Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/560/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232491
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113232491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o t.č.
plnoletého: F. H., Z.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - T. H., B. O.. F. XX/A, B., a otec - F. H., B. F.
Z. XX, X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 29.09.2014, č.k. 25P/333/2013-103, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.09.2014, č.k. 25P/333/2013-103 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na t.č. plnoletého F. H., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XXX € mesačne od

01.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 29.09.2014 vo výške XXX,XX € povolil otcovi
splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, k rukám plnoletého
F.. Do zročného výživného súd otcovi započítal sumu XXX,XX €. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.1.2005, č.k. P/241/2004-53, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.04.2006, č.k. 11CoP/127/2005-121 vo výroku o výživnom na t.č.
plnoletého F.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie
odôvodnených potrieb t.č. plnoletého F., ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových

pomerov rodičov dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2006 došlo k zmene
pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane
plnoletého F.. K zmene pomerov došlo jednak tým, že niekoľkokrát prešiel na vyšší stupeň vzdelávania,
v súčasnosti je v maturitnom ročníku strednej školy, ako aj v súvislosti s vekom, keďže už je plnoletý a
jeho potreby a výdavky sa výrazne zmenili. Z uvedeného dôvodu návrh matky, ku ktorému sa v plnom
rozsahu pripojil aj plnoletý F., považoval za dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu. Určené výživné
považoval súčasne za primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý nemá žiadne

zdravotné dôvody, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, a to v akomkoľvek zamestnaní, s ohľadom
na jeho vyživovacie povinnosti. Súd prvého stupňa mal za to, že otec sa nedostatočným spôsobom
snaží nájsť si zamestnanie, neprejavuje aktivitu v tomto smere, nakoľko ako vyplýva z prehľadu období
jeho nezamestnanosti, je v pravidelných intervaloch nezamestnaný od roku 1991. V tejto súvislosti
dal do pozornosti otcovi, že je povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálnu snahu na dosahovanie
aspoň takého príjmu, aby bol schopný prispievať na výživu svojich detí v takej výške, ktorá pokryje
ich potreby. Z uvedeného dôvodu je povinnosťou otca prijať akékoľvek zamestnanie, prípadne aj mimoregiónu. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom 01.09.2013, v zmysle návrhu matky. Od
01.09.2013 do svojho rozhodnutia vyčíslil zročné výživné, ktoré otcovi povolil splácať v primeraných
mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Do zročného výživného otcovi započítal doteraz

zaplatené výživné. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O
trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v časti týkajúcej sa výšky výživného zmeniť, výživné zvýšiť zo sumy XX,XX € na sumu XX €
mesačne od 01.10.2014. S výškou výživného určenou súdom prvého stupňa nesúhlasil, uviedol, že

napriek zložitej finančnej situácii nikdy nezvažoval podať návrh na zníženie výživného, pretože z jeho
strany považuje výživné vo výške XX,XX € za dostačujúce k jeho schopnostiam a hlavne možnostiam.
Súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil pracovné príležitosti v regióne, v ktorom žije.
Je pravdou, že veľa ľudí z X. dochádza za prácou, sú to však ľudia inej vekovej kategórie a majú iné
pracovné skúsenosti a vzdelanie ako on. Aj keby sa zamestnal mimo bydliska, zvýšili by sa mu náklady
na cestovanie, nájom bytu. V Prešovskom regióne je najvyššia nezamestnanosť, práca na dohodu je tiež

veľmi málo platená, musel by mať tri zamestnania, aby mohol platiť výživné, nehovoriac už o absencii
spánku, pretože by mal pracovný čas 24 hodín. Súd pri rozhodovaní a matka vo svojom návrhu tiež
nezohľadnili poskytovanie zázemia deťom z jeho strany počas letných a zimných prázdnin.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, t.č. plnoletého Marka, ako aj plnoletý F., ktorí zhodne
navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že vychádza z dostatočne

a úplne zisteného skutkového stavu, a zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru otec v
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu výroku
napadnutého rozsudku. Všetko čo uviedol v odvolaní, uviedol už v konaní pred súdom prvého stupňa,
súd sa s uvedenými skutočnosťami pri svojom rozhodovaní zaoberal.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením
rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní

o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného,vychádzajúczust.§62 ods.1až5a§75ods.1Zák. rodine,súdpriurčovanívýživnéhoberie
zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičov, ako
aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb t.č. plnoletého F., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých je plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78
ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v

