Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/168/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610213385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6610213385.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcov 1.I. S., J.

XX.XX.XXXX, X. M. S., J. XX.XX.XXXX, Q. G. X., Q. , W.. L. Č..XXX/XX obaja zast. F.. G.. Ľ. S.Č., J.
XX.XX.XXXX, G. X., U. XXXX/X proti žalovanému Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, 812 72
Bratislava, Pribinova č. 2 v konaní o zaplatenie 100 000.- Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom na 1.a 2.mieste spoločne a nerozdielne 4000.-Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu žalobcov na 1.2.mieste v časti o zaplatenie sumy 96 000.-Eur a úroky z omeškania zo
sumy 100 000.-Eur zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia na 1.a 2.mieste podanou žalobou sa domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 100 000.-

Eur s 9 % úrokom z omeškania od podania žaloby t.j.06.09.2010 (č.l.13-4,č.l.26).Skutkovým základom
uplatňovanému nároku bolo tvrdenie žalobcov o splnení zákonných podmienok na priznanie náhrady
škody v súlade s § 7 a§ 17 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., ako aj § 9 odsek 1 citovaného
zákona. Uviedli, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec sp.zn.2Pv/186/07-48 zo
04.10.2007bolotrestnéstíhanie vedenéprotinim vyšetrovateľomOkresnéhoriaditeľstvaPZ SRÚradu
justičnej a kriminálnej polície v Lučenci pod číslom ČVS ORP-187/OVK-LC-07 zo dňa 22.2.2007 pre
zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 odsek 1,2 písm. d Trestného
zákona postúpené Obvodnému úradu, odbor všeobecnej a vnútornej správy Lučenec na prejednanie

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d zákona č.372/1990 Zb v
znení zmien a doplnkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že uznesenie vyšetrovateľa polície z 22.02.2007 o
začatí trestného stíhania vo veci ČVS-ORP-187/OVK-LC-07 týmto bolo zrušené. Ďalej uviedli, že sumu
100 000.-Eur žiadajú zaplatiť za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli pozbavením a obmedzením osobnej
slobody nezákonným zadržaním a umiestnením do cely predbežného zadržania po dobu 2 dní , ďalej
zákazom vycestovať do zahraničia po dobu 265 dní, ako aj stratou dobrej povesti na verejnosti.

Žalobcovia na 1.2.mieste trvali na tom, že pred 22.2.2007 obaja podnikali a uložením zákazu vycestovať

do zahraničia im vlastne bolo znemožnené v podnikateľskej činnosti riadne pokračovať, preto
podnikateľskú činnosť museli ukončiť. Počas umiestnenia v cele predbežného zadržania boli vystavení
psychickým aj telesným útrapám a nakoľko v minulosti sa žiadneho protiprávneho konania nedopustili,mimoriadne ťažko znášali vzniknutú situáciu. Mnohí občania mesta Lučenec sa dozvedeli o tom, že boli
umiestnení v cele predbežného zadržania a takto im bola spôsobená ujma na dobrej povesti.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Z jeho písomného stanoviska vyplýva, že

sťažnosť žalobcov proti uzneseniu o vznesení obvinenia v ich trestnej veci bola prokurátorom okresnej
prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná. Okrem toho prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec prípisom
zo dňa 23.2.2007 dal pokyn vyšetrovateľovi, aby žalobcov zadržal a vypracoval podnet na podanie
návrhu na vzatie žalobcov do väzby. Rozhodnutím súdu žalobcovia neboli vzatí do väzby a boli
prepustení na slobodu a bolim uložený zákaz vycestovať do zahraničia. Uvedený zákaz vycestovania do

zahraničiatedaboluložený sudcomOkresnéhosúduLučenecanievyšetrovateľom.Zdôraznil,žeprávo
na náhradu škody podľa § 6 zák. 514 Z.z sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako
nezákonné s tým, že rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd
v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť posudzovať ako predbežnú otázku. O zákonnosti
uznesenia vyšetrovateľa môže rozhodovať jedine prokurátor. Z toho vyplýva, že nie je daná právomoc
civilného súdu rozhodovať o tom, či uznesenie o vznesení obvinenia žalobcom je zákonné ,alebo nie.

Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie súdu v občianskoprávnom konaní zasahovať
do trestného konania tým, že by súd posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní.

