Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811214286
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811214286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Okresný úrad Prievidza, so sídlom Prievidza,
Medzibriežková 2, IČO: 00151866, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlomvBratislave,Kubániho16,IČO:47233516,protipovinnému:M.F.,bytomV.,E.X/X,štátnyobčan
Slovenskej republiky, o vymoženie 16,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. februára 2014, č.k. 16Er/2764/2011-20, takto dňa 17.marca 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa ukladá povinnosť z a p l a t i ť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške
1,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený
sa návrhom z 11.04.2011 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy v Bratislave
- číslo konania SVS-230-2008/02109/TLT zo dňa 23.10.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora Bc. Vieru Hurtišovú bolo súdom udelené dňa 28.10.2011. Povinný podaním zo dňa
16.11.2011, ktoré prvostupňový súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, namietol

zle vyznačenú právoplatnosť exekučného titulu, pretože podľa jeho vyjadrenia exekučný titul prevzal dňa
10.11.2008, pričom právoplatnosť na exekučnom titule je vyznačená už dňa 06.11.2008, čím podľa neho
došlo k porušeniu zákona. Súd prvého stupňa si od oprávneného vyžiadal spisový materiál konania vo
veci priestupkov spis. značka P-718/2008 a P-600/2008, spolu s vyjadrením oprávneného k podaniu
povinného, z ktorých vyplýva, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený v súlade s § 24 ods.
2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní. Exekučný titul - rozhodnutie SVS-230-2008/02109/TLT zo

dňa 23.10.2008 bolo povinnému prvýkrát doručované dňa 31.10.2008, druhý pokus o doručenie bol dňa
3.11.2008 a v tento deň bola aj zásielka s rozhodnutím uložená na pošte. Rozhodnutie sa považovalo
za doručené na tretí deň od uloženia, t.j. dňa 6.11.2008, aj keď si povinný rozhodnutie osobne prevzal
dňa 10.11.2008. Rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dospel súd prvého stupňa k
záveru, že nie je dôvodný. Povinný totiž nenamieta žiadne okolnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť
exekúcie, alebo by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, resp. by boli dôvodmi uvedenými v § 57

ods. 1 Exekučného poriadku. Pohľadávka oprávneného aj právny dôvod jej vzniku je jasne preukázaný.
Exekučný súd nezistil žiadne pochybenie zo strany správneho orgánu, ktorý dodržal a správne aplikoval
ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručenie písomností a preto, považoval exekučný titul za
riadne doručený a právoplatný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Konštatoval, že správny orgán

povinného vôbec nepoučil podľa § 24 Správneho poriadku, čo sa javí ako zásadná vada v
poučení predmetného rozhodnutia správneho orgánu vo veci. Namietal viaceré nedostatky konaniaprebiehajúceho pred správnym orgánom, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Ďalej mal za to,
že suma na vymoženie vo výške 16,60 eur je vymáhaná nenáležite bez zákonného dôvodu, nakoľko
vyhláška č. 411/2006 Z. z. určuje inú výšku sumy. S poukazom na zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových

službách povinný namietal nedodržanie zákonných predpokladov pre splnenie tzv. fikcie doručenia
rozhodnutia správneho orgánu, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia. Povinný tiež
namietal, že uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepodpísala legitímna osoba,
čiže právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného rozhodnutia je nemožná. Mal za to, že zo strany
správneho orgánu nebolo dodržané jeho právo byť prizvaný na ústne pojednávanie riadne a včas, právo

na nazeranie do spisov, právo na úplné a presné zistenie stavu veci a právo navrhovať dôkazy. Povinný
v odvolaní uzavrel, že vzhľadom na spornosť právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia
správneho orgánu, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, je neúčinné a preto žiadal
odvolací súd, aby exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

K odvolaniu povinného zaslal oprávnený písomné vyjadrenie, v ktorom považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Mal za to, že odvolanie povinného neobsahuje
právne relevantné dôvody na zrušenie predmetného uznesenia a na vrátenie veci na nové konanie.
Námietky povinného uvedené v odvolaní považoval za irelevantné. K opakovaným námietkam

povinného ohľadom doručovania predmetného rozhodnutia oprávnený uviedol, že prvostupňový
správny orgán v predmetnej priestupkovej veci postupoval správne a v súlade so zákonom, a to v zmysle
§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Námietku povinného ohľadom nesprávneho
a neúplného poučenia v predmetnom rozhodnutí považoval oprávnený za neopodstatnené. Zdôraznil,
že zákonnosť postupu tamojšieho správneho orgánu potvrdilo aj Ministerstvo vnútra SR. Na základe

uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil a zaviazal povinného na náhradu trov odvolanie konania (poštovné) oprávneného vo
výške 1,70 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 O.s.p..

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého

„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.03.2011,
ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 11.04.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, č. SVS - 230-2008/02109/
TLT zo dňa 23.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2009 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008
(ďalej aj ako „Rozhodnutie“). Okresný súd Prievidza udelil súdnemu exekútorovi Bc. Viere Hurtišovej

dňa 28.10.2011 poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie trov predchádzajúceho
konania vo výške 16,60 Eur a trov exekúcie. Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením rozhodol
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že tento návrh
povinného zamietol.Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenováva dôvody, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Ustanovenie § 57 ods.
2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, ak táto povinnosť
vyplýva z ustanovení iného zákona.

Odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo
iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie
práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto
určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní

exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon
umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich
relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z
uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože
je viazaný rozhodnutím súdu (správneho orgánu) v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu

(správneho orgánu) v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so
zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného
titulu po jeho vydaní.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je

dôvodné. V danej veci sa vedie exekúcia na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je
právoplatné a vykonateľné Rozhodnutie vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Sekcie
verejnej správy v Bratislave, č.k. SVS-230-2008/02109/TLT zo dňa 23.10.2008. Preskúmaním
priestupkového spisu vo veci priestupkov evidovaných na Obvodnom úrade Prievidza, odbore
všeobecnej vnútornej správy pod číslami P-718/2008 a P-719/2008 týkajúci sa M. F., odvolací súd

zistil, že uvedené Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2008. O nedostatkoch konania
pred správnym orgánom, na ktoré poukazuj povinný preskúmal minister vnútra a povinného so svojimi
zisteniami oboznámil listom č. MV-SLV-45/OLVS-2010 zo dňa 10.03.2010. Priestupkový spis týkajúci
sa exekučného titulu preskúmala aj Okresná prokuratúra Prievidza ako aj Generálna prokuratúra SR,
pričom o výsledkoch bol povinný oboznámený. Z uvedenej preskúmavacej činnosti nevyplynuli žiadne

skutočnosti zakladajúce zrušenie exekučného titulu v predmetnej exekúcii.

V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Námietky povinného uvedené v odvolaní, týkajúce

sa nedostatočného a neúplného poučenia, nedodržania zákonných predpokladov pri doručovaní
rozhodnutia, porušení práv povinného ako účastníka konania, nepovažuje odvolací súd za skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zastavenie predmetnej exekúcie. Uvedené námietky sa týkajú len nedostatkovkonania pred správnym orgánom, ktoré, ako je vyššie uvedené, neboli v konaniach o riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkoch preukázané.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď
podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §

151 ods. 3 O.s.p.. Oprávnený, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania (poštovné) vo
výške 1,70 Eur, bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na ich náhradu. Odvolací súd
však oprávnenému priznal náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 1,50 Eur, keď z priloženej
obálky vyplýva, že poštovné za odoslanie vyjadrenia k odvolaniu bolo v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .