Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/722/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216210
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713216210.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I. P., bývajúcej v G. č. XX, zastúpenej JUDr. Jánom
Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 18, proti žalovanej V. G., bývajúcej
v O., G. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8,
v konaní o 3.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č.k. 11C/223/2013-99 zo dňa 30.5.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 40,52 € na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jána Kizivata do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdMichalovce(ďalejajsúdprvéhostupňaalebosúd)uznesenímoznačenýmvzáhlavízastavil
konanie (o zaplatenie 3.000 € s príslušenstvom - poznámka odvolacieho súdu). Zaviazal žalobkyňu

zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 775,26 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Kizivata do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (správne uznesenia - poznámka odvolacieho súdu).

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. potom, čo žalobkyňa zobrala žalobu
späť a žalovaná so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasila.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a vzhľadom na zavinenie
zastavenia konania žalobkyňou zaviazal ju na náhradu trov konania žalovanej, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 775,26 €. Konštatoval, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,

a teda pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej neboli splnené zákonné podmienky. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nepovažoval tú skutočnosť, že ide o
súdny spor medzi príbuznými (teta a neter) a že priznanie náhrady trov konania by bolo ďalším dôvodom
prezhoršenieužajtakčiastočnenarušenýchrodinnýchvzťahov,nakoľkozpriebehusamotnéhokonania
vyplynulo, že vzťahy medzi účastníčkami konania sú už tak zlé a narušené, že priznanie náhrady
trov konania žalovanej už ani nemôže spôsobiť ich zhoršenie. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie

žalobkyne, že žalovaná uznala oprávnenosť požiadavky žalobkyne zaplatiť jej 3.000 €, pretože takýto
záver nevyplynul ani z ústnych prednesov žalovanej a ani z jej písomných podaní. Dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nevzhliadol ani v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch žalobkyne. Konštatoval, že síce žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou a jej
jediným príjmom je invalidný dôchodok, avšak žalobkyňa dedením po matke získala majetok značnej
hodnoty, ktorú skutočnosť vzal súd za preukázanú z pripojeného spisu súdu sp. zn. 13D/559/2009,

konkrétne z právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.12.2012. Dedením žalobkyňa nadobudla
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie G. - rodinný dom súp. č. XX, postavený naparcele č. XXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 946 m2, parcela č. XXX -
záhrady s výmerou 1.224 m2 v celku v hodnote 54.149,61 €, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
katastrálne územie G. pod B6 ako parcela č. XXXX - orná pôda s výmerou 1671 m2, parcela č. XXXX

- orná pôda s výmerou 2087 m2 a parcela č. XXXX - orná pôda s výmerou 1868 m2 v podiele 40/210,
t.j. 1072 m2 v hodnote 313,01 €, zostatok na vkladnej knižke zriadenej v Poštovej banke, a.s. v sume
3267,18 €, podielový list ASSET Management Slovenskej sporiteľne, a.s. s počtom podielov 198.702,
a to v 1/2, t.j. v počte podielov 99.351 a podielový list ASSET Management Slovenskej sporiteľne,
a.s. s počtom podielov 169.358 v celosti, pričom celková hodnota oboch podielových listov predstavuje

12.472,44 €. Okrem toho je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou ďalších
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., zapísaných na LV č. XX, XXX, XX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XX. Zohľadniac celkové majetkové
pomery žalobkyne dospel k záveru, že jej majetková sféra neutrpí ujmu priznaním náhrady trov
konaniažalovanej.Nadruhejstranezohľadnilosobnéamajetkovépomeryžalovanej,ktorejnepriznaním
náhrady trov konania by vznikla ujma v majetkovej sfére. Žalovaná je dôchodkyňou a osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím a jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 400 €. Z týchto dôvodov
priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia, ako je táto podrobne špecifikovaná v odôvodnení
napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa a navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd účastníkom náhradu trov

konanianeprizná.Vdôvodochodvolaniauviedla,žežalobabolapodanádôvodne,pretožeokolnosti,ako
súpopísanévžalobe,bolipravdivé.Vdôsledkuichnepreukázaniasadostaladodôkaznejnúdze,apreto
bola nútená svoju žalobu zobrať späť, aby predišla narastaniu trov konania. Vzhľadom na tieto okolnosti,
pomery žalobkyne a príbuzenský vzťah účastníčok konania sa domáha aplikácie ust. § 150 ods. 1
O.s.p., lebo existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov. Poukázala na to, že

