Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/113/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206157
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8710206157.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov ad 1/ Š. Š.,
G.. X.XX.XXXX, K. C. XXX, I., štátny občan SR, ad 2/ Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, I., štátny občan
SR, právne zastúpených Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad, proti žalovaným
ad 1/ M.. M. Š., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXX, I., štátny občan SR, ad 2/ B. Š., G.. X.X.XXXX, K. C. XXX, I.,
adresa na doručovanie J. XXX, Z. L., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Michalom Piskoríkom,
advokátom, Štefánikova 96/63, Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
714 m2 a pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2, zapísané na LV č.
XXX pre obec I., C.. Ú.. I., vedenom na Správe katastra Poprad.

II. Žalovaní v 1., 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 586,14 eur na účet vedený v E., Q..A.., O. O., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 3.6.2010 domáhali určenia, že sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľnosti
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X a pozemku parcely č. XXX/X v k. ú. I.,
zapísaných na LV č. XXX, U. I. a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobcovia so žalovanými uzavreli kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena zo dňa 16.5.2008. Tieto zmluvy boli spísané formou notárskej zápisnice na
Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča, notára so sídlom v Poprade pod sp. zn. N 2138/2008, NZ
20725/2008, NCRIs 20521/2008. Predmetom kúpnej zmluvy boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti s
jej súčasťami a príslušenstvom. Uvedené nehnuteľnosti žalovaní kúpili od žalobcov kúpnou zmluvou
zo dňa 16.5.2008, pričom žalovaní vystupovali ako fyzické osoby. V súčasnej dobe sú zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. V článku II. predmetnej zmluvy bolo medzi
žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi dohodnuté, že kúpna cena za predaj
predmetných nehnuteľností je 49.790,88 eur (1.500.000,- Sk). V článku II. predmetnej kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena si zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude žalovanými
vyplatená najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy prostredníctvom
hypotekárneho úveru poskytnutého Československou obchodnou bankou a.s. (ďalej len ČSOB a.s.)
Dohodnutá kúpna cena nebola do dnešného dňa zaplatená napriek tomu, že lehota splatnosti už
uplynula. Preto žalobcovia dňa 29.4.2010 prostredníctvom právneho zástupcu zaslali žalovaným list

označený ako výzva na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný v 2. rade na túto výzvu
reagoval v tom zmysle, že neuznáva nároky žalobcov a dôvody uvádzané nezakladajú dôvod na
odstúpenie od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Na základe listu žalovaného v 2.
rade zo dňa 11.5.2010 žalobcovia reagovali jednostranným písomným odstúpením od kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 20.5.2010. Uviedli, že dohodnutá kúpna cena napriek výzve zo
dňa 29.4.2010 v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote nebola zaplatená, a preto v zmysle § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) odstúpili od predmetných zmlúv, čím sa tieto zmluvy od počiatku
zrušili s právnym následkom vrátiť všetko čo si účastníci konania navzájom plnili. Účinky jednostranného
odstúpenia nastali dňom jeho doručenia žalovaným.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že so skutočnosťami uvedenými v žalobe súhlasí a že medzi účastníkmi
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy zaplatená nebola.

Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nárok žalobcov neuznáva,
pretože uplatnený nárok nemá oporu po skutkovej ani právnej stránke veci. Ďalej uviedol, že medzi
účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva ohľadne predmetných nehnuteľností vedených na LV č. XXX
C.. Ú.. I., v zmysle ktorej žalovaní nadobudli vlastníctvo k rodinnému domu a k nehnuteľnostiam k nemu
prináležiacim. Kúpna cena mala byť vyplatená z úveru, ktorý na účel kúpy rodinného domu mal byť
poskytnutý ČSOB a.s. Predmetné zmluvy boli spísané formou notárskej zápisnice. Účastníci konania
kúpnu zmluvu podpísali s tým, že nemali vedomosť o tom a zároveň ich notár neupozornil na skutočnosť,
že žiaden peňažný ústav neposkytne úver na nehnuteľnosť, ku ktorej je zriadené vecné bremeno. O
tejto skutočnosti sa dozvedel až po tom čo sa obrátil na ČSOB, pobočku Poprad, ktorá úver prisľúbila
predtým než došlo k uzavretiu zmluvy. Avšak po predložení notárskej zápisnice ČSOB a.s. oznámila, že
vzhľadom na vecné bremeno v kúpnej zmluve úver nemôže poskytnúť. Žalovaný v 2. rade argumentoval
tým, že sa pokúšal dohodnúť so žalobcami aj po tom čo prestal viesť so žalovanou v 1. rade spoločnú
domácnosť, na iných podmienkach alebo na prípadnom zrušení vecného bremena, aby mohlo dôjsť k
poskytnutiu úveru, avšak bezvýsledne. Žalobcovia nesúhlasili s jeho návrhom. Poukázal na to, že časť
kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy bola zaplatená vo výške 13.277,56 eur (400.000,- Sk), a to z úveru
od Poštovej banky, ktorý doteraz spláca sám. Na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov žalovaný
v 2. rade reagoval nesúhlasom v tom zmysle, že nie sú splnené zákonné podmienky pre odstúpenie
od zmluvy. Zároveň poukázal na ustanovenie § 48 OZ. Z uvedených dôvodov mal zato, že žaloba je
podaná nedôvodne.

Rozsudkom zo dňa 10.6.2011 tunajší súd rozhodol tak, že určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX a parcely č. XXX/X Z.
C.. Ú.. I. vedených na LV č. XXX. O trovách konania rozhodol výrokom, že o nich bude rozhodnuté
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní
bol daný naliehavý právny záujem žalobcov, keďže žalobcovia preukázali, že bez určenia by sa stalo ich
právne postavenie neistým, keďže existuje rozpor vo vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam podľa
stavu vyplývajúceho zo zápisu v Katastri nehnuteľností a podľa stavu, ktorý nastal v dôsledku platného
odstúpenia od zmluvy. Súd predbežne vyriešil otázku platnosti uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá mala
všetky podstatné náležitosti. Vyslovil, že kúpna zmluva mala všetky podstatné náležitosti, ako predmet
kúpy a kúpnu cenu. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní si nesplnili svoj zmluvný záväzok
včas ani riadne zaplatiť kúpnu cenu, keďže nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny tak ako si dohodli zmluvné
strany v kúpnej zmluve. Omeškaním žalovaných ako dlžníkov došlo k zmene obsahu záväzkového
vzťahu tak, že žalobcom vzniklo právo žalovaným vymedziť na splnenie dlhu dodatočnú primeranú
lehotu, pričom po jej márnom uplynutí mohli žalobcovia od zmluvy platne odstúpiť. Zmluvné strany
si nedohodli zmluvné podmienky na odstúpenie od zmluvy, preto nastúpila zákonná právna úprava v
zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v zmysle zákona poskytli žalovaným primeranú dodatočnú
lehotu na splnenie záväzku. Napriek tomu žalovaní si tento zmluvný záväzok nesplnili ani v poskytnutej
14 dňovej lehote, ktorú súd považoval za primeranú na splnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. V zmysle
uvedeného boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie
od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný
záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon tak nadobudol účinky okamihom, keď došiel do dispozičnej
sféry druhého subjektu. Žalobcovia preukázali účinné doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným,
doručenkami. Na účinnosť právneho úkonu teda nebol potrebný súhlas žalovaných. Týmto platným

odstúpením od zmluvy nastali právne následky zrušenia kúpnej zmluvy od začiatku. Pri odstúpení od
zmluvy právnym dôvodom bolo nevyplatenie kúpnej ceny riadne a včas. Ďalej tunajší súd uviedol, že
vzhľadom k skutočnosti, keďže ide o určovaciu žalobu, je potrebné vyriešiť, či tu právny vzťah, právo
je alebo nie je, pokiaľ je daný naliehavý právny záujem a s tým spojené právne následky. Preto nie je
potrebné v tomto konaní uvádzať petit na plnenie, pretože pri určovacej žalobe nevyplýva taká povinnosť,
aby k výroku, ktorý určuje vlastníka, bol zároveň uvedený petit na plnenie druhej strany. Z týchto dôvodov
sa tunajší súd nezaoberal otázkou plnenia, pretože tento nárok si môžu žalovaní uplatniť aj v inom
konaní.