Žalovaný poukázal na nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu
konajúceho v mene Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ iba plnil záväzné pokyny prokurátora udelené
v súlade s Trestným poriadkom. Pri výkone dozoru nad trestným konaním je prokurátor oprávnený

dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197 Tr.poriadku. Pokiaľ ide o zákaz vycestovať do zahraničia
o predmetnom zákaze nerozhodoval vyšetrovateľ, ale iný orgán. Z ustanovení Trestného poriadku
jednoznačne vyplýva, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za
správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní.
Prokurátor je okrem iného oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnenie rozhodnutie

a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. V predmetnej veci
vyšetrovateľ konal na základe pokynov kontrolného orgánu ochrany práva t.j. prokurátora. Prokurátor
nevydal rozhodnutie v ktorom by bolo uznesenie vyšetrovateľa polície označené za nezákonné. Navyše
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vznik škody. Neuviedli akým skutkom došlo k
zásahu do práva žalobcov ,súčasne tiež to, ktoré s dielčích zložiek týchto práv žalobcov sa tento

zásah týkal a aké následky vyvolal. Pritom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíval na
poškodenom. Vzhľadom k tomu, že doteraz právoplatným a vykonateľným rozsudkom nebolo určené, že
žalovaný je povinný zaplatiť akúkoľvek finančnú čiastku, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania.

Žalovaný namietal taktiež premlčanie nároku žalobcov na náhradu škody s poukazom na ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej lehoty sa neviaže na subjektívnu vedomosť

subjektu o neoprávnenom zásahu, ale viaže sa na objektívnu právu skutočnosť, ktorou je vykonania
neoprávneného zásahu. Právne relevantným momentom na začiatok plynutia premlčacej doby nie je
moment nadobudnutia subjektívnej vedomosti žalobcov o neoprávnenom zásahu do osobnostného
práva, ale moment ukončenia tohto zásahu. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané 22.02.2007
a nasledujúci deň po vydaní tohto uznesenia ,teda dňom 23.02.2007 začala plynúť premlčacia lehota,

ktorá s poukazom na § 19 odsek 1 zákona č.514/2003 Z.z. je trojročná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov F. S., M. Š., N. L., konštatovaním
obsahu písomnej žaloby, oboznámením sa s obsahom spisu OR PZ v Rimavskej Sobote,Úrad justičnej
a kriminálnej polície PZ číslo ORP-371/OVK-RS -2007,prehľadu výsledkov hospodárskej činnosti
žalobcov, výpisu zo živnostenského registra, potvrdenia svedkyne S. E. L. a dospel k týmto skutkovým

a právnym záverom:

Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v R.Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ číslo ORP
371/OVK-RS-2007 vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej
a kriminálnej polície v Lučenci sp.zn.ORP-187OVK-LC-07 z 22.02.2007 bolo podľa § 199 odsek 1
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku

vznesené obvinenie M. S. M. I. S. za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 odsek1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že žalobcovia na 1.2.mieste po vzájomnej dohode dňa
21.02.2007 asi o 17.00 hod. prišli do predajne N. J. W. Y..A..S. číslo XX v Lučenci, kde od majiteľky
predajne F. S., J. XX.XX.XXXX požadovali, aby im vydala registračnú pokladňu a keď táto odmietla,

žalobkyňa na 1.mieste jej začala nadávať a odtláčala ju rukami od pultu a vtedy žalobca na 2.mieste
preskočil pult, násilím F. S. odtlačil od pokladne, pričom ju chytil okolo ramien odzadu a držal ju dovtedy
kým žalobkyňa na 1.mieste I. S. nevzala registračnú pokladňu, vysypala z nej peniaze na zem, potom
sa F. S. podarilo dostať zo zovretia a v snahe zabrániť obvineným odcudzeniu pokladne si zastala
do vchodových dverí, kde ju opäť žalobca na 2.mieste chytil okolo ramien a odtlačil na bok a vtedy

žalobkyňa na 1.mieste vyšla s registračnou pokladňou na ulicu, kde ju odložila do kufra pripraveného
osobnéhomotorovéhovozidla zn.VolkswagenPassat EC:LC777avďalšomkonaní imbolozabránené
privolanou hliadkou PZ.

Sťažnosť žalobcov na 1.a 2.mieste v procesnom postavení obvinených proti uzneseniu vyšetrovateľa
ÚJaKP PZ SR v Lučenci číslo ORP-187/OVK-LC-07 z 22.02.2007 bola zamietnutá ako nedôvodná.

