Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/734/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812203051.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska
č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so
sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. T., bytom B. XX/X, K., v konaní zastúpená
opatrovníčkou V. Z., M. G. T. M. B. 2/ W. V., bytom K., P. XX/XX, 3/ V. W., bytom K., P. XX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom

v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v
Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 256,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/80/2012-106 zo dňa 17. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške vo výške 58,60 eur k rukám zástupcu vedľajšieho

účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, do troch dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Andreja Cifru, advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňakonaniezastavil.Vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu

náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľov v sume
9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal voči odporcom 1/, 2/ rade a 3/ zaplatenia sumy 256,50 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje
nesplatenú časť pôžičky poskytnutej odporkyni 1/ Slovenskou sporiteľnou a.s. na základe Zmluvy
č. 68240094 zo dňa 13.12.1988. Odporcovia 2/ a 3/ rade prebrali na základe zmluvy ručiteľský

záväzok. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10C/80/2012-43 zo dňa 01.08.2012, ktorý sa nepodarilo
odporcomdoručiťdovlastnýchrúk.Dňa28.09.2012oznámilvedľajšíúčastníkprostredníctvomprávneho
zástupcu vstup do konania na stranu odporcov a súčasne uplatnil trovy konania. Dňa 09.01.2013
podal vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa. Dňa 17.05.2013 vzal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
podaný návrh celkom späť. O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Vedľajší

účastník prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil voči navrhovateľovi trovy konania v sume 58,78
eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátene prvej porady s klientom a vyjadrenie k návrhu zo dňa 09.01.2013. Späťvzatím
návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a preto by inak podľa § 146 ods. 2 O.s.p. bol
povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné

osobitného zreteľa videl v tom, že vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelomrealizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do
konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Považoval
za nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí

reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší
účastník je registrovaný v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať
v zmysle § 25 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a
neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne
pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tom čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu
vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania (č.l. 55) bez vyzvania odporcov, teda z vlastného

rozhodnutia, pričom v tomto oznámení požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.
Z toho jednoznačne vyplýva, že do konania vstúpil bez znalosti veci. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vstúpilo do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní bez ohľadu na stav týchto
konaní, vôľu spotrebiteľov, či účelnosť tohto vstupu a bez znalosti skutkového stavu sporov, pričom
ako združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa by malo samotné disponovať príslušným

aparátom a znalosťami pre túto svoju hlavnú agendu. Ak s cieľom realizácie svojich cieľov rozposiela
hromadne na súdy oznámenia o vstupe do konaní a vyjadrenia, vrátane vznesenia námietky premlčania,
ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, z čoho
nemožno vyvodiť záver, že by boli trovy konania vedľajšieho účastníka účelne vynaložené. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania v súlade s cit.

ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. O vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi kráteného o sumu 6,63 eur bolo rozhodnuté podľa ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu

zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania vo výške 58,78 eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 18,60 eur. Mal za
to, že pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby,
je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Uviedol,
že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a

to v súlade s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa,
dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za
opodstatnený, keďže žalobca vzal žalobu späť až po jeho vstupe a podaní odporu. Spotrebiteľ bol v
predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti
Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne

účelné. Uviedol, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia
vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Poukázal na
to, že súdy v platobnom rozkaze priznávajú dodávateľovi trovy konania, ktoré si dodávateľ prevažne
žiada priznať v nezákonnej výške aj za úkon právne služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier,

ktorý je v rozpore s advokátskou tarifou. Napriek tomu, že žaloby žalobcu sú zhodné v tisíckach iných
vecí súdy nezisťujú účelnosť trov u dodávateľa. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom
alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj
pred premlčanými nárokmi, na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom

je žalovaný premlčaný nárok. V súvislosti s nepriznaním trov vedľajšieho účastníka poukázal na čl. 169
ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, 47 Charty základných práv EÚ, na novelizované znenie § 137
O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012 a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci C-279/09
Deutsche Energinehandels - und Beratungsgesells-chaft mbH (DEB) proti Spolková republika Nemecko,
z ktorého aj citoval.Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania, by de facto znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl.
47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z

nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09.
Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Co/87/2011-71, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/34/2012 a na viaceré rozhodnutia
krajských súdov, z ktorých citoval. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť
oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe

princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím žalobca získava
rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite
brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie,
rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi je potrebné použiť
normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva
pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu

medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc
aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na
ochranu spotrebiteľa.

Vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o

náhradetrovvedľajšiehoúčastníkaazistil,ževtejtonapadnutejčastijepotrebnéuzneseniesúduprvého
stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti

nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcom domáhal zaplatenia 256,50
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa

dňa 17.05.2013 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal
konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcom
bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by
odporcovia splnili to, čoho sa podaným návrhom voči nim domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2
vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Odporcom preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto im ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné
uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že združenie bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľa

v súdnom konaní, a teda pre potreby plnenia predmetu svojej činnosti disponuje potrebnými odbornými
vedomosťami. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd prvého stupňa za
neúčelne vynaložené. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje.
Podľanázoruodvolaciehosúduvedľajšíúčastníktak,akoktorákoľvekináfyzickáaleboprávnickáosoba,má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším
účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo
vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do

konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že
vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa
14.01.2013 doručil súdu vyjadrenie k veci, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania,
preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní
na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Pretoodvolacísúdpodľa§220O.s.p.zmeniluzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýroku
o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť
náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 58,60 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 256,50 eur s
príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje len z istiny

a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 21,58
eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm.
b/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 43,16 eur. Podľa § 16 ods. 3

citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1 x 7,63 eur a 1x 7,81 eur, spolu 15,44 eur.
Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške
58,60 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1

O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 16,11 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 58,78 eur,
predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods.
3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60

eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 eur za podanie odvolania dňa 19.07.2013, režijný
paušál 7,81 eur, spolu 16,11 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .