Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707201204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7707201204.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ H. A. s.r.o. so sídlom T. dlhá XX, F., IČO: XXXXXXXX,
zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, 2/ ObaB s.r.o. so sídlom Masarykova
2710/21, Prešov, IČO: 36495948, zast. spoločnsťou advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri,
s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Y., a.s., K. G. XXXX/XX, O.,
IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou KRAL PARTNERS, s.r.o., Kukučinova 7, Košice, IČO: 47 244

143, o zaplatenie 2.773.351,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce č.k. 17Cb/42/2007-564 zo dňa 5.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Žalobca v 1/ rade je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 305,40 eur a
žalobca v 2/ rade je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 337,30 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalovanému na
trovách konania sumu 33.842,15 eur a žalobcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách
konania sumu 60.684,35 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalovaného, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č.k. 3Cob/236/2011-528 z 26. júna 2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.

17Cb/24/2007-429 z 20.06.2011 vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie

Konštatoval prvostupňový súd, že pri náhrade trov konania súd postupuje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) vo veci samej, pričom o plnom úspechu možno hovoriť vtedy, keď súd
svojim rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka.

Pretože žalovaný mal vo veci plný úspech a žiadal náhradu nákladov, ktoré mu vznikli titulom jeho

právneho zastúpenia advokátom, prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu
33.842,15 eur a žalobcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu
60.684,35 eur.Prvostupňovýsúdvdôvodochnapadnutéhorozhodnutiapoukázalajnato,žežalobcav1/rade,ktorýbol
veriteľom pohľadávky vo výške 2.773.351,92 eur Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil 03.08.2010
časť pohľadávky vo výške 1.843.922,19 eur, uplatnenú v konaní na Okresnom súde Michalovce sp. zn.

17Cb/42/2007 žalobcovi v 2/ rade, vrátane práva k vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstva a všetkých
práv s ňou spojených. ( bod 4.1. práva a povinnosti zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky
čl. 246 spisu).

Trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa s poukazom aj na vyššie uvedené priznal v súlade s
vyhláškou číslo 655/2004 Z.z. a uviedol, že podľa §10 ods. 1 citovanej vyhlášky v platnom znení tak

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty u žalobcu v 1/ rade 2
773 351,92-1 843 922,19 = 929.429,73 eur ( 28.000.000,00 Sk), predstavuje sumu 2.285,73 eur a u
žalobcu v 2/ rade je hodnota sporu 1.843.922,19 eur ( 55.550.000,00 Sk) a odmena za 1 úkon právnej
služby predstavuje sumu 4.111,73 eur.

Konštatoval prvostupňový súd, že žalovanému patria proti žalobcovi v 1/ rade trovy konania v celkovej
výške 33 842,15 eur. Z toho za 12 úkonov právnej pomoci v plnej výške po 2 285,73 eur, a to: prevzatie

a príprava veci, 4 x účasť na pojednávaniach: 11.01.2010, 31.05.2010, 31.01.2011, 20.06.2011, 7
x vyjadrenie vo veci z 08.09.2008, 15.05.2009, 05.01.2010, 24.05.2010, 17.01.2011 a 29.04.2011,
23.09.2011 (vyjadrenie k odvolaniu); 12x2285,73=27 428,76 eura a vo výške 1/4 z úkonu 2 285,73 eur
t. j. 571,43 eur za účasť na nemeritórnom pojednávaní 10.09.2008; (27428,76+571,43=28000,19)

Prvostupňový súd priznal žalovanému aj režijný paušál v celkovej výške 91,74 eur za 13 úkonov právnej

pomoci vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za 3 úkony v roku 2008 x
6,30 eur =18,90 eur; za 1 úkon v roku 2009 x 6,95=6,95 eur; za 4 úkony v roku 2010 x 7,21=28,84 eur.,
za 5 úkonov v roku 2011 x 7,41=37,05 eur; (18,90+6,95+28,84+37,05=91,74)

Advokát si uplatnil aj 20% DPH, keďže je platiteľom dane, čo predstavuje zo sumy 28000,19 eur x 20%
= 5600,038 eur, zaokrúhlene 5600,04 eur.

Ďalej uviedol, že právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných
výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej výške 31,66 eur a
to za použitie motorového vozidla zn. V. A4 S.. ŠPZ: G. XXXFA (5krát), priemerná spotreba 5,8 l/100km,
počet prejazdených km 146 (tam a späť) pri účasti na jednom pojednávaní a cene pohonných hmôt :1,43
eur v roku 2008, 1,14 eur, 1,134 eur v roku 2010 a 1,285 eur, 1,359 eur v roku 2011 v 50% podiele. Pri

náhrade cestovného si právny zástupca žalovaného neuplatnil nárok na pevnú sadzbu za 1 km platnú
pre roky 2008, 2010 a 2011.

V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky mu priznal aj uplatnenú náhradu za stratu času, za čas strávený cestou
do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške 118,52 eur, a to za 4 x 10,52 = 42,08 eur za
rok 2008; 8 x 12,02 = 96,16 eur za rok 2010; 8 x 12,35 = 98,80 eur za rok 2011; z ktorej sumy mu patrí

iba 50% (42,08+96,16+98,80=237,04x50%=118,52).

Trovy právneho zastúpenia proti žalobcovi v 1/ rade takto predstavujú sumu 33.842,15 eur , t. j. tarifná
odmena 28.000,19 eur + 20% DPH 5.600,04 eur + režijný paušál 91,74 eur + cestovné 31,66 eur +
strata času 118,52 eur.

Súd nepriznal advokátovi plnú úhradu za účasť na pojednávaní v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/

vyhlášky, a to 10.09.2008, ale iba vo výške 1/4 odmeny, pretože na tomto pojednávaní nedošlo k
prejednaniu veci samej a pojednávanie bolo odročené. Taktiež súd nepriznal právnemu zástupcovi
1/4 úkon za účasť na pojednávaní 06.07.2010, keďže na tomto pojednávaní nebol prítomný a svoju
neúčasť telefonicky ospravedlnil, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Z uvedeného dôvodu krátil
právnemu zástupcovi vyúčtovanú odmenu vzťahujúcu sa k predmetnému pojednávaniu - 20% DPH,

režijný paušál, cestovné a stratu času.Pri náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade súd poukázal na skutočnosť, že postúpením
časti pohľadávky žalobcom v 1/ rade na žalobcu v 2/ rade prešli práva k vymáhanej pohľadávke, jej
príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených na žalobcu v 2/ rade, preto za všetky dovtedy poskytnuté

úkonyprávnejslužbybolipriznanénaťarchužalobcuv2/radezhodnotypredmetukonania1.843.922,20
eur.

Konštatoval prvostupňový súd, že žalovanému proti žalobcovi v 2/ rade patria trovy konania v celkovej
výške 60.684,35 eur. Z toho za 12 úkonov právnej pomoci v plnej výške po 4.111,73 eur, a to: prevzatie
a príprava veci, 4 x účasť na pojednávaniach: 11.01.2010, 31.05.2010, 31.01.2011, 20.06.2011, 7
x vyjadrenie vo veci z 08.09.2008, 15.05.2009, 05.01.2010, 24.05.2010, 17.01.2011 a 29.04.2011,

23.09.2011 (vyjadrenie k odvolaniu) ; 12 x 4.111,73 = 49.340,76 eur a vo výške 1/4 z úkonu 4.111,73 eur
t. j. 1.027,93 eur za účasť na nemeritórnom pojednávaní 10.09.2008; (49.340,76 + 1.027,93 = 50.368,69
eur).

Prvostupňový súd priznal žalovanému aj režijný paušál v celkovej výške 91,74 eur za 13 úkonov právnej
pomoci vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za 3 úkony v roku 2008 x

6,30 eur =18,90 eur; za 1 úkon v roku 2009 x 6,95=6,95 eur; za 4 úkony v roku 2010 x 7,21=28,84 eur;
za 5 úkonov v roku 2011 x 7,41=37,05 eur; (18,90+6,95+28,84+37,05=91,74)

Advokát si uplatnil aj 20% DPH, keďže je platiteľom dane, čo predstavuje zo sumy 50368,69 eur x 20%
= 10 073,738 eur, zaokrúhlene 10 073,74 eur.

Ďalej uviedol, že právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných

výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej výške 31,66 eur
a to za použitie motorového vozidla zn. V. V. VAN. ŠPZ: G. XXXFA (5krát), priemerná spotreba 5,8
l/100km, počet prejazdených km 146 (tam a späť) pri účasti na jednom pojednávaní a cene pohonných
hmôt :1,43 EUR v roku 2008, 1,14 EUR, 1,134 EUR v roku 2010 a 1, 285 eur, 1,359 eur v roku 2011 v
50% podiele. Pri náhrade cestovného si právny zástupca žalovaného neuplatnil nárok na pevnú sadzbu

za 1 km platnú pre roky 2008, 2010 a 2011.

