Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/112/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200619
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200619.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň

Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobckyne AGILL, s.r.o. Prešovská č.
149/1, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 36 484 172, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
VAĽO & PARTNERS, s.r.o., 080 01 Prešov, Konštantínova č. 3 proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a
postupu žalovaného zo dňa 25.07.2011, č.: I/225/11674-79940/2011/990813-r a zo dňa 25.07.2011 č.:
I/225/11673-79939/2011/990813-r na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 25.07.2011 č. I/225/11674-79940/2011/990813-r potvrdilo
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou, č. 744/230/4450/2011-Hud zo dňa
07.02.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007
v sume 5.676,16 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 25.07.2011 č. I/225/11673-79939/2011-990813-r potvrdilo Daňové riaditeľstvo SR
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/4446/2011/Hud zo dňa
07.02.2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007
v sume 7.568,21 Eur.

Podanými identickými žalobami sa žalobca domáhal zrušenia uvedených rozhodnutí Daňového
riaditeľstva SR a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania z dôvodu, že
ich považuje za nezákonné. Namietal, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán na
základe neúplných skutkových zistení dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, na základe ktorého
konštatovali, že kontrolovaný daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla

daňovápovinnosť,keďženedošlokuskutočnémudodaniupredmetnýchslužiebaztohodôvodusprávca
dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Poukázal na to, že
nie je pravdou, že ani jeden z deklarovaných dodávateľov GIP, spol. s.r.o. a PAFOS, s.r.o. nevedeli
preukázať skutočné vykonanie pomocných geodetických prác. Zároveň nie je pravdou, že spoločnosťPAFOS, s.r.o. potvrdila, že faktúry a k nim prislúchajúce doklady vyhotovila, avšak skutočnosť, že
služby uvedené na týchto dokladoch boli aj skutočne vykonané, nepreukázala, resp. jej tvrdenia o
skutočnom dodaní služieb správca dane vyvrátil relevantnými dôkazmi. Správca dane neuviedol, o

aké relevantné dôkazy ide, preto je rozhodnutie v tejto časti zmätočné, a tak vo vzťahu k výpovediam
štatutárnych orgánov spoločnosti PAFOS, s.r.o. a žalobcu, ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že došlo
k odovzdaniu prác, na základe ktorých následne žalobca vykonával súvisiacu činnosť pre dokončenie
a realizáciu celkovej zákazky. Ďalej namietal, že správca dane pri preverovaní uskutočnenia služieb
vykonal preverovanie iba formálne, a to v porovnávaní faktúr, lebo ak by vykonal dokazovanie na

mieste samom, zistil by, že bez vykonania fakturovaných pomocných geodetických prác nemohla byť
uskutočnená ani celková realizácia diela a odovzdaná konečnému objednávateľovi. Vytýkal žalovanému
správnemu orgánu, že sa nevyporiadal s viacerými právnymi námietkami žalobcu, ktoré považoval
za nepodstatné. Aj tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, že za účelom čo
najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval skutočné dodanie služieb, pretože práve takýmto
spôsobom je možné potvrdiť alebo vylúčiť skutočnú realizáciu deklarovaného obchodu je zmätočné

a nepreskúmateľné, lebo žalovaný sa na jednej strane nijako nevyporiadal s dôkazmi predloženými
žalobcom a na druhej strane ani neuviedol, ako preveroval skutočné dodanie služieb. Žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s predloženými dôkazmi na CD nosiči a nevykonal ohliadku
vykonaných pomocných geodetických prác na mieste samom. Žalovaný síce napadnutým rozhodnutím
poukázal na to, že správca dane v rámci daňovej kontroly preveril aj uskutočňovanie zdaniteľných

obchodov spoločnosťou AGILL, s.r.o. pre jednotlivých odberateľov, ktorými bolo potvrdené dodanie
geodetických prác spoločnosťou AGILL, s.r.o, ale napriek tomu zhodnotil, že nedošlo k vykonaniu prác,
ktoré boli podkladom pre realizovanie následných prác. Namietal postup žalovaného, ktorý pri svojej
rozhodovacej činnosti postupoval nad rámec možného posudzovania neoprávneného odpočtu DPH vo
vzťahu k prácam vykonávaným treťou osobu, v tomto prípade dodávateľom služby (spoločnosťou GIP,

s.r.o.) pre spoločnosť PAFOS, s.r.o., s ktorou žalobca obchodoval.

Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené podľa ust. § 17 ods. 5 v spojení s ust.
§ 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., čím žalovaný konal v rozpore s citovanými ustanoveniami
zákona.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol tieto ako nedôvodné zamietnuť, a to z toho

dôvodu, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Žaloby sú svojím obsahom aj rozsahom
identické s dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolací orgán ich podrobne vecne zhodnotil v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že žalované námietky smerujú voči rozsahu a spôsobu vykonania
dokazovania v snahe žalobcu takýmto spôsobom obhájiť splnenie podmienok uplatnenia odpočítania
dane na základe faktúr od spoločnosti PAFOS, s.r.o. Prešov za pomocné geodetické práce. Príčinou

neopodstatnenosti námietok uvedených v žalobách je žalobcom uplatnená nesprávna interpretácia ust.
§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v spojení s ust. § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutkový
stav naplňujúci uvedené ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty žalobca nepreukázal, iba ho
deklaroval. Námietky v obidvoch konaniach (daňovom a teraz súdnom) upriamil iba na deklarovanie

vzniku práva na odpočítanie dane, t. j. vyzdvihuje skutočnosť, že má faktúru - to však v prípade
jasného vzniku práva na odpočítanie dane je následnou deklaratórnou podmienkou. Preukazovanie
vzniku daňovej povinnosti vo vzťahu k vzniku práva na odpočítanie dane žalobca vôbec neberie do
úvahy. V námietkach dôrazne preferuje iba skutočnosť, že dielo bolo uskutočnené a práve na tejto
skutočnosti, ktorá ničím neovplyvňuje vznik daňovej povinnosti, v rozhodujúcej miere zakladá svoju

obhajobu. V tomto nesprávnom a neúčinnom smere poukazuje aj na ním uvádzané dôkazy v tom
rozsahu, aký uvádza, nijako nepreukáže vznik daňovej povinnosti podmieňujúcej uplatnenie práva na
odpočítaniedane.Ztohodôvodupretosprávcadanevdodatkukprotokoluvyslovilzáveronezmenenom
skutkovom stave veci. Aj jeho námietka, že správca dane nevykonal dokazovanie dôsledne a úplne,
pretože nezisťoval reálne uskutočnenie geodetických prác na mieste, kde boli uskutočnené, ani u

subjektov, ktoré si práce objednali, neboli vypočutí svedkovia, ktorí by mohli dosvedčiť reálne vykonanie
prác, nie sú účinné. Aj tieto námietky svedčia o tom, že žalobca nesprávne identifikuje a priori
rozhodujúcu skutočnosť (vznik daňovej povinnosti) pre preverenie splnenia podmienok na uplatnenie
odpočítania dane. Práve nesplnenie tejto zákonnej podmienky bolo správcom dane jednoznačne
preukázané početnými správcom dane vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil každý zvlášť a vo

vzájomných súvislostiach. Daňové orgány v snahe zistiť dostatočne skutkový stav, museli preveriť,či vznikla daňová povinnosť u dodávateľa, a tým zodpovedať otázku, či žalobcovi vzniklo právo
na odpočítanie dane. Z toho dôvodu preverovali uskutočnenie dodania služieb deklarovaného na
faktúrach za dodanie pomocných geodetických prác od spoločnosti PAFOS, s.r.o. Prešov. Predmetom

posudzovania uplatneného práva na odpočet dane bol len obchodný vzťah, z ktorého si žalobca
uplatnil odpočítanie dane. Dôkazné prostriedky vykonané správcom dane, ako aj získané na základe
vykonaných dožiadaní miestne príslušných správcov dane svedčia o tom, že dodanie deklarovaných
služieb zakladajúcich vznik daňovej povinnosti nebolo preukázané a nepreukázal to ani žalobca,
iba to deklaroval faktúrou. Vo vzťahu k vzniku práva odpočítať daň, teda nepreukázal rozhodujúce

