Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/799/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218148
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113218148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492
736, Bratislava, Olejkárska 1, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej
kancelárie ECKER-KÁN & PARTNERS, Bratislava, Nám. A. Benku 9, P. O. BOX 75 proti odporcovi V.
K., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, štátny občan SR, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2014, č.k.
20C/17/2014-30, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia výšku 11,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy
50,50 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 15.6.2011 na linke MHD č. 8 v Bratislave a
pri kontrole revízorom navrhovateľa sa nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom na základe tejto
skutkovej situácie vznikla odporcovi podľa článku 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a článku 5
Tarify MHD v Bratislave povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50 Eur a cestovné vo výške

0,50 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca úhrnnú sumu 50,50 Eur dobrovoľne neuhradil ani v
dodatočne lehote, poskytnutej navrhovateľom v Pokuse o zmier - výzve na zaplatenie zo dňa 26.7.2011.
Navrhovateľ bol preto nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. V tejto veci súd vydal dňa 24.7.2013
platobný rozkaz č.k. 12Ro/335/2013-7, ktorým návrhu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť
odporcovi do vlastných rúk, preto súd prešetril jeho pobyt, no nezistil aktuálnu adresu jeho pobytu. Preto
súd zrušil platobný rozkaz a odporcovi ustanovil na ochranu práv opatrovníčku uvedenú v záhlaví tohto

rozsudku. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok zo dňa 15.6.2011, pokusu o zmier zo dňa 25.7.2011, správ o pobyte odporcu,
poštového podacieho hárku. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok a kontrolného
lístka bolo zistené, že odporca cestoval dňa 15.6.2011 v čase o 7.05 hod dráhovým dopravným
prostriedkom navrhovateľa na linke MHD č.8. Pri kontrole vykonávanej zamestnancom navrhovateľa -

revízorom sa odporca nepreukázal platným cestovným lístkom. V hlásení sú zapísané všetky potrebné
osobné údaje odporcu vrátane čísla jeho občianskeho preukazu. Na základe toho vznikla odporcovi
podľa zákona, tarify a prepravného poriadku navrhovateľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 50 Eur a cestovné vo výške 0,50 Eur, ktoré sumy neuhradil odporca na mieste samom. Zpoštového podacieho hárku, pokusu o zmier zo dňa 25.7.2011 vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporcovi
pokus o zmier, v ktorom ho vyzýval, aby mu dlžnú sumu uhradil do 5 dní od doručenia tejto výzvy.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zistené, žeby odporca dlžnú sumu navrhovateľovi uhradil. Z

listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol
občianskoprávnyvzťahvzmysleustanovenia§760anasl.Občianskehozákonníka.Odporcanastúpildo
dráhového prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby poskytované navrhovateľom. Bolo preto
povinnosťou odporcu ako cestujúceho zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné,
teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. V konaní bolo

nesporne preukázané, že odporca túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného
lístka. Preto podľa § 8 ods. 5, ods. 6 zák. č. 514/2009 Z.z. a článku 6 Prepravného poriadku navrhovateľa
a článku 5 Tarify navrhovateľa platných a účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok
vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50 Eur a cestovné vo výške 0,50
Eur, t.j. spolu 50,50 Eur. Odporca bol v konaní zastúpený opatrovníčkou a súd vychádzal z listinných
dôkazov v spise, z ktorých mal uplatnený nárok navrhovateľa za dostatočne preukázaný. Z uvedených

dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Tie predstavujú
súdny poplatok 16,50 Eur za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 87,88 Eur.
Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
22.5.2013, podanie návrhu na súd 19.7.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004

Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 Eur x
2 úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa je platiteľom
DPH, t.j. spolu 58,58 Eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon, a síce za
pokus o zmier a ďalšia porada s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie
veci a príprava zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné

uplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne
právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie

odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok, v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je
návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd potom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
priznal 20% z trov 58,58 Eur za dva úkony právnej služby, t.j. 11,72 Eur, ktoré zníženie považoval za
primerané vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,

prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania. V odôvodnení uviedol, že okresný súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy
konania,vovýškeodlišnejodtrovuplatnenýchvnávrhunazačatiekonania.Nespochybnil,žepredmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť

trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,
sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách
konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených

trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 Eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní
je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať

sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že KS

Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v
predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu i trov
spojenýchsposkytovanímprávnychslužieb,ktorémuposkytolvkonkrétnejveci,splnomocnenýadvokát.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
častitak,žeodporcabudezaviazanýkpovinnosti,zaplatiťnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške16,50

Eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca ani opatrovník nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému odvolaniu
navrhovateľa vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2
O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval,
pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie okresného súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej
súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor, vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s

poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške

16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 87,88 Eur za tri úkony
právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej
porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 7,81 Eur + DPH vo výške 20%. Trovy
predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom vysloveným okresným súdom, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške

16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 11,72 Eur je v súlade
s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom
navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces,
vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie
veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za

cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo
náročné. Navyše, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu
údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka,
ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor
navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval
správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania v celkovej výške 28,22 Eur, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .