Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/765/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201048
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414201048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35792752,právnezastúpenéhospoločnosťou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti
odporkyni Q. U., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. W., J. V. XXXX/XX-X, o zaplatenie 924,80 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k.
5C/37/2014-48 zo dňa 14. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporkyni povinnosti zaplatiť mu 924,80 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9% od
23.5.2010 do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že s účinnosťou od 1.5.2014 vyplýva súdu z § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo
prihliadať na premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Nadväzne mal okresný súd za to, že
uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začal plynúť dňa 16.6.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho
po predčasnej splatnosti úveru v dôsledku jeho zosplatnenia navrhovateľom, došlo k premlčaniu
uplatňovaného nároku (návrh bol podaný 12.3.2014). V prípade splátok splatných ešte pred 16.6.2010

uplynula premlčacia doba už skôr. Samotný navrhovateľ navyše (bez bližšieho zdôvodnenia) tvrdil ešte
skoršiu splatnosť žalovaného nároku.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že procesne úspešnej odporkyni (§ 142 ods. 1 O.s.o.) ich
náhradu nepriznal, lebo si tento procesný nárok neuplatnila a vznik trov (na jej strane) nevyplýva ani
z obsahu spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietal neprípustnú retroaktívnu aplikáciu
ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Nakoľko konanie vo veci

začalo 12.3.2014, pričom v jeho priebehu nebola odporkyňou vznesená námietka premlčania, okresný
súd nebol oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo. Zákonodarca totiž jednoznačne upravil otázku
spätnej účinnosti predmetnej novely zákona č. 250/2007 Z.z. v podobe nepravej retroaktivity výslovne
uvedených ustanovení, medzi ktoré dotknuté ustanovenie § 5b zaradené nebolo.Vuvedenejspojitostiodvolateľďalejargumentoval,žepremlčaniejehmotno-právnyminštitútom,ktorého
podstatou je úprava subjektívneho hmotného práva dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku a
jeho autoritatívnemu priznaniu príslušným orgánom. Inými slovami, úprava premlčania predstavuje

vymedzenie určitých hmotno-právnych podmienok, „za splnenia ktorých nedôjde k zmene postavenia
jej adresátov“. Aplikovaná právna úprava modifikuje uvedené subjektívne hmotné právo, ale len do tej
miery, že sa už nevyžaduje splnenie podmienky v podobe námietky dlžníka.

Zároveň dotknutý postup okresného súdu považoval navrhovateľ za porušenie princípu legitímneho
očakávania a predvídateľnosti súdneho rozhodovania ako atribútov právneho štátu. V čase podania

návrhu totiž neplatilo žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie prihliada aj bez námietky dlžníka,
preto ho navrhovateľ nemohol ani predvídať.

Napokon odvolateľ poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvoduv absencie
záverov, prečo súd postupoval pri premlčaní podľa občiansko-právnej úpravy. Zdôraznil, že zmluva o
úvere je absolútnym obchodom, čo okrem iného znamená, že úprava Obchodného zákonníka (§ 261
ods. 3) sa použije vždy; ibaže niektorá otázka v ňom nie je upravená alebo osobitný predpis obsahuje

samostatnú úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Obchodný zákonník však upravuje premlčanie, a
to komplexne, pričom (zároveň) súčasná právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je
právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa.

Odporkyňa žiadala potvrdenie rozsudku. Dodala, že vec bola premlčaná a požadovala ochranu pred
úžerou.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa o jednoznačnom zaradení ustanovenia § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa do práva hmotného. Spotrebiteľské právo aktuálne predstavuje komplex právnych

noriem tak z oblasti hmotno-právnej, ako i procesnej. Povahu konkrétnej právnej normy pritom neurčuje
(jej) formálne zaradenie do určitého právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré (táto)
norma upravuje. O hmotno-právnu normu ide, ak bezprostredne reguluje vzájomné subjektívne práva
a povinnosti adresátov. Procesné právo je naproti tomu predstavované normami, ktoré regulujú ľudské
správanie z pohľadu poskytovania súdnej ochrany v konaní pred súdnymi orgánmi.

Zo zákonného textu § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa - „Orgán rozhodujúci o nárokoch...prihliada...“
je preto možné vyvodiť, že primárne predstavuje úpravu procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zodpovedá záveru o jeho procesno-právnom charaktere. Výlučne
v rámci procesnej činnosti dotknutého orgánu je totiž možné aplikovať právnou normou vyžadovaný
postup. Taktiež použitá formulácia „bez návrhu“ podčiarkuje striktne procesnú väzbu. Skutočnosť,

že zákonodarca použil v dotknutej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotno-právnych
predpisoch, na tom nič nemení. Za určujúci je totiž potrebné považovať celkový kontext jeho použitia, t.j.
v rámci výpočtu okolností, na ktoré je konajúci orgán povinný prihliadať pri poskytovaní spotrebiteľskej
ochrany. Zmyslom dotknutej úpravy je teda poskytnutie ochrany slabšej strane (jej subjektívnemu právu)
prostriedkami civilného práva procesného.

Pri procesných normách pritom platí pravidlo ich okamžitej aplikácie, t.j. že pôsobia okamžite od
nadobudnutia účinnosti aj na už existujúce vzťahy; okrem prípadu, ak zákonodarca stanoví osobitný
právny režim. Ako (len) podporný argument možno spomenúť výkladové pravidlo, podľa ktorého sa má
každá právna norma vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. Z tohto pohľadu
je správnym výkladom nepochybne taký, v zmysle ktorého má ochrana slabšej strany (spotrebiteľa)

nastúpiť okamžite.

Správnosť opísaných úvah je už aktuálne potvrdená i rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu
SR. Ten v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 uviedol, že nepristúpi k zrušeniu
napadnutého rozsudku (predmetom ktorého bolo posúdenie neplatnosti uznania dlhu spotrebiteľom prerozpor tohto úkonu s dobrými mravmi) vzhľadom na nežiaducu samoúčelnosť takéhoto postupu. Po
vrátení veci okresnému súdu by tento totiž v konaní (začatom pred účinnosťou rozoberanej novely
Zákona o ochrane spotrebiteľa) musel, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy,

vziať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý síce nadobudol účinnosť 1.5.2014, ale - vzhľadom
na absenciu prechodných ustanovení - sa momentom svojej účinnosti vzťahuje i na vzťahy založené
pred týmto dňom.

Neakceptovateľná je tiež námietka o porušení princípu legitímnych očakávaní na strane odvolateľa.
V tejto spojitosti vyvstáva otázka, aké legitímne očakávania - s výnimkou spoľahnutia sa na právnu

„nevedomosť“ protistrany (čím výrazne potláča práve aspekt požadovanej ochrany spotrebiteľa) -
navrhovateľ spájal s nárokom uplatneným po márnom uplynutí premlčacej doby. Musel si totiž, aj
v období pred účinnosťou aplikovanej normy, byť „legitímne“ vedomý (reálnej) možnosti vznesenia
námietky premlčania zo strany odporkyne, lebo sám (dobrovoľne) pristúpil k súdnemu uplatňovaniu
takéhoto/premlčaného nároku.

Princíp legitímnych očakávaní zároveň súvisí s teóriu nadobudnutých práv, pričom (však) navrhovateľ

nestratil žiadne právo, ktoré by za účinnosti „predchádzajúcej“ právnej úpravy nadobudol. Naopak,
musel počítať s tým, že svoje právo (jeho vymáhateľnosť) v prípade vznesenia námietky premlčania
protistranou stratí v dôsledku vlastného konania, spočívajúceho v oneskorenom uplatňovaní
pohľadávok.

Rovnako odvolacia námietka o nevyhnutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na premlčaciu dobu

(jej dĺžku) úplne prehliada zásadný kontext spotrebiteľskej ochrany, a to o splnenie si pozitívneho
záväzku Slovenskej republiky z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou
ochranou (slabšieho) spotrebiteľa k vyššej kvalite života ľudí v európskom hospodárskom priestore ako
jednej z hlavných politík Európskej únie. Komunitárne normy (vrátene noriem spotrebiteľského práva)
sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a musia sa vykladať tak, aby boli naplnené ciele a

zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku.

Za stabilizovaný je v tejto spojitosti potrebné považovať záver aplikačnej praxe, v zmysle ktorého nie
je podstatné, či bola dotknutá zmluva označená ako zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka,
rozhodujúcim je, že svojim charakterom ide o spotrebiteľskú zmluvu. Z toho nadväzne vyplýva ochrana
odporkyne v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany, vrátane prednostného použitia Občianskeho

zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť normy obchodného práva. Uvedené sa napokon prejavilo i v
explicitnom znení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 2 veta posledná, uprednostňujúceho aplikáciu
Občianskeho zákonníka v prípade právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ.

Nadväzne je náležitá aplikácia trojročnej premlčacej doby okresným súdom. Naopak, navrhovateľom
podsúvaný výklad o nemožnosti aplikácie občiansko-právnej úpravy (kratšej) premlčacej doby vo

veciach spotrebiteľského práva, z dôvodu, že nie je „určená na ochranu spotrebiteľa“, je vo svetle
opísaných úvah neudržateľný a značne účelový.

Bez ohľadu na uvedené (osobitne vo vzťahu k možnosti prihliadať na námietku premlčania ex offo) je
nutné zdôrazniť, že v súdenej veci námietku premlčania výslovne vzniesla v rámci vyjadrenia k odvolaniu
i samotná odporkyňa. Ustálená aplikačná prax (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5

Cdo 120/2009 z 13. 10. 2009) pritom akceptuje uplatnenie námietky premlčania aj v odvolacom konaní.
Takto vznesenej námietky premlčania sa netýka ani koncentračná zásada (§ 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.);
s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových
skutočností a dôkazov, čo v súdenej veci však nenastalo. Predmetná okolnosť by preto bola sama osebe
spôsobila viesť k zamietnutiu návrhu, lebo chronológia skutočností rozhodných pre premlčanie, ako i

následok v podobe nemožnosti priznať premlčaný nárok sú identické, ako ich vyhodnotil súd I. stupňa
v súvislosti s posudzovaním premlčania z úradnej moci.

Vecne správnym je i odvolaním nenapadnutý, ale svojim charakterom závislý, výrok o trovách
prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter
rozhodovania o trovách.Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu v odvolacom konaní úspešná odporkyňa

si tento procesný nárok neuplatňovala - § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.