Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208201322
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8208201322.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobkyne Z. právne

zastúpenej JUDr. Jánom Klimekom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sládkovičova 8,
Prešov, proti žalovaným: 1/ S., žalovaní v 1. - 3. rade právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, 4/ S. v konaní o určenie vecí patriacich do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v
merite veci.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobkyne podaným návrhom na začatie konania žiadal, aby súd určil, že do

dedičstva po nebohom S., patrí podiel 1-iny, teraz zapísaný na žalovanú v 1. rade vedený na LV č. XXX
pod B-1 na parcely č. XXX/XX - orná pôda o výmere 478 m2, parc. č. XXX/XX. - trvalé trávne porasty
o výmere 1690 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 6078 m2, parc. č. XXX/XXX -
trvalé trávne porasty o výmere 8850 m2, parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 1798 m2, parc. č.
XXX/XX - lesné pozemky o výmere 4530 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 539 m2,
parc. č. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 2375 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere
3460 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 2619 m2, parc. č. XXX/XX - trvalé trávne
porasty o výmere 5431 m2, ďalej podiel 1-iny vedený na LV č. XXX pod B-1 na parcelu č. XXX/XX -

lesné pozemky o výmere 3141 m2 a na podiel 1-iny, teraz vedený na žalovaných v 2. a 3. rade, na LV
č. XXX, na parcelu č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 9179 m2, a to všetko v k.ú. R. pôvodne
parcely v zápisnici č. XX. Žalobkyňa ďalej žiadala trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Žalovaní v 1. až 3. rade s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť.
Žalovaná strana s návrhom nesúhlasila dôvodiac tým, že ak sa žalobca dožaduje toho, že parcely boli
delené na jednu polovicu, súviselo to len so zápisnicou č. XX. Pokiaľ ide o zápisnicu č. XX, tá bola v
užívaní podľa vlastníckych vzťahov tak ako boli zachytené v pozemkovej knihe, teda 3-iny a 1-ina.

Tunajší súd rozsudkom v konaní 3C 130/11 zo dňa 29. 11. 2011 určil, že predmetné nehnuteľnosti, tak

ako ich požaduje žalobkyňa, patria do dedičstva po neb. S., teda že patria v podiele 1-iny k celku tak,
že medzi žalobkyňou a žalovanými sa vyporiadavajú podiely, aby mal podiely každý po jednej polovici.Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove zrušený, pričom krajský súd uložil
prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie v rámci ďalšieho konania.

Krajský súd predovšetkým uložil doplniť dokazovanie, pričom krajský súd poukázal predovšetkým na

skutočnosť, že v spise sa nenachádza žiadna kúpna zmluva z X. X. XXXX, resp. XX. X. XXXX a zo
dňa XX. X. XXXX, na základe ktorých by sa mali nehnuteľnosti prevádzať.

Procesný súd doplnil dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré mu účastníci doručili v
priebehu konania, pričom vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Predovšetkým súd v priebehu ďalšieho konania zastavil konanie voči žalovanej v 1. rade - H. a do
konania na strane žalovaného v 1. rade vstúpil S., na ktorého boli podiely z H. prevedené. Súd pripustil

aj spresnenie podaného návrhu na začatie konania tak ako je to zrejmé z písomného podania zo dňa
26. 6. 2014. Súd pripustil zmenu petitu v tom zmysle, aby bolo určené, že do dedičstva po neb. S. patrí
podiel 1-iny z podielu 3-in, teraz zapísaných na žalovaného v 1. rade, tak ako je to vedené na LV č. XXX
pod B-3 na parcely registra „E“ č. XXX/XX - orná pôda o výmere 478 m2, č. XXX/XX - trvalé trávne
porasty o výmere 1690 m2, č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 6078 m2, č. XXX/XXX . - trvalé

trávne porasty o výmere 8850 m2, č. XXX/X. - lesné pozemky o výmere 1798 m2, č. XXX/XX - lesné
pozemky o výmere 4530 m2, č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 539 m2, č. XXX/XX - lesné
pozemky o výmere 2375 m2, č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 3460 m2, č. XXX/XX - trvalé
trávne porasty o výmere 2619 m2, č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 5431 m2, ďalej podiel 1-
iny z 3-in vedených na žalovaného v 1. rade na LV č. XXX pod B-3 na parcelu registra „E“ č. XXX/XX -

lesné pozemky o výmere 3141 m2 a na podiel 1-iny z 3-in, teraz vedený na žalovaných v 2. a 3. rade,
na LV č. XXX pod B-1 na parcelu registra „E“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 9179 m2, a
to všetko v k.ú. R., pôvodne ide o parcely v zápisnici č. XX.

