Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/239/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230848
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211230848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej

veci navrhovateľky: L.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C.. O. Č.. X, XXX XX N., práv. zast.:
JUDr. Anna Rumplová, Homolova č. 12, 841 02 Bratislava, proti odporcom: 1./ Stavebné bytové družstvo
Bratislava II, Strojnícka ul. č. 8, 827 01 Bratislava, IČO: 001 693 82, 2./ M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Ž. Č.. XX, XXX XX N., o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy a o určenie výlučného nájomcu,
takto

r o z h o d o l :

Nájomná zmluva uzatvorená XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou k bytu č. X na
prízemí domu v N., na Š. X, je v časti doplnenej XX.XX.XXXX, týkajúcej sa žalovaného v 2. rade n e

p l a t n á.

Spoločné členstvo manželov v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II žalobkyne a žalovaného v 2.
rade n e v z n i k l o.

Žalobkyňa je v ý l u č n o u členkou družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v N., na Š.
X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 300,51 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.12.2011, doručenou súdu dňa 28.12.2011, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nájomná zmluva uzatvorená XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1.
rade a žalobkyňou k bytu č. X na prízemí domu v N., na Š. X, je v časti doplnenej dňa XX.XX.XXXX,

týkajúcejsažalovanéhov2.rade neplatná,spoločnéčlenstvomanželovvStavebnombytovomdružstve
Bratislava II žalobkyne a žalovaného v 2. rade nevzniklo, a určenia, že žalobkyňa je výlučnou členkou
družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v N., na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový
dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, že žalovaný 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti -
jednoizbového bytu v N., na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne
územie Ružinov (ďalej len ,,jednoizbový byt"). Na základe dohody o prechode členských práv so
Stanislavom Juhásom, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č. k. N. XXX,

vydaného žalovaným 1./ dňa X. X. XXXX a nájomnej zmluvy č. XXXX zo dňa
X. X. XXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ sa žalobkyňa stala výlučným nájomcomtohto jednoizbového bytu. Bez vedomia žalobkyne a v rozpore s jej záujmami bolo písomné vyhotovenie
nájomnej zmluvy zo dňa X. X. XXXX zmenené tak, že do jej písomného vyhotovenia bol ako spoločný
člen družstva a spoločný nájomca bytu doplnený žalovaný 2./. Takto zmenené písomné vyhotovenie

nájomnej zmluvy bolo žalovaným 1./ označené ako platné od 29. 7. 1997. Žalobkyňa uzatvorila so
žalovaným 2./ manželstvo dňa 13. 9. 1985. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6 C 43/95
- 132 zo dňa 23. 11. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 1999, bolo toto manželstvo
účastníkov rozvedené. Počas trvania manželstva, v čase pred jeho rozvodom, títo manželia,
naposledy trvale spolu žili v byte v N. na X.. C. O. Č.. X. Žalobkyňa však musela tento byt v dôsledku

správania žalovaného 2./ spolu so vtedy maloletou dcérou G.D. G. dňa 6. 2. 1994 opustiť. Odvtedy
žalobkyňa a žalovaný 2./ nikdy spolu trvale nežili. Žalobkyňa najskôr prechodne s dcérou bývala u
svojej matky a následne pre seba a dcéru zabezpečila na bývanie predmetný jednoizbový byt. Napriek
uvedeným skutočnostiam žalovaný 2./ o sebe tvrdí, že je spoločným nájomcom jednoizbového bytu.

Súd sa oboznámil s obsahom žalobného návrhu (č.l. 1-3), s obsahom nájomnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 4-6), s obsahom nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zmenenej dňa XX.XX.XXXX

(č.l.7-9), s potvrdením stavebného bytového družstva (č.l. 10, 32), s dohodou o prevode členských práv
a povinností člena SBD (č.l. 11), s rozhodnutím o pridelení družstevného bytu (č.l. 12), s oznámením
žalovaného 2./ pre SBD (č.l. 13), s vyjadrením žalovaného 2./ (č.l. 19-20), s prihláškou za člena SBD
(č.l. 21), s dotazníkom SBD (č.l. 22-23), s oznámením o prevode bytu pre SBD (č.l. 24), s oznámením
o prevode členských práv a povinností pre SBD (č.l. 25-26), so záznamom o prejednaní kúpnej zmluvy

(č.l. 27), s výpoveďou z nájmu bytu (č.l. 34), s vyjadrením žalovaného 1./ (č.l. 35-36), so sobášnym
listom (č.l. 43), s čestným vyhlásením žalobkyne (č.l. 44), s rozhodnutím SBD v obvode Bratislava IV
zo dňa 26.07.1989, o pridelení družstevného bytu žalovanému 2./ v bloku Dlhé diely XXX (č.l. 85), so
zápisnicou SBD obvode Bratislava IV o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu žalovaným 2./, s adresou
bytu: C.. O. Č.. X, byt. č. XX, blok XXXX (č.l. 86-88) a s výpoveďami účastníkov konania z pojednávania,

z ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2012 (č.l. 35-36) potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou
došlo dňa X. X. XXXX k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XXXX, ktorej predmetom bol nájom jednoizbového
bytu. Žalovaný 1./ taktiež uviedol, že žalobkyňa mu predložila čestné vyhlásenie zo dňa 16. 5. 1994,
podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným 2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Dlhých dieloch, C. O.

Č.. X, N.. Žalobkyňa však žalovanému 1./ nikdy nepredložila čestné vyhlásenie o tom, že so žalovaným
2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Š. X.. Č.. X S. N.. Ani žalovaný 2./ nepredložil žalovanému
1./ čestné vyhlásenie o skutočnosti, že nežije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti
v byte na Š. Č.. X S. N.. Preto žalovaný 1./ s prihliadnutím na tieto skutočnosti a
v zmysle § 703 ods. 2 Obč. zák. doplnil nájomnú zmluva č. XXXX zo dňa X. X. XXXX o žalovaného

2./ ako ďalšieho nájomcu jednoizbového bytu. Skutočnosť, že žalobkyňa nežije v spoločnej domácnosti
so žalovaným 2./, nebola žalovanému 1./ nijakým spôsobom doteraz preukázaná. Žalovaný 1./ navrhol
súdu, aby žalobný návrh o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy a určenie výlučného nájomcu jedno
izbového bytu voči žalovanému 1./ v celom rozsahu zamietol akou nedôvodný.

Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2012 (č.l. 19-20) uviedol, že jednoizbový byt na Š. Č..

X S. N. bol prevodom členských práv prevedený za trvania manželstva a to od pána M. dňa 3. 5. 1994
za cenu 360 000,- Sk. Uvedená suma bola vyplatená zo spoločných peňazí. V čase prevodu členských
práv k jednoizbového bytu žalobkyňa podviedla žalovaného 1./, keď mu uviedla, že žalovaný 2./ je v tom
čase dlhodobo v zahraničí. Žalobkyňa pri prevode členských práv konala bez vedomia žalovaného 2./.
Žalovaný 2./ vidí rozpor v tvrdení žalobkyne, podľa ktorého spoločnú domácnosť opustila dňa 6. 2. 1994,

pričom k prevodu členských práv k jednoizbovému bytu na Š. Č.. X S. N. došlo dňa 21. 4.
1994. Vzhľadom na krátkosť doby ( 2 mesiace ) nemožno tvrdiť, že manželia trvalejšie nežili v spoločnej
domácnosti. Nie je pravdou, že žalobkyňa musela opustiť spoločnú domácnosť na adrese C. O., W. W.,
N.. V roku 1997 ho žalovaný 1./ kontaktoval v súvislosti so záujmom žalobkyne o kúpu jednoizbového
bytu na Š. Č.. X S. N., avšak vzhľadom k tomu že žalovaný 2./ bol nájomcom tohto bytu, s predajom

bytu nesúhlasil. Žalovaný 2./ považuje žalobný návrh žalobkyne za nepravdivý, preto požiadal súd, aby
návrh žalobkyne zamietol a ponechal v platnosti nájomnú zmluvu zo dňa 29. 7. 1997.V zmysle § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania

manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

V zmysle § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu
trvale nežijú.

V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pokiaľjedenzmanželovzatrvaniamanželstvanadobudneprávospoločnéhoužívaniabytujemuaďalšej
osobe spoločne, nevzniká k tomuto bytu právo spoločného užívania bytu manželmi (pozri R 24/1980).

Právo spoločného užívania bytu manželmi nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú. Pre posúdenie
je rozhodujúci faktický stav. Ak sa manželia rozhodnú po dočasnom rozchode obnoviť spolužitie, právo
spoločného užívania vzniká dňom, keď obaja prejavili úmysel viesť opäť spoločnú domácnosť (pozri R
34/1983).

Z výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že na základe dohody o prechode členských práv so Z.

M., rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č. k. N. XXX, vydaného žalovaným 1./ dňa 3. 5. 1994 a
nájomnejzmluvyč.XXXXzodňa5.5.1994,uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovaným1./sažalobkyňa
stala výlučným nájomcom tohto jednoizbového bytu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy bola žalobkyňa
síce v manželskom zväzku so žalovaným 2./, avšak vzhľadom k tomu, že žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť a so žalovaným 2./ fakticky spolu trvale nežili, nemohol pri uzatváraní nájomnej zmluvy č.

