Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/318/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218503
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614218503.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci O. J., G.. XX.X.XXXX,
K. F. M., J. C. U.Í. Ú. O., A. Z. Q. P. O., O. L., V. P., M. A. Č., G.. XX.X.XXXX, K. O. A. XX, L. Q. U. O.
J., G.. XX.X.XXXX, K. Y. X, A. G. Z. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves spisová značka 11P/76/2011-39 zo dňa 23.2.2012
a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 100,-€, mesačne na sumu 160,-€

mesačne počnúc od 1.11.2014, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. O. za obdobie od 1.11.2014 do 30.4.2015 v celkovej výške 960,-
€ je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.11.2014 domáhala, aby súd zmenil

rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 11P/76/2011-39 zo dňa 23.2.2012 tak, že sa
zvyšuje výživné na mal. O. zo sumy 100,- -€ mesačne na sumu 160,-- € mesačne počnúc od 1.11.2014.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pod č.
11P/76/2011-39 zo dňa 23.2.2012 súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 50,- -€ na sumu
100,- -€ mesačne počnúc od 1.1.2012, pričom výživné bol otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v
mesiaci vopred. Od právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného pre maloleté dieťa zo dňa 23.2.2012

sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane mal. dieťaťa i na strane matky. O. navštevoval druhý
stupeň základnej školy, teraz navštevuje prvý ročník Technickej akadémie a náklady na zabezpečenie
jeho potrieb sa zvýšili. Výživné vo výške 100,--€ , ktoré jej otec pravidelne neposiela, ale vždy s
niekoľkomesačný oneskorením, je nepostačujúce. Momentálne jej naplatí výživné od mája 2014 a ani
nad rámec výživného momentálne neprispieva. Čo sa týka ročných poplatkov pripoistení a doučovaní
neprispel ešte nikdy. Prispel na výlet do Londýna. Na ostatné výlety do zahraničia neprispieva. Na

oblečenie prispieva sporadicky a to kúpou vhodného oblečenia spolu so synom, čo sa tiež v poslednom
pol roku nestalo. Náklady súvisiace so strednou školou sa podstatne zvýšili, na cestovanie hromadnou
dopravou 20,--€ mesačne, na doučovanie z angličtiny 220, -€ ročne, na doučovanie z matematiky 200,--
€ ročne , tento rok pribudlo doučovanie z fyziky 200,--€ ročne. Suma za školské potreby na začiatku roka
sa vyšplhala na 200, -€ , poistenie a rôzne poplatky za šatne a kľúče v škole boli 44, -€. Nové oblečenie
na telesnú a prezúvky 60, -€ . Raz ročne mu platí aj zdravotné poistenie a to 73,04, -€. Kredit v telefóne

15, -€ mesačne a návšteva posilňovne 20, -€ mesačne. Ostatné náklady sa nezmenili , ako napríklad
kozmetika 35, -€ mesačne , keďže má problematickú pleť, návšteva kaderníka dvakrát mesačne 6, -€ , vitamíny a lieky v prípade choroby , bežné výdavky ako npr. časopisy , vreckové a strava. Okrem
uvedených nákladov uhrádza inkaso 270, -€ mesačne, drevo na kúrenie 300, -€ ročne, benzín 50, -
€ mesačne , internet 9,80 € mesačne strava 300, -€ mesačne poistka za dom 152,40 € ročne , platba

smeti, za psa a daň z nehnuteľností 100, -€ ročne platba poistenia auta 50, -€ mesačne a splátka
pôžičky 126, -€ mesačne. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom na maloletého mala iba
jedno dieťa a žila s novým partnerom. Medzičasom sa jej narodila dcéra N. R., ktorej otec už nežije
s nimi v spoločnej domácnosti. Žije sama s dvoma maloletými deťmi. od 20.1.2014 poberá rodičovský
príspevok 203,20 € mesačne a prídavky na dve nezaopatrené deti 46,80 € mesačne. Jej príjem dopĺňa

platba za prenájom bytu v jej dome a to 220,-€ mesačne a platba na nezaopatrené dieťa N. od jej otca
150, -€ mesačne.

