Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107215859
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3107215859.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
JALAST, s.r.o., naposledy so sídlom Šípkov 127, IČO: 34 141 201, t. č. vymazaný z obchodného registra,
o vymoženie 663,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. augusta 2013, č.k. 2Er/2109/2008 - 25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej, so sídlom
Exekútorského úradu v Bánovciach nad Bebravou, náhradu trov exekúcie vo výške 44,60 Eur. Svoje
rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1

Exekučného poriadku. Dôvodil, že z výpisu z Obchodného vestníka súd zistil, že Okresný súd Trenčín
uznesením č. k. 29K/59/2011 - 40 zo dňa 07.02.2012 zrušil spoločnosť JALAST, s.r.o. rozhodnutím o
zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.03.2013. Povinný bol následne ku dňu 13.04.2012 vymazaný z Obchodného registra Slovenskej
republiky. Uviedol, že povinný po začatí exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu z dôvodu,
že súd rozhodnutím zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný teda nemá a

ani nemal majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie. O náhrade trov exekúcie
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 veta prvá, § 200 ods. 1 a § 196 Exekučného poriadku
a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 44,60 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2
Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného,

pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata
spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného
byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne

zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v
čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy
bol povinný vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav už trval viac ako rok. Z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd
pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený

mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený
procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal
trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra,
súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu

trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor Mgr. Klaudia Boorová
Dzuriková. Uviedol, že v danom prípade povinný ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu,
čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Zániku spoločnosti - povinného predchádzalo zrušenie
spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie. V predmetnej veci z výpisu z

obchodného registra vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, takže povinný ku dňu zrušenia
nemal žiadny majetok. Zastával preto názor, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade
so zákonom. Ak totiž dôvod zastavenia spočíva v tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov, ako to bolo v tomto prípade, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 o odvolaní proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne

podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie
zo dňa 28.05.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej dňa
30.05.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 663,88 Eur, a to
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č.
700-1510480106-GC04/06 zo dňa 27. novembra 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2007

a vykonateľnosť dňa 17.01.2007. Súd prvého stupňa dňa 26.07.2007 udelil menovanému súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 663,88 Eur a trov
exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet povereného súdneho exekútora napadnutým uznesením
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 29K/59/2011-40 zo dňa 7. februára 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2012,
súd zrušil spoločnosť - povinného rozhodnutím o zastavení konkurzného konania pre nedostatok

majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 13.04.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z
obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57

Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie
spočíva v dôvode uvedenom v ustanovení § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z ustanovení § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť
zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti

predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho
nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol
návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že
majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok

majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti - povinného bez likvidácie v posudzovanej veci bolo
rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka -
povinného. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia povinného a jeho následného výmazu z
Obchodného registra Slovenskej republiky bez právneho nástupcu, odvolací súd v zhode so súdom

prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade v súlade s aktuálnou judikatúrou súdov bol naplnený
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
titulom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku. Námietky oprávneného vznesené v tomto smere v podanom odvolaní
neboli preto opodstatnené a dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého

stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Akodvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods.
6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o

náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na vyššie citované prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku
odvolacísúddospelkzáveru,ženakoľkovposudzovanejvecivydalrozhodnutieonáhradetrovexekúcie
v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 13.09.2013, doručené
súdu prvého stupňa dňa 16.09.2013, teda podané pred 01.11.2013, je potrebné v posudzovanom
prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je
výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení

vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka v napadnutom výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách
exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .