Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/255/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214259
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614214259.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
47233516 proti žalovanému: X. V., O.. XX.X.XXXX, V. F. O. X., M. XXXX/X, právne zastúpený JUDr.
Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7, o zaplatenie 2 081,14 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.8.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 2 081,14 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 9.3.2009 Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8300019498, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1
261,37 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach
vo výške po 77,08 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri 5. splátke,
napokon do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 1 618,70 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
bol v omeškaní s úhradou splátky č. 19 o viac ako tri mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania.
Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2 081,14 eur dňa 31.7.2011, túto sumu
neuhradil ani čiastočne.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.
Doručenie predvolania mal súd u žalobcu riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola
zachovaná. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný sa na pojednávanie taktiež nedostavil, doručenie predvolania mal súd aj u neho riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Preto súd podľa § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní s tým, že pre krátkosť času a rozsiahlosť spisu nebolo možné
zabezpečiť substitúciu. Ide o druhú žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu
žalovaného, pričom prvej žiadosti o odročenie pojednávania v tejto veci súd vyhovel. Súd má za to,

že v uvedenej veci sa nejedná o komplikovanú vec, kde by nebolo možné zabezpečiť zastupovanie
žalovaného prostredníctvom substitúcie a preto pojednával vo veci aj bez prítomnosti právneho zástupcu
žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to výpisom z Obchodného registra žalobcu,
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300019498, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom
úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, oznámením o zosplatnení a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 9.3.2009 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
8300019498. Z uvedenej zmluvy a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bolo zistené, že
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 261,37 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 30-tich
mesačných splátkach vo výške po 77,08 eur, so splatnosťou k 19. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená
zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) vo
výške 1 050,92 eur. Taktiež je tu uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 66,34 %,
priemerná ročná percentuálna miera nákladov 34,49 %. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená
vo výške 68,82 %.

Podľa žalobcom predloženej karty klienta žalovanému bola poskytnutá suma vo výške 1 136,49 eur,
žalovaným boli uhradené splátky spolu v sume 1 618,70 eur a ostáva doplatiť sumu 2 081,14 eur.

Listom zo dňa 3.7.2011 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení z dôvodu omeškania
úhrady splátok č. 25, 26, 27 spolu v sume 231,24 eur.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j. k 9.3.2009,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 9.3.2009, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 9.3.2009, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 9.3.2009, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 9.3.2009, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zmenený s účinnosťou od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 9.3.2009 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu
pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o
pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy mal byť žalobcom žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1 261,37 eur. Žalovaný mal žalobcovi, podľa uzavretej zmluvy, zaplatiť celkove
sumu 2 132,40,- eur (30 mesačných splátok krát 71,08 eur), z ktorej uhradil čiastku 1 618,70 eur.
Nárok žalobcu tak pozostáva z nesplatenej časti úveru vrátane odplaty a úrokov po zosplatnení úveru
v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou splátok.

Ako bolo vyššie konštatované právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Na základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu
voči spotrebiteľovi z dôvodu premlčania nároku. Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka,
právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 2 081,14 eur návrhom podaným na tunajšom súde
dňa 11.8.2014. Ako to vyplýva zo žalobcom predloženého dokladu - oznámenia o zosplatnení zo dňa
3.7.2011, dlh sa stal splatným dňa 31.7.2011. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala teda
žalobcovi plynúť dňa 1.8.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Žalobca podal návrh
na súde až dňa 11.8.2014 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 1.8.2014.

Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným
z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy aj
bez návrhu, návrh žalobcu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 4.11.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Žalovaný v
zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslil a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov
konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený.
Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného
výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

250a),

g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.