Žalujúca strana v priebehu konania trvala na tom, že žaloba je dôvodná, keďže už z výsluchu pôvodného
účastníka S., ako aj pôvodne žalovanej H. vyplývalo a vyplýva, že existovala dohoda, ktorá bola urobená

medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe, vo vložke č. XX,
a to O.. Na základe tejto konkrétnej skutočnosti žalujúca strana zakladá stav držby, ide o dohodu, ktorá
bola urobená medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi niekedy medzi rokmi 1914 až 1938. Takýto
stav podľa žalujúcej strany, keď každý zo zúčastnených strán mal po jednej polovici, trval od uzavretia
tejto zrejme ústnej dohody, ako už bolo vyššie povedané niekedy medzi r. 1914 až 1938 až do doby, keď

boli tieto poľnohospodárske a lesné pozemky združené do hospodárenia družstva a lesné pozemky boli
dané do správy štátnych lesov, teda konkrétnych Lesných závodov. Podľa žalujúcej strany, to znamená,
že už v čase keď zomrel nebohý S., v tom čase bol podielovým spoluvlastníkom v takom pomere v akom
sa žalujúca strana domáha, to znamená každý v jednej polovici.

Pokiaľ ide o žalobu a určenie, že vec patrí do dedičstva po neb. S. žalujúca strana trvala na tom, že k

začiatku vydržacej lehoty došlo ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva, pričom vydržacia lehota
bola 30 rokov, táto lehota ale mohla podľa žalujúcej strany byť prerušená tzv. stredným občianskym
zákonníkom, ktorý mal účinnosť od r. 1950 do 31. 3. 1964.

Podľa žalujúcej strany vydržacia lehota bola realizovaná od r. 1950 a teda najneskôr k 1. 4. 1964 podľa
žalujúcej strany sa stal právny predchodca žalobkyne podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností

v jednej polovici.

Žalujúca strana doložila dokladmi z r. 1974, keď boli usporiadavané podiely - výnosy, ktoré získali štátne
lesy z produkcie lesných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných. Podľa týchto
dokladov boli podieloví spoluvlastníci každý v jednej polovici, aj keď je pravdou, že to bolo v rozpore
s pozemnoknižným stavom, ktorý bol v tom čase zachytený v pozemkovej knihe, resp. v evidencii

nehnuteľností.Podľa právneho zástupcu žalobkyne žalobca vstúpil do držby niekedy medzi rokmi 1914 až 1938,
pripustil, že o tejto dohode sa niečo rozpráva, no nikto z účastníkov ani ich právnych predchodcov nebol
účastníkom tejto dohody, písomná zmluva žiadna neexistuje. Žalujúca strana v priebehu konania ďalej

trvala na tom, že v zmysle dohody, ktorá bola, resp. mala byť uzatvorená v intervale rokov 1914 až 1939,
nedošlo k reálnej deľbe tak, že každý mal vyčlenenú nejakú konkrétnu časť parcely, ale užívanie bolo
podľa spoluvlastníckych podielov, teda každý v jednej polovici.

Žalovaná strana s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Právny
zástupca žalovaných poukazoval predovšetkým na to, že v priebehu konania nebolo preukázané,

žeby došlo k nejakej reálnej dohode, resp. k dohode o spôsobe užívania parciel, nebolo preukázané
prípadne kto mal byť tým účastníkom, odkedy táto dohoda mala začať platiť a vôbec či teda je daná
dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobkyne. Naopak právny zástupca žalovaných v 1. - 3. rade
poukazovalnavýpiszlistuvlastníctvač.XXX avýpiszlistuvlastníctvač.XXX,kdesúpodielyúčastníkov
vysporiadané tak, že F. F. je spoluvlastníkom v 1-ine predmetných parciel a J. a jeho právni nástupcovia v
podiele 3-in. Rovnaká situácia je na výpise z listu vlastníctva č. XXX, kde právny predchodca žalobkyne

má podiel 1-iny a žalovaní majú podiel 3-in.