skutočnosti,pretomutotoprávoaninevzniklo.Žalobcabolpriebežneinformovanýsvýsledkamikontroly.
K ďalším námietkam uvedených v žalobe žalovaný uviedol, že ak by preverovanie dodania služieb
dodávateľovi žalobcu od spoločnosti GIP, spol. s.r.o. Košice malo byť „nezákonné a nad rámec možného
posudzovania nároku na odpočet DPH“, bolo by to v priamom rozpore s § 15 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu
nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu kontroly, ktorým je zisťovanie skutočnosti rozhodujúci pre

správne určenie dane. Ak žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, je správca dane povinný preveriť
splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z o danie z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov, teda aj splnenie podmienky vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa služieb.

Krajský súd žaloby podľa § 112 ods. 1 v spojení s ust. § 246c O.s.p. uznesením zo dňa 15.02.2012 spojil
na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod spisovou značkou 1S/112/2011.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR v rozsahu dôvodov žalôb, oboznámil s obsahom administratívnych spisov a dospel k
záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvené v § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov v znení neskorších predpisov.

Z predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že Daňový úrad Vranov nad Topľou ako
správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2007.
Podľa protokolu č. 744/320/1137/2011/Laka zo dňa 13.01.2011 o výsledku zistenia z daňovej kontroly
u kontrolovaného daňového subjektu AGILL, s.r.o. dane z pridanej hodnoty I. štvrťrok až IV. štvrťrok
2007 kontrola dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie bola vykonaná na základe

podnetu prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, oddelenie
vyšetrovania Banská Bystrica. Žalobca si za obdobie II. a aj IV. štvrťrok 2007 uplatnil odpočítanie dane z
faktúr uvedených v protokole. Od dodávateľa PAFOS, s.r.o. za II. štvrťrok 2007 v celkovej hodnote 1 428
000 Sk a za IV. štvrťrok v hodnote 1 071 000 Sk. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Prešov
II správca dane zistil, že spoločnosť PAFOS, s.r.o. eviduje preverované faktúry vo svojej evidencii. Z

preverovaných dokladov je zrejmé, že uvedené geodetické práce boli vykonané spoločnosťou GIP, spol.
s.r.o., Učňovská 10, Košice pre spoločnosť PAFOS, s.r.o. Prešov a tá následne fakturovala geodetické
práce spoločnosti AGILL, s.r.o. - žalobcovi. Dožiadaný Daňový úrad Prešov II k veci vypočul konateľa
spoločnosti GIP, spol. s.r.o., ktorý uviedol, že okrem faktúr č. 00220 zo dňa 31.10.2007, číslo 1 zo dňa
05.11.2007, číslo 2 zo dňa 14.11.2007 a číslo 3 zo dňa 11.12.2007 na týchto faktúrach nie je jeho podpis.

Ďalej uviedol, že služby, t. j. pomocné geodetické práce uvedené na faktúrach boli vykonané Ing. X.
J., geodetom, ktorý mal byť zamestnancom spoločnosti GIP spol. s.r.o. Košice, ale bližšie sa k tejto
pracovnej zmluve nevedel vyjadriť. Správca dane na základe vyjadrenia Sociálnej poisťovne Košice
zistil, že Ing. X. J. nie je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti GIP spol. s.r.o. Košice. Konatelia
žalobcu k uvedeným skutočnostiam uviedli, že predmetné práce vykonala spoločnosť PAFOS, s.r.o. a

ich nezaujímalo, kto konkrétne predmetné práce vykonal. Nemali žiadne vedomosti, či práce vykonávala
spoločnosť PAFOS, s.r.o. cez subdodávateľov, alebo či práce vykonávala svojimi zamestnancami.Spoločnosť GIP, s.r.o. nepoznajú a nepoznajú ani jej konateľa. Nepoznajú ani geodeta Ing. X. J..
Úhrady za dodané služby boli medzi spoločnosťou PAFOS, s.r.o. a AGILL, s.r.o. vykonávané prevažne
v hotovosti. Ak bola úhrada vykonávaná v hotovosti, táto bola odovzdávaná konateľovi spoločnosti