9972 vzniknúť spoločný nájom bytu medzi manželmi (§ 703 ods. 3.), t.j. medzi žalobkyňou a žalovaným
2./.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). V tomto smere si súd osvojil tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa 06.02.1994

opustila spolu s maloletou dcérou G.D. G. spoločnú domácnosť, keď v tom čase žila spolu so žalovaným
2./ v byte v N. na X.. C. O. Č.. X. Súd nemal dôvod neveriť žalobkyni, že v čase uzavretia nájomnej
zmluvy fakticky nežila so žalovaným 2./ z dôvodu manželských nezhôd, keď navyše ich manželstvo
bolo neskôr rozvedené a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 43/1995-132
zo dňa 23.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.1999. Žalovaný 1./ taktiež uviedol, že

žalobkyňa mu predložila čestné vyhlásenie zo dňa 16. 5. 1994, podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným
2./ v tom čase nežila v spoločnej domácnosti v byte na W. W., C. O. Č.. X, N.. Súd sa preto
nestotožnil s tvrdením žalovaného 2./, podľa ktorého v čase prevodu členských práv k jednoizbového
bytu žalobkyňa podviedla žalovaného 1./, keď mu uviedla, že žalovaný 2./ je v tom čase dlhodobo v
zahraničí a že žalobkyňa pri prevode členských práv konala bez vedomia žalovaného 2./. Podľa názoru

súduideoúčelovéatendečnétvrdeniežalovaného2./,ktoréjenelogickénakoľko,akbyvčaseuzavretia
nájomnej zmluvy žalobkyňa a žalovaný 2./ spolu žili v manželstve, žalobkyňa by nemala dôvod opustiť
spoločnú domácnosť v byte na W. W., C. O. Č.. X, N.. Žalovaný 2./ súdu poukázal aj na rozpor v tvrdení
žalobkyne, podľa ktorého spoločnú domácnosť opustila dňa 6. 2. 1994, pričom k prevodu členských
práv k jednoizbovému bytu na Š. Č.. X S. N. došlo dňa 21. 4. 1994. Vzhľadom na krátkosť doby ( 2

mesiace ) nemožno tvrdiť, že manželia trvalejšie nežili v spoločnej domácnosti. V tejtosúvislosti súd poukazuje na to, že zákon neurčuje lehoty, podľa ktorých možno jednoznačne ustáliť, kedy
manželia trvale nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa názoru súdu je pre posúdenie tejto otázky dôležitý
úmysel aspoň jedného z manželov nežiť fakticky v manželstve, ak sa tento úmysel prejaví aj v konaní, t.j.

v opustení spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa dňa
06.02.1994 fakticky opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala so žalovaným 2./ v rámci manželstva,
pričom pri uzatvorení nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX spolu trvale nežila so žalovaným 2./, čím neboli
splnené podmienky na vznik spoločného nájmu za trvania manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným
2./ (§ 703 ods. 1 OZ).

Ak následne žalovaný 1./ doplnil nájomnú zmluva č. XXXX zo dňa X. X. XXXX o žalovaného 2./
ako ďalšieho nájomcu jednoizbového bytu a to z dôvodu, že mu žalobkyňa nikdy nepredložila čestné
vyhlásenie o tom, že so žalovaným 2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Š. X.. Č.. X S. N., resp.
z dôvodu, že mu žalovaný 2./ nepredložil čestné vyhlásenie o skutočnosti, že nežije so žalobkyňou v
spoločnej domácnosti v byte na Š. Č.. X S. N., konal tak podľa názoru súdu svojvoľne, v rozpore s § 37
ods. 1 OZ, § 39 OZ a § 663 OZ, nakoľko k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo výlučne medzi žalobkyňou

a žalovaným 1./. Konanie žalovaného 1./ pri svojvoľnom dopisovaní žalovaného 2./ do nájomnej zmluvy
hrubo obchádza zákon, nakoľko žalovaný 1./ tak konal bez vedomia žalobkyne ako účastníka nájomnej
zmluvy. Súd vyhodnotil prejav vôle žalovaného 1./ pri dopisovaní žalovaného 2./ do nájomnej zmluvy bez
vedomia žalobkyne ako nenáležitý, neslobodný a bezdôvodný, čo má za následok, že nájomná zmluva
je v časti doplnenej dňa 29.07.1997, týkajúcej sa žalovaného 2./ neplatná, v dôsledku čoho nemohlo

vzniknúť spoločné členstvo manželov v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II. Súd má za to, že
žalobkyňa je výlučnou členkou družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v Bratislave, na Š.
X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, súd priznal žalobkyni proti neúspešným žalovaným

náhradu trov konania, ktoré spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 100,- € a v
trovách právneho zastúpenia žalobkyne advokátom za dva úkony právnej služby po 58,69 € (1. prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 07.09.2012, 2. účasť na pojednávaní dňa 12.06.2012), za jeden úkon právnej
služby po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 15.06.2012) 2 x režijný paušál po 7,63 € + 1x á 7,80 €,
v celkovej v sume 200,51 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.