Súd predvolal na pojednávania rodičov maloletého ako aj kolízneho opatrovníka maloletého. Otec sa
žiadneho z uvedených pojednávaní nezúčastnil a tak súd konal a napokon ja rozhodol podľa § 101 ods.
2 os.p. bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka

maloletého, tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn.
11P/76/2011 na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času žije s dvoma deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jej
výlučnom vlastníctve, kedy spodnú časť domu prenajíma za nájomné vo výške 220,-€ mesačne. Poberá
rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na deti v sume 47,04 € mesačne. Toho času je doma

s maloletou dcérou, o ktorú sa osobne stará. teda okrem O. mám v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť
aj k dcére N.. Iný príjem nemá. Otec od mája 2014 jej neuhrádza výživné na syna a podľa jej výpovede
na poslednom pojednávaní ku koncu mája 2015 jej dlhoval na výživnom pre syna už čiastku 1200, -
€. Otec sa so synom sa stretáva sporadicky. Je možné, že je so synom v kontakte aj cez Facebook.
Otec dal synovi na Vianoce 100 , -€ a rovnakú čiastku poslal aj jej samotnej . Tiež vie, že otec synovi

zakupuje aj nejaké oblečenie. Pokiaľ ide o jej výdavky na domácnosť tie sa pohybujú v sume od 300,
-€ do 400, -€ mesačne, a k tomu ešte je potrebné pripočítať inkaso vo výške 247,-€. Spláca pôžičku
vo výške 124, -€ mesačne, ktorú použila sa na rekonštrukciu domu, a to strechy, zakúpenie solárnych
panelov a na dlažbu pred domom. Platí ročné životné poistky, poistku za dom, svoju životnú poistku
a tiež úrazovú poistku sebe a synovi. Okrem domu nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Syn je v 1.

ročníku Technickej akadémie. Navštevuje len doučovania. Stravuje sa doma. Je dosť často chorý. O
otcovi maloletého uviedla, že nemá vedomosť o jeho majetkových pomeroch, a ani nevie či má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Vie však, že vlastní auto a je spolumajiteľom chaty na J., Z. C..Ú.. J. - L..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/76/2011 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 11P 76/2011-39
zo dňa 23.2.2012 tunajší súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 50, -€ na sumu 100, -

€ mesačne, počnúc od 1.1.2012, pričom výživné bol otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd tak rozhodol potom, čo z výsledkov vykonaného
dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného, ktorá bola v roku 2009, došlo k
podstatným zmenám v pomeroch na strane mal. dieťaťa, ako aj na strane rodičov, kedy mal. O. nastúpil

na 2. stupeň ZŠ, čím sa podstatne zvýšili náklady súvisiace so školou. Otec v uvedenom období bol v
zahraničí po skončení PN nezamestnaný, sociálne odkázaný, a v tej istej situácii sa nachádzala i matka.
Na základe uvedených skutočností s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona i s poukazom
na dohodu rodičov, bol súd toho názoru, že dohoda rodičov je akceptovateľná, a preto rozhodol tak
ako bolo to uvedené vo výroku rozsudku. V rámci vykonaného šetrenia mal zistené , že matka bola

nezamestnaná a soc. odkázaná. Bola poberateľkou rodinných prídavkov na jedno dieťa v sume 22,01
Eur mesačne. Otec bol dlhodobo v Írsku, pričom jeho zárobkové a majetkové pomery súdu neboli
známe. Mal. O. bol žiakom siedmeho ročníka základnej školy, pričom stravné v školskej jedálni činilo
30, -€ mesačne, poplatok na začiatku šk. roka predstavoval 20, -€. Venoval sa floorballu, kde platil 12,
-€ ročne. Životné poistenie mu matka hradila v sume 288, -€ a zdravotné 70,90€ ročne.Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, jeho matka je toho času nezamestnaná, kedy sa
osobne stará o mal. dcéru N.. Je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 € mesačne
a prídavkov na dve maloleté deti v sume 47,04 €. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je vedená

ako poberateľ nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti a ani dôchodkových dávok. Podľa jej
účastníckej výpovede jej príjem tvorí tiež príjem z prenájmu spodnej časti jej rodinného domu, ktorý je
v jej výlučnom vlastníctve, a ktorý predstavuje sumu 220, -€ mesačne, a tiež poberá výživné na mal. N.
v sume 150, -€ mesačne , ktoré hradí na uvedenú maloletú jej otec.

Otec maloletého je toho času živnostníkom, čo potvrdzuje aj výpis zo Živnostenského registra v zmysle

ktorého živnostenskú činnosť vykonáva od 1.8.2014. Podľa správ Daňového úradu v O., C. M. L. a
daňového úradu C., pobočka A. G. Z. otec maloletého nepodal daňové priznanie za obdobie rokov
2011 až 2014 vrátane . Otec napriek výzvam súdu, ktoré si aj prevzal , svoje príjmy a výdavky z jeho
podnikateľskej činnosti žiadnym spôsobom nezdokladoval.

