Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204141
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214204141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletého O.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa matky X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. N., Z. I. XX a otca O. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. č. XX/C, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/93/2014-34 z 10. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. mení tak, že otec maloletého dieťaťa j e p o
v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 65 Eur mesačne, vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 09.06.2014.

Zročné výživné za obdobie od 09.06.2014 do 17.06.2015 vo výške 845 Eur súd povoľuje otcovi splácať
po 15 Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod sankciou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrok I. rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky
(prvý výrok), otca zaviazal prispievať na výživu od 01.06.2014 po 65 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred (druhý výrok) a vyčíslený dlh na výživnom za 3 mesiace (od 01.06.2014 do 10.09.2014)
vo výške 195 Eur otcovi povolil splácať po 15 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom

september 2014 pod stratou výhody splátok.

Zodôvodnenierozsudkuvyplýva,žemaloletýpochádzazmimomanželskéhovzťahurodičov,ktorínežijú
v spoločnej domácnosti od januára 2014, t.j. od času, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Od tejto
doby starostlivosť o dieťa a to aj finančne, zabezpečuje výlučne matka. Táto je nezamestnaná, poberá
len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu vo výške 225 Eur mesačne; okrem maloletého ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloleté dieťa nenavštevuje, na výživu neprispieva; dieťa rastie,
fyzicky sa vyvíja, začína chodiť, matka má zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním
jeho základných potrieb; má výdavky na bežné hygienické potreby, kozmetiku pre dieťa, ktoré by bez

finančnej pomoci rodičov nezvládla; svojim rodičom prispieva cca 70 Eur mesačne na domácnosť.

Otec maloletého nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného, prejavil ochotu platiť maximálne 50 Eur
mesačne; okrem výdavkov, spojených so svojím zdravotným stavom - má rakovinu lymfatických uzlín
- má ešte aj výdavky s úverom, ktorý si zobral vo výške 7.000 Eur na auto a má ešte aj ďalší úverod spoločnosti Pohotovosť vo výške 300 Eur. Býva u svojej matky, preto na bývanie nemá žiadne
výdavky; ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 313,10
Eur mesačne, iný príjem nemá. Jeho liečba je plne hradená zdravotnou poisťovňou, avšak vzhľadom

na zdravotný stav, keďže je ohrozený zvýšenou chorobnosťou a infektov, musí mať racionálnu a na
vitamíny bohatú stravu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, za použitia § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine
(ďalej aj „Zákon o rodine“) súd určil výživné vo výške 65 Eur od podania návrhu - od 01.06.2014, v
súvislosti s čím vzniklo otcovi, ktorý na výživu dieťaťa nijako neprispieval, aj zameškané výživné za 3

mesiace spolu vo výške 195 Eur, ktoré mu súd povolil splácať spolu s bežným výživným po 15 Eur
až do úplného zaplatenia, počnúc mesiacom september 2014, pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej z nich.

Proti rozsudku podal včas odvolanie otec. Žiadal ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, pretože zo svojho
príjmu nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Invalidný dôchodok mu bol znížený z 313,10
Eur na 159,10 Eur od 10.10.2014 (čl. 40), z tohto musí zaplatiť pôžičky vo výške 90 Eur a 74 Eur. Na

výzvu súdu podľa § 209 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“- čl. 43) odvolanie doplnil a žiadal určiť najnižšie možné výživné z dôvodu zaťaženosti pôžičkami, ako
aj preto, že rodičom platí nájom a prispieva na stravu (čl. 46). K odvolaniu priložil Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o znížení invalidného dôchodku (čl. 47). Uviedol tiež, že súd pojednával a aj rozhodol na
poslednom pojednávaní napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu

kontroly na onkológii (čl. 52-53).

Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila až na výzvu odvolacieho súdu v súvislosti s nariadeným
pojednávaním (čl. 59); nesúhlasila s nižším výživným, ako stanovil okresný súd, pretože otec dieťa
nenavštevuje, nič mu nekupuje, neplatí výživné, o dieťa nejaví záujem.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p.,
v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 212 ods. 1,2 písm. a/ O. s. p.) po doplnení
dokazovania na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) rozsudok okresného súdu podľa

§ 220 O. s. p. zmenil.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je
dôvodné.Krajskýsúdsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermiprvostupňovéhosúdu,pretožetento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne. Rozhodnutie

súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov.Otec však v odvolaní uviedol novú skutočnosť a predložil ako dôkaz rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku, ktorý mu bol znížený takmer o polovicu, t.j. len vo výške 159,10 Eur. Odvolací súd preto
považoval za potrebné doplniť v tomto smere dokazovanie. Vo veci nariadil pojednávanie (§ 214 ods.

1 písm. a/ O. s. p.) za účelom výsluchu účastníkov ohľadom zmenenej situácie a zdravotného stavu
otca. Z neúčasti na pojednávaní sa otec ospravedlnil bez uvedenia konkrétneho dôvodu (čl. 66) a bez
toho, aby žiadal odročiť súdne pojednávanie pred odvolacím súdom. K odvolaniu pripojil výpis zo svojho
účtu, z ktorého vyplýva, že poberá invalidný dôchodok vo výške 162,99 Eur. Uviedol, že bol na brigáde,
ktorú skončil zo zdravotných dôvodov, výšku zarobeného príjmu neuviedol; svojej matke prispieva na

domácnosť 50 Eur mesačne, spláca pôžičku 87,83 Eur (viac pôžičiek už neuvádza) a synovi posiela
28 Eur, čo nijako nezdokladoval. Napriek tvrdeniu, že zasiela aj lekárske správy o svojom zdravotnom
stave, neurobil tak.