Za tejto procesnej situácie rozhodol súd po vykonanom dokazovaní, po výsluchu účastníkov, po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Procesný súd predovšetkým poukazuje na to, že aj žalobkyňa a právny zástupca hovoria o
tom, že dohoda medzi právnymi predchodcami mohla byť urobená niekedy medzi r. 1914 až 1939, to

znamená nikto nevie či táto dohoda bola urobená, kedy bola urobená a aký bol predmet tejto dohody,
pretože nikto z účastníkov vzhľadom na svoj vek nebol účastný tejto dohody. Žalujúca strana sa domáha
rovnosti podielov len z toho, že existuje akési ústne podanie, ktoré je pomerne neurčité v tom, že
každý z účastníkov by mal byť podielovým spoluvlastníkom k predmetným parcelám v jednej polovici,
pričom je rozdiel už v chápaní či ide o ornú pôdu alebo o lesné pozemky. Pre súd to znamená to, že

žalobkyňa nepreukázala vstup svojho právneho predchodcu do držby, teda titul držby, nevie preukázať
ani dobromyseľnosť držby a rovnako nevie preukázať v podstate ani dobu, počas ktorej prípadne právny
predchodca mal tieto pozemky držať, užívať.

Žalujúca strana, teda žalobca sa dožaduje určenia vlastníckeho práva podľa stredného občianskeho
zákonníka podľa §§ 115, 116 Obč. zákonníka. Pritom však musela byť splnená podmienka titulu

dobromyseľnosti a dĺžky držby. Žiadna z týchto okolností nie je nespochybniteľná. Teda nie je
preukázaná existencia dohody, resp. reálnej deľby, čo je podstatným prvkom pre dobromyseľnosť pri
vstupe do držby.

Žalobkyňa v priebehu konania trvala na tom, že od „dohody“, jej dátum vlastne nevieme, užívali právni
predchodcovia nehnuteľnosti v jednej polovici, pričom nikto nepredkladal o tom žiaden dôkaz. Hovorí sa

až od r. 1974, prípadne nasledujúcich, keď malo dôjsť k istej deľbe finančných prostriedkov, išlo o svedka
P., ktorý sa pokúšal deliť výťažok z lesov v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania po jednej
polovici,nožalovanástranastýmnesúhlasiladôvodiac,žejepodielovýmspoluvlastníkomz3-in.Odobe
do r. 1960 sa nič o hospodárení v lesoch nehovorí, hovorí sa všeobecne, že v jednej polovici, no vždy
keď dôjde na konkrétnosti ako boli užívané parcely a lesy, nastáva problém medzi účastníkmi konania.

Žalujúca strana odvodzuje svoje vlastnícke právo titulom vydržania podľa stredného občianskeho
zákonníka, ktorý vydržanie upravoval v §§ 115, 116. Otázka držby je upravená v ust. § 143 Obč.
zákonníka a § 145 Obč. zákonníka, ods. 1, kde je uvedené, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V tomto smere
neexistujú podľa súdu žiadne objektívne dôvody, ktoré by tomu nasvedčovali.

Z dôvodov vyššie uvedených bolo preto potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
a návrh zamietnuť.Dobromyseľnosť, resp. existenciu dohody medzi právnymi predchodcami podielových spoluvlastníkov
žalobca odôvodňoval aj zo zápisnice Lesného závodu, C. v spise na čl. 281, z ktorej je zrejmé, že bol
podielovým spoluvlastníkom parciel v jednej polovici. Pre posúdenie súdu táto zápisnica nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, pretože na liste vlastníctva sú podiely inak vyznačené, rovnako ako boli v
pozemkovej knihe inak vyznačené. To znamená Lesný závod nerešpektoval stav, ktorý bol v pozemkovej
knihe, resp. v evidencii nehnuteľností, pričom jeho rozhodnutie - návrh na prikázanie lesov do povinného
užívania Štátnym lesom nezakladá zmenu vlastníckych vzťahov a v podstate na takto vyšpecifikované
podiely pracovníci Lesného závodu ani nemali právo, boli povinní rešpektovať stav aký je v pozemkovej

knihe, resp. v evidencii nehnuteľností. Ak je tam udávaný stav podiely v jednej polovici, to znamená, že
takýto stav mohol svojim konaním alebo svojou informáciou navodiť právny predchodca žalobcov S.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v merite veci.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).