Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/557/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215574
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1105215574.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci

žalobcu: J. L., Rimavské Janovce 444, Rimavské Janovce, IČO: 32 980 027, zast.: JUDr. Martin Kováčik,
advokát, Radlinského 1729, Dolný Kubín proti odporcovi: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49,
Bratislava, IČO: 31 378 528 o zaplatenie 11.764,29 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 705,88 EUR, a to
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.04.2005 doručenou súdu dňa 22.04.2005 sa žalobca domáha od súdu vydania
rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie 11.764,29 EUR s príslušenstvom.

Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Leasingovej zmluvy č. Z., uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 18.02.2000, žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou leasingu žalobcovi ako
nájomcovi nákladný automobil MAN 19403, s dobou nájmu (leasingu) dohodnutou na 36 mesiacov.

Žalobca v žalobe rovnako uviedol, že na základe Leasingovej zmluvy č. Z., uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 18.02.2000, žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou leasingu žalobcovi ako
nájomcovi náves GROENEWEGEN, pričom doba trvania nájmu (leasingu) bola dohodnutá na 48
mesiacov.

Rozhodnutím zo dňa 27.04.2001 Colný úrad Fiľakovo rozhodol o zaistení tovaru, ktorý bol
predmetom vyššie uvedených leasingových zmlúv z dôvodu neuhradenia colného dlhu dodávateľom

TRASEXPRESS PLUS, s.r.o. a následne dňa 12.05.2001 došlo k zaisteniu uvedeného tovaru.

Listom zo dňa 15.05.2001 žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od leasingovej zmluvy a to z
dôvodu, že mu boli predmety vyššie uvedených leasingových zmlúv zaistené v colnom konaní pre
nezaplatenie colného dlhu. Žalobca mal za to, že došlo k zmareniu základného účelu leasingových
zmlúv zo strany žalovaného, čo je v zmysle § 356 Obchodného zákonníka dôvod na odstúpenie.
Žalovaný listom zo dňa 23.05.2001 oznámil žalobcovi, že odstúpenie od leasingových zmlúv považujeza bezpredmetné. Listom zo dňa 31.05.2001 oznámil žalovaný žalobcovi, že s okamžitou platnosťou
odstupuje od leasingových zmlúv.

Listom zo dňa 03.07.2001 sa právny zástupca žalobcu obrátil na žalovaného s požiadavkou, aby

žalovaný z titulu vyúčtovania leasingových zmlúv (nespotrebovaných častí akontácie a príslušenstva)
zaplatil žalobcovi z leasingovej zmluvy Z. sumu 292.500,- Sk a z leasingovej zmluvy Z. sumu 83.600,-
Sk, spolu 376.100,- Sk. Nakoľko žalovaný uvedenú sumu dobrovoľne nezaplatil, domáha sa žalobca
jej zaplatenia predmetnou žalobou. Žalobca taktiež žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
18 % ročného úroku z omeškania od 16.05.2001 a k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č. k. 27Cb/557/2005 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 21.674,- Sk zastavil a
pripustil zmenu žaloby tak, že petit zmenenej žaloby znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
354.426,- Sk spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 354.426,- Sk od 16.05.2001 až do
zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Uznesením č. k. 27Cb/557/2005-102 zo dňa 26.07.2010 súd zastavil konanie v časti úroku z omeškania

vo výške 18 % od 16.05.2001 do 23.05.2001 zo sumy 11.764,79 €. Súd pripustil zmenu žaloby tak, že
petit zmenenej žaloby znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.764,79 € a nahradiť
trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi a to
Leasingovou zmluvou č. Z., Leasingovou zmluvou č. Z., Zálohovou faktúrou č. B., Zálohovou faktúrou

č. B., Splátkovým kalendárom k Zmluve Z., Splátkovým kalendárom k zmluve Z., Protokolom o prevzatí
predmetu leasingu k Z., Protokolom o prevzatí predmetu leasingu k Z., Všeobecnými leasingovými
podmienkami žalovaného, Zmluvou č. G. o vyplnení a použití blanco zmeniek zo dňa 18.02.2000,
Zmluvou č. G. o vyplnení a použití blanco zmeniek zo dňa 18.02.2000, Rozhodnutím o zaistení
tovaru Colným úradom Fiľakovo zo dňa 27.04.2001 č.j.: XXXXXX/XXXX t.r.-G.-M., Žiadosťou žalobcu

o vybavenie colného dlhu zo dňa 30.04.2001 a 09.05.2001, Odstúpením žalobcu od vyššie uvedených
leasingových zmlúv zo dňa 15.05.2001, Vyjadrením žalovaného k odstúpeniu od leasingových zmlúv zo
dňa 23.05.2001, Predčasným ukončením leasingovej zmluvy a Výzvou na úhradu dlžných pohľadávok
s príslušenstvom zo dňa 31.05.2001 (leasingová zmluva č. Z.), Predčasným ukončením leasingovej
zmluvy a Výzvou na úhradu dlžných pohľadávok s príslušenstvom zo dňa 31.05.2001 (leasingová

zmluva č. Z.), Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.07.2001, výpismi žalobcu a žalovaného z
obchodného registra ako aj celým obsahom spisu.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového a právneho stavu rozhodol súd vo veci
Rozsudkomč.k.27Cb/557/2005-129zodňa25.10.2010,ktorýmsúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
sumy 11.764,79 € s 18 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2001 až do zaplatenia zo sumy

11.764,79 € a na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 624,21 a trov právneho zastúpenia 2594,16
€ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd po vykonanom dokazovaní považoval žalobcom
uplatnený nárok za nesporný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe leasingovej zmluvy č. Z. zo dňa
18.02.2000 žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou leasingu žalobcovi ako nájomcovi nákladný

automobil MAN 19403, pričom doba leasingu bola dohodnutá na 36 mesiacov. Na základe leasingovej
zmluvy č. Z. zo dňa 18.02.2000 žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou leasingu žalobcovi ako
nájomcovi náves GROENEWEGEN, pričom doba trvania leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi vzniknutý na základe leasingových zmlúv posúdil súd podľa § 269
odsek 2 Obchodného zákonníka, s tým, že v zmluvách bol určený predmet záväzkov účastníkov a

súčasťou zmlúv boli všeobecné zmluvné podmienky, ktoré podrobne upravovali práva a povinnosti
zmluvných strán.Súd mal preukázané, že rozhodnutím zo dňa 27.04.2001 Colný úrad Fiľakovo rozhodol o zaistení
tovaru, ktorý bol predmetom vyššie uvedených leasingových zmlúv z dôvodu neuhradenia colného dlhu
dodávateľom TRASEXPRESS PLUS, s.r.o. a následne dňa 12.05.2001 došlo k zaisteniu uvedeného

tovaru. Listom zo dňa 15.05.2001 žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od leasingových zmlúv
a to z dôvodu, že mu boli predmety vyššie uvedených leasingových zmlúv zaistené v colnom konaní
pre nezaplatenie colného dlhu. Odstúpenie žalobcu od obidvoch leasingových zmlúv listom zo dňa
15.05.2001 posúdil súd ako jednostranný úkon urobený podľa § 356 odsek 1 Obchodného zákonníka
s poukazom na zmarenie základného účelu leasingových zmlúv, s tým, že tento úkon bol žalovanému

doručený najneskôr dňa 23.05.2001, kedy sa žalovaný listom z uvedeného dňa k odstúpeniu žalobcu
vyjadril. Súd dospel k názoru, že ak žalovaný ako leasingová spoločnosť nesplnila svoj v podstate
jediný záväzok, a to prefinancovať predmet leasingu, porušila tak leasingovú zmluvu a nebolo teda
vôbec možné cieľ leasingu naplniť. Cieľom a ekonomickou podstatou leasingu je totiž vyplácanie
nákladov obstarania predmetu leasingu (inak povedané leasingovej ceny prostredníctvom leasingových
splátok po dobu trvania leasingu a nadobudnutie vlastníctva predmetu leasingu prijímateľom leasingu).

Z predložených listinných dôkazov súd ustálil, že Colný úrad predmet leasingu predal na uspokojenie
colného dlhu (k tejto skutočnosti sa žalovaný v priebehu celého súdneho konania nevyjadril), a teda v
tomto prípade by sa podľa názoru súdu nenaplnilo ani oprávnenie prijímateľa leasingu na nadobudnutie
vlastníctva k predmetu leasingu za zostatkovú cenu (spravidla len symbolická 1.000,- Sk alebo 100,00
€), čo je len druhotný dôsledok. Súd tak považoval odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv podľa §

356 odsek 1 Obchodného zákonníka za odôvodnené a v súlade so zákonom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu napadol žalovaný podaním v zákonnej lehote odvolania
zo dňa 29.11.2010 doručeného súdu dňa 02.12.2010, ktorým žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.01.2011 doručenom súdu dňa

17.01.2011, ktorý navrhol súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania napadol žalobca podaním odvolania zo dňa
26.11.2010 doručeného súdu dňa 02.12.2010.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/3/2011 - 158 zo dňa 29.09.2011
rozhodol v rámci odvolacieho konania tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25.10.2010 č. k.

