Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/900/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202526
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613202526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobkyne P. Š., W. Q. X., X. XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospudka, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 1,
proti žalovanému U. O., W. Q. U. XXX, zastúpenému Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Advokátska
kancelária Poprad, Štefánikova 882, o 12.600,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.08.2014 č.k. 11C/73/2013-113 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet Advokátskej kancelárie Hovan, Hospůdka s.r.o., ul. Ing.
Kožucha 1, Spišská Nová Ves náhradu trov odvolacieho konania 354,22 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 12.600,- eur s 9
% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2010 do zaplatenia a trovy konania 2.656,17 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému zaplatiť štátu na účet súdu súdny poplatok vo výške 226,50
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
dňa 11.05.2009 uzavreté písomná zmluva označená ako Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva, ktorá v sebe obsahovala zmluvu o pôžičke. V bode II ods. 2 zmluva obsahovala písomné

uznanie záväzku žalovaného dlžníka v zmysle § 558 Obč. zákonníka a v bode III a nasl. na
zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi účastníci uzavreli v zmysle § 553 Obč. zákonníka
zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckych práv dlžníka v prospech veriteľa k
vyšpecifikovaným hnuteľným veciam. Súd prvého stupňa z obsahu zmluvy o pôžičke, pokladničného
dokladu ISTROBANKY, a.s., ako aj príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným a
uznania dlhu samotným žalovaným v bode II ods. 2 zmluvy mal za preukázané, že žalobkyňa reálne
poskytla žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté. Naopak

žalovaný neprodukoval žiadny relevantný dôkaz na preukázanie splnenia dlhu ani na spochybnenie
nároku žalobkyne a z toho dôvodu má súd za to, že neuniesol svoje dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalovaného, že zmluva bola vyhotovená žalobkyňou na záchranu jej majetku pri realizácii
exekúcie súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Sopkom, toto súd považuje za nelogické a účelové,
pretože nútený výkon exekúcie sa realizoval dňa 30.09.2010 a zmluva o pôžičke bolo uzavretá viac ako
rok predtým, teda dňa 11.05.2009. Iné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný neprodukoval.
Súd neakceptoval ani obranu žalovaného, že žalobkyňa v zmluve o odplatnom odstúpení pohľadávky zodňa 12.05.2011 uzavretej medzi ňou a svedkom U. M. vyhlásila, že pohľadávky vo vzťahu k jeho osobe
sú v plnom rozsahu vyporiadané a že si do budúcna nebude z uvedených právnych titulov uplatňovať
žiadne nároky, pretože zmluva sa týkala dvoch podnikateľských subjektov a to P. Š. - F., X. XXX/XX, X.

s identifikačným číslom 43 261 990 a U. O. - X., U. XX s identifikačným číslom 37 708 945 a účastníkmi
zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania sú dve fyzické osoby - nepodnikatelia, P. Š. Y. U. O..

Súd prvého stupňa námietku žalovaného, že ide o predčasnú žalobu, keďže žalobkyňa si mala
predovšetkým uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému zlúčených vecí, ktorými zabezpečila
splnenie záväzku dlžníka, až následne zvyšok mohla žalovať neakceptoval, pretože súd prvého stupňa

má za to, že Zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckych práv dlžníka v prospech
veriteľa je iba jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorý má motivovať dlžníka splniť záväzok a
veriteľovi poskytnúť v prípade nesplnenia dlhu možnosť, nie však povinnosť, ťažiť z prevedeného práva.
Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi, ale pri
riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou
zabezpečenia. Avšak skutočnosť, že záväzok dlžníka bol zabezpečený týmto inštitútom nemôže brániť

veriteľovi, aby si svoje základné právo uplatnil v riadnom konaní pred súdom. Vzhľadom k tomu mal súd
prvého stupňa za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny je v celom rozsahu opodstatnený,
preto žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka
a o súdnom poplatku s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. 71/1992 Zb.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., preto priznal žalobkyni plnú náhradu

trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a to Advokátskej kancelárie PRO iURE s.r.o.,
Bratislava 4 úkony právnej pomoci + režijný paušál, k tomu plus cestovné z Bratislavy do Spišskej Novej
Vsi a späť, ako aj trovy právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie Hovan, Hospudka s.r.o. a to za 2
úkony právnej pomoci + režijný paušál a DPH.

Protitomutorozsudkusavčasodvolalžalovaný.Poukázalnato,ževpriebehuceléhokonaniažalobkyňa

nespochybňovala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, sama sa niekoľkokrát naň odvolala pred
súdom a tvrdila, že je vlastníčkou veci v tejto zmluve uvedených. Pokiaľ sa stala riadnou vlastníčkou
hnuteľných vecí, jej právne kroky mali smerovať k speňaženiu predmetnej zábezpeky a k uspokojeniu
svojej pohľadávky. Uviedol, že tieto veci riadne uskladnil, neužíva ich a je ochotný a pripravený žalobkyni
vydať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval aj za nepreskúmateľné. Má za to, že zmluva je

od počiatku neplatná a na túto nie je možné prihliadať tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa. Ďalej
má za to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými argumentami a najmä žalovaným vznesenou
námietkou premlčania, ktorá je relevantným argumentom, keďže z reálneho právneho úkonu akým je
ústna zmluva o pôžičke nevie kedy bola medzi účastníkmi dohodnutá jej splatnosť. V tomto smere
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktoré by túto skutočnosť ozrejmilo a teda môže konštatovať, že

za určitých okolností by mohol byť nárok aj premlčaný. Uviedol, že ak doba vrátenia pôžičky v zmluve
nebola dojednaná, keďže zmluva o pôžičke neexistuje, dlžník je povinný vrátiť hneď prvý deň potom,
čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Táto otázka však nebola žiadnym spôsobom zodpovedaná a teda je
možné, že by nárok žalobkyne mohol byť premlčaný, pretože lehota na vrátenie mohla žalovanému
začať plynúť už 12.05.2009 a návrh bol na súd doručený dňa 14.02.2013.

Vzhľadom k tomu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania, rozsudok
vyhlásil verejne s poukazom na ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne vo veci aj rozhodol.Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,

na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd má za to, že odvolacie námietky žalovaného sú v celom rozsahu neopodstatnené, s
odvolacími námietkami sa v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého
rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa premlčania uvedeného nároku, odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

zo dňa 11.05.2009 vyplýva uznanie záväzku vo výške 12.600,- eur, titulom pôžičky a súčasne záväzok
na jeho splnenie v dohodnutom termíne. Vzhľadom k tomu potom s poukazom na § 110 ods. 1 O.s.p.,
ak dlžník písomne uznal dlh, čo do dôvodu a výšku premlčuje sa tento dlh za 10 rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo. Ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty.

Keďže v uznaní záväzku nebola uvedená lehota na plnenie, možno mať za to, že v danom prípade je
premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku 10-ročná, a preto táto námietka zo strany žalovaného nie
je opodstatnená.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto priznal
úspešnej žalobkyni náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu vo

výške 287,14 eur, 1-krát režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH 59,04 eur, spolu 354,22 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.