Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/206/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110220859
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3110220859.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľov 1/

U. N., bytom V. E. XXX, 2/ H. N., bytom R. XXX obaja zast. JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so
sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29 proti odporcom 1/ Y. N., bytom L. nad L., R. XXXX/X, 2/ C.
N., bytom V. E. XXX, 3/ E. J., bytom P., G. XXX/X, 4/ E. Z., bytom V., P. Y. XXX/XX, 5/ J. Z., bytom V.,
P. Y. XXX/XX, všetci zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5 o
určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že darovacia zmluva medzi odporcom 2/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trenčín dňa 27.03.2008 pod V XXX/XXXX j e n e p l a t n á .

U r č u j e s a , že darovacia zmluva medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou,

ktorejvkladbolpovolenýSprávoukatastraTrenčíndňa14.08.2008podVXXXX/XXXX je neplatná.

U r č u j e s a , že darovacia zmluva medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou,
ktorejvkladbolpovolenýSprávoukatastraTrenčíndňa12.11.2008podVXXXX/XXXX je neplatná.

U r č u j e s a , že darovacia zmluva medzi odporkyňou 4/ ako darcom a odporcom 5/ ako obdarovaným,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trenčín dňa 23.02.2010 pod V XXX/XXXX j e n e p l a t n á .

Odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ a 2/ k
rukám ich právneho zástupcu trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50
€ a trovy právneho zastúpenia 421,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa ako opomenutí podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhajú titulom nerešpektovania svojho predkupného práva určenia

neplatnosti právnych úkonov, a to darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trenčín
dňa 27.03.2008 pod V XXX/XXXX, darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trenčín
dňa 14.08.2008 pod V XXXX/XXXX, darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Trenčín dňa 12.11.2008 pod V XXXX/XXXX, darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Trenčín dňa 23.02.2010 pod V XXX/XXXX a kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Trenčín dňa 14.06.2010 pod V XXXX/XXXX. K zdôvodneniu svojho žalobného návrhu uviedli,
že k uvedeným právnym úkonom neudelili svoj súhlas, naopak listinami zo dňa 26.07.2010 sa voči

účastníkom týchto právnych úkonov dovolali relatívnej neplatnosti.Odporcovia žiadali žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Vo veci už bolo rozhodnuté súdom I. stupňa dňa 14.09.2010 tak, že kúpna zmluva medzi odporcom
3/ ako predávajúcim a odporcom 5/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trenčín

dňa 14.06.2010 pod V XXXX/XXXX bola určená za neplatnú a vo zvyšku súd I. stupňa návrh zamietol.
Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a odporcov 3/, 5/ Krajský súd v Trenčíne svojím rozsudkom zo
dňa 26.07.2012, č.k. 19Co/372/2010-164 prvostupňový rozsudok vo vyhovujúcej časti potvrdil a v
zamietajúcej zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že je nevyhnutné zaoberať sa dobromyseľnosťou,
resp. dobrou vierou odporcu 5/, ktorý spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol od

odporkyne 4/ - svojej manželky, ktorá spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla
na základe právnych úkonov, voči ktorým sa navrhovatelia dovolávajú relatívnej neplatnosti, pričom
procesnú zodpovednosť za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti ohľadne dobrej viery
(dobromyseľnosti) pri uzatváraní právneho úkonu nepochybne nesie v danej veci odporca 5/. Za tým
účelom nariadil odvolací súd prvostupňovému súdu vypočuť odporcov 4/ a 5/.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr

zaoberal otázkou, či navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení májú naliehavý právny záujem. Bez splnenia tejto procesnej podmienky totiž súd
nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou

sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo

väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu
právnyvzťahaleboprávoje,alebonieje.Výnimkoujeprípad,keďsaporušenieprávatýkanehnuteľnosti.
Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav vyplývajúci zo zápisu
v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti. I v takomto prípade je však potrebné domáhať sa
určeniavlastníctva, nieurčenianeplatnostiprávnehoúkonu(napr.kúpnejzmluvy);ibažebyišlooprípad,

kedy právo k nehnuteľnosti nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou alebo ak síce bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola už vykonaná poznámka o súdnom konaní (§
34 ods. 2 Katastrálneho zákona v spojení s § 159a O.s.p.). Uvedené však neplatí (a naliehavý právny
záujem nebude daný), ak spornú otázku možno odstrániť mimosúdne, t.j. napríklad vzájomnou dohodou
účastníkov alebo postupom mimo súdneho spotu (32 Odo 498/2004 NS ČR). Taktiež je určovacia

žalobaneprípustnátam,kdeneslúžipotrebámpraktickéhoživota,alelenkuzbytočnémurozmnožovaniu
súdnych sporov (21 Cdo 267/2000 NS ČR).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď právny stav podľa tvrdenia navrhovateľov vyplývajúci zo zápisu
v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, je zrejmé, že navrhovatelia v prejednávanej veci
preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Čo do otázky okruhu účastníkov súd ustálil, že i táto procesná podmienka je v danom prípade splnená,
nakoľko navrhovatelia správne na strane odporcov určili všetkých účastníkov, ktorí boli účastníkmi
napadnutých hmotnoprávnych úkonov. Tým je splnená aj podmienka okruhu účastníkov.Po preukázaní splnenia vyššie uvedených procesných podmienok určovacej žaloby, pristúpil súd k
skúmaniu dôvodnosti žalobného návrhu, čo do vecnej stránky sporu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vrátení veci odvolacími súdom doplnil

dokazovanie o výsluch odporcov 4/ a 5/ a zistil tento skutkový stav:

Z pripojených vkladových spisov Správy katastra V. súd zistil, že odporkyňa 4/ nadobudla podiely na
sporných nehnuteľnostiach na základe právnych úkonov, ktorých vklad bol Správou katastra V.
povolený v priebehu roku 2008, a to konkrétne darovacou

zmluvou od odporcu 2/ dňa 27.03.2008 pod V XXX/XX a darovacími zmluvami od odporcu 1/ dňa
14.08.2008 pod V XXXX/XXXX a dňa 12.11.2008 pod V XXXX/XXXX. Z pripojených vkladových spisov

Správy katastra V. ďalej súd zistil, že odporca 5/ nadobudol podiely na sporných nehnuteľnostiach
v priebehu roku XXXX, a to konkrétne darovacou zmluvou od svojej manželky odporkyne 4/ dňa
23.02.2010 pod V XXX/XXXX a kúpnou zmluvou od odporcu 3/ dňa 14.06.2010 pod V XXXX/XXXX.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia 4/ a 5/ sú manželmi. Rovnako medzi účastníkmi nebolo
sporné a vyplýva to i z listín zo dňa 26.07.2010 označených ako „Dovolanie sa neplatnosti právnych

úkonov“, že navrhovatelia sa dovolali dňa 27.07.2010 voči odporcom relatívnej neplatnosti sporných
právnych úkonov.

Porovnanímdátumov,t.j.účinkovvkladujednotlivýchzmlúvadátumuodstúpeniaodnapadnutýchzmlúv
je zrejmé, že k ďalšiemu prevodu, a to medzi odporcami 4/ a 5/ došlo približne 5 mesiacov (23.02.2010)
pred tým, než sa navrhovatelia dovolali (26.07.2010)

relatívnej neplatnosti pôvodných zmlúv.

Odporkyňa 4/ vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom 5/ - jej manželom majú od roku 2007
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo z dôvodu, že odporca 5/ podniká a týmto spôsobom chceli
ochrániť majetok rodiny pre prípad neúspechu odporcu 5/ v podnikaní. Po zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva odporcovia 4/ a 5/ ako manželia spísali dohodu o vyporiadaní zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva tak, že všetky hnuteľné i nehnuteľné veci nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva odporkyňa 4/. V V. E. odporcovia 4/ a 5/ spoločne užívajú chatu s priľahlým
pozemkom. Chata i priľahlý pozemok je vo výlučnom vlastníctve odporkyne 4/. Napriek tomu sa v
prevažnej miere o chatu a okolité pozemky stará odporca 5/, a to už viac ako 11 rokov. K samotným
darovacím zmluvám, ktoré sú predmetom konania odporkyňa 4/ uviedla, že C. N. ako i Y. N. sa

rozhodli obdarovať ju z dôvodu, že sa im už nechcelo tieto pozemky obrábať a starať sa o ne.
Uvedené pozemky priamo susedia s pozemkom, na ktorom stojí vyššie uvedená chata vo výlučnom
vlastníctve odporkyne 4/. Skutočnosť, prečo odporkyňa 4/ následne uvedené darované podiely previedla
na odporcu 5/ zdôvodnila tým, že mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. Pokiaľ na odporcu
5/ nepreviedla chatu s pozemkom, na ktorom je chata postavená, neučinila tak preto, lebo ako

