Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201384
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713201384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporkyni: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H. V. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR,
o vymoženie 657,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 301,84 € s 8,50 % úrokom z omeškania od
31.5.2013 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporkyni dlh splácať po 5,-€ mesačne, prvá splátka
splatná do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a

každá ďalšia splátka splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „právny predchodca
navrhovateľa“) sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2013 domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 657,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 30.5.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že poskytol odporkyni na
základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX dňa 12.12.2008 úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť

formou pravidelných 42 mesačných splátok vo výške 25,86 eur. Odporkyňa zo zmluvy uhradila celkom
sumu 362,04 eur. Odporkyňa svoj záväzok voči pôvodnému navrhovateľovi neplnila riadne a včas v
čase určenom v zmluve, čím sa dostala do omeškania a preto pôvodný navrhovateľ predžalobnou
upomienkou zo dňa 21.5.2010 vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok, čo však
odporkyňa nesplnila. Celkový dlh odporkyne ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 657,76 eur,
súčasne si pôvodný navrhovateľ uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania.

Súd uznesením č.k. 3C/84/2013-19 zo dňa 17.5.2013 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného
navrhovateľa vstúpil EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval dlžnú čiastku 657,76 eur,

aby uviedol, koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkom zaplatila, ako boli splátky započítané a akým
spôsobom došlo k zosplatneniu záväzku.Navrhovateľsapodanímzodňa3.2.2014kvýzvesúduvyjadriltak,žepôvodnýveriteľposkytolodporkyni
pôžičku vo výške 663,88 eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v celkovej výške 927,76 eur v 42.
mesačných splátkach vo výške 25,86 eur. Odporkyňa uhradila celkom sumu 362,04 eur, o čom predložil

ako dôkaz prehľad obratov odporkyne. Ďalej odkazoval na body 12.2 a 12.3 VOP o zmluvnej pokute a
sankčnýchúrokoch.Podľanehožalovanásumapozostávazneuhradenejistiny565,72eurazpoplatkov
vyčíslených v zmysle bodu 12 Podmienok k zmluve vo výške 92,04 eur.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu iba opísala svoju zlú finančnú situáciu a súčasne požiadala o
umožnenie splácať svoj dlh v mesačných splátkach v sume 5 eur.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, ich
neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho
splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo
možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2008,
Podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 106-e, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 s prílohou, prehľadom obratov odporkyne, ústrižkami
odporkyne o platbách, predžalobnou upomienkou zo dňa 21.5.2010, podaním navrhovateľa zo dňa
3.2.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 12.12.2008 súd zistil, že ju podpísal právny
predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedená celková suma
pôžičky 1 086,04 eur, schválená výška pôžičky 663,88 eur, počet splátok 42, výška splátky 25,86 eur,
konečná splatnosť 42 mesiacov, ročná úroková sadzba 35 %, priemerná hodnota RPMN 34,92 %.
V spodnej časti zmluvy je v predtlačenom formulári uvedené prehlásenie klienta o tom, že súhlasí

so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť splátky riadne a včas.

Súdu boli predložené Podmienky k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 106-e platné od 8.7.2008
nepodpísané odporkyňou, v ktorých je uvedené, že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ďalej je v nich
uvedená výška splátok 25,86 eur a ročná percentuálna miera nákladov 35 % a to pri pôžičke 663,88

eur s počtom splátok 42.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky platné od 1.1.2008 (ďalej len „VOP“), z ktorých
súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporkyňou.

Podľa bodu 6.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch

uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP.

Podľa bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny
a poplatok za poskytnutie pôžičky.

Podľa bodu 12.2 VOP spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti

je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.Podľa bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť
okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.

Podľa bodu 12.4 VOP v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou, má spoločnosť právo uplatniť si

pokutu za vypovedanie zmluvy.

Podľa bodu 13.2 VOP klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu.