PAFOS, s.r.o. v prevádzke spoločnosti žalobcu. Konateľ spoločnosti PAFOS, s.r.o. k preverovaným
faktúramuviedol,žetietoosobnevystavilnapočítači,ktorýužodpredal.Predmetnéfaktúryboliuhradené
v hotovosti, peniaze prijal od konateľov spoločnosti AGILL, s.r.o. jednotlivo, príp. za účasti oboch.
Podpis na faktúrach je jeho a aj pečiatka je zhodná s tou, ktorú používal v čase, keď bol konateľom
spoločnosti PAFOS, s.r o. Prešov. V kolónke „vyhotovil“ nikdy neuvádzal svoje meno, predmetné

pomocné geodetické práce boli vykonávané subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti GIP, spol.
s.r.o. Košice. Pri samotnom výkone práce pán O. C. nebol prítomný na mieste výkonu geodetických prác,
bol prítomný iba na začiatku, pri zadávaní zákazky. Po vykonaní pomocných geodetických prác mu pán
P. F. telefonicky alebo osobne oznámil, že sú už hotové. Následne kontaktoval spoločnosť AGILL, s.r.o.
Hanušovce a jej zástupca si bol prekontrolovať vykonané pomocné geodetické práce. Nevedel uviesť,
kto za spoločnosť GIP, spol. s.r.o. Košice vykonával pomocné geodetické práce. On iba prefakturoval

dodané pomocné geodetické práce spoločnosťou GIP, spol. s.r.o. Košice spoločnosti AGILL, s.r.o.
Hanušovce. Zo správy Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite správca
dane zistil, že bol vypočutý konateľ spoločnosti GIP, s.r.o., P. F., ktorý uviedol, že Ing. J. nepozná.
Predmetné geodetické práce pre jeho spoločnosť vykonávala geodetka z W., a to Ing. K. Z.. Faktúry
za vykonanie týchto pomocných geodetických prác sa však v účtovníctve spoločnosti GIP, s.r.o. Košice

nenachádzajú. K predmetným prácam bola vypočutá aj Ing. K. Z., ktorá uviedla, že nevykonáva
geodetické práce, a teda žiadne pomocné geodetické práce v roku 2007 nevykonala ani pre spoločnosť
GIP a ani pre žiadnu inú spoločnosť.

Z vykonaných zistení a výsluchov vyplýva podozrenie, že pomocné geodetické práce, ktoré mali byť
vykonané pre spoločnosť AGILL, s.r.o. Hanušovce prostredníctvom spoločnosti PAFOS, s.r.o. Prešov

a následne spoločnosťou GIP, s.r.o. Košice neboli vykonané a jednotlivé faktúry sú vyhotovené iba
fiktívne bez vykonania služieb uvedených v jednotlivých faktúrach, o čom správca dane informoval aj
žalobcu. Na základe uvedeného, správca dane zistil, že predmetné služby, t. j. pomocné geodetické
práce boli iba fakturované spoločnosťou GIP, spol. s.r.o pre spoločnosť PAFOS, s.r.o. a spoločnosť
PAFOS, s.r.o. Prešov a následne fakturovala geodetické práce spoločnosti AGILL, s.r.o.. Správca dane

zistil a preukázal, že spoločnosť GIP, spol. s.r.o. nevykonala pomocné geodetické práce deklarované na
jednotlivých faktúrach. Pomocné geodetické práce vyfakturované spoločnosťou GIP, spol. s.r.o. Košice
pre spoločnosť PAFOS, s.r.o. Prešov, ktorá následne fakturovala spoločnosti AGILL, s.r.o. Hanušovce,
ktorá si z týchto faktúr uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neboli v skutočnosti vykonané a
zdaniteľné, plnenie nebolo uskutočnené. Daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) cit. zákona

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že keď si uplatnil právo
na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, lebo nedošlo ku skutočnému
dodaniu predmetných služieb. Z toho dôvodu správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na
odpočítanie dane. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Výzvou
zo dňa 13.01.2011 žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly

vzniesol námietky ku skutkovým zisteniam správcu dane, ktoré sa nezakladajú na objektívnej pravde,
a to z dôvodu, že počas samotnej daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu správca dane
nezisťoval a nevyžiadal dôkazy o reálne vykonaných pomocných geodetických prácach na tvare miesta,
kde boli uskutočňované, ako aj dodané výstupy. Uviedol, že uvedené skutočnosti je spoločnosť schopná
preukázať týmito dôkazmi: spracovanie dát v textových súboroch, grafické prehľady realizovaných

terénnych prác, fotodokumentácia odovzdaných a v teréne umiestnených stabilizačných materiálov,
spracovanie dát v tabuľkovej forme. Správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a záver z vykonanej
daňovej kontroly je predčasný a predmetný protokol je nezákonný a nepreskúmateľný.

