Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sandra Veľká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/276/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224950
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111224950.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu: V. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom E., Y., G., XXX B. B.. A. XXX, R. X E., právne zast. JUDr. Alexander Fuchs, advokát AK, Štúrova
20, Košice, proti žalovanému: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. XX, právne zast. JUDr. Ján Čisár,
advokát AK, Murgašova 3, Košice, o zaplatenie 34.256,83 EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 18.900 EUR s 9% úrokom z omeškania od 24.9.2011 do
zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 152,89 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti štát nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 34.256,83 EUR s 11% úrokom z omeškania od 8.1.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že
žalovaná s nebohým otcom žalobcu udržiavala priateľský vzťah, otec žalobcu zomrel dňa 8.1.2010 o
13.10 hod., žalovaná z jeho účtu dňa 8.1.2010 vybrala o 13.49 hod. 1.000 EUR a o 15.54 hod. 17.900
EUR, využijúc splnomocnenie udelené otcom žalobcu udelené za jeho života v čase po jeho úmrtí, kedy
už nebola oprávnená s týmto splnomocnením disponovať. Sumu 15.356,83 EUR žalovaná vybrala z
účtu otca žalobcu za jeho života na základe splnomocnenia ním udeleného, pričom otec žalobcu v čase
podpísania splnomocnenia pre žalovanú 1.7.2009 nebol s poukazom na zdravotný stav spôsobilý takéto
splnomocnenie udeliť.
Žalovaná žiadala návrh zamietnuť s odôvodnením, že s otcom žalobcu sa v starobe vzájomne
podporovali a poskytovali si pomoc a hospodárili spolu takmer 20 rokov. Otec žalobcu bol zdravý a
spôsobilý na všetky úkony až do svojej smrti. Žalobca nadobudol po svojom otcovi majetok v sume
225.000 EUR, vzniesla započítaciu námietku vo výške 6.000 EUR ako náhradu za hnuteľné veci
žalovanej, ktoré jej žalobca nevydal, keďže vymenil zámok na byte, v ktorom bývala s otcom žalobcu
a vyhodil ju na ulicu.Súd vykonal dokazovanie osvedčením o dedičstve Okresného súdu Košice I 13D 59/2010, listom o
prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí, výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovanej, spisom
Okresného súdu Košice I 19C 134/2011, oznámením OTP banky, a.s., podpisovým vzorom pre fyzické
osoby,výpisomzúčtuČSOB,a.s.,výpisomzúčtovOTPbanky,a.s.,podpisovýmvzorom,výpisomzúčtu
č. XXXXXXX/XXXX OTP banky, a.s., výpoveďou svedkyne K. K., výpoveďou svedkyne D. B., znaleckým
posudkom č. 309/2013 znalkyne MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, písomným vyjadrením právneho
zástupcu žalovanej zo dňa 31.10.2011, spisom 19C 134/2011 Okresný súd Košice I, oznámením
Zariadenia opatrovateľskej služby Jesienka, n.o. zo dňa 17.3.2014 a zistil tento skutkový stav:
Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice I 13D 59/2010 súd zistil, že notár JUDr. Magdaléna
Drgoňová vydala dňa 26.7.2010 sp.zn. 13D 59/2010, Dnot 27/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.7.2010 osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého osvedčila, že dedičstvo v celosti po poručiteľovi
V. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX v hodnote 244.650,34 EUR nadobudol jediný dedič V. L., nar.
XX.X.XXXX.
Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí súd zistil, že V. L. zomrel dňa 8.1.2010 o
13.10 hod.
Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca bol v styku s otcom, keď otec žil v E., bol u neho aj na návšteve
a stýkal sa s ním do doby, kým oznámil, že odchádza na trvalo na Slovensko, povedal, že bude cestovať.
Otec žil M. E. od roku 1973 asi do roku 1990. Od kedy bol otec na Slovensku osobne sa s ním nestretol,
telefonoval mu raz za mesiac až dva mesiace. Posledný rok pred smrťou otec nedvíhal telefón, žalobca
si myslel, že cestuje. Otec po roku 1990 najprv býval v podnájme, potom si kúpil byt, kde býval sám na
A. ulici. O žalovanej žalobca nevedel, nepoznal ju do smrti otca, po smrti otca mu žalovaná napísala a
dozvedel sa, že bola bývalou spolužiačkou otca a jeho priateľkou. Keď prišiel na Slovensko, žalovaná
mu povedala, že jej dlží peniaze za pohreb. Z účtu otca zistil, že žalovaná vybrala 4 dni pred smrťou otca
4.1.2010 1.500 EUR na pohreb, pričom vedela, že je to na pohreb. S otcom býval do veku 17 rokov, vie,
že otec mal krištáľ, takisto mal prsteň s očkom, ktorý stále nosil. Keď sa pýtal žalovanej na tento prsteň,
žalovaná o ňom nič nevedela. Žalovaná mala v otcovom byte veci, ktoré si sama odniesla, žiadne šperky
v byte nemala. Potom ako prišiel do bytu zavrel veľkú izbu, aby sa tam žalovaná nehrabala, umožnil jej
užívať malú izbu, povedala, že tam ešte bude 3 mesiace, odišla však skôr a odnášala si vlastné veci.
Obrazy mal otec už v čase, keď s ním ešte býval žalobca. Suseda pani B. videla žalovanú odnášať veci.
Žiadne albumy v byte neboli, bol tam len album s fotkami z pohrebu. Potom ako prišiel na Slovensko po
45 rokoch, prvé tri týždne sa vôbec nevedel zorientovať. Keď sa na niečo pýtal žalovanej, povedala, že
všetko je vybavené. Keď chcel niečo zariadiť, povedala, že ona to nevie a až neskôr začal zisťovať veci.
