Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/828/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203594
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114203594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: W. O., nar. XX.XX.XXXX, .
toho času bytom H. XXXX/XXX-XX, XXX XX F. W., o zaplatenie 801,97 eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/105/2014-54 zo dňa 10. septembra
2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by
odporkyňu a pôvodne označeného odporcu v rade 2/ F. O. zaviazal na zaplatenie istiny 801,97 Eur s
príslušným úrokom z omeškania. Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 13.02.2014,
č.k. 27Ro/28/2014-24, ktorý bol uznesením zo dňa 26.02.2014, č.k. 27Ro/28/2014-30 zrušený pre
nemožnosť jeho doručenia odporcom. Označeným uznesením bolo zároveň konanie proti odporcovi v
rade 2/ zastavené po zistení, že tento zomrel už dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred podaním návrhu na začatie
konania.

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku (z hľadiska skutkových zistení) uviedol, že právny predchodca
navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzavrel s odporkyňou a t.č. nebohým F. O. dňa 30.09.2003
Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej už len „zmluva“) na sumu 25.000,00 Sk pri premenlivej úrokovej
sadzbe 10,85 % p.a. s konečnou splatnosťou úveru do 29.09.2004. Z článku III, bod 1 zmluvy súd
zistil, že táto sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými
stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr
v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania
zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Odporkyňa zmluvu uzatvárala ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „zák. č. 258/2001 Z. z.“), pričom subsidiárne použil Obchodný
zákonník, a to ustanovenia o úprave úverovej zmluvy ako tzv. absolútneho obchodu a ustanovenia

upravujúce premlčanie. Odporkyňa dosiahla 65. rok veku dňa 15.05.2009, pričom podľa článku III, bod
2 zmluvy sa splatnosť úveru predĺžila o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, teda maximálne
do 15.05.2009. Vychádzajúc z uvedeného súd pri konštatovaní, že predĺžená splatnosť celého úveru
nastala dňa 15.05.2009, navrhovateľ mohol dňom nasledujúcim, t.j. 16.05.2009 po prvý raz uplatniť
svoje právo na zaplatenie dlžnej výšky úveru na súde, ktorého dňa zároveň začala plynúť všeobecná
4-ročná premlčacia doba, ktorej koniec pripadol na deň 15.05.2013. Navrhovateľ podal žalobný návrh
na súd až dňa 03.02.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, okresný súd v súlade s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej už len „zák. č. 250/2007 Z. z.) z úradnej povinnosti prihliadol na nemožnosť uplatnenia práva z
dôvodu premlčania nároku, čo malo za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, a teda zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti. Na základe uvedených skutočností žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom
rozsahu vyhovie, eventuálne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z.. S poukazom na viaceré nálezy Ústavného súdu SR zastával názor, že aplikáciou
vyššie označeného ustanovenia dochádza k značenému narušeniu princípov právneho štátu podľa
čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR
a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Aplikáciou ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. na
prebiehajúce súdne konanie došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému
zásahu do majetkových práv navrhovateľa. Zákonodarca prijatím označeného ustanovenia uložil súdom
a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol návrh navrhovateľa zamietnuť,
či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto
svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu aj ako advokáta dlžníka. Porušil tým
Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil
tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov
právneho štátu. Odvolateľ mal za to, že priamym aplikovaním ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. porušil
okresný súd zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou
SR. S poukazom na skutočnosť, že v konaní uplatnil svoj nárok podaním návrhu zo dňa 03.02.2014,
pričom ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, nemôže súhlasiť s
rozhodnutím súdu a jeho právnym posúdením veci.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec
aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219
ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poznamenať, že navrhovateľ v odvolaní nenamietal
skutkový záver okresného súdu (vychádzajúci z dôkazov predložených samotným navrhovateľom), že

navrhovateľ si mohol svoje právo na zaplatenie pohľadávky proti odporkyni prvýkrát uplatniť na súde
dňa 16.05.2009. Zo spisového materiálu je zároveň nepochybné, že navrhovateľ podal žalobný návrh
na súd dňa 03.02.2014, t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Podstata odvolacích námietok
navrhovateľa spočívala v tvrdení o nesprávnej aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že
označené ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, pričom návrh na začatie konania
bol podaný už dňa 03.02.2014. Navrhovateľ zároveň poukazoval na skutočnosť, že aplikáciou ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. na prebiehajúce súdne konania dochádza k zotretiu princípu právnej istoty.

Odvolací súd vyššie uvedené odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vyššie citované ustanovenie
zákona upravuje postup súdu, pri ktorom zákonodarca nestanovil žiadne pravidlá časovej koexistencie
starej a novej právnej úpravy. Zo systematického výkladu tohto ustanovenia zákona možno podľa
názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že má procesnoprávny (nie hmotnoprávny) charakter a ak
zákonodarca nestanovil pre prípad tohto ustanovenia osobitný intertemporálny režim, platí pravidlo
okamžitej aplikability. To znamená, že súd prihliada na premlčanie práva z úradnej povinnosti vo všetkých
(aj pred nadobudnutím účinnosti ust. § 5b) začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej
normy. Z obdobných právnych úvah vychádza i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015, sp.
zn. 3MCdo/12/2014.

Okresný súd teda správne na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle
ktorého správne prihliadol z úradnej povinnosti na premlčanie nároku, ktorý bol na súde uplatnený viac
ako 4 roky odo dňa, kedy si navrhovateľ mohol peňažný nárok proti odporkyni prvýkrát uplatniť na súde.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

Odvolací súd odporkyni ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania náhradu trov tohto konania
nepriznal, nakoľko návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala (§ 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.