Prehľadom obratov odporkyne súd zistil, že odporkyňa uhradila splátky celkom v sume 362,04 eur.
Pôvodný veriteľ účtoval odporkyni pokuty za omeškanie a sankčné úroky.

Ústrižkami o platbách od odporkyne má súd preukázané, že odporkyňa uhradila pôvodnému

navrhovateľovi splátky celkom v sume 362,04 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ
pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 21.5.2010 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporkyňu k

okamžitej úhrade dlžnej sumy 786,49 eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Doručenka o
prevzatí upomienky súdu predložená nebola.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému. Spostúpenoupohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2008 (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 28.2.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel
k záveru, že vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je

bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky má
spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa znaky zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom
posúdení veci zmluvu posudzoval aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle
ustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Spotrebiteľskýcharakterzmluvyvyplýva

zpostaveniaúčastníkovzmluvy,keďnietpochýbotom,žepôvodnýveriteľjedodávateľomazožiadneho
z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ
podľa§52ods.3OZ,alebožebynaopakkonalaakoosobapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne
vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo

forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa
na účely tohto zákona rozumie zmluva o úvere, zadefinovaná ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovapodľapísmenab)ustanoveniaobsahomtakzmluvyoúvere,ktorej
obsahom je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov
záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ v konaní

nerozporoval skutočnosť, že odporkyňa má v ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, premietnutej do prvý krát v právnom poriadku SR
do ustanovení § 52 až § 54 zákona č. 150/2004 Z.z. sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva
a k nej patriace podmienky, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku.
Kontrola podmienok zmluvy dopadá na každý právny vzťah, v ktorom vystupuje spotrebiteľ a dopadá
aj na absolútny obchod, ktorým je zmluva o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka, treba
( ohľadom kontroly neprijateľných podmienok treba rozumieť § 52 ods. 1 a 2 OZ platného a účinného
v čase uzavretia zmluvy o úvere). Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa

podľa cit. zákona (OZ) neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej
úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Neprijateľné podmienky zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,

pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich
obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V prejednávanej veci na základe záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
typovú /adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a

opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou/spotrebiteľom a
vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať a mohla predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal,

či zmluva a k nej patriace VOP neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 3 OZ.Súd preskúmal zmluvu a k nej patriace VOP a zistil, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky,
z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie.

Súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky v časti klient, kde

klient prehlasuje, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas. S uvedenou podmienkou súvisia
ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré sa nachádzajú vo VOP a to v bode 12.2, kde sa zmluvné
strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky,
je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky a v bode 12.3, kde sa

zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný
uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.
Prehlásenie uvedené v zmluve je vopred predtlačené na formulári veľmi drobným, skoro nečitateľným
písmom uprostred dlhšieho spolu písaného odseku. Zo Zmluvy o pôžičke, k nej patriacich VOP a na
základe rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú uzatváral
dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako

s odporkyňou a podmienky zmluvy a podmienok pripravil dodávateľ ako štandardnú typovú zmluvu.
Takto predloženú zmluvu mohla odporkyňa buď ako celok prijať alebo odmietnuť a nemala možnosť
ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vyjednať si podmienky
zmluvy, keď mala aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom, nemohla
ovplyvniť ich obsah. Súd má za to, že pôvodný veriteľ použil pri uzatváraní zmluvy nekalú obchodnú

praktiku tým, že do zmluvy zakomponoval formulárové prehlásenie klienta uvedené drobným písmom,
ktoré odporkyňa prijala podpisom zmluvy ako celok a ktoré nemohla odmietnuť. VOP neboli podpísané
odporkyňou, boli predložené ako formulárové tlačivo s ešte menším písmom, než aké bolo uvedené v
časti prehlásenia klienta v zmluve. Taktiež uvedené podmienky nemohla odporkyňa odmietnuť, keďže
podľa zmluvy sú súčasťou zmluvy. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho

právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporkyňou boli individuálne vyjednané podmienky
zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka a súd dospel k záveru v zmysle tohto ustanovenia, že treba považovať
podmienky zmluvy a podmienky k zmluve, za individuálne s odporkyňou nevyjednané ohľadom plnenia
„za zmluvnú pokutu a sankčný úrok“, keď mal súd preukázané, že dodávateľ predložil odporkyni

formulárové znenie Žiadosti zmluvy a podmienok ním vopred pripravené, čím nie je splnená požiadavka,
že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku. Z uvedených dôvodov súd považuje ustanovenia o zmluvnej
pokute a o sankčnom úroku za neplatné. Súd hodnotí právny úkon odporkyne z dôvodu, že išlo o
formulárovú typovú zmluvu ohľadom zmluvnej pokuty a sankčného úroku ako právny úkon neplatný

pre nedostatok vôle odporkyne podľa § 37 ods. 1 OZ dohodnúť v zmysle § 544 OZ zmluvnú pokutu
a sankčný úrok. Odporkyňa mohla zmluvu o úvere a VOP buď ako celok prijať alebo odmietnuť,
nemohla zmluvné podmienky vyjednať. K účtovaniu zmluvnej pokuty pôvodným veriteľom odporkyni
tak ako vyplýva z platobnej histórie odporkyne súd uvádza, že ju Občiansky zákonník podľa § 544 OZ
pripúšťa ako zabezpečovací záväzok k hlavnému záväzku. Hlavným záväzkom, ktorý mala zmluvná

pokuta zabezpečovať je plnenie zo zmluvy o úvere odporkyňou. V ustanovení § 544 ods. 1 OZ je
platnosť dojednania dané pod podmienkou dodržania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty.
Daním údajného dojednania zmluvnej pokuty dodávateľom iba do VOP, nezakladá dojednanie zmluvnej
pokuty medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Právo na plnenie možno priznať iba z platného právneho
úkonu a pre neplatnosť právneho úkonu ohľadom zmluvnej pokuty a sankčného úroku preto súd návrh

zamietol. Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania predstavuje v ročnom
vyjadrení výšku 18,25% ročne. Ide o výšku úroku z omeškania, ktorá je v rozpore s ustanovením § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k
§ 517 ods. 2). Predkladateľ zmluvy zrejme použil do ustanovenia zmluvy týkajúcom sa sankčného úroku,
t.j. úroku z omeškania ako sankcie za to, že dlžník nesplní záväzok riadne a včas, ustanovenie § 369

ods. 1 Obchodného zákonníka, platného do31.12.2008 ( citácia: ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadza Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pre prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu), pričom výška úroku
z omeškania je v rozpore s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ( citácia: ods. 1: Od

doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú taktourčené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške). V čase uzavretia zmluvy

bola výška základnej úrokovej sadzba NBS určená od 10.12.2008 2,50% ročne, predtým v roku 2008
od 3,75% do 3,50% a ustanovenie o úroku z omeškania (sankčnom úroku) je v rozpore s citovaným
ustanovením, pretože je v zmluve uvedená vyššia, ako zákonom prípustná výška úroku z omeškania a
údajná „dohoda“ o výške úroku z omeškania je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym
úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobým mravom a pre spotrebiteľa je neprijateľnou podmienkou, neplatnou, spotrebiteľa
nezaväzujúcou. Dôvod neplatnosti zmluvy ( sankčný úrok a zmluvná pokuta) sa vzťahuje len na
časť právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od časti zmluvy, na základe ktorej bola poskytnutá istina
(§ 41 OZ). Zmluva je platná v ostatnej časti, kde sa účastníci zmluvy dohodli na poskytnutí úveru -
istiny, pričom súd pri závere vychádza z § 497 Obchodného zákonníka, kde je ustanovený obsah práv
a povinností účastníkov zmluvy o úvere, veriteľovi ( pôvodnému navrhovateľovi) vznikol záväzok po

požiadaní dlžníka (odporkyne) poskytnúť jej v jej prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
záväzok dlžníka (odporkyne) poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. V konaní bolo
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou platne zmluvu, nazvanú
Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorá je spotrebiteľským úverom, na základe ktorej poskytol

odporkyni úver vo výške 663,88 eur. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá
zmluva o úvere, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporkyni na zaplatenie
(§ 80 písm. b) O.s.p.). Súd v konaní dospel k záveru, že pre neprijateľnosť podmienok o zmluvnej pokute
a o sankčnom úroku v Zmluve o pôžičke a vo VOP, ktoré súd vyššie vyhodnotil ako neplatné, nemal
navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku.