S otcom naposledy telefonoval začiatkom roka 2009, otec sa mu zdal v poriadku. Ako starší človek sa
niekedydvakrátopýtalnatúistúvec.Posmrtiotcazistilodsusedky,žeotecmalvbyteodpadnúť,želežal
v byte 3 dni, boli volaní hasiči. Žalovaná vôbec nemala od bytu kľúče, tak ako tvrdí. Otec mal demenciu
a preto sa domnieva, že mu dali niečo podpísať. Žalovaná od neho nežiadala vydanie žiadnych vecí,
mala tam šaty a veci, ktoré si zobrala, uplatňovala si sumu 1.500 EUR, ktorú vybrala dňa 4.1.2010 na
pohreb. Žalovaná mu nechcela dať urnu, povedala, že mu ju dá až keď jej zaplatí za pohreb a až keď
bol tretí krát na Slovensku, tak mohol pochovať otca.
Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalovaná chodila so žalobcom na obchodnú akadémiu. V spoločnej
domácnosti začali žiť od roku 1985, kedy bolo 50 výročie maturitného stretnutia. Od skončenia školy
sa nevideli, na stretnutí po 50 rokoch od ukončenia školy sa po rokoch stretli. Otec žalobcu žil sám,
bol rozvedený, mal syna, ktorý ako 16 ročný odišiel do Prahy a následne do Ameriky. Otec žalobcu do
svojej smrti nevedel, kde jeho syn žije, kde sa nachádza, sem tam napísal nejaké listy, vždy sa jednalo o
vyžiadanie peňazí. Po smrti otca žalobcu našla adresu žalobcu a napísala mu, že otec zomrel. Žalovaná
zariadila pohreb, oznámila bankám úmrtie, vybavila ústav, kde bol prechodne liečený. Otec žalobcu sa
držal veľmi dobre, chodil vybavovať veci úplne sám, žili spolu raz v rodinnom dome žalovanej, raz u otca
žalobcu. Žalobca do dnešného dňa nezaplatil za pohreb, za ústav ani žiadne náklady s vybavovaním
dedičstva. Platila byt a všetky réžie. Žalobca vymenil kľúče od bytu, povedal, že je to jeho dedičstvo
a zobral odtiaľ aj veci žalovanej a jej cennosti. Za byt platila od januára 2010 do smrti otca žalobcu.Zobral jej obrazy, topánky aj papuče, prstene, retiazku, 4 albumy s fotkami. Otec žalobcu mal účty v
OTP banke a ČSOB, kde mala podpisové právo. Potvrdila, že po smrti otca žalobcu vybrala finančné
prostriedkycca19.000EURzjehoúčtunapohrebasúvisiacenáklady,ktorézaplatilaztýchtofinančných
prostriedkov, pričom otec žalobcu jej dal splnomocnenie v banke na výber finančných prostriedkov.
Finančné prostriedky, ktoré vybrala z účtu v OTP použila na lieky, ústav, hygienu, vylepšenie stravy,
údržbu domácnosti, prádlo, všetko čo potreboval.
Zo spisu 19C 134/2011 Okresný súd Košice I súd zistil, že ČSOB, a.s. potvrdila, že žalovaná z účtu V. L.
č.XXXXXXXXXX/XXXXvybraladňa8.1.2010o13.49hod.sumu1.000EURao15.54hod.17.900EUR.
Z oznámenia OTP banky, a.s. súd zistil, že na meno V. L. boli vedené účty č. XXXXXXX/XXXX od
11.11.2002 do 11.8.2010, deň zrušenia účtu a účet č. XXXXXXX/XXXX od 5.1.2006 deň zriadenia účtu
do 11.8.2010 deň zrušenia účtu.
Z podpisového vzoru pre fyzické osoby súd zistil, že V. L., nar. XX.X.XXXX udelil dňa 1.7.2009
splnomocnenie k nakladaniu s peňažnými prostriedkami na účtoch fyzickej osoby v ČSOB, a.s. č. účtov
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, disponent V. L. samostatne a V. K.
samostatne.
Z výpisu z účtu ČSOB, a.s. súd zistil, že žalovaná vybrala z účtu V. L. č. účtu XXXXXXXXXX dňa
11.12.2009 1.000 EUR, 14.12.2009 1.000 EUR, 28.12.2009 200 EUR, 4.1.2010 400 EUR, 4.1.2010
1.500 EUR, 8.1.2010 1.000 EUR, 8.1.2010 17.900 EUR. Stav na účte bol k 30.6.2009 21.968,10 EUR.
Z výpisu z účtov OTP banka súd zistil, že V. L., r.č. XXXXXX/XXX dňa 11.11.2002 zriadil v OTP banke
zmluvu o OTP konte č. XXXXXXX, dňa 7.7.2009 udelil žalovanej súhlas disponovať s prostriedkami
na tomto konte, zostatok na účte ku dňu 30.6.2009 činil 8.904,20 EUR, dňa 7.7.2009 uskutočnil V. L.
výber vo výške 1.600 EUR, 18.8.2009 žalovaná výber 200 EUR, 16.9.2009 žalovaná výber 150 EUR,
24.9.2009 V. L. výber 100 EUR, 29.10.2009 žalovaná výber 100 EUR, 20.11.2009 žalovaná výber 150
EUR, 10.12.2009 žalovaná výber 1.500 EUR, 2.12.2009 žalovaná výber 150 EUR, 10.12.2009 žalovaná
výber 500 EUR, 28.12.2009 žalovaná výber 116,17 EUR a z tohto účtu bola pravidelne platená platba
do iného peňažného ústavu titulom nájomného vo výške 135,90 EUR mesačne.
Z podpisového vzoru súd zistil, že V. L., r.č. XXXXXX/XXX udelil dňa 7.7.2009 žalovanej oprávnenie
disponovať s prostriedkami na účte č. XXXXXXX OTP banka, a.s.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXX/XXXX OTP banka, a.s. súd zistil, že zostatok na účte V. L. č. XXXXXXX/
XXXX ku dňu 1.1.2009 bol 10.065,17 EUR, 10.12.2009 uskutočnila žalovaná výber vo výške 8.000 EUR
a 14.12.2009 uskutočnila žalovaná výber 1.890,17 EUR.
Z výpovede svedkyne K. K. súd zistil, že žalovaná je posledná žijúca priateľka jej matky, žalovanú pozná
oddetstva,bývalivdetstvevblízkosti.Sožalovanousastretávala,keďniečopotrebovala,zatelefonovala
jej a navštevovala žalovanú po smrti pána L.. Žalovaná mala dom na P.. K., v ktorom bývala v lete a
v zime bývala so svojím životným partnerom pánom L. v jeho byte na A.. Kým žil pán L., svedkyňa
nebola v byte na A., tam ich nenavštevoval nikto. Po smrti pána L. jej žalovaná zavolala a prišla ju
navštíviť do bytu. Byt bol zariadený, bola tam obývačka, ďalšia izba, v ktorej boli dve postele, jednu
používala žalovaná a mala tam svoje oblečenie. O tom, že žalovaná mala bývať v zime na A. ulici vie
od žalovanej. Stretávala žalovanú s pánom L. nakupovať v Tip Tope, chodili do čistiarne a práčovne,
keďže aj svedkyňa býva v blízkosti. Žalovaná mala takýmto spôsobom bývať asi 15 rokov. Nevie, kde
býval v lete pán L., nemôže tvrdiť, že býval na K. so žalovanou, avšak z rozprávania žalovanej vie, že
pán L. chodil k nej v lete do domu. V byte na A. bol nejaký obraz, žalovaná mala prsteň a náušnice.
Žalovaná prišla za svedkyňou, že žalobca ju vymkol, že vymenil zámok, nevedela sa dostať do bytu,
preto odišla bez vecí do svojho domu. Neskôr svedkyni žalovaná povedala, že sa dohodla so žalobcom,
že sa žalobca dal dokopy s nejakou susedou pani B., že žalobca spolu s touto pani dali žalovanej veciv igelitkách, ktoré si odniesla. Nespomína si, že by jej žalovaná hovorila, že by jej nejaké osobné veci
chýbali. Pani B. pozná z videnia, nevie, či sa stretáva so žalobcom. Žalovaná s otcom žalobcu spolu
chodili na nákupy, poskytovali si pomoc, najmä, keď sa stal žalovanej úraz pred 4 rokmi, zrazilo ju auto,
chodil pán L. za ňou do nemocnice, potom do zariadenia, v ktorom bola umiestnená. Svedkyňa vie o
tom, že sa žalovanej stal úraz od pána L., ktorý jej telefonoval na požiadanie žalovanej.
ZvýpovedesvedkyneD.B.súdzistil,žeotecžalobcusaprisťahovalnaA.ulicuniekedyv90-tychrokoch,
svedkyňa býva na prízemí, pán L. býval na 3.poschodí. Býval sám, po čase za ním začala chodiť pani
K., chodievala vždy poobede, na frekvenciu návštev v 90-tych rokoch si nepamätá, neskôr chodievala
3-4 krát týždenne a vždy odchádzala domov večer, pričom nebývala s pánom L.. Pán L. chodil vždy
sám, chodil sa stravovať do Tip Topu, predtým na V. ulicu. Bola v byte pána L., viackrát mu pomáhala,
keď ho videla s prádlom, ktoré niesol z čistiarne a práčovne, pomohla mu, bola v chodbe bytu. Žalovaná
zo začiatku chodila len poobede, hovorila, že nosí pánovi L. hygienické veci na geriatriu. Asi v novembri
2009 svedkyňa zaregistrovala, že žalovaná býva v predmetnom byte, odôvodňovala to tým, že dáva
pozor na byt, hovorila, že má kde bývať, že býva niekde pri nemocnici. Po smrti pána L. sa žalovanej
pýtala, či príde syn pána L., žalovaná povedala, že na pohreb nepríde, až na prejednanie dedičstva.
Pýtala sa žalovanej, či je v kontakte so žalobcom, na čo odpovedala, že telefonujú raz za týždeň alebo
raz za dva týždne. Tvrdenie žalovanej, že nevedela zohnať žalobcu nie je pravdivé, žalobca jej povedal,
že od 22.2.2010 do 28.6.2010 telefonoval žalovanej asi 30 krát. Od žalobcu vie, že o smrti otca sa
mal dozvedieť 28.1.2010, žalovaná poslala iba parté. Vo februári 2010 prišla za ňou žalovaná, aby jej
ukázala, kde je bytové družstvo, svedkyňa išla s ňou, žalovaná sa informovala ako sú platené poplatky
za byt, bolo jej oznámené, že kým nie je ukončené dedičské konanie, nemôžu poskytnúť informácie.
Dňa 29.6.2010 prišiel za svedkyňou žalobca, vtedy ho nepoznala, boli u nej robotníci, ktorí vymieňali
okná, žalobca sa spýtal, či by sa mohol prísť pozrieť na jej okná, pýtal sa ako platí za byt, o ničom nemal
vedomosť, keďže žalovaná mu nič nechcela povedať a vysvetlila mu spôsob platby. So žalobcom sa
potom viackrát stretli. Po 9.8.2010, keď už mal dedičské rozhodnutie, keďže nebol 45 rokov v Košiciach
tak sa pýtal, ako vybaviť elektrinu, plyn a ďalšie záležitosti a ona mu pomáhala. Dňa 9.8.2010 žalobca o
dedičskom rozhodnutí pani K. nič nepovedal, keďže si zobrala lieky a už sa s ňou nedalo rozprávať. Na
druhý deň jej oznámil, aby mu odovzdala všetky doklady, kľúče od bytu, kľúče od sejfu. Pani K. povedala,
že to má vo svojom byte, že to musí doniesť. Žalobca jej povedal, aby sa bez toho nevracala. Vrátila
sa 11.8.2010, z bytu odišla a dňa 16.8.2010 odišiel žalobca do K., ešte v ten istý deň prišla do bytu
žalovaná spolu s nejakým pánom, odniesli z bytu čierny kabát. Potom dňa 18.8.2010 bola opätovne v
byte sama, 25.8.2010 bola v byte s nejakou slečnou, boli tam od 15.30 hod. do 17.00 hod. a odniesli 3
tašky, 2 na kolieskach. Takéto presné informácie o dátumoch a časoch príchodu pani K. má preto, že
aj keď na tom nemala žiaden záujem, považovala to za nespravodlivé a rozčuľovalo ju, že žalovaná nič
neoznámila žalobcovi, keď sa jej niečo pýtal a žalobca svedkyňu koncom augusta splnomocnil, aby mu
vybavila prepis bytu a ostatné potrebné náležitosti. Dňa 12.8.2010 prišiel pán R. a doniesol kľúč od sejfu
žalobcovi. Pán R. poslal mail do K. žalobcovi, že pani K. už nebude platiť za byt. Dňa 6.9.2010 zamkla
svedkyňa bezpečnostný zámok na dverách, kľúče mala od pána žalobcu, žalovaná tento kľúč nemala
a preto sa už do bytu dostať nemohla. Ešte pred svojím odchodom do K. žalobca zamkol veľkú izbu,
zobral všetky veci, ktoré patrili žalovanej, mala tam iba kabát, ten, ktorý si dňa 16.8. zobrala, nemala
tam už žiadne veci. V apríli 2011 prišla za svedkyňou pani K. s pánom R., pán R. povedal, že záclony
sú jeho, žalovaná, že tam má ventilátor a spodné prádlo, ona mala veci v taške pripravené pre žalovanú
od žalobcu a tieto odovzdala. Žalovaná nebývala v predmetnom byte s pánom L. do júna 2009, kým sa
nedostalpánL.donemocnice.Nebývalatamanivzime.PánL.chodilstálesám.Poprelasvojuzaujatosť,
uviedla, že pomáhala aj žalovanej, keď vynášala veci z bytu, keď stratila kľúč. Žalobca je ženatý, byt
bol znečistený, bola tam špina, ploštice. Posledný týždeň pred odchodom žalobcu prespával v byte
žalovanej, ponúkla mu to. Pohreb stál 900 EUR, svedkyňa sa to dozvedela v roku 2011 na návšteve
cintorína, kde bola spolu so žalobcom a jeho manželkou a vyprosí si, aby ju niekto upodozrieval, že
mala niečo so žalobcom. Má 72 rokov, je chorá a pán L. je ženatý. Otec žalobcu v máji 2009 ležal 3
dni doma, pani K. prišla za ňou oznámila jej, že nevie, kde je pán L., keďže zvykol chodiť na výlety,
tak si aj svedkyňa myslela, že je na výlete a potom ho našli ležať v byte. Ešte v auguste až septembri
2009 videla svedkyňa otca žalobcu so žalovanou. Na jej otázku odpovedala pani K., pán L. nerozprával,
pozdravil sa však. V byte sú obrazy asi 3, má pocit, že tam sú od začiatku, keď ich odhrnula, bola za
nimi iná farba, nevyzerajú veľmi cenné.Zo znaleckého posudku č. 309/2013 znalkyne MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, znalkyne s odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 31.12.2013 súd zistil, že znalkyňa v znaleckom
posudku uviedla, že u menovaného V. L. bola v období júna 2009 diagnostikovaná Vaskulárna demencia
psychiatrickým vyšetrením vykonaným MUDr. Mattovou dňa 15.6.2009. Ako vyplýva zo zmieneného
vyšetrenie s menovaným bol možný primeraný kontakt, na otázky psychiatra odpovedal primerane,
jeho psychomotorika bola inhibovaná, menovaný bol orientovaný správne, len časom nepresne,
konštatované mnestické poruchy (poruchy pamäti) a kognitívny deficit, bez nejakého bližšieho určenie
o úbytok ktorých kognitívnych funkcií u menovaného sa jedná a v akom rozsahu. U menovaného
neboli zistené žiadne psychotické fenomény ani suicidálne tendencie. Menovanému nebola doporučená
ani žiadna psychiatrická liečba, menovaný bol bez kontraindikácií k umiestneniu v DD. Následne tento
diagnostický záver bol prepisovaný a konštatovaný vo všetkých nasledujúcich prepúšťacích správach
z hospitalizácií na Oddelení dlhodobo chorých a I. internej kliniky UNLP v Košiciach ako aj vo VŠOÚG
sv. Lukáša v Košiciach. Ani počas jednej z týchto hospitalizácií už menovaný viac nebol psychiatrom
vyšetrený, nikde v uvedených správach menovaného nie je žiadna zmienka o nejakých prejavoch,
ktoré by svedčili pre prítomnosť nejakej závažnej psychopatológie u menovaného, ani v doporučeniach
týchto prepúšťacích správ menovaného sa nevyskytuje doporučenie ďalšej psychiatrickej starostlivosti.
