Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o, Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927
795 proti odporcovi: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, v konaní o zaplatenie 487,72 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
4C/183/2014-77 zo dňa 17. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 27. 09. 2005 v
znení Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorená Zmluva o bežnom
účte, predmetom ktorej bol okrem iného aj povolené prečerpanie na účte v prípade, ak odporca splní
kritéria stanovené bankou. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi veriteľom a odporcom sa
jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže odporcovi bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte na kreditnú kartu. Na zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom sa preto vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. V

zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úroky, poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve, keď podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma. Za platné
zmluvné dojednanie nemožno považovať Všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Tieto majú slúžiť
na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho
charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd
preto navrhovateľovi nepriznal veriteľom účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené v Zmluve

o poskytnutí povoleného prečerpania a pri zisťovaní dôvodnosti právnym predchodcom navrhovateľa
účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadal. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd
prihliadol k skutočnému čerpaniu úveru formou výberu, výberu kartou a trvalého príkazu na úhradu
(inkaso) a zohľadnil odporcom vykonané vklady. Rozdiel medzi debetnými operáciami 313,43 Eur plus
2.714,33 Eur tak predstavuje 3.027,76 Eur a kreditnými operáciami 3.039,80 eur, t.j. 12,14 Eur v
prospech odporcu. Keďže navrhovateľovi neprislúchajú úroky a poplatky a má nárok len na vrátenie tzv.
čistej istiny, súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal úspech vo veci, právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže tento si trovy konania neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ nesúhlasiac s názorom

súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na znenie zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorý sa nebude vzťahovať na predmetnú zmluvu. Súd preto nesprávne postupoval keď označil úver ako
bezúročný a bez poplatkov. Uplatnený nárok riadne a podrobne špecifikoval, zároveň doložil do súdneho
spisu listiny preukazujúce uplatnený nárok. Predložené listiny považoval za jednoznačné dôkazy o
pravosti a výške pohľadávky. Žiadal, aby súd odvolaniu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, konštatuje, že

prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci
a vykonal dokazovanie a následne vo zvyšnej časti dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé

inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
stranedruhej.Prvostupňovýsúdvykonalrozsiahledokazovanie,dôkazyhodnotilvsúladesustanovením
§ 132 O. s. p., to znamená, všetky dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach,
pričom z nich vyvodil správny záver.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd musel vychádzať z právneho stavu v
čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2005 medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom ako i zo znenia Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX. zo dňa 27.9.2005 a Dodatku k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 29.3.2006.

Pre povolené prečerpanie účtu bol relevantný práve Dodatok zo dňa 29.3.2006, ktorého predmetom
bolo zriadenie účtu Bankou pre Majiteľa účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania k Účtu; Zákon č.
258/2001 Z.z. s účinnosťou ku dňu uzavretia predmetného Dodatku (t.j. do 30.6.2006) neobsahoval
ustanovenia, ktoré by „úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte“
vyňali z pod jeho režimu. Ustanovenie § 1 ods. 3 prvá veta zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré uviedol vo

svojom odvolaní navrhovateľ bolo prijaté až s účinnosťou od 1. júla 2006, a teda je aplikovateľné až na
vzťahy, ktoré vznikli po tomto dátume. Prvostupňový súd teda vychádzal z právneho predpisu, ktorý v
bol účinný v čase uzavretia nielen samotnej zmluvy, ale aj oboch dodatkov a správne aplikoval režim
zákona č. 258/2001 Z.z. na daný prípad.

Odvolací súd poukazuje takisto aj na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, a to aj finančného spotrebiteľa,

nakoľko Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú
väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej
únie (napríklad aj zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej
úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru
alebo pri poskytovaní služieb.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nijako nespochybňuje správnosť predložených listinných
dôkazov navrhovateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že považoval povolené prečerpanie peňažnýchprostriedkov za bez úročné a bez poplatkov nemohol priznať navrhovateľovi výšku pohľadávky tak
ako si ju uplatnil. Po odpočítaní sumy, ktorú odporca vrátil navrhovateľovi dospel prvostupňový súd k
správnemu záveru, že odporca vrátil navrhovateľovi viac finančných prostriedkov ako reálne od neho

dostal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudku prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol

krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.