čase poslednej úpravy výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I rozsudkom zo
dňa 10.01.2005, č.k. P/241/2004-53, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 04.04.2006,
č.k. 11CoP/127/2005-121.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvého
stupňa je toho názoru, že na strane t.č. plnoletého F. došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov,

ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Zmena pomerov na strane plnoletého Marka v zmysle
zvýšenia jeho potrieb je nesporná, keďže ide už o dospelého mladého muža, fyzicky vyspelého, študenta
( od septembra 2014 4-maturitného ročníka gymnázia ), t.č. pripravujúceho sa na maturitu, ako aj na
prijímacie pohovory na vysokoškolské štúdium. Plnoletý F. je v súčasnej dobe v období dospievania,prípravy na budúce povolanie, t.j. v období, ktoré je na krytie jeho potrieb finančne mimoriadne náročné
a keďže vyživovaciu povinnosť ako k maloletým deťom, tak aj k plnoletým deťom výživou odkázaných
na rodičov majú zo zákona obaja rodičia, treba sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že otec

je povinný vyvinúť maximálnu snahu na dosiahnutie aspoň takého príjmu, aby bol schopný prispievať
na výživu detí podľa ich potrieb a svoju vyživovaciu povinnosť tak neprenášať na matku. Doterajší
prístup otca k hľadaniu si zamestnania napriek tvrdeniu otca o vysokej miere nezamestnanosti v regióne
v ktorom žije, aj odvolací súd vyhodnotil ako nezodpovedný. V tejto súvislosti zhodne so súdom prvého
stupňa poukazuje na dlhodobú nezamestnanosť otca konštatovanú už v rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 10.01.2005 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 04.04.2005, ako aj postoj
otca k hľadaniu si zamestnania, keď otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Prešove dňa
09.04.2014 uviedol, že čaká, kým mu pracovná agentúra ponúkne pre neho vhodnú prácu, číta aj ponuky
na úrade práce, ale zatiaľ ho žiadna neoslovila, podľa neho hľadanie práce je náročné s poukazom
na jeho vek 52 rokov. Uvedené vyjadrenie otca svedčí o jeho ľahkomyseľnom prístupe k práci, z
ktorého dôvodu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa na nezamestnanosť otca neprihliadal.

Otec v konaní napriek dosiahnutému úplnému stredoškolskému vzdelaniu technického smeru, dobrému
zdravotnému stavu, v konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu bránil sa zamestnať,
pričom treba zdôrazniť, že pokiaľ má rodič zo zákona vyživovaciu povinnosť k deťom, výživou na neho
odkázaných, je povinný prijať akúkoľvek prácu a nie čakať na prácu, ktorá ho osloví. V tejto súvislosti je
paradoxom, pokiaľ otec dlhodobo nepracuje, deťom však dáva do pozornosti možnosti výkonu brigád

alebo príležitostného zárobku, aby pomohli matke odľahčiť náklady spojené s užívaním bytu. Otec si
zrejme neuvedomuje, že tak ako je jeho základnou povinnosťou vyživovacia povinnosť k deťom, tak
pre deti t.č. je najdôležitejšou povinnosťou riadne študovať a dosiahnuť čo najlepšie vzdelanie, aby sa
mohli v budúcnosti uplatniť na trhu práce čo najlepšie. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, otec v tomto
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nebol uviedol už na súde prvého stupňa a s ktorými by sa

súd prvého stupňa nevysporiadal.

S poukazom na uvedené, závery súdu prvého stupňa vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa svoje závery v odôvodnení
rozhodnutiaajprimerane,spôsobomzodpovedajúcimust.§157ods.2O.s.p. vysvetlil,zktoréhodôvodu
sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožnil. Určená výška výživného na t.č. plnoletého F. aj podľa

názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného,
uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.