Vo všetkých správach je konštatované, že menovaný je orientovaný, tiež anamnéza bola opakovane
odobratá od samotného pacienta, kde menovaný primerane hovoril o svojich telesných ťažkostiach,
takže verbálny kontakt s menovaným bol primeraný. Žalobca s menovaným komunikoval naposledy
telefonicky začiatkom roka 2009, kde sa mu otec zdal v poriadku, ako starší človek sa niekedy opýtal
dvakrát na nejaké veci, ale zdal sa mu v poriadku. To, že dňa 1.7.2009 nebol spôsobilý podpísať
splnomocnenie pre žalovanú odvodzuje z toho, že po smrti zistil od susedky B., že otec odpadol
v byte, že tam ležal tri dni a boli zavolaní hasiči, pričom žalovaná podľa neho vôbec nemala kľúče
od bytu ako tvrdí, otec mal demenciu a preto usudzuje, že mu dali niečo podpísať. Z výpovedí
aj vyjadrení žalovanej p. K. vyplýva, že p. L. bol po psychickej stránke v poriadku, cituje z jej
vyjadrení : "Nikdy nebol zbavený spôsobilostí na právne úkony a pretože som s ním žila viem, že
mu dobre pálilo a bol chytrý a mal také diagnózy ako aj ja - starobu." Pri vaskulárnej demencii ide o
pozvoľnaprebiehajúcichorobnýstavcentrálnehonervovéhosystému.Tentochorobnýstavsavyznačuje
postupnou degradáciou intelektových a pamäťových procesov, zníženou psychickou výkonnosťou,
typická je labilita nálad, depresívna nálada, nechuť žiť, sklony k predráždenosti a plačlivosti. Postupne
dochádza k úbytku intelektových schopností, ktoré je však nerovnomerne a niektoré funkcie môžu byť
ostrovkovite dobre zachované. S postupným rozvojom procesu smerom k demencii sa vyskytujú stavy
zmätenostisporuchamiorientácie,nesúvislouprodukciu,poruchamisprávania,dochádzaajkporuchám
kontinencie. Postupne hrubne osobnosť v oblasti vyšších citov etických aj sociálnych a abnormálne
črty osobnosti prítomné v predchorobí sa zintenzívňujú. K zhoršeniu klinických prejavov často dochádza
po exogénnych stresoch, alebo v prípade pridružených telesných ochorení, čo bolo prítomné aj u
menovanej. S postupným úbytkom pamäti dochádza aj ku konfabuláciám, to znamená, že medzery v
pamäti sa vyplňujú neskutočnými udalosťami. Z hľadiska súdnej psychiatrie konkrétne k spôsobilosti
k právnym úkonom sa tento chorobný stav vyznačuje tým, že sa mení osobnosť, človek sa stáva
ťažkopádny, nerozhodný, ľahko podlieha cudziemu vplyvu, je náladový, znižuje sa kritičnosť aj úsudok
a to aj v prípade, že orientácia miestna, osobou aj časová je zachovaná, pričom aj naučené stereotypy
môžu byť dlhšiu dobu zachované /napr. preberanie dôchodku/. V rámci zmien osobnosti u sklerotikov je
typická neústupnosť, chorobná zaujatosť nejakou činnosťou a paranoidné sklony, ktoré môžu ovplyvniť
právny akt. U sklerotika právny akt často nie je v súlade s jeho dlhodobou osobnosťou v predchorobí
a s dlhodobým predchádzajúcim postojom k veci, preto príslušný právny akt je potrebné posudzovať
nie izolovane, ale naopak v celej jeho dynamike v súlade s jeho predchádzajúcou osobnosťou. U
tohto ochorenia je typická patologická sugestibilita, to znamená ľahká ovplyvniteľnosť zo strany okolia,
typické je zníženie vôľových schopností pri súčasne neporušenej miestnej a časovej orientácii, ktorá
v momente právneho úkonu môže byť zachovaná. Pri posudzovaní psychickej schopnosti v okamžiku
právneho úkonu je nevyhnutné nutné zohľadniť celú osobnosť teda aj telesnú stránku. Starší ľudia /čo
bolo aj v prípade menovaného/ trpia najrôznejšími chorobami, ktoré majú veľký vplyv na ich odolnosť
voči nepriaznivým / často psychologickým vplyvom /, je nutné mať na pamäti, že taký jedinec ľahko
vyhovie nátlaku okolia len preto, aby mal žiadúci kľud. Tiež je potrebné zohľadniť dlhodobé postoje
V. L. k žalovanej p. K. aj žalobcovi p. V. L. ml., možnú ovplyvniteľnosť menovaného žalovanou ako aj
etickú stránku právneho aktu ako aj ďalšie súvislosti. Na základe vyššie uvedených skutočností môžem
konštatovať, že hoci u menovaného neb. V. L. bola v júni 2009 diagnostikovaná Vaskulárna demencia,
v jeho prípade sa jednalo o počiatočný stav tejto poruchy, bez výraznejších kognitívnych porúch, bez
psychiatrickej liečby, bez porúch správania, bez psychotických fenoménov. Právny akt, ktorý menovanývykonal dňa 1.7.2009, 7.7.2009 a 24.9.2009 zohľadňoval jeho dlhodobý postoj k žalovanej, nebol v
rozpore s osobnosťou a záujmami menovaného. Vzhľadom na to konštatuje, že menovaný uvedené
právne úkony dňa 1.7.2009, 7.7.2009 a 24.9.2009 vykonal v stave plnej spôsobilosti na právne úkony.