Správca dane v dodatku k protokolu zo dňa 27.01.2011 č. 744/320/2973/2011 k námietkam žalobkyne
uvedeným k písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že daňový subjekt nemohol uskutočniť nákup

služieb tak, ako to deklaroval na základe predložených dokladov ku kontrole a nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenie, ktoré by spochybnili zistenia správcu dane. Z toho dôvodu správca dane
neakceptuje vyjadrenia daňového subjektu.Následne bol protokol č. 744/320/1137/2011/Laka o výsledku zistenia z daňovej kontroly na daň z
pridanej hodnoty I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2007 prerokovaný za účasti konateľov žalobkyne a právneho
zástupcu žalobkyne, ktorý namietal neprskúmateľnosť a nezákonnosť protokolu, následkom čoho sa

žalobkyňa nemohla relevantne vyjadriť k predmetnému protokolu, a tým bola ukrátená na svojich
právach. Žiadal, aby bol pripustený dôkazný prostriedok uvedený vo vyjadrení k protokolu o výsledku
zistenia z daňovej kontroly v bode 3 a odovzdal správcovi dane CD nosič, na ktorom sú dôkazné
prostriedky citované v bode 3 vyjadreniach k protokolu.

Následne boli vydané dodatočné platobné výmery zo dňa 07.02.2011 č. 744/230/4446/2011/Hud a č.

744/230/4450/2011/Hud, ktorým Daňový úrad Vranov nad Topľou vyrubil daňovému subjektu AGILL,
s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 7.568,21 Eur a
za IV. štvrťrok 2007 v sume 5.676,16 Eur. Dodatočné platobné výmery odôvodnil správca dane tým, že
poukázal na zistenia uvedené v protokole, na základe ktorých zistil, že pomocné geodetické práce boli
vyfakturované spoločnosťou GIP, spol. s.r.o. Košice pre spoločnosť PAFOS, s.r.o. Košice, a tá následne
fakturovala spoločnosti AGILL, s.r.o. Hanušovce, ktorá si z týchto faktúr uplatnila odpočítanie dane z

pridanej hodnoty neboli v skutočnosti vykonané a zdaniteľné a plnenie nebolo uskutočnené.

Voči dodatočným platobným výmerom podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolania, o ktorých rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR preskúmavanými rozhodnutiami.

Tieto rozhodnutia boli odôvodnené tým, že v danom prípade správca dane vykonal zisťovanie tak v
spoločnosti PAFOS, s.r.o., ako aj v spoločnosti GIP spol. s.r.o., ktorú priamy dodávateľ spoločnosti

AGILL, s.r.o. označil za dodávateľa služieb. Považoval za logické, že ak sa v konaní preukáže, že prvý
dodávateľ (GIP spol. s.r.o.) služby reálne dodal, potom ich dodal aj ďalší (PAFOS, s.r.o.). A je tiež logické,
že ak sa preukáže, že prvý dodávateľ služby nedodal (len ich vyfakturoval), potom ich nemohol dodať
ani ďalší dodávateľ, a nejde pritom o žiadne prenášanie zodpovednosti z jednej spoločnosti na druhú,
ale o náležité zistenie skutkového stavu. Správca dane postupoval pri preverovaní uskutočnenia služieb

v súlade so základnou zásadou daňového konania - preferovania skutočného obsahu právneho úkonu
pred jeho formálnym prejavom, keď zisťoval dodanie služieb tak v spoločnosti PAFOS, s.r.o. (zvlášť,
keď táto spoločnosť služby skutočne nevykonala, len ich prefakturovala), ako aj v spoločnosti GIP spol.
s r.o. Tvrdenie, že skutočným dodávateľom služieb bola spoločnosť GIP spol. s r.o., bolo dostatočným
dôvodom pre správcu dane uskutočniť preverovanie aj v tomto subjekte, pretože práve týmto spôsobom

bolo možné posúdiť naplnenie splnenia podmienok ustanovených zákonom pre možnosť uplatnenia
odpočítania dane z predmetných služieb.