Ustanovenie § 4 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia
niektorých náležitostí (napr. ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba)
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver/pôžička a spotrebiteľ ho začal
čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o
spotrebiteľských úveroch namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 4

ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne
uzavretá zmluva o úvere, majúca niektoré náležitosti vyžadované zákonom, zaoberal sa súd nárokom
navrhovateľa uplatneným v konaní po odporkyni na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.).

Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi pôvodným veriteľom (pôvodným
navrhovateľom) v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne

náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch - poplatky a preto veriteľ
nemôže požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ich absencia
v zmluve spolu s absenciou výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §
4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, s absenciou ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona; spôsobuje v

zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška
poplatkov nevyplýva ani z podmienok priradených k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky aj keď bola
zahrnutá do jednotlivých splátok, podmienky predložené súdu neboli podpísané odporkyňou. Priamo
v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Pokiaľ informácia o RPMN je uvedená
v podmienkach v tabuľkovej podobe, ide o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu

relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým
prvkom. Preto aj keď ide o formuláciu v podmienkach, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre
účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení
konkrétnej zmluvy. Ako súd uviedol vyššie, celý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a tentonásledokmázato,žeodporkyňabolapovinnávrátiťibasumuistiny,ktorájejbolaposkytnutá.Odporkyňa
podľa zmluvy prijať finančné prostriedky vo výške 663,88 eur. Súd prehľadom obratov odporkyne a tiež
z ústrižkov o platbách od odporkyne zistil, že odporkyňa uhradila pôvodnému navrhovateľovi celkom

sumu 362,04 eur a zostal jej záväzok vrátiť 301,84-eur. Súd preto zaviazal odporkyňu na splnenie
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 301,84 eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s 8,50 % úrokom z omeškania z priznanej výšky
istiny od 31.5.2013 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na

úrok z omeškania, súd ho priznal od uvedeného dátumu, nakoľko dňa 30.5.2013 si odporkyňa prevzala
zásielku, v ktorej jej bol doručený návrh s prílohami a súčasne, kedy sa dozvedela o tom, že má veriteľovi
plniť, keďže navrhovateľ nepreukázal, že odporkyni bola doručená predžalobná upomienka, v ktorej
vyzýval odporkyňu na úhradu splatného záväzku.

Odporkyňa v odpore požiadala o povolenie splácať dlh v splátkach po 5 eur mesačne z dôvodu zlej
finančnej situácie. Podaním zo dňa 14.8.2013 splnomocnenec navrhovateľa za navrhovateľa vyjadril

súhlas s postupným splácaním dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach v sume po 5 eur, s
lehotou splatnosti splátky k 30 dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia celého
dlhovaného peňažného plnenia. Ohľadom plnenia v splátkach súd posúdil prejavy účastníkov ako ich
dohodu a preto súd povolil odporkyni splácať jej dlh v splátkach.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa nebola v konaní celkom úspešnou účastníčkou oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
pomer jej úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporkyne zníženú o pomernú časť jej neúspechu.

Navrhovateľsadomáhalzaplateniasumy657,76eur,ztohomusúdpriznalsumu301,84euradozvyšku
tejto sumy o 355,92 eur návrh zamietol. Miera úspechu odporkyne predstavuje 54,11 % a u navrhovateľa
45,89 %. Úspešnejšia odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, a keďže ako vyplýva zo spisu, jej
žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný
poriadok.