27Cb/557/2005 - 129 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia Krajský súdu v Bratislave uviedol, že z vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa bol jednoznačne preukázaný vznik obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi na
základe leasingových zmlúv, ktoré súd správne posúdil ako zmluvy inominátne uzavreté podľa ust. §
269 odsek 2 Obchodného zákonníka, súčasťou ktorých boli aj všeobecné zmluvné podmienky, ktoré

podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôvodov pre predčasné ukončenie
zmlúv. V článku 1.1. VLP je jednoznačne uvedený účel zmlúv „umožniť nájomcovi (žalobcovi) užívať
za úhradu určitú vec alebo súbor vecí, ktorý je vo vlastníctve prenajímateľa (žalovaného) po celú dobu
platnosti zmluvy“. V článku 2.8. VLP je uvedené, že „nájomca (žalobca) nie je oprávnený od zmluvy
počas celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah“. Obchodný

zákonník upravuje spôsob zániku nesplneného záväzku odstúpením od zmluvy podľa ust. § 344 až
351 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia sú s poukazom na ust. § 263 odsek 1 Obchodného
zákonníka ustanoveniami dispozitívnymi. Rovnako ust. § 356 Obchodného zákonníka je ustanovením
dispozitívnym, a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť, alebo ho môžu vylúčiť, a to v rámci
zmluvnej voľnosti strán. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa odstúpením od zmluvy žalobcu

listom zo dňa 15.05.2001 nezaoberal v súvislosti s vylúčením „akejkoľvek“ možnosti žalobcu od zmluvy
odstúpiť tak, ako to bolo dohodnuté v bode 2.8 VPL a neposudzoval z pohľadu VPL platnosť alebo
neplatnosť odstúpenia od zmluvy ako otázku prejudiciálnu.Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia zaviazal súd prvého stupňa
povinnosťou opätovne posúdiť nárok žalobcu v súlade so zmluvami a VPL.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd po vrátení veci z odvolacieho súdu na ďalšie konanie nariadil vo veci pojednávanie na termín
10.05.2012, na ktorom vec prejednal podľa § 101 odsek 2 O.s.p. bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil v podaní zo dňa 09.05.2012 doručenom súdu dňa 10.05.2012 a požiadal súd,
aby pojednával v jeho neprítomnosti. V predmetnom podaní žalobca zároveň podal svoje vyjadrenie ku
skutkovému stavu veci.

Žalovaný sa v plnom rozsahu odvolal na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní voči rozsudku.

S poukazom na ust. § 226 O.s.p. súd prvého stupňa v rámcu nového doplňujúceho dokazovania skúmal
platnosť, prípadne neplatnosť odstúpenia žalobcu od leasingových zmlúv listom zo dňa 15.05.2001.

Ako bolo už vyššie spomenuté na základe dokazovania mal súd prvého stupňa jednoznačne
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe

leasingových zmlúv, ktoré súd posúdil ako zmluvy inominátne uzavreté podľa ust. § 269 odsek
2 Obchodného zákonníka. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj odvolací súd. Na základe uvedeného
posudzoval súd záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.

Zo žaloby žalobcu ako aj vykonaného dokazovania vyplýva, že dôvodom odstúpenia žalobcu od zmlúv

listom zo dňa 15.05.2001 bolo zmarenie základného účelu zmluvy v zmysle ust. § 356 Obchodného
zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že podľa článku 2.8. VLP, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou leasingových zmlúv a ktoré podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane
dôvodov pre predčasné ukončenie zmlúv, sa žalobca ako nájomca zaviazal k tomu, že nie je oprávnený

od zmluvy počas celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah z
leasingovej zmluvy.

Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Obchodný zákonník upravuje spôsob zániku záväzku odstúpením od zmluvy v ust. § 344 až § 351, ako

aj § 356 Obchodného zákonníka.

Súd konštatuje, že pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany môžu na základe zásady zmluvnej voľnosti
strán odchýliť od zákonných ustanovení, ale iba za predpokladu, že nejde o kogentné ustanovenia
zákona. V zmysle § 263 odsek 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto
časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263

až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, §
321 ods. 4, § 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479
ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660
ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 2 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Na základe citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka možno jednoznačne dospieť k záveru, že

ustanovenia § 344 až § 351, ako aj § 356 Obchodného zákonníka sú dispozitívnymi ustanoveniami, ateda je možné sa od nich zmluvou odchýliť alebo ich úplne vylúčiť tak, ako to vzájomnou dohodou urobili
žalobca a žalovaný v článku 2.8. VLP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou leasingových zmlúv.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v podaní doručenom súdu dňa 10.05.2012, v ktorom

uviedol že odchýlenie od ustanovení Obchodného zákonníka musí byť dostatočne určité, a nepostačuje
iba všeobecné ustanovenie vo VLP, podľa ktorého sa úplne vylučuje možnosť jednostranného ukončenia
právneho vzťahu zo strany nájomcu, a teda ak zmluvné strany chceli vylúčiť použitie § 356 Obchodného
zákonníka, museli by tak spraviť výslovne, a preto bolo v tomto prípade možné odstúpenie žalobcu
od zmlúv podľa § 356 Obchodného zákonníka z dôvodu zmarenia účelu zmluvy. Súd mal za to, že