Voči rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný v 2. rade odvolanie.

Uznesením zo dňa 23.10.2012 odvolací súd zrušil rozsudok vo veci samej a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi napadnutého
rozsudku v tom smere, že zo strany žalobcov došlo podaním zo dňa 20.5.2010, ktoré bolo doručené
žalovaným dňa 26.5.2010, k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 16.1.2008. Táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania. Poukázal, že
právnym dôsledkom takéhoto účinného odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie so spätnými účinkami.
V takom prípade v súlade s § 457 OZ je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo
podľa nej dostal. Znamená to, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je
podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Takejto
vzájomne podmienenej povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy musí zodpovedať aj žalobný návrh a
výrok rozsudku. Výnimku v prípade zrušenia zmluvy v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy tvorí len
prípad, ak plnila podľa takejto zmluvy len jedna strana. V takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie
zo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Pokiaľ teda zo zrušenej zmluvy plnila len jedna zmluvná strana, môže
sa domáhať vrátenia plnenia bez toho, aby v žalobnom návrhu, o ktorého vydanie (určenie) žiada,
konštruovala jeho podmienenosť neexistujúcom nárokom druhej zmluvnej strany. Odvolací súd uviedol,
že je nepochybné, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2008 mali žalovaní povinnosť zaplatiť kúpnu
cenu priamo k rukám žalobcov. Pokiaľ by však bolo pravdivé tvrdenie žalovaného v 2. rade o dohode
medzi žalobcami, žalovanými a bratmi žalovanej v 2. rade o tom, že sumy 13.277,57 eur (400.000,- Sk)
a 23.235,74 eur (700.000,- Sk) tvorili časť kúpnej ceny a že boli povinní žalovaní zaplatiť k rukám bratov
žalovanej, malo by zaplatenie sumy 8.962,36 eur (270.000,- Sk) žalovanými P. Š. za dôsledok, že tak
žalobný návrh, ako aj výrok rozsudku by musel zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 457
OZ. Pochybnosti o správnosti záverov prvostupňového rozsudku vyvolala v tejto súvislosti predovšetkým
výpoveď žalovanej v 1. rade, podľa ktorej táto dala sumu 8.962,36 eur (270.000,- Sk) bratovi P. Š. ako
bezúročnú pôžičku a bez dohodnutia doby, dokedy je povinný túto pôžičku vrátiť. Takéto podmienky
pôžičky vyvolávajú pochybnosti o tom, či skutočne išlo o pôžičku, a nie dôvod tvrdený žalovaným v 2.
rade. Tieto pochybnosti súd prvého stupňa neodstránil tým, že dňa 7.6.2011 brat žalovanej v 1. rade
P. Š. jej mal vyplatiť sumu 4.000 eur, o čom bol predložený listinný dôkaz, pričom ako dôvod uviedla
„vrátenie pôžičky od brata“. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade navrhol vykonanie dôkazov výsluchu P.
Š. a žalobkyne v 2. rade, ktorí mali byť informovaní o obsahu dohody medzi žalobcami a žalovanými
a táto mala byť prítomná aj pri odovzdávaní peňazí žalovanými P. Š., ako aj svojich rodičov, ktorí mali
byť tiež o týchto skutočnostiach informovaní. Takýmto absentujúcim dokazovaním mohli byť zistené
skutočnosti, ktoré by dali odpoveď na to, či predmetný nárok má byť žalovaný a rozhodnutý podľa §
451 ods. 1 (vydanie bezdôvodného obohatenia) alebo podľa § 457 OZ (obojstrannou reštitúciou), ku
ktorému súd prvého stupňa neprihliadal.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 520 OZ, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho
neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ
nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu. Zistil skutočnosti
týkajúce sa tvrdenej existencie dohody účastníkov konania o zaplatení kúpnej ceny žalovanými
žalobcom alebo o vyplatení časti kúpnej ceny P. Š. žalovanými alebo zmluvy o pôžičke medzi žalovanými
a bratom žalovanej v 1. rade. Prvostupňový súd vychádzal z tvrdených skutočností oboch procesných
strán, doplnených navrhovaným výsluchom svedkov P. Š., žalobkyne a rodičov žalovaného v 2. rade.