Žalobkyňa na 1.mieste bola zadržaná vyšetrovateľom polície dňa 23.02.2007 o 18.45 hod. Počas

výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý začal 25.02.2007 o 14.55 hod. bola prepustená
zo zadržania na slobodu.

Žalobca na 2. mieste bol vyšetrovateľom polície zadržaný 23.02.2007 o 17.50 hod. avšak k zadržaniu
predchádzalo predvedenie a faktické obmedzenie osobnej slobody o 15.20 hod. toho istého dňa.
Počas výsluchu žalobcu na 2.mieste sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec dňa

25.02.2007,ktorý začal o 15.45 hod. bol žalobca na 2.mieste prepustený zo zadržania na slobodu. V
priebehuďalšieho prípravnéhokonaniasa žalobcoviana1.a2.miestepodrobili výsluchuna Okresnom
riaditeľstve PZ SR v Rimavskej Sobote, ako obvinení v dňoch 25.06.2007,21.09.2007,pričom dňa
21.09.2007 sa oboznámili s výsledkami vyšetrovania.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením zo 04.10.2007,ktoré nadobudlo právoplatnosť

16.11.2007 č.k.2Pv/186/07-48 podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku vec žalobcov na 1.a 2.mieste
podozrivých a obvinených zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 ,§ 188 odsek 1,2
písm.d Tr. zákona postúpil Obvodnému úradu, odbor všeobecnej a vnútornej správy v Lučenci, na
prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d Zákona číslo
372/1990 Zb. , lebo ich konaní nie je možné vidieť trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť

priestupkom.

Obvodný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy prípisom z 13.07.2009 oznámil žalobcom
na 1.a 2.mieste, že priestupková vec v ktorej sa mali dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm.d a e Zákona číslo 372/1990 Zub. ktorého sa mali dopustiť
tak, že 21. 02.2007 v čase asi o 17.00 hod. vošli do predajne N. J. W. S. Č. XX I. X., kde mali od

majiteľky predajni F. S. požadovať vydanie registračnej pokladne sa zastavuje, nakoľko zodpovednosť
za priestupok zanikla, pretože od jeho spáchania uplynuli dva roky.

Žalobcovia na 1.a 2.mieste prípisom z 04.8.2009 adresovanom žalovanému sa domáhali v rámci
predbežného prejednania nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím štátneho orgánu podľa §
6 odsek 3 zákona číslo 514/2003 Z.z. zaplatenia sumy 102 505,81 Eur .Z prípisu žalovaného žalobcom

na 1.a 2.mieste z 08.10.2009 vyplýva, že žalovaný považuje žalobcami uplatnený nárok za nedôvodný
a nie je možné ich návrhu vyhovieť.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z dňa 04.04.2012 sp.zn. 5C/22/2010 bola žalobcom na 1.a
2.mieste voči žalovanému priznaná náhrada škody spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby v ich
trestnej veci.Z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/125/2008 z 19.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
07.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co/58/2009 vyplýva,
že žalobcovia na 1.a 2.mieste sú vlastníkmi hnuteľných veci elektronickej registračnej pokladne zn.

Elite ECE 1210/SK EČ:29429069 a teplovzdušného ohrievača sivej farby zn. Concept model HSC
2000.Žalovaná F. S. bola zaviazaná na znášanie trov konania. Žalovaná v priebehu občianskoprávneho
konania trvala na tom, že registračnú pokladňu zakúpila za sumu 1500.-Sk od žalobkyne na 1.mieste
a túto sumu jej poslala po švagrovi, t.j. žalobcovi na 2.mieste. O kúpe pokladne nezhotovili kúpnu
zmluvu ,pretože žalobkyňa na 1.mieste s tým nesúhlasila, aby nemala v daňovom priznaní príjem

1500.-Sk za predaj registračnej pokladne. Preto elektrickú pokladnicu nemohla zaviesť do svojej
účtovnej evidencie a mala ju evidovanú len na daňovom úrade . Žalobcovia na 1.a 2.mieste, ako aj F..
Ľ. S., syn žalobkyne na 1.mieste a brat žalobcu na 2.mieste ako svedok zhodne tvrdili, že k odovzdaniu
kúpnej sumy 1500.-Sk žalobkyni na 1.mieste nedošlo. Žalovaná tvrdila, že takto užívala elektrickú
pokladnicu od r.2003.V roku 2007 sa ich manželské spolužitie s F.. Ľ. S. zhoršilo a dochádzalo medzi
nimi ku konfliktom.

Podľa § 3 odsek 1 písm.a zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov v znením platnom ku dňu 31.12.2008 štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci a nezákonným rozhodnutím.

Podľa písm.b citovaného zákonného ustanovenia, zodpovedá aj za škodu vzniknutú nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody.

Podľa § 4 odsek 1 písm.b citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ, alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 5 odsek 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 odsek 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 7 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené
ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podľa § 15 odsek 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 odsek 1 citovaného zákona nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 odsek 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 odsek 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo II US 25/2011 -33 pri posudzovaní nároku
na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ,
zastavenie trestného stíhania ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného

činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké následky má aj rozhodnutie o postúpení veci do
priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu.

Je potom nepochybné, že rozhodnutie prokurátora okresný prokurátor OP Lučenec zo 04.10.2007
sp.zn.2Pv 186/2007-48 o postúpení veci na prejednanie priestupku má z hľadiska náhrady škody

uplatňovanej žalobcami rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia vyšetrovateľa polície o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcom na 1.a 2.mieste pre nezákonnosť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec vydal uznesenie o postúpení veci žalobcom na 1.a 2.mieste
na prejednanie priestupku dňa 04.10.2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.11.2007. Žalobcovia
na 1.2.mieste podali žalobu na súd 06.09.2010. Žalobcovia na 1. a 2. mieste takto uplatnili svoj nárok na

náhradu škody v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty ,pričom v súlade s § 19 odsek 1 citovaného zákona
premlčania lehota plynie odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení a zmene právoplatného rozhodnutia,
čím sa rozumie doručenie uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec z 4. októbra 2007 o
postúpení veci na prejednanie priestupku.

Nakoľko žalobcovia vyvodzovali zodpovednosť žalovaného z nezákonného uznesenia vyšetrovateľa

polície z 22.02.2007 ČVS: ORP-187/0RP- LC-2007 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku súd posudzoval
nimi uplatnené nároky podľa Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom k 31.12.2008. Dospel pritom k záveru,
že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú vydaním uznesenia vyšetrovateľa polície z

22.02.2007 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcom, ako nezákonného rozhodnutia
a tak isto je daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú zadržaním žalobcov vyšetrovateľom polície
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 , písm. a), d) cit. zák. Pre posúdenie zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu pritom nemá právny význam tá skutočnosť, že vyšetrovateľ konal v
súlade a na základe pokynov prokuratúra Okresnej prokuratúry Lučenec, nakoľko je nepochybné, že

žalobcom bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa polície a zadržaním žalobcov
vyšetrovateľom polície tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 4 odsek 1 písm.b citovaného zákona.

Zpísomnejžalobynanáhraduškody vyplýva,žežalobcoviana1.a2.miestesiuplatňujúzaplateniesumy
100 000.-Eur, ako nemajetkovej ujmy za pozbavenie a obmedzovanie osobnej slobody, nezákonným
zadržaním a umiestnením v cele predbežného zadržania po dobu 2 dní, ďalej zákazom vycestovania

do zahraničia po dobu 265 dní, ako aj za stratu dobrej povesti na verejnosti. Ďalšie dôsledky spojené s
nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa polície nešpecifikovali.

Z uznesenia Okresného súdu Lučenec z 25.02.2007 sp.zn.0Tp/15/2007 vyplýva, že sudca pre
prípravné konanie Okresného súdu Lučenec uložil žalobcom na 1.a 2.mieste obmedzenie spočívajúce
v zákaze vycestovania do zahraničia. Nakoľko označené uznesenie nebolo vydané vyšetrovateľom

polície, alebo povereným orgánom policajného zboru, žalovaný nezodpovedá za škodu spôsobenú
žalobcom na 1.a 2.mieste uloženým obmedzením vycestovať do zahraničia.Z hľadiska odôvodnenosti výšky žalobcami uplatňovanej náhrady škody súd potom hodnotil dĺžku
trvania zadržania žalobcov na 1.a 2.mieste ,keď bola ich osobná sloboda obmedzená ,ako aj
dĺžku trestného konania v ktorom vystupovali v procesnom postavení obvinených t.j. od 22.02.2007

do 16.11.2007, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec o
postúpení ich veci na prejednanie priestupku.

Z výpovedi oboch žalobcov vyplýva, že mimoriadne ťažko znášali stav obmedzenia ich osobnej slobody
spojený s ich zadržaním a umiestnením v cele predbežného zadržania. Tento stav prežívali ako
psychické útrapy a počas celej doby zadržania neboli schopní prijímať stravu.

Súd ďalej hodnotil dĺžku trvania trestného stíhania žalobcom na 1.a 2.mieste, ako aj výšku hroziaceho

trestu v prípade uloženia sankcie za trestný čin pre ktorý im bolo vznesené obvinenie. Žalobcovia takto
od 22.02.2007 t.j. odo dňa vznesenia obvinenia za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, až do právoplatnosti uznesenia
prokurátoraOkresnejprokuratúryLučenecopostúpeníichvecinaprejednanie priestupkudo16.11.2007
sanachádzalivstaveprávnejneistotypodhrozbouuloženiasankciezazločinlúpeže,ktorý vskutočnosti

nespáchali.

Vypočutí svedkovia F. S., M. Š. potvrdili, že verejne sa hovorilo o tom, že žalobcovia boli zadržaní a tým
bola značne poškodená ich povesť na verejnosti. Žalobcovia pritom vykonávali podnikateľskú činnosť
pri predaji obkladov a dlažieb, mali široký okruh známych a obchodných partnerov, preto správy o ich
zadržaní a trestnom stíhaní sa ich dotkli obzvlášť citlivo. Vplyv prebiehajúceho trestného konania proti

nim na ukončenie ich podnikateľskej činnosti však nebol preukázaný.

Z uvedeného vyplýva, že iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je pre žalobcov dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zadržaním (§17 ods.2 cit.
zák.) preto prichádza do úvahy úhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pri určení výšky úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch však bolo potrebné prihliadnuť aj k okolnostiam,

za ktorých došlo k porušeniu práva na úkor žalobcov. Orgány prípravného konania uznesením o
začatí trestného stíhania a vznesením obvinenia žalobcom, ako aj ich zadržaním reagovali na samotné
správanie sa žalobcov. K tejto okolnosti je potrebné prihliadnuť napriek tomu, že po vykonaní ďalších
procesných úkonov a zadovážení dôkazov, bolo potrebné ich vec postúpiť na prejednanie priestupku
a preto na uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia sa hľadí ako na zrušené na to

príslušným orgánom.

Podľa § 6 Občianskeho zákonníka Zák.č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov ak hrozí neoprávnený
zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám
odvrátiť....

Žalobcovia v konaní netvrdili a nepreukazovali existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali

svojpomocne realizovať výkon vlastníckych práv k hnuteľnej veci - k registračnej pokladni. Z obsahu
vyšetrovacieho spisu ORPZ Rimavská Sobota , Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ č. ORP-371/
OVK-RS-2007 vyplýva, že dňa 21.02.2007 žalobkyňa na 1. mieste získala späť do svojej dispozície
registračnúpokladňupoužitímnásilia,najmäzostranyžalobcuna2.mieste,ktorýopakovanechytilokolo
ramien poškodenú F. S.Ú. a bránil jej vo voľnom pohybe. Žalobcom pritom nič nebránilo domáhať sa

ochranyvlastníckehoprávažalobkynena1.miestepodanímžalobynasúdetak,akotourobilivpriebehu
trestného konania a Okresný súd Lučenec rozhodoval potom o vlastníctve k elektronickej registračnej
pokladne vo veci č.k. 6C/25/2008.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vyhodnotením konania žalobcov na 1. a 2. mieste súd dospel k záveru, že dňa 21.02.2007 žalobkyňa
na 1. mieste za pomoci žalobcu na 2. mieste vykonávala svoje oprávnenia vlastníka veci podľa § 123
Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi.

Hodnotiactaktovykonanédôkazyjednotlivoavichsúhrnesúddospelkzáveru,žeprimeranounáhradou
škody za nemajetkovú ujmu utrpenú žalobcami je suma 4 000,- Eur.

Súd žalobu žalobcov na 1.a 2.mieste voči žalovanému v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v celom

rozsahu zamietol. Žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením svojej povinnosti voči žalobcom a o
výške oprávnených nárokov žalobcov sa môže dozvedieť len z právoplatného rozhodnutia súdu.

Žalobcom, ako úspešným účastníkom konania trovy v tomto konaní nevznikli, preto súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, že ich účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.