Námietku odvolávajúceho sa, že správca dane vykonával daňovú kontrolu, ktorá bola podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia, v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov a že napadnuté rozhodnutie sa zakladá iba na podozrení, ktoré nevedno, z akého

dôvodu správca dane prekvalifikoval do tvrdenia, že skutok sa stal (z odpovede na dožiadanie, ktoré
zaslal ÚBOK Prezídia policajného zboru SR vyplýva, že predmetom trestného stíhania je podozrenie zo
spáchania trestného činu spoločnosťou GIP, s.r.o., Košice, resp. jej štatutárnym zástupcom), považoval
odvolací orgán za neopodstatnenú.

Správca dane vykonal v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pretože o vierohodnosti a pravdivosti

dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom na preukázanie nároku na odpočítanie dane
zo služieb od PAFOS, s.r.o. mal pochybnosti. Je na správcovi dane, či dôkazy predložené daňovým
subjektom považuje za vierohodné a či ich bude akceptovať. Ak má správca dane pochybnosti o
tvrdeniach daňového subjektu a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom je povinný túto
skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi.

Správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval skutočné dodanie
služieb nielen v spoločnosti PAFOS, s.r.o., ale aj v spoločnosti GIP spol. s r.o., pretože práve takýmto
spôsobom je možné potvrdiť alebo vylúčiť skutočnú realizáciu deklarovaného obchodu (spoločnosťou
PAFOS, s.r.o.). Správca dane v konaní získal také dôkazy, ktorými preukázal, že spoločnosť PAFOS,s.r.o. nedodala predmetné služby spoločnosti AGILL, s.r.o., čím vyvrátil tvrdenia kontrolovaného
daňového subjektu. Pritom ako dôkaz nepoužil trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu spoločnosťou GIP, s.r.o., Košice, resp. jej štatutárnym zástupcom.

Nie je teda opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane konštatoval svoje závery na
základe neúplných skutkových zistení. Správca dane prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Uvážil, že dôkazy získané v rámci preverovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane sú
postačujúce pre rozhodnutie vo veci, pričom tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Námietky odvolávajúceho sa o nedostatočnom zistení

skutkového stavu preto nie sú opodstatnené.

Podľa výpovedí konateľov kontrolovaného daňového subjektu pomocné geodetické práce spoločnosti
AGILL, s. r. o. dodala spoločnosť PAFOS, s.r.o., konkrétne jej vtedajší konateľ O. C., ktorý sám potvrdil
tieto tvrdenia. Uviedol však, že sám práce nevykonal, pretože jeho spoločnosti ich dodala spoločnosť
GIPspol.sr.o.,konkrétnejejkonateľ-P.F..P.F.vosvojejvýpovedipriznalvystaveniefaktúrzapomocné
geodetické práce pre spoločnosť PAFOS, s.r.o. iba v zdaňovacom období II. štvrťrok 2007 a zároveň

uviedol, že sám práce nevykonal, že ich vykonal zamestnanec Ing. X. J. (toto tvrdenie sa ukázalo ako
nepravdivé) a následne uviedol, že tieto práce vykonala geodetka Ing. K. Z.. Z jej svedeckej výpovede
vyplýva jednoznačný záver, že predmetné geodetické práce nevykonala a ani v účtovníctve spoločnosti
GIP spol. s.r.o. sa faktúry za dodávku takýchto prác nenachádzajú.

Zdôraznil, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je

predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa
definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú (konateľ nie
schopný presne popísať obchodný prípad, nepozná subdodávateľov, a hlavne konkrétnu osobu, ktorá
pre neho vykonala práce a pritom nejde o jednorazovú záležitosť, ale o niekoľko mesačnú spoluprácu),

je oprávnené v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov považovať pravdivosť údajov uvádzaných daňovým subjektom za nevierohodnú.

So všetkými týmito zisteniami bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený, avšak na preukázanie
svojich tvrdení už nevedel uviesť žiadne ďalšie dôkazy. Odvolávajúci sa namieta, že spracované
geodetické podklady pre konečnú činnosť, ktorú vykonával kontrolovaný daňový subjekt, boli ako dôkaz

predložené správcovi dane, ale s týmito dôkazmi sa správca dane vôbec nezaoberal. Podľa neho si
správca dane mal a mohol pre zistenie skutočnosti, či boli práce vykonané, vyžiadať dožiadanie od
príslušnej správy katastra, kde tieto práce boli ako finálny výsledok odovzdané, respektíve sa mohol
na príslušnom obecnom úrade informovať, či ozaj v uvedenom dátume boli vykonané na ich území
geodetické práce. Tieto námietky nie sú opodstatnené, pretože po preskúmaní spisového materiálu

zistil, že správca dane v rámci daňovej kontroly preveril aj uskutočňovanie zdaniteľných obchodov
spoločnosťou AGILL, s.r.o. pre jednotlivých odberateľov. O ich vykonaní svedčia vydané faktúry, ako aj
odpovede na dožiadania podľa § 16 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorými bolo
potvrdené dodanie geodetických prác spoločnosťou AGILL, s.r.o. na projektoch PPU Myslina a PPÚ
Čierna Lehota pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR (potvrdené bolo aj vykonanie geodetických prác

Ing. C. D. na PPÚ Myslina ako subdodávateľa spoločnosti AGILL, s.r.o.). Je však potrebné zdôrazniť,
že sporným v danom prípade nie je uskutočňovanie zdaniteľných obchodov spoločnosťou AGILL, s.r.o..
Správca dane skutočnosť, že spoločnosť AGILL, s.r.o. v rámci svojho podnikania dodávala. geodetické
práce svojim odberateľom, nespochybnil. A v podstate ani nespochybnil, že nejaké pomocné geodetické
práce na jednotlivých zákazkách mohli byť vykonané, ale nie spoločnosťou PAFOS, s.r.o., teda nie

tak, ako spoločnosť AGILL, s.r.o. deklarovala predloženými dokladmi, na základe ktorých uplatňovala
odpočítanie dane.

Zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
vyplývajúca z ustanovení § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určila
prísne podmienky, ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Právo

odpočítať daň zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Daňovápovinnosť pritom vzniká dňom dodania služby. Zároveň musí byť splnené, že túto službu platiteľ použije
na účely svojho podnikania a je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom zo služieb v tuzemsku.
Vzniknuté právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom,

faktúru. Faktúra je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné,
že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej
deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj
keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám osebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z
neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného

zdaniteľného obchodu dodávateľom.

Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k
preukazovaniu uskutočnenia dodania služby, teda vzniku daňovej povinnosti z dodanej služby, a teda
samozrejme jej skutočnej realizácii.

Úlohou súdu bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a mali dostatočne preukázané, že žalobca v zdaňovacom období II. a IV.

štvrťrok 2007 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe dane a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v § 2 ods. 1-8 upravuje základné zásady daňového konania, na ktoré už poukázal žalovaný v
preskúmavaných rozhodnutiach.

Je nepochybné, že podľa § 29 ods. 2 cit. zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a príkladne vypočítava, že ide o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,

znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní
a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Súčasne podľa § 29
ods. 8 daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým

subjektom.

Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom
subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane záväznosť jednotlivých dôkazných prostriedkov
a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich
dôkaznej preukaznosti.

Na tento účel má správca dane využiť všetky prostriedky uvedené v ust. § 29 ods. 4 zákona, ktorými je
možné objasniť okolnosti pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne a jednotlivo
podmieňujú správnosť určenia dane. V prípade spochybnenia vierohodnosti dokladov preukazujúcich
náklady môže daňový subjekt, ale aj správca dane tieto preukazovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.
Môže to byť dokazovanie tak pomocou dokladov, ako aj výsluchov obchodných partnerov, ich konateľov,

splnomocnených zástupcov a pod.

Ako už bolo vyššie uvedené, úlohou súdu bolo posúdiť, či daňové orgány vykonali dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, či vec bola posúdená po právnej stránke správne a či rozhodnutím nedošlo k
poškodeniu žalobkyne.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v ust. § 19 ods. 2

upravuje, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 20 ods. 1-12
Zákona o DPH je špeciálnou zákonnou úpravou vo vzťahu ku všeobecnej zákonnej úprave dokazovania
v daňovom konaní (§ 29 zákona č. 511/1992 Zb.). Zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti
kontroly tejto dane určil pre dokazovanie na odpočet dane prísnejšie podmienky, než ktoré sú platné pri
dokazovaní nárokov u iných daní. Tie je nutné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia

vznáša daňový subjekt. V prípade nesplnenia čo len jednej zo štyroch hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH (§ 20 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o DPH), nárok na odpočet platiteľovi dane nevznikne.

Podstatnou námietkou žalobcu uvedenou v žalobe je nedostatočne zistený skutočný stav veci.

Úlohousúduvdanejveciaplikujúcust.§250jods.1O.s.p.jepreskúmaťrozhodnutiaapostupsprávnych
orgánov a v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posúdiť, či daňové orgány správne aplikovali pri ich

vydaní dodatočného platobného výmeru ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak daňovému subjektu určili zaplatiť
rozdiel dane v uvedených výškach.

Zákon o správe daní a poplatkov je procesnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na konanie o
jednotlivých druhoch daní upravených v hmotnoprávnych predpisoch, pokiaľ tieto predpisy neobsahuje

osobitné procesnoprávne ustanovenia.

Daňové konanie vo všeobecnosti predstavuje rozhodovací predpis, v ktorom sa rozhoduje o právach a
povinnostiach daňových subjektov. Účelom daňového konania je aj zistenie, či si daňové subjekty splnili
v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o
správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové

subjekty si splnili svoje povinnosti ustanoveného príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.

Keďžeideofiškálnezáujmyštátu,zákonosprávedaníapoplatkovobsahujeosobitnúúpravuzisťovania,
preverovania základov dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, preto citovaný zákon zakotvil inštitút daňovej kontroly.

Aj podľa názoru súdu, správca dane pri vydávaní dodatočne platobných výmerov vo vzťahu k

odpočítaniu dane podľa zákona o DPH správne tento prípad posudzoval podľa § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z., a správne uzavreli daňové orgány, že žalobca okrem toho, že predložil faktúry,
nepreukázal náležitým spôsobom vznik práva na odpočítanie dane. Správca dane náležite zisťoval
skutočný stav veci a preverovanie dodania služieb žalobcovi a zistil, že dodanie služieb nebolo
preukázané len deklarované faktúrami v spoločnosti PAFOS, s.r.o. súd je toho názoru, že faktúry nie

sú dôkazom o tom, že služby boli dodané. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal. Naopak, vykonaným
dokazovaním bolo dodanie služieb spochybnené. Ani skutočnosť, že sa v spise nenachádza CD nosič,
následkom čoho je administratívny spis neúplný, nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, lebo tento
dôkaz správcom dane vykonaný nebol. Tento mal inými dôkazmi preukázané nesplnenie podmienok pre
odpočítanie dane. Vyhotovenie diela daňové orgány nikdy nespochybnili. Vykonanie diela preverovaliaj u objednávateľov služieb v spoločnosti AGILL, s.r.o., ktorí dodanie diela žalobkyňou na základe
uzavretých zmluv o diele a ďalších aj potvrdili. Dodanie diela objednávateľom však nie je dôkazom
o tom, že tieto práce boli vykonané spoločnosťou PAFOS, s.r.o. alebo jej subdodávateľom, a táto

skutočnosť v konaní nebola žalobkyňou preukázaná. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Správne
preto postupovalo Daňové riaditeľstvo SR, ak potvrdilo dodatočné platobné výmery správcu dane.

K žalobnej námietke, že žalobkyni neboli doručené rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, súd
poukazuje na ust. § 17 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov a konštatuje, že tieto rozhodnutia boli
doručené právnemu zástupcovi žalobkyne v súlade s týmto ustanovením.

Vzhľadom na uvedené, súd žaloby ako nedôvodné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
lebo žalobkyňa nemala v konaní úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.