Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513202573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Slovenská advokátska komora, Kolárska
4, Bratislava, IČO: 30795141, právne zastúpeného spoločnosťou Legium s.r.o., Májová 21, Bratislava,
IČO: 36867870, proti žalovanému Mgr. T. V., nar. XX.XX.XXXX, XX. W. XX, L. M., právne zastúpenému
JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, 17. novembra 31, v konaní o
zaplatenie 126,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
5C 73/2013-76 zo dňa 12. 2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 156,16 Eur na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Viery Komanovej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 73,46 eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Viery Komanovej v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd okrem iného uviedol, že mal preukázané, že žalovaný bol
zapísaný do zoznamu usadených euroadvokátov vedeného žalobcom od 10.12.2007 do 29.6.2011,
pričom v rozhodnom období, t.j. od 1.1.2011 do 29.6.2011 ho navrhovateľ viedol v zozname ako

advokáta s pozastaveným výkonom advokácie, nakoľko o tom, že v štáte registrácie odporcu zaniklo
jeho oprávnenie na výkon advokácie a teda v zmysle § 41 zákona č. 586/2003 Z.z. zo zákona zaniklo
žalovanému aj oprávnenie poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky (teda zaniklo jeho
oprávnenie na samotný výkon advokácie - § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.), žalobca v rozhodnom
čase nebol informovaný ani zo strany odporcu (§ 28 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.) ani zo strany
príslušnej komory štátu registrácie (§ 10 ods. 4 zákona Českej republiky č. 85/1996 Sb).

Zápisom žalovaného do zoznamu usadených euroadvokátov mu zo zákona vznikla povinnosť platiť
príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením

konferencie advokátov (§ 68), prípadne predsedníctvom komory (§ 70) v rámci jej právomoci (§ 29 ods.
1 zákona č. 586/2003 Z.z.).Samotnú výšku príspevku na činnosť SAK však zákon č. 586/2003 Z.z. priamo neupravuje, pričom podľa
§ 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. schvaľuje ročný príspevok advokátov na činnosť komory
konferencia advokátov a teda povinnosť odporcu daná v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., čo

sa týka platenia príspevku na činnosť komory, musí byť najprv konkretizovaná príslušným rozhodnutím
konferencie advokátov o schválení ročného príspevku na činnosť komory. Táto jeho výšku uznesením
zo dňa 19.6.2004 určila v sume 6.000,- Sk, teda 199,16 eur, pričom v § 2 ods. 2 uvedeného uznesenia
rozhodla o oprávnení predsedníctva SAK takto určený príspevok každoročne zvýšiť tam uvedeným
postupom. Predsedníctvo SAK však uznesením č. 21/22/2010 zo dňa 2.12.2010 nerozhodlo o zvýšení

príspevku na činnosť SAK schváleného uznesením konferencie advokátov zo dňa 19.6.2004 v zmysle
oprávnenia daného mu konferenciou advokátov v § 2 ods. 2 uvedeného uznesenia, ale v rozpore s
obsahom svojich právomocí podľa § 71 zákona č. 586/2003 Z.z. a obsahom splnomocnenia daného
mu konferenciou advokátov (ako najvyšším orgánom komory - § 67 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.)
vo vyššie uvedenom § 2 ods. 2 uznesenia z 19.6.2004, predsedníctvo SAK zmenilo priamo samotné
ustanovenie § 2 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK, teda podľa súdu

bez právneho dôvodu zmenilo predpis najvyššieho orgánu SAK, pričom je potrebné poukázať na to,
že predsedníctvom SAK v jeho uznesení č. 21/22/2010 určená suma príspevku 219,- eur ročne, čo
je v prepočte konverzným kurzom 6 597,59 Sk, nebola určená ani v súlade so znením vety druhej §
2 ods. 2 uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK z 19.6.2004. Takto zmenené
uznesenie konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK z 19.6.2004 podľa súdu nemá povahu

uznesenia konferencie advokátov prijatého v súlade so zákonom č. 586/2003 Z.z., a teda nebolo pre
žalovaného v rozhodnom období podľa súdu záväzné (viď znenie § 75 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z.z. - a contrario). Preto súd prvého stupňa návrh na začatie konania v časti požadovaného príspevku
na činnosť SAK za rok 2011 vo výške 54,75 eur a jeho príslušenstva (úroku z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 54,75 eur za obdobie od 1.5.2011 do zaplatenia), ako aj v časti požadovanej

pokuty vo výške 54,75 eur podľa § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť
SAK z 19.6.2004 zamietol, pričom v tomto smere sa z uvedených dôvodov už nezaoberal jednotlivými
tvrdeniami účastníkov (zo strany žalobcu vo vzťahu k oprávnenosti jeho nárokov na dané plnenia,
zo strany žalovaného týkajúcimi sa spochybňovania uvedených nárokov žalobcu) uvádzanými v ich
písomných podaniach, resp. prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní.

