenejobranyžalovaného1/vprvostupňovomajvodvolacomkonaníakcentuje,
že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym

následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda

okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 23. mája 2012). V prejednávanej veci bolo zrejmé, tak podľa záverov
okresného súdu, ako aj podľa záverov krajského súdu, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno v

rovine ním uplatnenej obrany proti žalobe.

Ak teda okresný súd návrhu žalovaného 1/ na vypočutie svedka nevyhovel, tak uvedeným postupom
nedošlo ani k odňatiu možnosti žalovaného 1/ konať pred súdom, tak potom krajský súd len pre úplnosť
poukazujenato,že„Odňatímmožnostikonaťsavzmysleuvedenéhoustanoveniarozumietakýzávadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/
to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala
účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení
pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 5 Cdo 286/2012 zo dňa 7. marca 2013).K odvolacej námietke žalovaného 1/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresným
súdom krajský súd uvádza, že pre posúdenie tohto odvolacieho dôvodu bola relevantná právna úprava
v § 157 ods. 2 OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať

rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho
súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového
konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a
plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných

strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to,
ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada
vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti“
sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V
podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov,

je upravená v § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné
prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako
odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z
účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Ani s ohľadom k uvedenej

zásade rovnosti, vyjadrenej v ust. § 18 OSP, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo
k vade prvostupňového konania.

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru o dostatočnom
odôvodnení zo strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania citovanej právnej úpravy v § 157 ods.
2 OSP. Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je práve tou časťou

rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd uviedol,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach.
Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa
rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie

rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej
normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva.
Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval
a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého
rozsudku okresného súdu vyplýva. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a

odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku v ďalšom vyplynulo, akým
spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli
do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska

práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak,
že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené,
čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal. Vyššie uvádzané
skutočnosti a zistenia vyplývajúce z vykonaného odvolacieho prieskumu odvolacím súdom, viedli
odvolací súd k záveru, že namietaným postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní v rovine a v

rozsahu námietok žalovaného 1/ nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného 1/ konať pred súdom.Ak okresný súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplývali pre neho závery
dostatočné pre prijatie spoľahlivých základov na rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku čoho nezvolil
postup, ktorým by odstraňoval žalovaným 1/ tvrdené príp. nezrovnalosti, nemožno takýto postup podľa

krajského súdu vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore so základnými zásadami OSP, na ktoré
porušenie v podanom odvolaní poukazoval žalovaný 1/. Krajský súd tiež konštatuje, že určitá stručnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu netvorila jeho nepreskúmateľnosť. Krajský súd pre
úplnosť, vzhľadom na namietaný procesný postup okresného súdu konštatuje, že napadnutý rozsudok
okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1,

2 OSP a ktorý by nebolo možné považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje i na Nález Ústavného súdu, č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd
opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom,
zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a následného Ústavy a článku
6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (článok

46 ods. 1 Ústavy, článok 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní je aj povinnosť súdu
svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 OSP.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods.
1 Ústavy, resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci
Ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne
zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením Ústavný súd sám celkom

nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili
príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplývala celková presvedčivosť, teda inými slovami na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premis okresný
súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj

spravodlivé a presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami a vyplývajú z interpretácie súdneho rozhodnutia.

Nemožno opomenúť v súvislosti s prijatými závermi v odvolacom konaní na argumentáciu, ktorú si
odvolací súd osvojil a to z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo 114/2012 zo
dňa 5. júna 2012 „Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací

súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiazrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,prektorérozsudoksúdu
prvého stupňa zrušil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného
súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I.
ÚS 188/06). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odporcu.“

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo

v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 8.671,61 Eur s príslušenstvom potvrdiť ako vo

výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné

v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.

ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený
ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1,

§ 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý uskutočnil návrh na priznanie
trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 31.03.2014 a vyčíslil ich. Priznaná náhrada odvolacích trov
žalobcu pozostávala z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov v znení neskorších predpisov, za vykonaný 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á
253,94 Eur, režijný paušál á 8,04 Eur, 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v

Žiline dňa 19.03.2015 á 126,97 Eur (1/2 tarifnej odmeny), režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH. Celkom
dôvodné trovy odvolacieho konania tvoria sumu 476,81 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).