Záver: Napriek tomu, že u neb. p. V. L. v čase právnych úkonov bola diagnostikovaná Vaskulárna
demencia, táto mala len také nezávažné klinické prejavy, že menovaný bol spôsobilý na právne úkony
dňa 1.7.2009, 7.7.2009 a 24.9.2009.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zo dňa 31.10.2011 súd zistil, že žalovaná s otcom
žalobcu žila posledných 20 rokov striedavo v dome na K. ul. v Košiciach v lete a v jeho 2 izbovom byte
na A. ulici č. 5 v Košiciach. Má 90 rokov. S otcom nebohého sú spolužiaci z obchodnej akadémie a
spolu žili od stretnutia na stretnutí zo školy po 50 rokoch. Poznali sa od malička a spolu žili od roku 1992
do smrti otca žalobcu dňa 8.1.2010. Druh mal jediného syna, ktorý išiel 16 ročný do Prahy a následne
do K. a s otcom sa vôbec nestýkal a ani otec sa s ním posledných 30 rokov vôbec nestretol. Celá
rodina s ním prerušila všetky kontakty, lebo sa ho báli, že by ich vydieral. O otca sa vôbec nestaral,
tak ako by syn sa mal na staré kolená o otca mal starať a zabezpečiť mu pokojnú starobu. S otcom
nikdy ani len nekomunikoval a vôbec sa o neho nestaral. Keď menovaný zomrel bývala v jeho 2 izbovom
byte na A. ul. č. 5 v Košiciach a zabezpečila mu riadny pohreb a zabezpečila všetky veci spojené s
pohrebom tak ako sa dohodli s otcom žalobcu, nikto jej pritom nič nepomohol lebo nemal tu žiadnu
rodinu. Na pohreb vynaložila sumu 5.000 EUR a túto sumu nikto do dnešného dňa neuhradil. Po troch
mesiacoch po smrti nebohého otca našla adresu syna v K. a napísala mu list, že otec zomrel, aby
prišiel domov. Syn - žalobca prišiel po 6 mesiacoch od smrti otca usporiadať dedičstvo a vyhodil ju
z bytu a zároveň zobral všetky jej cennosti, ktoré celý život zhromažďovala a mala rada. Ide o tieto
cennosti: cenné ozdobné predmety, cenný historický krištáľ a keramika, cenné olejomaľby obrazov - 4
ks, fotografie, albumy, všetky jej doklady, všetko čo mala rada v hodnote cca 10.000 EUR. Žalobca v byte
vymenil zámok a vyhodil ju na ulicu a tak sa vrátila do svojho domu bez všetkých jej milých vecí, lebo
mu odmietla svoj rodinný dom darovať a nemá deti. 20 rokov hospodárili spoločne a mali spoločné účty
s dispozičným právom ich oboch a nikdy nemali žiadne problémy v živote, lebo v starobe založili vzťah
na vzájomnej úcte a podpore. Zabezpečila mu riadnu zdravotnú starostlivosť, varila, prala a starala sa o
otca žalobcu, všemožne ako najlepšie vedela. Otec žalobcu bol zdravý a spôsobilý na všetky úkony až
do svojej smrti a tvrdenie právneho zástupcu, že nebol spôsobilý a ide o spoločné finančné prostriedky,
ktoré mali na spoločných účtoch a zároveň mali obaja samostatne možnosť nakladať s účtami, lebo
nevedela, kto skôr zomrie a nebohý otec žalobcu bol zbehlý vo financiách a nakladaní s nimi, čo ona
nevedela a tak so všetkými spoločnými finančnými prostriedkami hospodáril a investoval ich on. Nikdy
nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalobca sa správa ku mne presne tak, ako ho otec popísal
a tak s ním celý život nekomunikoval. Vklady na účty boli spoločné a snažila sa čo to ušetriť a mala
peniaze aj z minulosti, ktoré vkladali na spoločný účet a s ktorými ako uviedla hospodáril nebohý V. L..
Žalobca nadobudol z majetku otca majetok v sume 225.000 EUR.
Zo spisu 19C 134/2011 Okresného súdu Košice I súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 29.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2011, sp.zn. 3Co 242/2011-33 zmenil uznesenie
Okresného súdu Košice I 19C 134/2011-23, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného
opatrenia na návrh žalobcu V. L. proti žalovanej V. K. a zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom
nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na jej účte XXXXXXXXXXX/XXXX v ČSOB, a.s., pokiaľ
by mal stav poklesnúť pod sumu 34.256,83 EUR a nariadil ČSOB, a.s. nevykonávať žiadne transakcie
na predmetnom účte pokiaľ by mal stav klesnúť pod sumu 34.256,83 EUR a uložil žalobcovi podať do 30
dní od doručenia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej zaplatenie sumy 34.256,83 EUR.
Z oznámenia Zariadenia opatrovateľskej služby Jesienka, n.o. zo dňa 17.3.2014 súd zistil, že V. L. bol
v zariadení opatrovateľskej služby Jesienka, n.o. od konca júla do augusta 2009. V danom období bola
mesačná platba 465 EUR, všetky platby má uhradené. Za pána V. L. zaplatila pani V. K. aj vstupný
sponzorský poplatok vo výške 1.000 EUR. Za pána V. L. boli hradené platby v súhrnnej výške 1.321,45
EUR pani V. K..