V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky mu priznal aj náhradu za stratu času, za čas strávený cestou do miesta,
ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške 118,52 eur, a to za 4 x 10,52 = 42,08 eur za rok 2008;
8 x 12,02 = 96,16 eur za rok 2010; 8 x 12,35 = 98,80 eur za rok 2011; z ktorej sumy mu patrí iba 50%
(42,08+96,16+98,80=237,04x50%=118,52).

Trovy právneho zastúpenia proti žalobcovi v 1/ rade takto predstavujú sumu 60.684,35 eur , t. j. tarifná
odmena 50.368,69 eur + 20% DPH 10.073,74 eur + režijný paušál 91,74 eur + cestovné 31,66 eur +
strata času 118,52 eur.

Súd nepriznal advokátovi plnú úhradu za účasť na pojednávaní v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/
vyhlášky, a to 10.09.2008, ale iba vo výške 1/4 odmeny, pretože na tomto pojednávaní nedošlo k

prejednaniu veci samej a pojednávanie bolo odročené. Taktiež súd nepriznal právnemu zástupcovi
1/4 úkon za účasť na pojednávaní 06.07.2010, keďže na tomto pojednávaní nebol prítomný a svoju
neúčasť telefonicky ospravedlnil, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Z uvedeného dôvodu krátil
právnemu zástupcovi vyúčtovanú odmenu vzťahujúcu sa k predmetnému pojednávaniu - 20% DPH,
režijný paušál, cestovné a stratu času.Prvostupňový súd zároveň zaviazal žalobcu v 1/ rade a žalobcu v 2/ rade zaplatiť priznanú náhradu
trov za právne zastúpenie žalovaného zaplatiť právnemu zástupcovi, ktorý zastupoval úspešného
žalovaného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia.

Žalobca v 1/ rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby napadnuté uznesenie zmenil a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania a o trovách odvolacieho konania,
aby rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť ich nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žalobca v 2/ rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v 1/ rade, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, zastával názor, že okresný súd
postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia porušil rovnosť účastníkov konania a
týmto postupom žalobcovi odňal aj možnosť konať pred súdom, že uznesenie okresného súdu je
nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné a že vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Poukazujúc na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný „žiadal náhradu nákladov, ktoré mu vznikli“, avšak
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nekonštatoval, že žalovaný si tieto náklady aj riadne
vyčíslil, tak žalovaný uvádza, že mu zo strany okresného súdu doposiaľ nebolo doručené príslušné
podanie žalovaného, ktorým vyčíslil náklady právneho zastúpenia, dôsledkom čoho je to, že okresný súd

nevytvoril dostatočný priestor pre žalobcu, aby mohol účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré by
boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie okresného súdu a s ktorými by sa okresný súd musel v rozhodnutí
aj náležite vysporiadať. Tým, že tak okresný súd nekonal, svojim postupom porušil rovnosť účastníkov
konania a zároveň žalobcovi odňal aj možnosť konať pred súdom. Uviedol, že jednou zo základných
procesných zásad občianskeho súdneho konania, ktorého integrálnou súčasťou je aj rozhodovanie

o náhrade trov konania, je zásada kontradiktórnosti, podľa ktorej má súdne rozhodnutie vychádzať
predovšetkým z konfrontácie strán v spore, z ktorých každá strana musí mať možnosť vyjadriť sa k
požiadavkám a predkladaným tvrdeniam druhej strany a strany v spore majú taktiež právo na to, aby
sa vypočuli ich argumenty. Zastával názor, že v rozpore s týmito skutočnosťami okresný súd rozhodol o
trovách právneho zastúpenia len na základe jednostranného vyčíslenia žalovaným.

