Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200214
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa 9. januára
2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa
9. januára 2014, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa 9. januára 2014 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým žalovaný na základe rozkladu
žalobcu zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru výkonu štátnej správy, č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra 2011, ktorým bola
povolená výnimka podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a

krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) zo zákazov ustanovených v §
35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom
revíri Krížna, a súčasne bola zamietnutá žiadosť v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 46
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 543/2002 Z. z. na usmrtenie, odstrelenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri
Krížna. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite

Lastovičia, katastrálne územie Liptovské Revúce, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra
2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V
ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, z administratívneho spisu žalovaného správneho
orgánu krajský súd zistil, že dňa 3. januára 2011 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej
spoločnosti Krížna, Liptovské Revúce o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.
za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 2 kusy. Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vo svojom stanovisku k regulačnému odlovu medveďa
hnedého v roku 2011 navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg.
Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 7. marca 2011

s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo svojom
podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na
povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Rozhodnutím č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra
2011 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor výkonu štátnej správy, podľa § 40
ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35

ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom
revíri Krížna, a súčasne v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. zamietlo žiadosť v časti
týkajúcej sa povolenia výnimky na usmrtenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade žalovaný
požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu medveďa hnedého v roku 2012, a to z
dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení

výnimky v roku 2011 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k
odlovu v období od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012. V odpovedi na uvedenú žiadosť ŠOP SR
zaujala stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov
hnedých, je stále aktuálny a nepominul sa, preto odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako
navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.

novembra 2011.

K námietkam žalobcu procesného charakteru krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ
správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým
relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho
orgánu, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že z

preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanovísk ŠOP SR boli
podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej
pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, pričom
žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril, ale bolo mu
len oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle

§ 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu. Krajský súd v tomto postupe žalovaného videl
nedodržanie ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko
žalobca má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, k spôsobu
ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené
prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, predložiť žalobcovi na vyjadrenie, a to buď v elektronickej

podobe alebo doručením ich fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených), pretože právo účastníka
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu.
Uvedené procesné pochybenie žalovaného by bez ďalších zistených skutočností bolo takou vadou,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nakoľko však žalobca v priebehu
správneho konania požiadal o sprístupnenie listín zo spisu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a tieto mu boli všetky zaslané ešte pred
vydaním rozhodnutia, krajský súd dospel k záveru, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou, aj keď postup žalovaného nemožno v tomto
prípade považovať za štandardný, avšak tento procesný nedostatok v postupe žalovaného nemal za

daných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že
podklady rozhodnutia boli dňa 21. novembra 2011 doručené len žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni,
krajský súd konštatoval, že žalovaný síce postupoval v rozpore s ustanovením § 25 ods. 5 správneho
poriadku, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho
právna zástupkyňa sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu

neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.

Krajský súd tiež v súvislosti so žalobnými námietkami poukázal na to, že analýzy minuloročnej
regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval
žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia, neboli z dôkazného hľadiska
podkladmi rozhodnutia žalovaného, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a

žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.Odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby
rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú
škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR

k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy
zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v
zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať.

Pokiaľ išlo o zmenu prvostupňového rozhodnutia, jej dôvodom bola podľa krajského súdu výlučne
potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pričom správny orgán druhého stupňa postupoval v

medziachzákona,keďsivrozkladovomkonanívyžiadalstanoviskoŠOPSRkpredĺženiučasurealizácie
výnimky. Vzhľadom na dôvod povolenia výnimky, ktorým bola obava o bezpečnosť a zdravie obyvateľov,
nebolo podľa názoru prvostupňového súdu nevyhnutné preverovať skutočnosti tvoriace základ žiadosti
o výnimku inak ako uvedeným dopytom, nakoľko sa tieto v horizonte niekoľkých mesiacov reálne zmeniť
nemôžu.

