Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Midová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/116/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226235
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613226235.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : Profi Credit Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanej : T.. V. I., bytom v A., E. XXX/XX,
v konaní o 1.144,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 9C 326/2013-48 zo dňa 9.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v
záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie 1.144,27 € s prísl. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 31.8.2006 uzavreli účastníci konania zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.864,17 €, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach po 99,58 €, t.j. spolu sa zaviazala žalobcovi vrátiť
sumu 3.584,88 €. Dodatkami k vyššie uvedenej zmluve sa účastníci konania dohodli na odklade splátok
s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 16.12.2010. Dňa 19.4.2010 žalovaná prevzala „Oznámenie
o zosplatnení“ úveru zo dňa 31.3.2010, podľa ktorého uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia stanú
sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná na základe vyššie uvedenej zmluvy zaplatila žalobcovi
celkovo sumu 3.039,09 €. Zo spisu sp.zn. 10 Er 480/2012 vzal súd za preukázané, že v tomto konaní bola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.6.2011 z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd založil svoju právomoc, bola posúdená ako neplatná. Po nadobudnutí právoplatnosti
tohto uznesenia bolo dňa 18.9.2012 exekučné konanie zastavené. V konaní žalovaná vzniesla námietku
premlčania žalobou uplatneného nároku.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom k 31.8.2006, t.j. v
čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, ako aj podľa ust. §§ 2 až 4 zák. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa ust. §§ 100 ods. 1, 101 a
112 Obč. zák. Konštatoval, že žalobou uplatnený nárok pozostáva zo sumy nezaplatenej časti úveru
vo výške 546,79 € a zo sumy predstavujúcej odmenu za povolenie odkladu splátok vo výške 597,48 €.
Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda vzťah

z tejto zmluvy posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Pokiaľ
ide o vydaný rozhodcovský rozsudok, tento bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
a preto nepredstavoval prekážku veci rozhodnutej pre toto konanie. Pokiaľ ide o vznesenú námietku
premlčania, uzavrel, že platí trojročná všeobecná premlčania doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď
žalobca mohol právo vykonať prvýkrát, t.j. od 5.5.2010, keďže pohľadávka žalobcu sa stala splatnou
dňom 4.5.2010. Premlčania doba teda uplynula dňom 5.5.2013, pričom žaloba bola podaná na súd až
dňa 15.8.2013. Zaoberal sa aj otázkou spočívania premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák. počas
obdobia rozhodcovského konania a dospel k záveru, že počas rozhodcovského konania nedošlo k
spočívaniu premlčacej doby, pretože žalobca neuplatnil právo u príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne nepokračoval. Príslušným orgánom na uplatnenie práva žalobcu nebol rozhodca vzhľadom na
neplatnú rozhodcovskú doložku. Tým nebola splnená podmienka v zmysle ust. § 112 Obč. zák., t.j.
uplatnenie práva u príslušného orgánu a riadne pokračovanie v začatom konaní. Vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešnej žalovanej trovy konania
nevznikli a neúspešný žalobca nemal právo na ich náhradu, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, ako aj z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.
a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania namietal, že zo strany súdu mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k vznesenej námietke
premlčania. Na pojednávaní sa z dôvodu hospodárnosti nezúčastnil a pokiaľ na pojednávaní žalovaná
vzniesla námietku premlčania, mal mať právo predložiť vlastné argumenty. Namietal aj nesprávne
právne posúdenie, pokiaľ súd námietku premlčania považoval za dôvodnú a z tohto dôvodu žalobu
zamietol. S poukazom na ust. §§ 106 ods. 1, 2 O.s.p. a 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní
konštatoval, že účinky podania žaloby v rozhodcovskom konaní boli zachované, ak žaloba bola na
všeobecný súd podaná do 30 dní od rozhodnutia rozhodcu o nedostatku právomoci vo veci konať, pričom
rozhodca vydal uznesenie dňa 2.8.2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 15.8.2013. Z týchto dôvodov
žalovaný nárok nie je premlčaný. Okrem vyššie uvedeného namietal aj posúdenie námietky premlčania v
zmysle Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a
Obchodný zákonník upravuje premlčanie, pričom súčasne úprava premlčania v Občianskom zákonníku
nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd mal aplikovať v otázke
premlčania štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle Obchodného zákonníka.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2014 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
uverejnené dňa 14.10.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ žalobca namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nemal možnosť
vyjadriť sa k námietke premlčania vznesenej žalovanou, odvolací súd poukazuje, že tieto argumenty
mal možnosť uviesť vo svojom odvolaní, takto aj urobil a jeho argumenty boli predmetom posúdenia
odvolacím súdom v odvolacom konaní.