Čo sa týka požadovaného príspevku do sociálneho fondu, t.j. v zmysle § 29 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z.z. ďalšej platby určenej uznesením konferencie advokátov - za rok 2011 v zmysle uznesenia
konferencie advokátovosociálnomfondez19.6.2010vovýške17,-eurajehopríslušenstva,súdprvého
stupňa poukázal na to, že opätovne jeho výška, splatnosť a následky omeškania s jeho zaplatením
boli určené vnútorným predpisom SAK, a to uznesením konferencie advokátov o sociálnom fonde zo

dňa 19.6.2010. Uvedený predpis musí byť podľa súdu osobám, ktoré ním majú byť viazané, náležite
oznámený, pričom v tomto smere žalobca v celom konaní nepreukázal, akým spôsobom bol s uvedeným
predpisom odporca oboznámený, nepreukázal, kde a ako bol daný predpis zverejnený tak, aby mal
odporca možnosť sa s jeho obsahom po zápise do zoznamu usadených euroadvokátov oboznámiť,
pričom navrhovateľ tiež nepreukázal ani prípadné doručenie príslušných publikačných prostriedkov

(Vestníka komory, Bulletinu slovenskej advokácie), v ktorých bol uvedený predpis zrejme uverejnený
(čo však nevyplýva z predložených listinných dôkazov) a osobitne žalobca relevantne nevyvrátil tvrdenia
žalovaného o tom, že v rozhodnom čase na prístup k predpisom komory prostredníctvom internetovej
stránky žalobcu nebolo potrebné prístupové meno a heslo. V podaní zo dňa 10.2.2014 síce právny
zástupca žalobcu poukazuje na to, že uznesenia konferencie advokátov sú publikované na internetovej

stránke žalobcu a k nahliadnutiu sú prístupné bez akéhokoľvek prístupového hesla. Súd prvého stupňa
teda nemal preukázané, že obsah uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde ako vnútorného
predpisu SAK, bol žalovanému náležite oznámený a teda, že odporca bol povinný ho dodržiavať. Na tom
nič nemení ani obsah listu zo dňa 24.9.2008 adresovaného žalovanému, osobitne s poukazom na to, že
v tomto sa iba konštatuje výška príspevku do sociálneho fondu (bez bližšieho určenia, či ide o príspevok

ročný, polročný, mesačný a pod., bez určenia jeho splatnosti ani následkov jeho nezaplatenia), pričom
súdu nebol pripojený ani žiaden doklad o doručení uvedeného listu žalovanému. V každom prípade
oznámenie predpisu predpokladá jeho doslovné oznámenie a nemôže ho nahradiť žiadne podanie, či
list, v ktorom sa na predpis len odkazuje. V súlade s princípom právnej istoty je podľa názoru súdu
akceptovateľný iba taký postup, ak sa norma oznámi takým spôsobom, s ktorým advokát musel počítať.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa aj v tejto časti návrh zamietol.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že rozsudok o zamietnutí celého nároku považuje za nesprávny. Ak súd dospel k záveru,

že postup a rozhodnutie predsedníctva SAK nebolo v súlade so zákonom a splnomocnením daným
konferenciou advokátov, mohol z toho vyvodiť maximálne to, že výška príspevku 219 Eur ročne nie
je záväzná. Avšak v tom prípade platí posledné predchádzajúce rozhodnutie konferencie advokátov, a
ktoré určovalo výšku ročného príspevku na činnosť SAK vo výške 6.000,- Sk a tomu zodpovedajúca
povinnosť odporcu platiť príspevok v tejto výške. Preto v takom prípade nie je dôvod na zamietnutie

celého návrhu, ale maximálne len v tej časti, o ktorú suma stanovená rozhodnutím predsedníctva SAK
prevyšuje sumu stanovenú rozhodnutím konferencie advokátov. Nie je pritom správne a podložené
ani tvrdenie súdu o tom, že rozhodnutie predsedníctva SAK prekročilo splnomocnenie, ktoré dostalo
od konferencie advokátov (§ 2 ods. 2 predmetného uznesenia). Podľa tohto ustanovenia príspevok
určený podľa odseku 1 je predsedníctvo komory oprávnené každoročne zvýšiť o celkové ročné percento
inflácie, zverejnené Slovenským štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Žalobcovi nie