doslova povedala „jednoducho nechcela“. Odporkyňa 4/ vo svojej výpovedi potvrdila, že mala záujem o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, z ktorého dôvodu oslovila ostatných podielových
spoluvlastníkov prostredníctvom svojej advokátky na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva. Ako reagovali ostatní spoluvlastníci na návrh, o tom ju jej advokátka
neinformovala. Odporkyňa 4/ ďalej priznala, že krátko potom, ako oslovila ostatných spoluvlastníkov

na zrušenie podielového spoluvlastníctva, previedla darované podiely na svojho manžela - odporcu 5/,
ktorý následne opätovne vyzval ostatných spoluvlastníkov na uzavretie dohody o zrušení podielového
spoluvlastníctva. To, prečo boli najskôr predmetné nehnuteľnosti darované jej a následne sa previedli
na jej manžela - odporcu 5/, to zdôvodniť nevedela.

Odporca 5/ vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané jeho manželkou - odporkyňou 4/. Uviedol,

že spočiatku bol v presvedčení, že C. a Y. N. darovali sporné podiely jemu a jeho manželke spoločne.
Bol to práve on, ktorý prvý oslovil C. a Y. N., aby im ich podiely ponúkli. Dôvodom, prečo na darovacíchzmluvách len jeho manželka odporkyňa 4/ môže byť, že v tom čase už mali zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo. Následne odporca 5/ požiadal svoju manželku odporkyňu 4/, aby mu sporné podiely
darovala, a to z dôvodu, že sa chcel o uvedené podiely a celú záležitosť postarať sám ako muž. On sa

totiž staral o uvedené pozemky, čistil ich, mal k nim väčší vzťah ako odporkyňa 4/, všetko to financoval
a scelenie pozemkov bol jeho nápad. Jediným záujmom odporcu 5/ bolo sceliť uvedené pozemky s
pozemkami pod chatou. Uvedené okolité pozemky boli zanedbané, na pozemok pri chate prerastala
burina.

Z listiny zo dňa 12.01.20010 označenej ako návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva adresovanej U. N. ako i H. N. vyplýva, že odporkyňa 4/ sa prostredníctvom svojej
advokátky domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou.

Z listiny zo dňa 08.02.2010 označenej ako vyjadrenie k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorú adresovali navrhovatelia prostredníctvom svojho advokáta odporkyni 4/, resp.
jej advokátke vyplýva, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považujú
navrhovatelia za predčasný z dôvodu, že odporkyňu 4/ nepovažujú za jedného z podielových

spoluvlastníkov, keď napádajú relatívnu i absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na základe ktorých
nadobudla sporné podiely. Vzhľadom k tomu advokát navrhovateľov navrhol vyčkať do skončenia
súdneho sporu ohľadne určenia neplatnosti právnych úkonov. Uvedené vyjadrenie prevzala advokátka
podľa doručenky dňa 09.02.2010.

Z listiny zo dňa 01.03.2010 označenej ako návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva adresovanej U. N. ako i H. N. vyplýva, že odporca 5/ sa prostredníctvom svojej
advokátky domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V súdnej praxi, a to i v judikatúre Najvyššieho súdu či už Slovenskej republiky alebo Českej republiky
sa v poslednej dobe stala spornou otázka, či sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného prevádzajúceho
nehnuteľnosti, ktorý od zmluvy o prevode nehnuteľnosti či už odstúpil alebo pokiaľ išlo o prevod relatívne

neplatný, sa relatívnej neplatnosti dotknutá osoba účinne dovolala, a to i v prípade, že jeho
právny nástupca ešte pred odstúpením od zmluvy alebo ešte pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti
túto nehnuteľnosť platne previedol na tretiu osobu. Podľa jedného názoru vychádzajúceho z výkladu
zaujatého už skôr napr. R 44/2000, odstúpením od zmluvy (a teda i dovolaním sa relatívnej
neplatnosti) zaniká od samotného počiatku právny titul, na základe ktorého nadobudol účastník zmluvy