Podľa ust. § 7 ods. 1,2 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.Podľa ust. § 8 ods. 1 OZ spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
Podľa ust. § 22 ods. 1,2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie
je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa ust. § 38 ods. 1,2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením
Predmetom konania je zaplatenie sumy 34.256,83 EUR.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec žalobcu V. L. zomrel dňa 8.1.2010
o 13.10 hod., žalobca je jeho výlučným dedičom. V. L. mal zriadený v ČSOB, a.s. účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX. K predmetnému účtu zriadil žalovanej dispozičné právo dňa 1.7.2009, stav na účte ku dňu
1.7.2009činil21.968,10EUR.Žalovanázpredmetnéhoúčtuuskutočnilavýberpočasživotaotcažalobcu
14.12.2009 1.000 EUR, 28.12.2009 200 EUR, 4.1.2010 400 EUR, 4.1.2010 1.500 EUR a po smrti otca
žalobcu dňa 8.1.2010 1.000 EUR o 13.49 hod. a 8.1.2010 o 15.54 hod. 17.900 EUR. V. L. mal vedené
ďalšie dva účty v OTP banke a.s. č. účtu XXXXXXX/XXXX zriadený 11.11.2002, zrušený 11.8.2010,
V. L.Ý. zriadil dispozičné právo s predmetným účtom žalovanej dňa 7.7.2009, stav na predmetnomúčte k 30.6.2009 činil 8.904,20 EUR. Žalovaná uskutočnila za života V. L. výber z tohto účtu 18.8.2009
200 EUR, 16.9.2009 150 EUR, 29.10.2009 100 EUR, 20.11.2009 150 EUR, 28.12.2009 116,17 EUR,
10.12.2009 1.500 EUR, 2.12.2009 150 EUR, 10.12.2009 500 EUR, druhý účet v OTP banke, a.s. č.
Ú. XXXXXXX/XXXX zriadený 5.1.2006, zrušený 11.8.2010, dňa 7.7.2009 zriadil žalovanej dispozičné
právo s predmetným účtom, stav na účte ku dňu 1.1.2009 činil 10.065,17 EUR. Žalovaná uskutočnila
výber z tohto účtu dňa 10.12.2009 8.000 EUR a dňa 14.12.2009 1.890 EUR.
Žalovaná tvrdila, že s otcom žalobcu žila v spoločnej domácnosti striedavo na A. ulici v byte otca žalobcu
v zimnom období a vo svojom dome na K. ulici v letnom období, 20 rokov spoločne hospodárili, že
na účtoch v peňažných ústavoch, ku ktorým jej bolo udelené dispozičné právo, mali spoločné finančné
prostriedkynadobudnutéza20rokov,žefinančnéprostriedky,ktorévybralazúčtunamenootcažalobcu,
boli použité na zabezpečenie starostlivosti o otca žalobcu a následne náklady na pohreb. Tvrdila, že
otec žalobcu bol plne spôsobilý na právne úkony v čase udelenia dispozičného práva s účtami až do
svojej smrti. Vzniesla započítaciu námietku vo výške 6.000 EUR ako hodnotu hnuteľných vecí patriace
do jej výlučného vlastníctva, ktoré jej žalobca zadržiaval v byte na A. ulici.
Žalobca namietal, že jeho otec nebol spôsobilý na udelenie dispozičného práva so svojimi účtami
vzhľadom na zdravotný stav vaskulárnu demenciu, že otec so žalovanou nikdy nežil v spoločnej
domácnosti a finančné prostriedky, ktoré mal na účtoch, boli jeho výlučnými finančnými prostriedkami.
Zo znaleckého posudku MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej vyhotoveného na výzvu súdu vyplýva, že
napriek skutočnosti, že u V. L. bola diagnostikovaná vaskulárna demencia, táto mala len nezávažné
klinické prejavy, preto bol spôsobilý na právne úkony dňa 1.7.2009, 7.7.2009 a 24.9.2009.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh je dôvodný, čo do istiny vo výške
18.900 EUR.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 34.256,83 EUR z toho sumy 18.900 EUR, ktorú žalovaná
vybrala na základe splnomocnenia udeleného otcom žalobcu po jeho smrti a 15.356,83 EUR finančné
prostriedky otca žalobcu, ktoré vybrala žalovaná z jeho účtov na základe splnomocnenia, ktoré udelil v
čase, keď v dôsledku duševnej choroby nemal spôsobilosť na tento úkon.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným dedičom
V. L., V. L. zomrel dňa 8.1.2010. Žalovaná vybrala z účtu otca žalobcu po jeho smrti dňa 8.1.2010
sumu 18.900 EUR. V. L. zomrel dňa 8.1.2010 o 13.10 hod., v uvedený okamih stratil spôsobilosť na
právne úkony. Žalovaná na základe splnomocnenia udeleného V. L. za života po jeho smrti vybrala z
jeho účtu 18.900 EUR. Okamihom smrti V. L. v zmysle následného dedičského rozhodnutia nadobudol
všetok majetok žalobca. Smrťou otca žalobcu došlo k strate spôsobilosti na právne úkony, t.j. aj k zániku
práva disponovať s účtom aj osobám, ktoré mali dispozičné právo k týmto účtom udeleným pôvodným
vlastníkom finančných prostriedkov na účte. Keďže žalovaná vybrala z účtu otca žalobcu po smrti V.
L. 18.900 EUR, bezdôvodne sa obohatila a to plnením bez právneho dôvodu, keďže jej oprávnenie
disponovať s účtom zaniklo smrťou V. L., preto je povinná žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie vo
výške 18.900 EUR.
Pri vydaní bezdôvodného obohatenia Obč. zákonník nestanoví čas plnenia, preto je dlžník povinný plniť
prvý deň potom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal podľa ust. § 563 OZ. Žalobca nevyzval žalovanú
na plnenie pred podaním návrhu. Dňa 2.6.2011 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal zákazu žalovanej disponovať s finančnými prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie bolo
žalovanej doručené dňa 22.9.2011 (keďže Okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, rozhodnutie žalovanej nedoručoval), t.j. deň 22.9.2011 súd považuje za výzvu na plnenie,
nasledujúci deň 23.9.2011 sa pohľadávka žalobcu stala splatná, neposkytnutím plnenia v deň splatnosti
sa dostala nasledujúci deň 24.9.2011 žalovaná do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť úrokz omeškania odo dňa 24.9.2011 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške základnej
úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou navýšenou o 9 percentuálnych bodov v
súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení k prvému dňu omeškania.
Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 15.356,83 EUR EUR titulom zaplatenia finančných
prostriedkov, ktoré žalovaná vybrala z účtov v peňažných ústavoch vedených na meno otca žalobcu za
jeho života na základe písomného splnomocnenia, ktorým udelil v predmetných peňažných ústavoch
dispozičné právo žalovanej s finančnými prostriedkami na predmetných účtoch a to z dôvodu, že jeho
otec v čase udelenia splnomocnení nebol plne spôsobilý na právne úkony, keďže trpel vaskulárnou
demenciou. Súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo určiť, či V. L.
ku dňu udelenia dispozičného práva žalovanej s predmetnými účtami bol spôsobilý na právne úkony.
Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že aj keď otec žalobcu trpel v čase predmetných
právnych úkonov vaskulárnou demenciou, táto mala len nezávažné klinické prejavy a preto bol spôsobilý
na predmetné právne úkony.
Keďžezvýsledkovznaleckéhodokazovaniavyplýva,žeotecžalobcubolplnespôsobilýnaprávneúkony
v čase udelenia plnej moci, bol spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami na svojich účtoch ako
sám tak aj prostredníctvom žalovanej, súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Žalovaná vzniesla započítaciu námietku vo výške 6.000 EUR titulom náhrady škody za hnuteľné veci,
5 obrazov, krištáľ Zlatá Zuzana, cenný krištáľ olovnatý, prsteň zlatý s očkami, zlaté náušnice, náušnice
s briliantovým očkom, akvamarín, dar na maturitu, zlatá retiazka s kalichom, krištáľové súpravy biele,
poháre, keramika, osobné veci, ktoré mal žalobca zadržiavať v byte na A. ulici. Z výpovede žalobcu
vyplynulo, že žalobca po svojom príchode do bytu uzamkol veľkú izbu v byte a umožnil žalovanej
užívať spálňu, v ktorej mala uložené veci s tým, aby sa v lehote 3 mesiacov vysťahovala a že žalovaná
si postupne vlastné veci odnášala. Veci, ktoré opoznal ako veci, ktoré sa nachádzali v byte v čase
jeho odchodu zo spoločnej domácnosti so svojím otcom vo veku 17 rokov, si ponechal. Svedkyňa
Stankovičová, ktorá bola susedou V. L., uviedla, že pokiaľ v byte býval V. L., žalovaná síce do bytu
chodila, avšak nebývala tam, zaregistrovala ju, že býva v byte v novembri 2009, keď bol pán L.
hospitalizovaný na geriatrii a že dňa 9.8.2010, keď mal žalobca po návrate z K. k dispozícii dedičské
rozhodnutie, vyzval žalovanú, aby mu odovzdala kľúče od bytu a byt opustila. V priebehu augusta
2010 videla žalovanú, ako prišla niekoľkokrát do bytu a odniesla z bytu tašky. Kľúče od sejfu doniesol
12.8.2010 pán R.. Svedkyňa K. K. potvrdila, že mala od žalovanej vedomosť, že mala bývať v byte s
pánom L. na A. ulici, pričom v byte za života pána L. nikdy nebola, stretávala v okolí žalovanú s pánom
L. a nevedela sa vyjadriť k hnuteľným veciam uvádzaných žalovanou v započítacej námietke.
Súd posúdil započítaciu námietku u žalovanej uplatnenú vo výške 6.000 EUR a dospel k záveru, že
žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom svojej započítacej pohľadávky vo výške 6.000 EUR
voči žalovanému. Aj keď tvrdila, že žalovaný jej zadržiava hnuteľné veci, ktoré špecifikovala, žiadnym
spôsobom nepreukázala existenciu týchto vecí, vlastnícke právo k týmto veciam ani skutočnosť, že by
žalovaný predmetné hnuteľné veci zadržiaval. Samotné tvrdenie o existencii a vlastníctve týchto vecí
nemôže byť dôkazom spôsobilým na preukázanie tejto skutočnosti, keďže žalovaný poprel tvrdenia
žalovanej a uviedol, že žalovaná si zobrala všetky svoje hnuteľné veci a túto skutočnosť potvrdila aj
svedkyňa Stankovičová, ktorá videla žalovanú nosiť z predmetného bytu hnuteľné veci a byt po výmene
zámku 6.9.2010 uzamkla s tým, že sa tam nenachádzajú žiadne veci žalovanej.
S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu žalobcu v časti o zaplatenie 18.900 EUR s 9%
úrokom z omeškania odo dňa 24.9.2011 a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu účastníkov bol porovnateľný (55 % ku 45%).Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov konania sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Štátu vznikli v konaní trovy spolu vo výške 339,74 EUR z toho odmena znalkyne MUDr. Ivice Mitríkovej
Kmečovej priznaná uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.1.2014 č.k. 40C 276/2011-347 vo
výške 278,88 EUR, úhrada nákladov za poskytnutie informácií OTP banka, a.s. vo výške 31,86 EUR
priznanáuznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa26.6.2013č.k.40C276/2011-298,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 20.7.2013 a náklady za poskytnutie informácií priznané uznesením Okresného súdu
Košice I 26.6.2013 č.k. 40C 276/2011-296, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2013 vo výške 30
EUR, spolu 339,74 EUR.
Pomer úspechu a neúspechu žalobcu činí 55% ku 45%. Keďže o trovách konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je povinný každý z účastníkov nahradiť trovy
štátu v pomere úspechu k jeho neúspechu.
Preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 152,89 EUR (45% zo sumy 339,76 EUR).
Ajkeďštátuvznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalovanejvpomere55%zosumy339,76EURt.j.
186,87 EUR, súd s poukazom na majetkové pomery žalovanej, u ktorej sú predpoklady pre oslobodenie
od súdneho poplatku, nepriznal náhradu trov konania v súlade s cit. zák. ust.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.