Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413208241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému C.
V. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, T., v konaní o zaplatenie 2.638,47 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/549/2013-25 zo dňa 01.04.2014
takto jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol a
účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, že skutkovo mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o revolvingovom úvere číslo zmluvy 830007592 dňa 31.03.2008, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže
žalovaný si svoju povinnosť splácať úver neplnil, žalobcazosplatnil celý úver k 31. 01. 2010 a uplatnil
si svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Žalovanývpriebehusúdnehokonaniavzniesolnámietkupremlčaniavočiuplatnenejpohľadávke,úlohou
súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vyrovnať.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 01.02.2010 a uplynula dňa
01.02.2013. Žaloba bola žalobcom podaná na súde po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dňa
20.08.2013. Súd je teda toho názoru, že nárok žalobcu je voči žalovanému premlčaný.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval za
potrebné aplikovať Občiansky zákonník, keďže ide o vzťah spotrebiteľský.Poukázal na ustanovenia, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný si neuplatnil trovy
konania a zo spisu nevyplývajú preukázateľne žiadne trovy konania. Na základe uvedeného mu súd
náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie alebo zmenil a žalobe
vyhovel.

V odvolaní uviedol, že súd nezákonne zamietol návrh z dôvodu uplatnenej námietky premlčania, kedy
dospel k záveru, že uplatnený nárok bol premlčaným. Jeho tvrdenie o výhodnejšej úprave premlčania v
Občianskom zákonníku oproti obchodnoprávnej regulácii zmluvných vzťahov je účelové a ako žalobca
uvádza, po právnej stránke nesprávne a mylné. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo okrem
iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom

neupravená alebo osobitný zákon upravuje premlčanie, a to komplexne. Súčasne úprava premlčania
v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa malo
postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd nespravil a rozhodol
preto nezákonne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3337/2010. Navrhovateľ
namietal, že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku.

Súd mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby. To ale neurobil, a preto jeho rozhodnutie neobstojí.
Nárok uplatnený návrhom na začatie konania nie je premlčaným. Uviedol, že záver Najvyššieho súdu
ČR v spomenutom rozhodnutí je podporne použiteľný v tejto právnej veci nielen vzhľadom na podobnosť
právnej úpravy, ale aj vzhľadom na jeho argumentačnú presvedčivosť. Význam daného rozhodnutia v
materiálnej rovine podporuje aj ten fakt, že dané rozhodnutie samotný Najvyšší súd ČR nechal zverejniť

ako rozhodnutie s dôležitosťou „A“ v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti namietal nesprávnosť a nedostatočnosť skutkových zistení, ako aj následné nesprávne
právne posúdenie veci z toho vyplývajúce, zmätočnosť rozsudku a absenciu dostatočného odôvodnenia
skutkových a právnych záverov.

Vedľajší účastník na strane žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Správne postupoval prvostupňový súd,
ak aplikoval na posúdenie otázky premlčania aplikáciu Občianskeho zákonníka, pretože zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, aby spôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli
vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv .uplatnil si náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov

uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery.

Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 830007592 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2008. Medzi účastníkmi nie je sporné, že zmluva ma charakter zmluvy
spotrebiteľskej.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že ide o vzťah
spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku aj napriek
tomu, že zmluva o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle Obchodného zákonníka.

Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca to nepopiera, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej
medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho
úverovej služby, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (B2C Business to Consumer) a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“). Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej

nezmenila.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.),účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z ust. §54 O.z. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah
medzipodnikateľomanepodnikateľom(B2C,biznismentoconsumer) asozreteľomnanepodnikateľský
účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.

Zákonná úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, ktorá dopadá na predmetnú vec vychádza z

princípu zákazu zhoršenia právneho postavenia spotrebiteľa podľa zmluvy oproti právnemu postaveniu
vyplývajúcemu s ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1 O.z).

Žalobca poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 a § 266 ods.5 Obchodného zákonníka (zákona
č. 513/1991 Zb.), z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva
ale podľa obchodného práva. Zdôrazňuje, že zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody ktoré

sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníka záväzkového vzťahu Odvolací
súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však
o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z.z) a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.

Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta
názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho

práva ale obchodného práva.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 O.z., ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľskýchzmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 O.z. boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie reguluje aj absolútne obchody.

Ustanovenie § 54 ods. 1 O.z je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva,
že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 O.z mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
zákonodarca by to explicitne upravil.

Bez pochýb ustanovenie § 54 ods.1 O.z. je nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na
spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona.

Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktoré je zakotvená v ustanovení §

54 ods. 1 O.z.. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je
zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro,
bod 25, 26, 27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 O.z. s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča

smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia nárokov vyplývajúcich zo zmluvy v úverovom
právnomvzťahuprávnuúpravuobsiahnutúvObčianskomzákonníku(porov.rozsudky voveciachsp.zn.
6Co/81/2012, 6Co/113/2010, 6Co/218/2012, 6Co/224/2012, 20Co/35/2011). Niektoré rozsudky pritom
boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr.

vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

V súvislosti s namietaným posúdením otázky premlčania odvolací súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej cit: „Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a
účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vtedy, keď to zákon umožňuje, a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené

dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol
podaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p., resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy
samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť

procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie
najvyššieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim
zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku
zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho
rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo
iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať

alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho
súdu opodstatnenie.

V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym

dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor
navrhuje zrušiť“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v
súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne

priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Zdôvodu,žeuplatnenýnárokžalobcujepremlčaný,rozsudok vovýrokuozamietnutížalobyjetakvecne

správny. Žalobca v podanej žalobe sám uviedol, že využil svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Účinky splatnosti nastali dňa 31.1.2010 a teda nasledujúci
deň mohol žalobca prvý krát uplatniť svoj nárok na súde - začala plynúť premlčacia doba, ktorá v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka uplynula 1.02.2013. Žalobca podal žalobu na súde prvého stupňa dňa
20.08.2013, a preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, prvostupňový

súd postupoval správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) vrátane
správneho výroku o trovách konania.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.