Na pojednávaní dňa 17.5.2013 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe a petite v pôvodnom
znení. Uviedol, že pokiaľ ide o dokazovanie v časti súvisiacej s úhradou sumy 8.962,36 eur (270.000,-
Sk), poukazuje na výpovede účastníkov konania. Žalobca v 1. rade uviedol, že od žalovaných neobdržali
kúpnu cenu, žalovaná v 1. rade poukázala, že suma 8.962,36 eur (270.000,- Sk) bola poskytnutá bratovi
ako pôžička, nie ako výplata podielu z rodinného domu. Žalobca uviedol, že žiadna dohoda medzi
účastníkmi kúpnej zmluvy, t. j. žalobcami a žalovanými v tom, žeby určitú časť kúpnej ceny mali plniť
k rukám ostatných detí žalobcov uzavretá nebola a táto ani nejestvovala. Preto nárok žalovaného v 2.
rade na vrátenie sumy 8.962,36 eur (270.000,- Sk), ktorý mal byť odovzdaný jednému z bratov žalovanej
v 1. rade nesúvisí s nárokom žalobcov a nie je možné aplikovať ustanovenie § 457 OZ, žeby žalobcovia
boli povinní sumu 8.962,36 eur (270.000,- Sk) vrátiť žalovaným ako protiplnenie zo zmluvy, ktorá bola
zrušená.

Žalobca v 1. rade uviedol, že nikdy za žiadnych okolností nebolo povedané, žeby žalovaní mali vyplácať
jeho ďalšie deti, pretože vlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu a parcely boli s manželkou, nie deti.
Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti či si žalovaní vzali pôžičky. Pracoval v Bratislave a domov chodil len
na víkendy.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej manžel a žalovaní boli spísať u notára kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva
sa spísala, následne prečítala a podpísala. Dohodli sa, že dcéra so zaťom, ako žalovaní im vyplatia
celú kúpnu cenu, nie ich ostatným deťom. Nevedela sa vyjadriť k skutočnosti, či si žalovaní vzali nejakú
pôžičku. Po predaji rodinného domu bývali žalovaní u nich v dome. Nemala vedomosť o tom, aby
žalovaní požičali peniaze niektorému z jej synov. Neskôr sa však dozvedela, že žalovaní požičali jej
synovi na byt. Uviedla, že žalovaní nedisponovali finančnými prostriedkami v takom množstve, aby mohli
poskytnúť jej synovi pôžičku. Nebola osobne prítomná v izbe keď žalovaní odovzdali jej synovi P. peniaze
ako pôžičku, lebo v tom čase pozerala televíziu. Poukázala, že žalovaným bolo vrátených 4.000 eur.
Uviedla, že jej synovi P. požičali žalovaní peniaze, z dôvodu aby odišiel z domu a kúpil si byt.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že kúpna cena za rodinný dom bola dohodnutá na 49.790,88 eur (1.500.000,-
Sk). Poprela, aby jej mala byť zohľadnená suma 13.277,57 eur (400.000,- Sk) z kúpnej ceny. Kúpna
cena mala byť vyplatená žalobcom. S manželom si zobrali dve pôžičky. Prvú pôžičku si vzali cca v
roku 2008, ale nevedela uviesť výšku pôžičky. Pôžičku si zobrali preto, lebo žalovaný v 1. rade chcel
viac priestoru v rodinnom dome a chcel, aby sa brat žalovanej v 2. rade odsťahoval z domu a aby si
kúpil byt. P. potreboval zálohu na kúpu bytu, aby mu bol poskytnutý hypotekárny úver. Z pôžičky mu
dali 4.979,09 eur (150.000,- Sk). O poskytnutej pôžičke nevedel nikto, okrem žalovaného v 2. rade a
jej brata P.. Pri tejto pôžičke brali väčšiu sumu, ale bratovi dali iba 4.979,09 eur (150.000,- Sk), presne
koľko potreboval na zálohu. Prvá suma bola vyplácaná v bratovej izbe rodinného domu, kde bol prítomný
brat a žalovaný v 2. rade. Keďže žalovaný v 2. rade chcel, aby sa brat vysťahoval z domu, požičali mu
peniaze bezúročne. Z druhej pôžičky, ktorú si zobrali so žalovaným v 2. rade odovzdali peniaze v novom
byte vo výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk). Kúpnu cenu za dom chceli vyplatiť žalobcom z vrátených
bratových peňazí a žalovaná sa plánovala zamestnať, čím by sa zvýšil ich príjem. Žalobcovia o týchto
skutočnostiach nevedeli. Žalobkyňa v 2. rade sa dozvedela o požičaných peniazoch bratovi až keď mal
brat byt, v ktorom sa mu odovzdali peniaze.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že u notára pri podpisovaní zmluvy bol prítomný. Pred notárom sa
nedohadovalo, ako má byť kúpna cena zaplatená. Žiadal, aby mu bola vrátená suma 13.277,57 eur
(400.000,- Sk), ktorú vložil do rodinného domu. V tejto sume bola zahrnutá aj suma 8.962,36 eur
(270.000,- Sk), ktorá sa poskytla bratovi žalovanej v 1. rade.

Svedok P. Š., brat žalovanej v 1. rade uviedol, že o kúpnej zmluve uzatvorenej medzi jeho rodičmi ako
žalobcami a žalovanými nevedel nič. Býval v rodinnom dome svojich rodičov, žalobcov a mal najväčšiu
izbu, s balkónom. Žalovaní mali dve miestnosti na vrchnom poschodí. Žalovaný v 2. rade mu stále
rozprával, že je sám, nemá deti a má najväčšiu izbu v dome. Na základe týchto pohnútok si chcel nájsť
byt. Keďže nedisponoval väčším množstvom peňazí na kúpu bytu, potreboval zálohu, keďže si bral
hypotéku. Poprosil žalovanú, aby mu pomohla s financiami, aby si mohol zobrať hypotéku. Sestra mu
požičala peniaze na dvakrát. Po prvýkrát došlo k požičaniu peňazí keď ešte býval pri rodičoch v jeho izbe,
kde boli prítomní žalovaní. Bolo to cca 4.979,09 eur (150.000,- Sk). Druhú časť peňazí mu požičali keď
už býval vo svojom byte. Bolo to pri počítači v jeho byte pri stole v obývačke, keďže má spojenú obývačku
s kuchyňou. Požičali mu zvyšnú časť peňazí do sumy 8.962,36 eur (270.000,- Sk). Dohodli sa, že keď
si našetrí, vráti žalovaným pôžičku. V podstate so žalovaným ako švagrom vychádzali dobre, len sa mu
nepáčil jeho spôsob majetníckeho vystupovania v ich rodinnom dome. Žalovaní si ponechali čas na
premyslenie, či mu požičajú peniaze na základe toho, že sa vysťahuje z rodinného domu. Podmienkou,
že mu požičali žalovaní peniaze bezúročne bolo, že sa vysťahuje z domu. Nevedel nič o tom, aby časť
kúpnej ceny mala byť zaplatená jeho bratovi. O predaji domu sa dozvedel od sestry v čase keď býval
už v byte.

Svedok B. Š., otec žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaní sa dohodli so žalobcami, že žalovaní
vyplatia P. 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a M. 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Túto skutočnosť im povedali
obaja žalovaní. Žalovaný v 2. rade zobral pôžičku a splácal ju. Nevedel uviesť presnú sumu ktorú vyplatil
žalovaný v 2. rade švagrovi P.. M. Š. nevyplatil žiadnu sumu, ale mal si zobrať ďalšiu pôžičku. Nevedel
presne uviesť kedy a kde mu žalovaní povedali, že vyplatia P. v sume 23.235,74 eur (700.000,- Sk)

a M. v sume 13.277,57 eur (400.000,- Sk). O predaji a kúpe domu žalobcov sa dozvedeli až keď ho
žalovaní kúpili.