vlastnícke právo. V dôsledku toho sa obnovuje v plnej miere pôvodný právny stav, a to i v prípade, že
nadobúdateľ ešte skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy (alebo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti),
previedol platne nehnuteľnosť na tretiu osobu. Základnou argumentáciou tohto názoru je, že
zrušením zmluvy od počiatku zaniká právny titul, na základe ktorého

nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Pretože sa nadobúdateľ pri tomto výklade

vlastne nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti, boli zrušením zmluvy od počiatku odstránené i účinky
vkladu jeho vlastníckeho práva. Za tohto stavu veci preto nemohla ani tretia osoba nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože jej nadobúdateľ nemohol previesť právo, ktoré sám nemal.
Skutočnosť, že tretia osoba bola pri nadobúdaní vlastníctva v dobrej viere, nie je podľa tohto názoru
rozhodná. Podľa iného názoru, ktorý naopak znamená odklon od doterajšej súdnej praxe (R 44/2000)

sa vlastnícke právo pôvodného prevádzajúceho, ktorý od zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti odstúpil
(alebo ktorý bol účastníkom právneho úkonu ktorého relatívnej neplatnosti sa dovolala dotknutá osoba),
neobnovuje i v prípade, že jeho právny nástupca pred odstúpením od zmluvy (pred dovolaním sarelatívnej neplatnosti) platne previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu. Tento názor sa ako o základný
argument opiera o princípy právnej istoty a ochrany dobrej viery nadobúdateľa, ktoré sú pri zaujatí
prvého názoru otrasené. Nadobúdateľ by bol pri svojom vlastníckom práve stále v ohrození, že môže

o svoje vlastnícke právo prísť. Vychádzajúc zo súčasnej judikatúry a jej záverov je treba prisvedčiť
názoru uvedenému na druhom mieste. Odstúpenie od zmluvy ako i dovolanie sa relatívnej neplatnosti
je záležitosť, ktorá sa odohráva len medzi stranami a nemá vplyv na právne postavenie tretej osoby,
ktorá medzitým v dobrej viere nadobudla platne vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V tomto smere, t. j.
uvedený právny názor potvrdil vo svojom náleze i Ústavný súd ČR pod sp. zn. 77/2000. Ako však bolo

zdôraznené v cit. náleze Ústavného súdu ČR, ochranu vlastníckeho práva možno tretej osobe poskytnúť
len v prípade, že vecné právo nadobudla v dobrej viere a bez rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka.

Rovnaký právny názor o nevyhnutnosti zaoberať sa dobromyseľnosťou nadobúdateľa a vyvodiť z toho
právne závery vyslovil vo svojom čiastočne zrušujúcom rozsudku i odvolací súd, ktorým právnym
názorom je súd I. stupňa viazaný.

V prejednávanej veci ide o prípad, keď v čase prevodu vlastníckeho práva, resp. podielu na sporných

nehnuteľnostiach, z odporkyne 4/ na odporcu 5/ neboli právne úkony, ktoré predchádzali uzavretiu
darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2010, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. pod V XXX/XXXX,
nikým spochybnené a napadnuté (k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo takmer po 5 mesiacoch
po zavkladovaní darovacej zmluvy v prospech odporcu 5/). Posúdenie, či odporca 5/ platne od svojej
manželky odporkyne 4/ nadobudol sporné nehnuteľnosti do svojho podielového spoluvlastníctva v

príslušnom podiele tak závisí len na jedinej otázke, a to, či odporca 5/ bol pri nadobúdaní dobromyseľný.
Preukázanie dobromyseľnosti odporcu 5/ v tomto konaní zaťažovalo - ako výslovne uviedol Krajský súd
v V. - výlučne len odporcu 5/. Po vypočutí nielen odporcu 5/ ale i odporkyne 4/ súd musel skonštatovať,
že dôkazné bremeno o dobromyseľnosti odporcu 5/ pri nadobúdaní sporných podielov nebolo zo strany
odporcu 5/ unesené. Ani odporca 5/ a ani odporkyňa 4/ súdu nedokázali náležitým spôsobom zdôvodniť

opätovný scudzovací prevod sporných podielov z odporkyne 4/ na odporcu 5/. Súd teda neuveril
odporcom 4/ a 5/, že jediným dôvodom darovania sporných podielov z odporkyne 4/ na odporcu 5/ bolo
to, že odporca 5/ má väčší citový vzťah k uvedeným pozemkov, že scelenie bolo jeho nápadom, ktorý aj
on financoval a pod. Naopak, súd je presvedčený, že jediným motívom darovania sporných podielov z
odporkyne 4/ na odporcu 5/ bolo obísť predkupné právo navrhovateľov, resp. nárokov z neho plynúcich.