Odvolací súd z lekárskych správ zistil, že otec dosiahol kompletnú remisiu ochorenia, aktuálne jeho
stav nevyžaduje žiadnu liečbu, užívanie iných liekov, špeciálnu diétu ani užívanie doplnkov stravy. Z
rozhodnutiaozníženíinvalidnéhodôchodkuvyplynulo,žepríjemotcaskutočnepoklesoltakmero50%.Z

jeho písomných vyjadrení ale vyplýva, že z tohto príjmu spláca pôžičky, ktoré uvádza v rôznych výškach,
od 87,83 Eur po 172,92 Eur (č. l. 14); okrem toho v odvolacom konaní už tvrdí, že rodičom
prispieva na domácnosť 50 Eur.

Kolízny opatrovník svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani odvolaciemu súdu napriek jeho
žiadosti nezaslal aktuálnu správu o prešetrení pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa.

Matka na pojednávaní žiadala priznať výživné v zhode s rozsudkom okresného súdu, potvrdila, že otec
výživné neplatí, dieťa nenavštevuje a ani sa oň nezaujíma. Keď jej poslal 28 Eur, tieto mu vrátila; inak
jej žiadne peniaze neposlal. Má vedomosť o jeho zdravotnom stave, i o tom, že si brigádnicky zarábal.

Po vyhodnotení príjmov, výdavkov, možností a schopností na strane obidvoch rodičov ako aj potrieb
maloletého dieťaťa odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového súdu aj napriek zmenenej

situácii v príjme otca je správne. Otec nedôvodne vyčíta okresnému súdu nedôsledné vysporiadanie sa s
jeho príjmom, pretože z obsahu spisu okresného súdu ako aj z doplneného dokazovania pred odvolacím
súdom vyplýva opak. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), pokiaľ sa týka určenia výšky výživného. Na zdôraznenie správnosti
dodáva: v súvislosti s určením výživného na maloleté dieťa Zákon o rodine v § 62 ukladá rodičom

prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov;
súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy
výdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiťanajmä,pokiaľsapovinnýrodičsámsvojím
pričinením pripravil o vyšší príjem, súd vychádza z tohto jeho pôvodného vyššieho príjmu (§ 75 ods. 1

veta druhá zákona č. 36/2005 Zb. o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd (podľa § 75 ods. 1,
2 Zákona o rodine) na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno

priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Aktivity otca v súvislosti s jeho úvermi svedčia o jeho nezodpovednom prístupe ku povinnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matke.

Pokiaľ teda okresný súd ustálil, že otec maloletého dieťaťa je schopný platiť na výživné 65 Eur mesačne,
aj odvolací súd je toho názoru, že príjem otca, a to aj súčasný, je postačujúci na platenie takto

stanoveného výživného.

Odvolací súd však po doplnenom dokazovaní nemohol potvrdiť rozsudok okresného súdu, i keď ho v
podstate považoval za vecne správny. Okresný súd pochybil pri určení počiatku vyživovacej povinnosti:
z jeho odôvodnenia vyplýva, že určil vyživovaciu „od podania návrhu matky“. Matka podala návrh dňa09.06.2014; okresný súd určil výživné od 01.06.2014; žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa však
neuviedol. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje; možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania; výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie

na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd preto v tejto časti zmenil rozsudok okresného súdu a určil počiatok vyživovacej povinnosti
v zhode s návrhom matky, t.j. od 09.06.2014, ktorá skutočnosť však nebola dôvodom pre iný výpočet
zročného výživného oproti rozhodnutiu okresného súdu. Otec je povinný platiť výživné vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, to znamená, že za mesiac jún 2014 bolo výživné splatné do 15. júna bez ohľadu na

to, či počiatok vyživovacej povinnosti by bol stanovený od 01.06.2014 alebo od 09.06.2014. Keďže však
súd je povinný odôvodniť dôvody hodné osobitného zreteľa vždy, keď stanoví vyživovaciu povinnosť
s dátumom predchádzajúcim dátum podania návrhu, a okresný súd takéto žiadne dôvody neuviedol a
ani krajský súd žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, rozsudok okresného súdu v tejto časti
zmenil.

Odvolací súd potom zmenil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým vyčíslil zročné výživné,

pretože pri neplatení výživného stanoveného súdom otcovi vznikol do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu
dlh vo výške 845 Eur (za 13 mesiacov x 65 Eur - od 09.06.2014 do 17.06.2015), ktorý mu zhodne s
rozsudkomokresnéhosúdupovolilsplácaťspolusbežnýmvýživnýmpo15Euraždoúplnéhozaplatenia
s tým, že ak otec nezaplatí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh a otec stratí výhodu splátok;
splátky je povinný začať splácať mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu tak, ako bolo uvedené
vyššie, zmenil, pretože dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu je
inak vecne správny.

Keďže o trovách konania okresný súd nerozhodoval, nerozhodoval o trovách odvolacieho konania ani
krajský súd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.