žalovaná jej vkladnú knižku vydala až potom, čo žalobkyňa podala žalobu o vydanie tejto vkladnej knižky,
ktorá bola vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 14C/70/2010. Aj keď si je vedomá svojho
zavinenia na zastavení konania, poukazuje na to, že je invalidnou dôchodkyňou, trvale postihnutou po
telesnej stránke i stránke verbálnej komunikácie a jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok
vo výške 268,40 €. Pri väčšine úkonov je odkázaná na pomoc inej osoby a jej invalidný dôchodok

sotva postačuje na úhradu najzákladnejších potrieb. Pokiaľ vlastní role a pasienky, tieto sú bez využitia
a neprinášajú jej žiaden prospech, sú všeobecne nepredajné a ich vlastníctvom si nemôže zlepšiť
svoje majetkové, sociálne a osobné pomery. Rodinný dom, ktorý vlastní, využíva na svoje bývanie, a
preto nie je možné ho speňažiť, ani iným spôsobom využiť na zlepšenie jej finančnej situácie. Pokiaľ
zdedila podielové listy v Slovenskej sporiteľni, a.s., bola dedičkou iba v polovici a svoj podiel použila

na výplatu svojej netere (spoludedičky), ktorá sa pri prejednaní dedičstva po matke žalobkyne vzdala
svojho podielu v prospech žalobkyne za finančnú náhradu. V súčasnom období žalobkyňa nedisponuje
žiadnymi úsporami, ani finančnými prostriedkami. Z týchto dôvodov sú jej majetkové, sociálne a osobné
pomery znásobené invaliditou a odkázanosťou na pomoc inej osoby veľmi nepriaznivé. Namietala tiež
priznanie odmeny za právny úkon súhlas so späťvzatím žaloby vo výške 121,17 €, keďže nejde o úkon

v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žaloba bola podaná nedôvodne. Opätovne poukázala
na majetok, ktorý žalobkyňa zdedila po svojej matke, predovšetkým značnú finančnú čiastku a ako
aj na skutočnosť, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou viacerých

nehnuteľností v obci Koromľa. Aj keď sa na žalobkyňu nehnevá, je toho názoru, že žalobkyňa musí
znášať následky svojich rozhodnutí a konania, a to aj vo vzťahu k povinnosti uhrádzať trovy konania
vyvolané zbytočnými žalobami podávanými na súdoch.

Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 2.9.2014.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysleust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle

ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobkyňa v odvolaní opakuje argumenty, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal pri
rozhodovaní o trovách konania účastníkov v odôvodnení napadnutého uznesenia a jeho úvahy, z akých
dôvodov v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle

ust. § 150 ods. 1 O.s.p., sú správne. Odvolacie námietky žalobkyne preto nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov správne aplikoval ust. § 146 ods.
2 prvej vety O.s.p., keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa späťvzatím
žaloby, ku ktorej však nedošlo pre správanie sa žalovanej a zároveň podmienky pre rozhodovanie v

zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. splnené neboli.

V prejednávanej veci predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.000 €, pričom k späťvzatiu žaloby
došlo žalobkyňou bez uvedenia dôvodu a nebolo to z dôvodu, že by žalovaná dobrovoľne žalobou
uplatnenú sumu v celom rozsahu alebo čiastočne žalobkyni zaplatila, resp. túto sumu uznala a zaviazala
sa ju zaplatiť mimosúdnou cestou. Za tejto situácie súd správne dospel k záveru, že z procesného

hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobkyne,
že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že sa dostala do dôkaznej núdze. Dôkaznú núdzu nemožno
hodnotiť ako okolnosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri
rozhodovaní o trovách konania a ktoré by teda zakladali výnimočnosť prípadu na účely aplikácie ust. §
150 ods. 1 O.s.p. tak, ako ich má na mysli zákonodarca.

V občianskom súdnom konaní majú účastníci konania nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť, t. zn., že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom rozhodne,
ktoré z dôkazov vykoná a môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Súd rozhoduje na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Rozhodnutiu vo veci teda predchádza vykonanie
dôkazov na preukázanie tvrdení tak žalobcu, ako aj obrany žalovaného, pričom obe procesné strany

nesú zodpovednosť v prípade neunesenia dôkazného bremena vo forme neúspechu v konaní.