Nasvedčuje tomu nielen nepresvedčivé zdôvodnenie odporcov 4/ a 5/ ohľadne darovania medzi nimi,
ale najme časová súvislosť, keď k opätovnému scudzeniu sporných podielov (k darovaniu z odporkyne
4/ na odporcu 5/) došlo

bezprostredne po tom, ako advokát navrhovateľov spochybnil vo svojom vyjadrení na návrh na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva platnosť prevodu, resp. poukázal na relatívnu neplatnosť

právneho úkonu, na základe ktorého odporkyňa 4/ nadobudla sporné podiely. Vyjadrenie advokáta
navrhovateľov prevzala advokátka dňa 09.02.2010 a dňa 15.02.2010 bola spísaná darovacia zmluva
medzi odporcami 4/ a 5/. Nemožno teda inak ako ustáliť, že odporca 5/ ako obdarovaný nebol
dobromyseľný pri nadobúdaní sporných podielov. Jeho nedobromyseľnosť tak spôsobuje, že nemôže
požívať právnu ochranu ako vlastník, ktorý v dobrej viere nadobúda vlastníctvo. Úkon, na základe

ktorého odporca 5/ nadobudol vlastníctvo k sporným podielom je teda absolútne neplatným právnym
úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to preto, že obchádza zákon. Ako už bolo vyššie
naznačené, práve týmto úkonom sa malo obísť predkupné právo navrhovateľov, resp. právo vyplývajúce
z porušenia predkupného práva. Preto súdu nezostávalo iné ako vyniesť rozsudok, ktorým darovaciu
zmluvu medzi odporkyňou 4/ ako darcom a odporcom 5/ ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra V. dňa 23.02.2010 pod V XXX/XXXX vyhlásil za neplatnú.

Pokiaľ ide o zvyšné napádané právne úkony, na základe ktorých odporkyňa 4/ nadobudla darom od
odporcov 2/ a 3/ sporné podiely, tieto súd taktiež musel vyhlásiť za neplatné. Medzi stranami nebolo
sporné, že navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci mali predkupné právo, ktoré však bolo darovacou
zmluvou medzi odporcom 2/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou (vklad povolený Správou

katastra V. dňa XX.XX.XXXX pod V XXX/XXXX), ako i darovacou zmluvou medzi odporcom 1/ ako
darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou (vklad povolený Správou katastra V. dňa 14.08.2008 pod
V XXXX/XXXX) a taktiež darovacou zmluvou medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 4/ akoobdarovanou (vklad povolený Správou katastra V. dňa 12.11.2008 pod V XXXX/XXXX) porušené, a
ktorého porušenia - relatívnej neplatnosti sa navrhovatelia riadne voči nim dovolali.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Za použitia vyššie cit. ust. zákona súd jednoznačne musel ustáliť, že i vo zvyšnej časti je žalobný
návrh dôvodný, a rovnako i darovacia zmluva medzi odporcom 2/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako

obdarovanou (vklad povolený Správou katastra V. dňa 27.03.2008 pod V XXX/XXXX), ako i darovacia
zmluva medzi odporcom 1/ ako darcom a odporkyňou 4/ ako obdarovanou (vklad povolený Správou
katastra Trenčín dňa 14.08.2008 pod V XXXX/XXXX) a taktiež darovacia zmluva medzi odporcom
1/ ako darcom a odporkyňou 4/

ako obdarovanou (vklad povolený Správou katastra Trenčín dňa 12.11.2008 pod V XXXX/XXXX) sú

neplatnými právnymi úkonmi.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovatelia, ktorí mali úspech voči odporcom majú voči nim podľa §142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania, ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za odvolanie vo výške 99,50 € a
trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (odvolanie z 27.10.2010, vyjadrenie k odvolaniu

z 15.11.2010) po 55,49 €, 2 x 7,21 € režijný paušál, 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní
18.09.2012 po 58,69 €, 1 x 7,63 € režijný paušál, náhrada za stratu času za 8 polhod. po 12,71 € a
cestovné 78,75 € zvýšenými o 20 % DPH 49,35 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.