je z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu zrejmé, na základe čoho súd tvrdí, že predsedníctvo
SAK nerozhodlo v zmysle tohto oprávnenia, keďže celkové ročné percento inflácie nebolo predmetom
dokazovania v konaní. Bez tohto dokazovania nemožno tvrdiť, že rozhodnutie predsedníctva SAK,
ktoré zvýšilo sumu príspevku z pôvodnej výšky 6.000,- Sk na sumu zodpovedajúcu 6.597,59,- Sk,
čo je o cca 10%, by prekračovalo splnomocnenie od konferencie advokátov a vyvodzovať z toho

závery o nezáväznosti predmetného rozhodnutia. Ďalej odvolateľ v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k
doručeniu príslušných publikačných prostriedkov súd prehliadol vyjadrenie odporcu v jeho písomnom
podaní - vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14. 10. 2013, kde samotný žalovaný
uvádza, že vestník a Bulletin slovenskej advokácie mu boli doručované od roku 2008. Táto skutočnosť
je preto preukázaná, ide o zhodné tvrdenie účastníkov konania a žalobcovi nie je zrejmé, prečo ho

súd neberie na vedomie a uvádza opak. Tvrdenie (nepravdivé) o tom, že na prístup k predpisom
komory prostredníctvom internetových stránok bolo potrebné prístupové meno a heslo predniesol v
konaní žalovaný. Keďže ide o jeho tvrdenie, je on povinný túto skutočnosť preukázať, čo sa v konaní
nestalo.Súdprvéhostupňasanevysporiadalstouskutočnosťou,žežalovanývminulostivykonalúhradu
príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 199,16 Eur, príspevku do sociálneho fondu za rok 2008

vo výške 16,60 Eur a poistného vo výške 53,11 Eur, čo v konaní odvolateľ preukázal listinným dôkazom.
Žalovaný uhradil všetky príspevky za rok 2008 v aktuálnej výške a v lehote splatnosti. Z toho vyplýva,
že bol riadne oboznámený so všetkými predpismi, z ktorých tieto povinnosti vyplývajú, rešpektoval ich a
konal podľa nich. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a vyhovel žalobe

v celom rozsahu. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Zároveň žiada priznať trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 41 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii ak u usadeného euroadvokáta dôjde k pozastaveniu
alebo zániku oprávnenia poskytovať právne služby v štáte registrácie, pozastavuje sa alebo zaniká mu
jeho oprávnenie poskytovať právne služby podľa tohto zákona ku dňu pozastavenia alebo zániku tohto
oprávnenia v štáte registrácie. Komora o tejto skutočnosti bezodkladne, len čo sa o tom dozvedela,
vykoná v zozname usadených euroadvokátov záznam.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového

súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Odvolací súd nemá dôvod na odklon od právneho názoru k veci samej vyjadreného v rozsudkoch
Krajského súdu v Prešove vo veci 9Co 67/2013 a 6Co 228/2012 a ani odvolacie námietky žalobcu ho
o tom nepresvedčili.

V predmetnej veci je rozhodným, že ustanovenie § 41 ZoA upravuje osobitný spôsob a dôvod pre zánik
oprávnenia vykonávať advokáciu usadenému euroadvokátovi. Rozhodnutie žalobcu zo dňa 29.6.2011 o

vyčiarknutí žalovaného ako usadeného euroadvokáta nemôže ovplyvniť deň zániku výkonu advokácie
usadeného euroadvokáta, ku ktorému došlo (bez ďalšieho rozhodovania kohokoľvek) priamo zo zákona
dňom 13.3.2009, zánikom práva žalovaného vykonávať advokáciu v Českej republike. Týmto dňom
stratil žalovaný právo vykonávať advokáciu ako usadený euroadvokát na Slovensku.

V preskúmavanej veci došlo k zániku členstva žalovaného v Českej advokátskej komore ku dňu

13.3.2009. Týmto dňom došlo preto bez ďalšieho aj k zániku výkonu advokácie žalovaného ako
usadeného euroadvokáta v Slovenskej republike. Takto zanikla aj povinnosť žalovaného platiť príspevky
Komore podľa § 29 ods. 1 ZoA, ktorých splatnosť nastala až po 13.9.2009.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si dôvodom ako správny potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému vznikli trovy odvolacieho
konania za vyjadrenie k odvolaniu á 16,60 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur, účasť na verejnom
vyhlásení rozsudku vo výške 4,15 Eur a režijný paušál vo výške 8,39 Eur, cestovné vo výške 35,10 Eur
a náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín á 13,98 Eur (83,88 Eur), spolu vo výške 156,16 Eur.

Žalobca je teda povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 156,16 Eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Viery Komanovej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.