Podľa správy Technickej akadémie mal. O. je toho času žiakom I.C triedy uvedenej školy. Náklady na
maloletého škola vyčíslila sumou 25, -€ na rok za zošity a písacie potreby, 21, -€ na kalkulačku, 30, -€

na rok na pomôcky na odborné predmety, 45, -€ na rok na učebnice na cudzie jazyky , 40, -€ na rok na
úbor na telesnú a športovú výchovu, 12, -€ ako poplatok za ZRPŠ, 50, -€ na lyžiarsky výcvik, 15, -€
na odbornú exkurziu jedenkrát ročne, 15, -€ na školský výlet jedenkrát ročne a 25, -€ na triedny fond.
Vzhľadom na študijný odbor je pre maloletého podľa školy nevyhnutné vybavenie výpočtovou technikou
pre štvorročné , čo zahŕňa PC, tlačiareň a tiež požadované softwarové vybavenie . Ďalej je to poplatok

na internet v sume 9,80 € mesačne a spotrebný materiál pri práci s PC v sume 60, -€ na rok.

Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O., pracovisko L. z prešetrenia pomerov u
maloletého , matka zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. dieťaťu. Okrem mal. O. má vyživovaciu
povinnosť aj k mal. N. z nového vzťahu, avšak z jej otcom nežije v spoločnej domácnosti.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom
rozsahu, ako to matka požadovala.

Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých
vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 11P 76/2011-39 zo dňa 23.2.2012. Táto podstatná zmena
pomerov nastala jednak na strane otca a jednak na strane maloletého syna a v neposlednom rade aj

na strane matky maloletého.Na strane matky maloletého spočívala v tom, že jej probudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k mal. N..
Jej príjem v súčasnosti tvorí rodičovský príspevok , prídavky na deti, príjem z prenájmu nehnuteľnosti a
v neposlednom rade aj výživné uhrádzané otcom maloletej N..

Podstatná zmena pomerov na strane mal. syna spočívala v jeho nástupe na strednú školu , kedy
toho času študuje v 1. ročníku na technickej akadémii. V čase poslednej úpravy výživného maloletý
navštevoval druhý stupeň základnej školy. V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň
vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne
spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska
biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom

dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo
so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by
aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť
požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletého.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na

strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery
povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom

fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj
takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného.

V prípade rodiča , ktorý má príjem z inej ako závislej činnosti je tento povinný v zmysle § 63 ods. 1
Zákona o rodine preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

Otec maloletého je samostatne zárobkovo činnou osobou od 1.8.2014. Dovtedy pracoval v zahraničí
v Írsku bez toho, aby relevantným spôsobom zdokladuvával svoje príjmy. Súd dopytom na daňovom
úrade nezistil, že by otec maloletého podal za uplynulé obdobie rokov 2011 až 2014 vrátane daňové

priznanie o svojich príjmoch. Napriek výzve súdu, ktorú si otec prevzal , tento nezdokladoval výšku
svojich podnikateľských príjmov za obdobie roku 2014.Ako už bolo spomenuté daňové priznanie otec
nepodal. Otec si teda voči súdu nesplnil svoju edičnú povinnosť, na ktorú bol súdom vyzvaný. V prípademajetkových pomeroch otca za rok 2014 preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky
v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v

Slovenskej republike. Táto suma životného minima za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené
výživné, predstavovala pre obdobie od 1.7.2013 doteraz sumu 198,09 € mesačne. V zmysle opatrenia
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie
bol stanovený sumou 3 961,80 € mesačne ( 20x198,09 €). Z takto určeného príjmu otca následne súd
vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti a na základe takto stanoveného príjmu hodnotil súd,

že na strane otca došlo v zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, kde súd konštatoval, že je
PN a sociálne odkázaný.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná
starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, ktorý navyše na neho v súčasnosti

neuhrádza ani výživné, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku
súčasného výživného zo strany otca na maloletého na sumu 160,-- Eur mesačne, teda tak ako to
žiadala matka vo svojom návrhu.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.11.2015, teda tak ako to matka požadovala, keďže
postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine súd nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred uvedeným dátumom. V tejto súvislosti
poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom
podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby
návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú

o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o
zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom
prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka podala návrh dňa 3.11.2014 , pričom

splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý deň toho-ktorého
mesiaca. teda súd bol toho názoru , že stanovenie zvýšeného výživného za celý mesiac november 2011
bolo možné, keďže matka návrh na zvýšenie podala ešte pred uplynutím doby splatnosti výživného za
uvedený mesiac.

Vzhľadomktomu,žesúdrozhodolozvýšenívýživnéhonamaloletéhosyna nasumu160,--Eurmesačne

vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.11.2014 do
30.4.2015atovovýške 960,-€ ,naúhraduktoréhosúdotcazaviazalvlehotedo60dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace
november 2014 až apríl 2015 vrátane vo výške 160,-- -€ mesačne, t.j. 6x 160-€). Keďže otec na
maloletého za uvedené obdobie neuhradil podľa výpovede matky žiadne výživné a teda ani výživné v

dosiaľ určenej výške , od takto určenej sumy výživného súd neodčítal žiadnu čiastku.

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
máj 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,

nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)