K ďalším odvolacím námietkam, týkajúcim sa ne(dôvodnosti) vznesenej námietky premlčania žalovanou
odvolací súd uvádza nasledovné :

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom
občianskoprávnym.

V zmysle ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou, a preto snaha použiť po
zmluve a zákone o spotrebiteľských úveroch podporne Obchodný zákonník naráža na prednosť
Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník z hľadiska poradia aplikovateľnosti musí ustúpiť, lebo
prednosť má spotrebiteľské právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy
upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len
vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak
tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle
a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre
prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.

V praxi to znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v
Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.

Z vyššie uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka,
pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka je
spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa
ako dlžníka. Prednosť majú teda ustanovenia Obč. zák. o premlčaní (§ 100 a nasl.), ktoré aj boli
aplikované na prejednávanú vec súdom prvého stupňa, a teda v prejednávanej veci súd dospel k
správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej
dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.

Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca svoj nárok uplatnil po
uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle súdom citovaných ustanovení §§ 100 a 101 Obč. zák.

Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav je
správne a žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie sú dôvodné.

Otázkou, aký právny predpis je potrebné aplikovať na posúdenie otázky premlčania v spotrebiteľských
veciach, sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011. Z

tohto uznesenia vyplýva, že základnou otázkou pre právne posúdenie pokiaľ ide o dôvodnosť vznesenej
námietky premlčania je posúdenie, či ide o obchodnoprávny vzťah, kedy je namieste použitie štvorročnej
premlčacej doby alebo občianskoprávny vzťah, kedy je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v
zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv
sú vzťahmi občianskoprávnymi, a teda je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Obč. zák. (vrátane
ustanovení o premlčaní).

Ani v prejednávanej veci odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od vyššie vysloveného právneho
názoru Najvyšším súdom SR. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahoval osobitnú úpravu
premlčania, bolo potrebné otázku premlčania posúdiť podľa Občianskeho zákonníka tak, ako správne
postupoval aj súd prvého stupňa.

S otázkou spočívania premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Obč. zák. počas rozhodcovského konania
sa súd prvého stupňa dôsledne a správne vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku a v tejto
časti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podstatnou je tá skutočnosť, že
ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať
rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu,
a tým nie je splnená podmienka uplatnenia práva u príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 Obč. zák.,
ako je toto ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Neprípustný je výklad ust. § 106 ods. 1, 2 O.s.p. spôsobom, ako ho prezentuje žalobca v odvolaní.

V zmysle ust. § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho
úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní,
nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

V zmysle ust. § 106 ods. 2 O.s.p. ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej
veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení konania.

Citované ustanovenie upravuje zachovanie účinkov podania žaloby na súde v prípade zastavenia
konania z dôvodu, že vec sa má prejednať v rozhodcovskom konaní. V takom prípade ak je podaný
návrh v tej istej veci v určenej lehote, pre účely rozhodcovského konania zostávajú právne účinky
pôvodného návrhu zachované.

Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že platí aj v opačnej situácii a že teda účinky podania
žaloby v rozhodcovskom konaní zostávajú zachované, ak žaloba na súd je podaná do 30 dní od
rozhodnutia rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Takýto výklad je účelový a mohol by viesť k zneužitiu
práva ( účelové podávanie žalôb na rozhodcovských súdoch aj v prípadoch nedostatku ich právomoci
s cieľom prerušiť beh premlčacích lehôt ).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania,
úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.