K námietke o nesúlade výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku

krajský súd uviedol, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie
žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia
vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa
ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia
nezmenený, je taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového

rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny
orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak
nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom
konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti
potvrdiť.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci krajský súd konštatoval, že zo stanovísk ŠOP SR ako i
zo samotnej žiadosti poľovníckeho združenia a jej príloh je zrejmé, že populácia medveďa hnedého
na Slovensku prosperuje a narastá, pričom povolenie usmrtenia určeného počtu jedincov neohrozí
zachovanie populácie tohto živočíšneho druhu na našom území. Žalovaný sa pred udelením výnimky
v konaní zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnenia napr. do niektorej zoologickej

záhrady, avšak žiadna z nich o medveďa hnedého záujem neprejavila. Iná reálna alternatíva k
povoleniu výnimky v konaní navrhovaná nebola. Krajský súd mal za to, že žiadosť o povolenie výnimky
bola v konaní doložená dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a
zdravie obyvateľov dotknutého územia, nakoľko medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, teda v
bezprostrednej blízkosti človeka, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne

predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Za daných
okolností musí záujem na ochrane prírody ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia
obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Na základe zistených skutkových okolností mal
krajský súd za to, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa
§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov pri rozhodovaní

žalovaného vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko
závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
V odvolaní, tak ako aj v podanej žalobe, namietal nesprávny postup žalovaného správneho orgánu,

ktorý bol podľa žalobcu takej intenzity, že ho možno považovať za takú vadu v konaní, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správnymi orgánmi oboch stupňov bola žalobcovi upretá
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nakoľko
napriek výslovnej žiadosti mu správny orgán prvého stupňa neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie
nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, žalovaný zaťažil konanie ešte ďalšou vadou, keď

dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia
obdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku. S názorom súdu prvého stupňa,že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či žalovaného,
so všetkými podkladmi rozhodnutia (a to aj postupom podľa zákona o slobode informácií), žalobca
nesúhlasí, pretože to nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca teda nemal možnosť

navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďže až do
vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods. 2 správneho
poriadkuneoznámil,aképodkladyrozhodnutiazhromaždil.Postupompodľazákonaoslobodeinformácií
mu boli poskytnuté len žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si žalobca vyžiadal, ale s ďalšími podkladmi
rozhodnutia, a to listom obecného úradu Liptovské Revúce, listom z výskumnej stanice ÚL SAV Staré

hory a s hlásením o škode spôsobenej medveďmi na ovciach Poľnohospodárskeho družstva Liptovské
Revúce sa žalobca nemal možnosť oboznámiť ani mimoprocesnou formou. Žalobca v tejto súvislosti
zdôraznil, že získavanie podkladov rozhodnutia na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií
nezodpovedá jeho právam účastníka konania.

V odvolaní ďalej žalobca poukázal na stanovisko ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011, ktoré mu bolo
doručené a z ktorého prílohy (záznamu z pracovného stretnutia zoológov ŠOP SR) vyplýva, že

samotní zamestnanci ŠOP SR majú pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných
žiadateľom, starostami obce a inými subjektmi, a preto prijali záver, že spôsobená hospodárska škoda
ako aj škoda na zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na lov len v prípade, ak
bude preverená aj zo strany ŠOP SR a vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí
o odlov medveďa hnedého bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP

SR o danej ohrozujúcej situácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa
nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.

Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo
dňa 24.9.2013, že „iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t.j.
podľa zák. č. 211/2000 Z.z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu nie je možné

chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s
možnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a ako také je
nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“

Žalobca tiež nesúhlasil so záverom krajského súdu, že doručenie dodatočného vyjadrenia ŠOP SR

k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky priamo žalobcovi, a nie jeho právnej
zástupkyni, nebolo vadou konania odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,
nakoľko podľa súdu prvého stupňa bol nesprávny procesný postup zhojený tým, že žalobca a jeho
právna zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosť. Žalobca zdôraznil, že je občianskym
združením so zameraním na ochranu prírody a nakoľko nemá potrebné vedomosti na to, ako účinne

využívať právne prostriedky ochrany, je v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z., a osobitne v
rozkladových konaniach vedených žalovaným, zastúpený právnou zástupkyňou, a preto mali byť v
správnomkonanípísomnostídoručovanépriamojej.DoručenímvyjadreniaŠOPSRzodňa3.novembra
2011 priamo žalobcovi nebola splnená povinnosť správneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka
konania s podkladom rozhodnutia. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že bude apriórne

predpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, teda že správny orgán napriek zákonnej úprave
doručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni, a nemožno od neho ani očakávať, že o
každej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod predpokladať,
že takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony smerujúce k využitiu
svojho práva vyjadriť sa k tejto listine. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného je datované dňom 28. novembra 2011, pričom rozhodnutiu žalovaného o
rozklade predchádza podľa ustanovenia § 61 ods. 2 správneho poriadku návrh ním ustanovenej
osobitnej komisie. Na základe zákona o slobode informácií žalobca zistil, že zasadnutie rozkladovej
komisie ministra životného prostredia sa konalo dňa 4. novembra 2011 a členovia komisie odporučili
ministrovi zmeniť výrok napadnutých rozhodnutí tak, že odstrely medveďov bude možné zrealizovať od

1. júna 2012 do 30. novembra 2012. Pokiaľ predseda rozkladovej komisie zasielal podklady rozhodnutia
žalobcovi dňa 14. novembra 2011, stalo sa tak po tom, čo na zasadnutí rozkladovej komisie táto
schválila návrh rozhodnutia o rozklade v predmetnej veci. Žalobca následne poznamenal, že mu je
zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je totožné s návrhom rozhodnutia rozkladovej komisie, avšakje nepochybné, že návrh rozkladovej komisie je podmienkou sine que non na rozhodnutie žalovaného
o rozklade.

Žalobca tiež v odvolaní namietal, že vo vyjadrení zo dňa 1. marca 2011 ŠOP SR zaujala jednoznačné

stanovisko neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky, jarný odstrel.
Rozhodnutím žalovaného však k povoleniu jarného odstrelu došlo, keďže sa doba realizácie povolenej
výnimky presunula na jarné mesiace roku 2012. Žalovaný sa s touto diskrepanciou v odôvodnení
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal.

V závere odvolania žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013
zo dňa 17. júla 2013, 10Sžp/3/2013 zo dňa 21. augusta 2013, 10Sžp/4/2013 zo dňa 21. augusta

2013 a 1Sžp/3/2013 zo dňa 24. septembra 2013. Najvyšší súd SR sa v nich zaoberal aj otázkou
odňatia možnosti žalobcovi konať pred správnymi orgánmi, pričom sa stotožnil so záverom, že žalovaný
pochybil, ak neumožnil žalobcovi spôsobom opísaným v odôvodnení predkladaného rozhodnutia
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, pričom tiež konštatoval nedostatočnosť odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku
poukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom
konaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka
povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm.
c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril

k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a
zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je
podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na
danom území.

Ďalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného

nebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu
ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených
záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne
predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a zastal názor, že
odvolaniepodanéžalobcomjeneopodstatnenéamotivovanéibasnahouozískanietrovkonanianaúkor

žalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez
možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať).
Tento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra
2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania
a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho

orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu
hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za
takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú
okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola
poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o

konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa
zopakovalprocesaodstrániliformálnevady,ktorénemôžeprivodiťvecneiné,čivýhodnejšierozhodnutie
pre účastníka.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.
2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra
životného prostredia SR sp. zn. č. 8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým
žalovaný na základe rozkladu žalobcu zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy, č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra
2011, ktorým bola povolená výnimka podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. zo
zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna na lokalite Lastovičia odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou alebo do 15. decembra 2011 postriežkou, a súčasne

bola v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. zamietnutá žiadosť v časti týkajúcej sa povolenia
na usmrtenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna. Zmena prvostupňového rozhodnutia
spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra
2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V
ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdzobsahusúdnehospisuzistil,žekrajskýsúdsanáležiteavsúladesozákonomvysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad

a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.

Napotvrdeniezákonnostinapadnutéhorozsudkupovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesťnasledovné:

V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,
postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom, keď povolili výnimku zo

zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Povolená výnimka spočívala v usmrtení
jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna.

Správne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti doručenej žalovanému dňa 3. januára
2011, v ktorej Poľovnícka spoločnosť Krížna, Liptovské Revúce, žiada o udelenie výnimky z § 35
ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte

dva kusy. V žiadosti žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom
žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, odchádza k častým stretom
medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách i poľovnej zveri. K
žiadosti doložil žiadateľ výzvu obce Liptovské Revúce zo dňa 28. decembra 2010 na podanie žiadosti
o udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, oznámenie Poľnohospodárskeho družstva Liptovské

Revúce o škode a správu vedeckého pracovníka Výskumnej stanice ÚEL SAV Staré Hory o stave
populácie medveďa hnedého v záujmovom území PZ Krížna v Nízkych Tatrách.

Na žiadosť Ministerstva životného prostredia SR predložila ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu
medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca
s hmotnosťou do 100 kg, v čase od 1. júna 2011 do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou

a od 1. decembra 2011 do 15. decembra 2011 postriežkou. Uvedené stanovisko bolo aj s prílohamidoručené žalobcovi a žalobca s k nemu vyjadril. V rozkladovom konaní žalovaný požiadal ŠOP SR o
stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v období od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012, s
odôvodnením, že potvrdenie odlovu v pôvodnom povolenom termíne by vzhľadom na dĺžku správneho

konania v roku 2011 bolo v praxi nerealizovateľné. Na uvedenú žiadosť sa ŠOP SR vyjadrila, že
dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných
revíroch,jestáleaktuálnyanepominulsa,apretoodporučilažalovanýmnavrhovanépredĺženieplatnosti
rozhodnutia. Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo doručené žalobcovi dňa 21. novembra 2011.

Zoologické záhrady v Bojniciach, v Bratislave, v Košiciach a v Spišskej Novej Vsi oznámili Ministerstvu

životného prostredia SR, že nemajú voľné kapacity na umiestnenie medveďov hnedých.

Žalobcapožiadaldňa14.apríla2011vzmyslezákonaoslobodeinformáciíokópiežiadostížiadateľovna
lovmedveďovvroku2011atietomubolivšetkyzaslané,atoeštepredvydanímrozhodnutiažalovaného.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch

povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy

voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Najvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a
krajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovanýchustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa
dostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred
medveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto

najvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu, že záujem na ochrane
prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak,
ako to predpokladá právny poriadok. Odvolací súd k tomu tiež uvádza, že prvý predpoklad vyžadovaný
zákonom pre udelenie výnimky, t.j. neohrozenie zachovania populácie dotknutého druhu bol nad všetku
pochybnosť splnený, keďže populácia medveďa hnedého na území Slovenskej republiky prosperuje.

Žalovaný mal tiež z vyjadrení zoologických záhrad preukázané, že iná alternatíva pre chránený druh -
premiestnenie odchytených jedincov do ZOO - nie je možná.

Vo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny
názor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia
§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a

odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí
správnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t.j. ich
zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však,
že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne

patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady
nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie
napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.

V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolacích námietkach (totožných s tými
žalobnými) namieta síce nedodržanie presného formálneho postupu žalovaným v zmysle správneho

poriadku, avšak výslovne fakticky nepopiera, že práva žalobcu ako účastníka správneho konania boli v
konečnom dôsledku zachované, aj keď inou cestou ako presným zákonným postupom podľa správneho
poriadku. Tak tomu bolo oboznamovaním sa s podkladmi rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií
a nie postupom podľa správneho poriadku, ako aj zaslaním podkladov rozhodnutia priamo žalobcovi a
nie jeho právnej zástupkyni. Z vyjadrení žalobcu má odvolací súd za to, že jeho právo na vyjadrenie

bolo v konaní zachované. Správny súd nemá zákonný podklad na zrušenie rozhodnutia žalovaného
len z dôvodu, že žalobca sa k podkladom rozhodnutia dopracoval inou cestou ako riadnym formálnym
postupom podľa správneho poriadku. Najvyšší súd k uvedeným námietkam žalobcu tiež považuje
za potrebné dodať, že ten síce všeobecne namietal nedodržanie správneho poriadku a nedoručenie
stanoviska ŠOP SR jeho právnej zástupkyni, ale len priamo žalobcovi, avšak v týchto námietkach

žalobca priamo neuviedol (resp. sa takému vyjadreniu vyhol), žeby sa jeho právna zástupkyňa o tomto
stanovisku nedozvedela. (Žalobca uvádza, že od neho nemožno očakávať a žiadať, že bude informovať
svoju právnu zástupkyňu o každej doručenej listine, a tiež uvádza, že mal dôvod predpokladať, že takáto
listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni, avšak už neuvádza, že o tejto listine v skutočnosť svoju
právnu zástupkyňu neinformoval a že o nej naozaj nemala vedomosť.)

Odvolací súd tiež poznamenáva, že odlov medveďa hnedého nebol povolený v jarných mesiacoch, tak
ako to namieta žalobca v odvolaní.

K rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že
sa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutému v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 zo dňa 18. decembra 2013, 6Sžo/20/2014 zo dňa 25. marca

2015 a 6Sžo/25/2014 zo dňa 25. marca 2015, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu konania a totožných
účastníkov.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel
odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal
sa s relevantnými námietkami žalobcu.Preto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k

ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada
trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.