Svedkyňa M. Š., matka žalovaného v 2. rade uviedla, že žalovaní prišli k nim a nevesta im oznámila,
že žalobcovia na nich prepísali dom. Žalovaná v 1. rade povedala, že musia vyplatiť z domu jej brata
P. sumou cca 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a M. sumou cca 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Viac sa
o tom nebavili. Nepýtala sa žalovanej prečo P. chceli vyplatiť sumu 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a
Mariánovi 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Nezaujímalo ju to. Už potom sa o tom nikdy nerozprávali, či
došlo k vyplateniu sumy bratom žalovanej. Až keď sa syn odsťahoval od žalovanej v 1. rade, chodila
žalovanému v 2. rade pošta ohľadom pôžičky, a povedal im, že vyplatil P. asi na dvakrát, v akej sume
nevedela presne uviesť.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, teda či došlo k dohode o vyplatení
kúpnej ceny za rodinný dom synom žalobcov a či došlo k poskytnutiu pôžičky bratovi žalovanej v 1. rade
s jej náležitosťami, v akej sume a času vrátenia. Následne sa zaoberal so súvisiacou formulácia petitu.

V konaní po doplnenom dokazovaní mal súd za preukázané, že k dohode o vyplatení kúpnej ceny
za rodinný dom žalobcov, súrodencom žalovanej v 1. rade P. Š. a M. Š. nedošlo ani v časti. Súd
dospel k takémuto záveru vyhodnotením jednotlivých výpovedí účastníkov konania a svedkov tak, že
všetky zúčastnené osoby, ktoré boli osobne prítomné pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcami a
žalovanými, ako žalobcovia a žalovaná v 1. rade, popreli existenciu takejto dohody o vyplatení kúpnej
ceny iným rodinným príslušníkom ako žalobcom. Obidvaja žalobcovia uviedli, že neexistovala dohoda
o vyplatení kúpnej ceny synom P. Q. M.. Túto skutočnosť tvrdila aj žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla,
že kúpnu cenu vôbec nevyplatili žalobcom a ani jej bratom. Naopak tvrdila, že so žalovaným v 2. rade
požiadali jej brata P., aby sa odsťahoval z rodinného domu a uvoľnil pre nich najväčšiu izbu, a túto
skutočnosť nepoprel ani žalovaný v 2. rade, práve naopak uviedol, že chcel, aby sa P. vysťahoval.
Za túto ústretovosť brata k žalovaným mu poskytli bezúročnú pôžičku. Tvrdenia žalobcov a žalovanej
v 1. rade boli podporené výpoveďou svedka, brata žalovanej v 1. rade, ktorého sa tieto skutočnosti
bezprostredne týkali. Tento svedok poprel existenciu dohody o vyplatení časti kúpnej ceny. Naopak
uviedol, že išlo o pôžičky na dvakrát od žalovaných, nie o kúpnu cenu za rodinný dom jeho rodičov s
tým, že ju mal vrátiť keď si našetrí. O uzavretí kúpnej zmluvy k rodinnému domu sa dozvedel až po
jej uzavretí. Ďalšie vykonané dôkazy, výsluch svedkov - rodičov žalovaného v 2. rade, ktorí svedčili
v prospech žalovaného v 2. rade uviedli, že o dohode o vyplatení kúpnej ceny mali vedomosť od
žalovaných. Z výpovedí týchto svedkov bolo zrejmé, že nevedeli uviesť bližšie skutočnosti ohľadom
uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o vyplatení kúpnej ceny žalobcovým deťom, len základné informácie
o vyplatení P. sumou 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a Mariána 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Keďže tieto
osoby neboli zúčastnené na úkonoch, kúpna zmluva, odovzdávanie peňazí bratovi žalovanej v 1. rade
P., súd nepovažoval ich výpovede za dostatočné, aby podporili tvrdenia žalovaného v 2. rade. Mal za to,
že jedinými informáciami, ktorými disponovali bolo, že došlo k vyplateniu časti kúpnej ceny za rodinný
dom bratom žalovanej. Keďže žalovaný v 2. rade nenavrhoval ďalších svedkov k preskúmavaným
skutočnostiam, súd ukončil dokazovanie. Dôkazné bremeno v konaní uniesla procesná strana žalobcov,
a to výpoveďou žalovanej v 1. rade, výsluchom svedka P. Š., ktorých sa táto vec bezprostredne týkala
a nedisponovali iba sprostredkovanými informáciami, ale informáciami, ktorých boli účastní. Preto súd
uveril ich tvrdeniam.

Súd na záver ešte uvádza, že ak aj existovali pochybnosti týkajúce sa tvrdení žalovanej v 1. rade, že
si požičali peniaze z peňažného ústavu, ktoré boli úročené a následne tieto peniaze poskytli bratovi
žalovanej bezúročne, boli výsluchmi žalovaných a svedka P. Š. odstránené. Keďže odpustené úroky
boli akási reciprocita žalovaných, že brat žalovanej opustí domácnosť rodičov a uvoľnení svoju izbu
žalovaným, vzal súd za logické vysvetlenie.

V konaní bolo nesporne preukázané, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, že od kúpnej zmluvy žalobcovia
ako predávajúci účinne odstúpili, ako aj od zmluvy o zriadení vecného bremena. Týmto úkonom bola

zmluva od začiatku zrušená, so spätnými účinkami. V takom prípade je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Znamená to, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie
poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy
od nej prijala. Takejto vzájomne podmienenej povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy musí zodpovedať
aj žalobný návrh a výrok rozsudku. Výnimku v prípade zrušenia zmluvy v dôsledku účinného odstúpenia
od zmluvy tvorí len prípad, ak plnila podľa takejto zmluvy len jedna strana. V takomto prípade sa
povinnosť vydať plnenie zo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Keďže zo zrušenej kúpnej zmluvy má plniť len jedna strana, pretože sa v konaní nepreukázalo, že
žalobcovia majú plniť žalovaným z tvrdenej existujúcej dohody o vyplatení časti kúpnej ceny, môžu sa
žalobcovia domáhať určenia vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobnom návrhu, o ktorého určenie
žiadajú, konštruovali jeho podmienenosť o neexistujúcom nároku druhej zmluvnej strany.

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci konania. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Dôkazy sa hodnotia z hľadiska ich pravdivosti, teda či obsah vykonaného dôkazu
jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi je pravdivý. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená
na vnútornom presvedčení sudcu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa
prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti,
o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam prípadu. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalobcov si uplatnil trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov, a to za právne úkony prevzatie a príprava zastúpenia
u žalobcu v 1. rade v celkovej hodnote 526,13 eur s 19 % DPH za spísanie žaloby, 50 % z hodnoty
právneho úkonu 263,06 eur s 19 % DPH. Za účasti na pojednávaniach v dňoch 24.3.2011, 10.6.2011,
17.5.2013, 18.7.2013 si uplatnil za úkon sumu 263,06 eur s 20 % DPH, ako aj u žalobkyne v 2. rade,
keďže základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50 %, pokiaľ išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Zároveň si uplatnil hotové výdavky, teda režijný paušál ako u žalobcu v 1.
rade, tak aj u žalobkyne v 2. rade, a to za rok 2010 2 x 7,21 eur s 19 % DPH, za rok 2011 2 x 7,41 eur s
20 % DPH a za rok 2013 2 x 7,81 eur s 20 % DPH. Teda spolu trovy právneho zastúpenia si vyúčtoval
na sumu 4.510,98 eur so súdnym poplatkom v sume 99,50 eur.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyššie citovanej vyhlášky § 11 ods. 1 písm. a), § 13
ods. 2, a to podľa základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá predstavovala
1/13 výpočtového základu za rok 2010 55,49 eur, za rok 2011 57 eur a za rok 2013 60,07 eur s
prihliadnutím, že po právnom úkone prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý priznal v celkovej výške,
keďže právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov konania, znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny
o 50 %. Za prevzatie, príprava zastúpenia priznal 2 x 55,49 eur + 19 % DPH, za spísanie žaloby 27,74
eur x 2, za účasti na pojednávaniach v roku 2011 4 x 28,50 eur s 20 % DPH a za rok 2013 za účasti
na pojednávaniach 4 x 30,03 eur s 20 % DPH. Teda celkovo sumu 478,78 eur s celkovým režijným
paušálom za oboch žalobcov v sume 107,36 eur, čo predstavovalo sumu 586,14 eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.