Ďalej uviedol, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v prvom rade zakladá absencia odkazu
na príslušné podanie žalovaného, na základe ktorého si žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva len, že žalovaný „... žiadal náhradu nákladov, ktoré mu
vznikli....“, nevyplýva však, že žalovaný si tieto náklady aj riadne vyčíslil. Citujúc ust. § 151 ods. 1
druhá veta O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. uviedol, že vysporiadanie sa s otázkou riadneho vyčíslenia trov

právnehozastúpeniaúčastníkomkonania,ktorémusanáhradatýchtotrovkonaniapriznáva,predstavuje
zároveň aj relevantný prvok odôvodnenia rozhodnutia súdu o náhrade týchto trov, pričom jeho absencia
zakladá nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, pretože z takto koncipovaného odôvodnenia rozhodnutia
súdu nie je možné zistiť, či účastník, ktorému sa náhrada trov právneho zastúpenia priznáva, je v
súlade so znením príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Zákonnosť napadnutého

rozhodnutia v kontexte tejto odvolacej námietky spočíva aj v tom, že okresný súd správne neodôvodnil s
poukazomnakonkrétneustanoveniapríslušnéhoprávnehopredpisu,prečožalovanémupriznalnáhradu
za úkony bližšie špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Ďalej zdôraznil, že bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd vec nesprávne právne
posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval právnu normu vyplývajúcu z § 150ods. 1 O.s.p. a rozhodol tak s poukazom na okolnosti hodné osobitného zreteľa o celkovom alebo
aspoň čiastočnom nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Poukazujúc na ust. § 150 ods. 1
O.s.p. uviedol, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia pripadá do

úvahy, sú prípady charakteristické sociálno-ekonomickým aspektom, ktorý vystupuje do popredia
vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania alebo ich môže nahradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo nepriznaní čiastočnom, a to práve s

ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru žalobcu boli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia, keďže žalobca sa
nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, o čom svedčí aj skutočnosť, že nevlastní žiaden hnuteľný
a nehnuteľný majetok a nedisponuje ani inými majetkovými právami.

Nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom žalobca odôvodňuje aj s poukazom na (ne)účelnosť
(§ 142 ods. 1 O.s.p.) úkonov žalovaného, ktorých náhrada mu bola v napadnutom rozhodnutí priznaná.

Citujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. poukázal na tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde
okresný súd priznal žalovanému náhradu za jeho písomné vyjadrenia vo veci samej. Z obsahu týchto
vyjadrení je zrejmé, že argumentácia žalovaného v nich uplatnená je len ďalšou rekapituláciou jeho
predchádzajúcich skutkových a právnych postojov uskutočnených v priebehu konania pred súdmi oboch
stupňov bez toho, aby žalovaný vo veci uvádzal novú a zároveň aj skutkovo alebo právne relevantnú

argumentáciu súvisiacu s vecou samou. Uviedol tiež, že žalovanému nie je možné priznať ani náhradu
za tie úkony právnej pomoci, ktoré boli uskutočnené jeho právnym zástupcom po podaní odporu proti
okresným súdom vydanému platobnému rozkazu, keďže tieto úkony z pohľadu nosného meritórneho
rozhodovacieho dôvodu okresného súdu neboli relevantné (účelné), keďže okresný súd rozhodol vo
veci na základe takých skutočnosti, ktoré boli vo veci zrejmé už v čase prvotných úkonov žalovaného.

Žalobca v 2/ rade vo svojom odvolaní uviedol (poukazujúc na ust. § 226 O.s.p.) že súd prvého stupňa je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a keďže okresný súd sa pri vydávaní uznesenia neriadil
právnym názorom odvolacieho súdu, v dôsledku čoho je toto uznesenie vydané v rozpore s rozhodnutím
odvolacieho súdu,a preto žiadal odvolaniu vyhovieť, napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom v 1/ rade, žiadal napadnuté rozhodnutie,
ktoré bolo vydané v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu potvrdiť ako vecne správne a priznať aj
trovy odvolacieho konania titulom jeho právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré špecifikoval.
Žalobcom v 1/ rade uvedené odvolacie dôvody považoval iba za účelové, v snahe oddialiť právoplatnosť
rozhodnutia o trovách konania. Zdôraznil, že žalovaný v súlade s ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy a

žalobcom uvádzaný § 42 ods. 3 O.s.p. súd na priznanie náhrady trov konania, neaplikuje. Žalobcovi
v 1/ rade nič nebránilo nahliadnuť do spisu ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ako aj po ňom, pred podaním odvolania, keďže stále má pochybnosti, či žalovaný vyčíslil
trovy právneho zastúpenia. Zastával názor, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 142 O.s.p.
a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v dôvodoch rozsudku Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 26.6.2013 č.k. 3Cob/236/2011-528, a preto žalobcovi v 1/ rade nebola odňatá možnosť
konať pred súdom a nebola porušená ani rovnosť účastníkov konania. Za nedôvodný považoval aj
odvolací dôvod, pokiaľ žalobca v 1/ rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a opakovane sa pri
tomto odvolacom dôvode zaoberá „vyčíslením trov právneho zastúpenia" a to najmä tým, či trovy boli
alebo neboli vyčíslené. Na rozdiel od odvolateľa považoval napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné,

v danom prípade nejde o konanie a rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách
konania v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a právnym názorom odvolacieho súdu a napadnuté
rozhodnutie dostatočne odôvodnil.Nesúhlasil ani s tvrdením odvolateľa, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
v celkovom alebo aspoň čiastočnom nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v zmysle ust. §
150 ods. 1 O.s.p.. Zastával stanovisko, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa citovaného ustanovenia už aj tým, že žalobca v 1/ rade vstúpil do konania zo svojho
vlastného rozhodnutia, na základe postúpenia pohľadávky a že v konaní neboli žiadne neúčelné úkony
žalovaného (§ 142 ods. 1 O.s.p.), ktorých náhrada mu bola v napadnutom rozhodnutí poskytnutá.
Uviedol, že všeobecne vytknuté vyjadrenia žalobcu vo veci samej neobstoja, keďže žalovaný vždy
konkrétne len reagoval na vyjadrenia, resp. námietky žalobcu v 1/ rade a neobstojí ani dôvod, že súd

prvého stupňa rozhodol vo veci na základe skutočností, ktoré boli vo veci zrejmé už v čase prvotných
úkonov žalovaného, keďže žalobca v konaní neustále menil svoju argumentáciu a predkladal nové
dôvody, čo koniec koncov potvrdzujú aj dôvody potvrdzovaného rozsudku odvolacieho súdu s tým, že
úkony žalovaného sa dotýkali otázok, ktoré boli pre posúdenie rozhodujúce a náklad žalovaného na tieto
úkony, je potrebné považovať za náklad potrebný k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 2/ rade žiadal rovnako napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdiť a zároveň priznať žalovanému trovy odvolacieho konania titulom jeho právneho
zastúpenia, ktorých výšku špecifikoval. Pokiaľ žalobca v 2/ rade namietal, že prvostupňový súd sa pri
vydaní uznesenia neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a že z tohto dôvodu je vydané uznesenie
v rozpore s rozhodnutím odvolacieho súdu, považoval tento názor žalobcu v 2/ rade za nesprávny.
V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 26.6.2013 č.k.

3Cob/236/2011-528, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a zrušil
rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rovnako poukázal aj na závery odvolacieho súdu (odôvodnenie rozhodnutia) v časti, v
ktorej odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. V nadväznosti na vyššie uvedené
žalovaný zdôraznil, že pôvodne odvolateľom v 2/ rade (žalobcom v 2/ rade) uplatnené námietky voči

rozsudku prvostupňového súdu, ktoré sa týkali výroku o trovách konania, odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a rovnako poukázal na obsah odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.asprihliadnutímajnato,žeodvolacísúd jerozsahomadôvodmi
odvolania viazaný, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V občianskom súdnom konaní rozhodujú súdy o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142
ods.1 O.s.p. vzhľadom na úspech daného účastníka v konaní. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje
zásadu zodpovednosti za výsledok konania, to znamená, že účastník, ktorý má v konaní plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešný účastník konania má zásadne nárok len na účelne vynaložené trovy konania, teda trovy, ktoré

potreboval na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože toto je možné aplikovať v prípade, že jeden z
účastníkov mal v meritórnom rozhodnutí plný úspech.

V meritórnom rozhodnutí (vo veci samej) bola žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietnutá, teda možno
konštatovať, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého
stupňa, ako aj k odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v 2/ rade podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pričom vychádzajúc z
obsahu jeho odvolania jediným odvolacím dôvodom bolo jeho tvrdenie, že okresný súd sa pri vydávaní

uznesenia neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, v dôsledku čoho je toto uznesenie vydané v
rozpore s rozhodnutím odvolacieho súdu, a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu v 2/ rade nestotožňuje a
jeho odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú.

Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania riadil ustanovením § 226 O.s.p. a postupoval

a aj rozhodol v súlade so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ pri spôsobe výpočtu náhrady trov konania
vychádzal z hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade vypočítanej z
predmetu konania 929.429,72 eur a vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade vychádzal z hodnoty základnej
sadzby tarifnej odmeny vypočítanej z hodnoty predmetu konania 1.843.922,20 eur, a to za všetky
dovtedy poskytnuté úkony právnej služby bez ohľadu na to, kedy povolil prvostupňový súd zmenu

účastníkov konania, keďže je nesporné, že žalobca v 2/ rade v priebehu konania vstúpil do konania
namiesto žalobcu v 1/ rade na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky a je teda nositeľom nároku
v časti, ktorý mu bol postúpený t.j. vo výške 1.843.922,20 eur. Postúpením časti pohľadávky žalobcom
v 1/ rade v uvedenej výške žalobcovi v 2/ rade prešli práva k vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstva
a všetky práva s ňou spojené na žalobcu v 2/ rade.

S poukazom na vyššie uvedené je odvolacia námietka žalobcu v 2/ rade nedôvodná, a preto na ňu
odvolací súd neprihliadol.

Rovnako za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolacie námietky žalobcu v 1/ rade.

Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom

upravuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (§ 1 ods. 1 tejto vyhlášky).

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pokiaľ žalobca v 1/ rade v podanom odvolaní tvrdí, že okresný súd postupom predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia porušil rovnosť účastníkov konania a v dôsledku toho aj odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože mu zo strany okresného súdu nebolo doručené podanie
žalovaného, ktorým vyčíslil náklady právneho zastúpenia, odvolací súd sa s touto námietkou odvolateľa
nestotožňuje a nepovažuje ju za dôvodnú.

V tejto súvislosti, a to s poukazom aj na vyššie citované zákonné ustanovenia, považuje odvolací súd

za potrebné zdôrazniť, že súd je tým orgánom, ktorý rozhoduje o náhrade trov konania na návrh, a preto
podanie návrhu a vyčíslenie trov účastníkom konania a právnym zástupcom smeruje k súdu. Ak účastník
zastúpený advokátom v lehote 3 dní vyčísli všetky trovy, ktoré mu možno priznať podľa právneho
predpisu, súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrokom rozhodne o priznaní náhrady trov konania,
pričom v dôvodoch rozhodnutia po preskúmaní uplatnených trov uvedie, ktoré uplatnené trovy a v akej

výške považuje za (ne)dôvodné. Proti rozhodnutiu o náhrade trov konania je prípustné odvolanie, a
preto účastník konania, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov konania, má možnosť rozhodnutie o trovách
konania napadnúť odvolaním a uviesť dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci trovy právneho zastúpenia boli v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením žalovaným vyčíslené (tak prvostupňové, ako aj predchádzajúce odvolacie), a to podaním

zo dňa 1.10.2013, čo podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, keď súd konštatoval, že žalovaný si uplatnil náhradu trov konania, a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ na základe žalovaným uplatnených a vyčíslených trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia (po ich preskúmaní) určil výšku trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, trovy konania

určil podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu aj hotových výdavkov, pričom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia označil slovne aj úkony právnej služby, za ktoré priznal náhradu trov právneho
zastúpenia a úkony, za ktoré náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Pokiaľ žalobca v 1/ rade v podanom odvolaní uviedol, že bez ohľadu na ním vyššie uvedené skutočnosti
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval právnu

normu vyplývajúcu z § 150 ods. 1 O.s.p., pričom podľa jeho názoru sú splnené podmienky na aplikáciu
tohto ustanovenia, keďže žalobca v 1/ rade sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, odvolací
súd ani túto námietku uplatnenú v odvolacom konaní, nepovažuje za dôvodnú.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad osobitného
zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je však pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho,
komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia totiž prichádza do úvahy len

vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Významnými z hľadiska
aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a podobne.Žalobca v 1/ rade odôvodňuje splnenie podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia v podanom odvolaní
svojou nepriaznivou ekonomickou situáciou, keď tvrdí, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný
majetok a nedisponuje ani inými majetkovými právami, čo však možno považovať len za jeho tvrdenia,

keďže tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nedokladoval. Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobca je
právnická osoba a skutočnosť, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť vyplýva aj z toho, že je stále
vedený ako podnikateľský subjekt v príslušnom obchodnom registri. Právnickú osobu nemožno podrobiť
rovnakému meradlu ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá prípadne nevlastní žiaden majetok väčšieho
rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že s podnikateľkou činnosťou je vždy spojené riziko

možného neúspechu v podnikaní. Navyše vychádzajúc z meritórneho rozhodnutia (vo veci samej) bol
žalobca v konaní neúspešný, pričom spornú pohľadávka uplatnenú v priebehu konania, nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, teda nepochybne odplatne, pretože ju nadobudol od správcu
konkurznej podstaty. To spochybňuje jeho tvrdenie, že sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii,
navyše do konania vstúpil na základe svojho vlastného rozhodnutia. Preto podľa názoru odvolacieho
súdu tieto žalobcom v 1/ rade uvádzané skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech žalovaného

z hľadiska § 150 ods. 1 O.s.p. a nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby napriek úspechu
v konaní si trovy znášal sám.

Pokiaľnesprávneprávneposúdenieveciokresnýmsúdomžalobcav1/radeodôvodňovalajspoukazom
na (ne)účelnosť úkonov žalovaného, ktorých náhrada mu bola v napadnutom rozhodnutí priznaná a
poukázal len všeobecne na jeho vyjadrenia, z ktorých podľa jeho názoru je zrejmé, že argumentácia

žalovaného v nich uplatnená je len ďalšou rekapituláciou jeho predchádzajúcich skutkových a právnych
postojov uskutočnených v priebehu konania, odvolací súd ani túto námietku odvolateľa nepovažuje za
dôvodnú, pretože všetky vyjadrenia učinené žalovaným v priebehu konania boli reakciou na jednotlivé
podania žalobcu v 1/ rade, prípadne žalobcu v 2/ rade po jeho vstupe do konania, boli reakciou na
predkladanie dôkazov a návrhov zo strany žalobcov, a preto nemožno vyvodiť záver, že išlo o neúčelné

vyjadrenia zo strany žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p., ako vecne správne, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania a to vo vzťahu k žalobcovi

v 1/ rade vo výške 305,40 eur a vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade vo výške 337,30 eur.

Trovy, ktorých náhradu žalovaný požaduje, treba považovať za účelne vynaložené trovy, keďže ide o
trovy právneho zastúpenia vzniknuté žalovanému jeho zastúpením v odvolacom konaní (vyjadrenie k
odvolaniu podanému žalobcom v 1/ a 2/ rade).

Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaného za jeden úkon právnej služby vo vzťahu

k žalobcovi v 1/ rade - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu vo výroku o trovách konania a za jeden
úkon právnej služby vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu vo výroku
o trovách konania.

Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.2 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí žalovanému

tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade z hodnoty 33.842,15 eur
(táto suma predstavuje trovy konania, o ktorých rozhodoval súd prvého stupňa) a ktoré sú predmetom
odvolacieho konania a aj základom pre výpočet trov odvolacieho konania a vo vzťahu k žalobcovi v 2/
rade patrí žalovanému tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty 60.684,35 eur (táto sumapredstavuje trovy konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa) a ktoré sú predmetom odvolacieho
konania a aj základom pre výpočet trov odvolacieho konania.

Tarifná odmena (vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade) predstavuje sumu 492,93 eur a polovica z toho podľa

§ 13a ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky je 246,465 eur (ide o vyjadrenie k podanému odvolaniu, nie
vo veci samej) čo spolu s režijným paušálom k uvedenému úkonu vo výške 8,04 eur predstavuje sumu
254,505 eur. Výška odmeny tak za jeden úkon právnej služby spolu s priznaným DPH vo výške 20%
(50,901 eur) predstavuje po zaokrúhlení sumu 305,40 eur.

Z predmetu odvolacieho konania tarifná odmena (vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade) predstavuje sumu
546,05 eur a polovica z toho podľa § 13a ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky je 273,023 eur ( rovnako

ide o vyjadrenie k podanému odvolaniu, nie vo veci samej) čo spolu s režijným paušálom k uvedenému
úkonu vo výške 8,04 eur predstavuje sumu 281,065 eur. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby
spolu s priznaným DPH vo výške 20% (56,213 eur) predstavuje po zaokrúhlení vo vzťahu k žalobcovi
v 2/ rade sumu 337,30 eur.

Na náhradu týchto trov odvolacieho konania zaviazal odvolací súd neúspešného žalobcu v l/ a 2/ rade,

ktorí sú povinní trovy odvolacieho konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.