článkom 2.8. VLP si zmluvné strany dostatočne a určite dohodli vylúčenie „akéhokoľvek“ oprávnenia
(možnosti) žalobcu ako nájomcu odstúpiť od leasingových zmlúv, to znamená, že uzavretím zmlúv
boli vylúčené všetky dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré oprávnenie odstúpenia od
zmluvy upravujú, a teda aj samotné ust. § 356 Obchodného zákonníka.

Žalobca v podaní rovnako namietol platnosť článku 2 odsek 2.8. VPL z dôvodu jeho rozporu z dobrými
mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, a to z dôvodu, že VPL vo viacerých ustanoveniach

umožňujú jednostranne ukončiť zmluvný vzťah zo strany prenajímateľa a tým sa nájomca (žalobca)
dostáva do výrazne nevýhodnejšieho postavenia vo vzťahu k prenajímateľovi (žalovanému).

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Súd konštatuje, že zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších

morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na
oblasťaplikáciekonkrétnychspoločenskýchvzťahov,ktorýmisúobchodnézáväzkovévzťahy.Obchodný
zákonník nechráni taký výkon práva, ktorý sa zásadám poctivého obchodného styku prieči, teda
výkonom práva, ktorým sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných
záväzkových vzťahoch. Tým, že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne odkazuje na zásady

poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.

V súvislosti s napadnutím platnosti ustanovenia VPL (článok 2 bod 2.8.) pre rozpor s dobrými mravmi
súd poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy.
To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi a v tomto prípade netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko

pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku.

Súdmázato,žeskutočnosť,čijeurčitédojednanéustanoveniezmluvyvrozporesozásadamipoctivého
obchodného styku, musí byť predmetom individuálneho posúdenia každého prípadu. Posúdenie bude
pritom závisieť od okolností, za akých boli ustanovenia dohodnuté, najmä od dôvodov, ktoré účastníkov
viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia i od

záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu.

Súd mal za to, že vzhľadom na účel leasingových zmlúv, ktorý jednoznačne vyplýva z článku 1.1.
VPL, ako aj vzhľadom na samotný charakter zmluvy a postavenie (práva a povinnosti) zmluvných
strán, ktorí sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, dohodnutím ustanovenia článok 2 bod 2.8.
VPL zmluvnými stranami na základe zmluvnej voľnosti strán a následným podpísaním leasingových

zmlúv na znak súhlasu s nimi, k porušeniu zásad poctivého obchodného styku, ako ani k porušeniu
dobrých mravov nedošlo. Súd je názoru, že podpísaním leasingových zmlúv vrátane VPL, ktoré sú ich
neoddeliteľnou súčasťou, a teda aj samotného článku 2 bod 2.8., si zmluvné strany slobodne dohodli
svoje vzájomné práva a povinnosti a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Súd
mal za to, že dohodnutím článku 2 bod 2.8. zmluvnými stranami k prekročeniu medze zmluvnej voľnosti,

ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch, nedošlo.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že
odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv jeho listom zo dňa 15.05.2001 v zmysle § 356 Obchodného
zákonníka je neplatným odstúpením, a to z dôvodu, že možnosť odstúpenia žalobcu ako leasingového

nájomcu od leasingových zmlúv bola na základe článku 2.8. VLP vylúčená.

Nakoľkoposúdenieotázkyplatnostirespektíveneplatnostiodstúpeniažalobcuodzmlúvmánepochybne
vplyv na nárok žalobcu uplatnený v žalobe, ktorý by súd právne posudzoval podľa § 351 odsek 2
Obchodného zákonníka, mal súd za to, že vzhľadom na neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalobcovi
nárok podľa § 351 odsek 2 Obchodného zákonníka nevznikol, a preto súd žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol.

Podľa 224 odsek 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

S poukazom na citované ustanovenie rozhodoval súd prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového
konania ako aj o náhrade trov odvolacieho konania. O náhrade trov prvostupňového konania a
odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko žalovanému žiadne trovy prvostupňového konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

V rámci odvolacieho konania vznikli žalovanému trovy konania vo výške 705,88 EUR pozostávajúce zo
súdneho poplatku za odvolanie vyrubeného podľa položky 1 písm. a) v spojení s poznámkou č. 3 k tejto

položke sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 705,88 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

podpísanom súde písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu,ktorýmbolo rozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniťlendôvodmiuvedenýmivust.§205
ods.2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.