Ak teda žalobca označenými dôkazmi nepreukáže svoje tvrdenia v žalobe, má to za následok
zamietnutie jeho žaloby a v tomto prípade musí znášať všetky náklady spojené s procesným
neúspechom v konaní, vrátane vzniku povinnosti hradiť trovy úspešnej strane, ktoré jej vznikli v súvislosti
s bránením práva proti žalobcovi.

Rovnako je to aj v prípade, že žalobca v dôsledku dôkaznej núdze vezme svoju žalobu späť. Späťvzatie
žaloby v dôsledku dôkaznej núdze žalobcu je z procesného hľadiska zavinením žalobcu, pretože v
tomto prípade k späťvzatiu nedochádza pre správanie sa žalovaného. Ak v súvislosti s bránením práva
žalovaných proti žalobcovi vznikli trovy konania, je povinný tieto trovy uhrádzať žalobca, ak nie sú
splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôkazná núdza žalobkyne nie je okolnosťou odôvodňujúcou
nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej žalovanej v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.Pokiaľ ide o ostatné okolnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j.
tvrdený príbuzenský vzťah medzi účastníkmi konania a jej osobné, majetkové a zárobkové pomery,
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v prejednávanej veci neboli zistené dôvody

hodné osobitného zreteľa, spočívajúce či už v okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach na
strane účastníkov, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov, ako ich veľmi
podrobne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a na ktoré dôvody odvolací
súd v celom rozsahu odkazuje a s týmito dôvodmi sa stotožňuje.

Ani v odvolacom konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov

konania žalovanej, keďže žalobkyňa iba opakovane poukazuje na svoje osobné a majetkové pomery,
ktoré boli zohľadnené súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania.

V tejto súvislosti k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd je povinný zohľadniť
osobné, majetkové a zárobkové pomery komplexne, a teda nie je možné vychádzať výlučne z tej
skutočnosti, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok.
Súd je povinný prihliadnuť na všetok majetok vo vlastníctve žalobkyne a ako vyplynulo z napadnutého

uznesenia, žalobkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a určitý majetok nadobudla aj v dedičskom
konaní. Existenciu tohto majetku nie je možné preto pominúť pri hodnotení jej celkových osobných a
majetkových pomerov.

Vychádzajúc zo zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne s prihliadnutím
na zárobkové a majetkové pomery žalovanej dospel súd k správnemu záveru, že nepriznaním náhrady

trov konania žalovanej by došlo k nepriaznivému zásahu do jej majetkovej sféry a zároveň priznaním
náhrady trov konania žalovanej neutrpí majetková sféra žalobkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov súd správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov v
zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p..

Správne súd určil aj výšku trov konania, ktoré prislúchajú žalovanej, preto odvolací súd uznesenie vo

výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

K námietke žalobkyne, že nie je možné priznať odmenu za úkon právnej služby späťvzatie žaloby, keďže
nejdeoúkonvzmysleust.§13aods.1písm.c/vyhl.č.655/2004Z.z.odvolacísúduvádza,žespäťvzatie
žaloby a súhlas protistrany s týmto späťvzatím sú písomnými podaniami súdu, ktoré sa týkajú veci samej
v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., preto za tieto úkony patrí odmena vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalovanej. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t.j.

vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.8.2014, pričom ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré
nie je rozhodnutím vo veci samej, teda úkon právnej služby v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z., za ktorý patrí odmena iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny. Tarifnou
hodnotou veci v odvolacom konaní je výška trov priznaných žalovanej, t.j. 775,26 €, z ktorej odmena
za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje 51,45 €. Keďže ide o úkon,

za ktorý patrí odmena iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, odvolací súd priznal za tento
úkon odmenu vo výške 25,73 € (1/2 zo sumy 51,45 €). Po pripočítaní režijného paušálu za tento úkon
vo výške 8,04 € a 20 % DPH predstavujú trovy odvolacieho konania 40,52 €, na zaplatenie ktorých
súd zaviazal žalobkyňu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu JUDr. Jána
Kizivata vedený v Sberbank Slovensko, a.s., pobočka Michalovce, Hollého 7, Michalovce, IBAN: SK

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, SWIFT: U. Z. do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.