Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613228038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. N.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcu v Y. č. XXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi pracoviskom Gelnica dieťaťa rodičov Z. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v Y. č. XXX zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č.
44 a Ľ. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Ž. č. XXX zastúpeného JUDr. Jánom Burocim advokátom
so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Chrapčiakovej ul. č. 7 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.3.2014 č.k. 16P

328/2013-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. Z. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej 90 € mesačne od 9.9.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke
maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Zaostalé výživné za obdobie od 9.9.2013 do 31.3.2014 v
celkovejvýške284,67€povolilotcoviuhrádzaťvmesačnýchsplátkachpo20€spolusbežnýmvýživným
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Upravil styk otca s maloletou v

párnom týždni a to v pondelok, stredu a piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v nepárnom týždni
v stredu a piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s
tým, že matka je povinná dcéru na styk s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku
odovzdať dcéru otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku dcéru
matke vrátiť v mieste jej bydliska. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Konanie o návrhu otca na
zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určení výživného zo strany matky predneseného na
pojednávaní 7.1.2014 zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o určení výživného a

úprave styku v piatok v nepárnom týždni a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že určí výživné pre maloletú 50 € mesačne a umožní mu styk s dcérou tak, že bude
môcť u neho každý nepárny piatok prespať. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať na výživu maloletej 90 € mesačne. Jeho možnosti a schopnosti už súd predbežne posudzoval
v nariadenom predbežnom opatrení z 28.1.2014, kde ustálil výšku výživného na 50 € mesačne. Zmena
vo výške výživného určeného v napadnutom rozsudku nie je nijako dôkazne odôvodnená. Namietal, že
súd prvého stupňa vychádzal z výšky jeho príjmov, ktoré dosahoval, keď pracoval v zahraničí, pričom

nezohľadnil, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a v súčasnosti tieto príjmy nedosahuje. Súd si
nevyžiadal z úradu práce zoznam voľných pracovných miest, aby vedel posúdiť jeho situáciu a možnostizamestnať sa a zvýšiť tak svoje príjmy v súvislosti so vzdelaním a zručnosťami. Bez akéhokoľvek
dokazovania v tomto smere len konštatoval, že pokiaľ si v minulosti zabezpečil príjem prácou v zahraničí,
tak táto výška príjmov zodpovedá jeho schopnostiam uhrádzať výživné. Uvedené sa však nezakladá na

pravde, nakoľko v zahraničí prestal pracovať z dôvodu nevyplatenia odmeny za prácu. Domnieva sa, že
aj s prihliadnutím na zásadu potencionality nemožno ísť do takýchto teoretických úvah, či by v súčasnosti
v zahraničí takéto príjmy dosahoval. Vyjadril názor, že súd nebol oprávnený posudzovať jeho prístup k
zabezpečeniu príjmu ako neaktívny, nakoľko nebolo ničím preukázané, že existovali akékoľvek zákazky,
ktoré mohol realizovať. Súd nemôže ignorovať nepredvídateľnosť v podnikaní, keď podnikateľ nevie

vopred odhadnúť, kedy a či dosiahne príjem. Navyše oprávnenie na podnikanie zrušil až po pol roku od
posledného príjmu. Súd ďalej v odôvodnení uvádza svoje úvahy o tom, že mu po návrate z Nemecka
musela ostať finančná rezerva. Uvedené sa tiež nezakladá na pravde. Nemá žiadne rezervy a v podstate
je vyživovaný svojou rodinou. Výška výživného musí odzrkadľovať dosiahnuteľné príjmy tak, aby výživné
vedelpravidelnestabilneuhrádzať.Finančnérezervysaminúanásledneprestanemaťmožnosťvýživné
v stanovenej výške uhrádzať. V ďalšom je nespravodlivé dávať jeho právne zastúpenie automaticky na

jeho ťarchu, pokiaľ súd nemá ničím preukázané, kto právne služby uhrádza. Pokiaľ ide o úpravu styku,
namieta, že mu súd neumožnil, aby maloletá u neho prespala v nepárny piatok s odôvodnením, že
maloletá má zdravotné problémy a on nepozná lieky, ktoré užíva. S uvedeným nemôže súhlasiť, nakoľko
názovliekovadávkovaniejejednoduchouinformáciou,ktorúsivieokamžiteosvojiť.Zdravotnéproblémy
sú navyše v súčasnej dobe liečené stravou a nie liekmi. Odporúčanie lekára akceptuje a mieni ho plniť.

Dôvod, prečo v tomto smere chce dosiahnuť zmenu rozhodnutia je fakt, že jeho bydlisko je vzdialené
30 km od dcéry a takáto častá preprava pre neho znamená veľké výdavky a v konečnom dôsledku to
podstatne znižuje čas, ktorý môže plnohodnotne tráviť s dcérou.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zamietnutí návrhu matky v
prevyšujúcej časti a zastavení konania o návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti
neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s

§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje s tým, že úvahy súdu prvého stupňa týkajúce

sa posudzovania zákonných kritérií určovania rozsahu výživného rodičov k dieťaťu a to aj pokiaľ ide
o posudzovanie potencionálnych možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča nie
sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii otca, že súd nevykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie o výživnom, predovšetkým
vo vzťahu k jeho tvrdeniam o jeho neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo väčšom

rozsahu ako 50 € mesačne odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky súdny poriadok súdu ukladá, aby
vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti (§ 132 O.s.p.) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§153 ods.
1 O.s.p.), pričom len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie (§ 120 ods. 1, 2
O.s.p.). V nesporových konaniach, ktorým je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa síce

uplatňuje takzvaná vyšetrovacia zásada (§ 120 ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný vykonaťaj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak
nejedná sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú
aktivitu účastníka konania. Navyše v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné

prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný a preto nielen rozhodnutie súdu,
ale aj vykonávanie dokazovania musí smerovať k ochrane práv a oprávnených záujmov maloletého
dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nie je povinnosťou súdu v rámci vyšetrovacej zásady vyhľadávať dôkazy
v neprospech maloletého dieťaťa. V tomto smere je potrebné uviesť, že výživné je osobným právom
dieťaťa, je neprevoditeľné a nezapočítateľné na iné pohľadávky povinného voči dieťaťu a vzhľadom na

to, že maloleté dieťa nie je schopné zabezpečovať si z výživného svoje osobné potreby, je rodič, ktorému
je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, oprávnený preberať za dieťa výživné od povinného a
zabezpečovaťznehopotrebydieťaťa.Zuvedenéhodôvodutedaneobstojíodvolaciaargumentáciaotca,
že súd nevykonával dôkazy na preukázanie jeho neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
v primeranom rozsahu, pretože svoje tvrdenia mal otec preukázať hodnovernými dôkazmi, ktoré však v
konaní na súde prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepredložil, resp. ani neoznačil. Ďalej je potrebné

uviesť, že rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní predbežným opatrením nie je daný kritériami
určenýmiv§62a§75ods.1Zákonaorodine,ale§76ods.1písm.a/O.s.p.,tedarozsahomnevyhnutnej
miery. Predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov len dočasne, teda provizórne s tým, že v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a súd rozhodne len na
základe okolností tvrdených v návrhu s tým, že pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce,

pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň
osvedčené. Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani tretích
osôb.Zuvedenéhodôvodupretonebolopovinnosťousúduprvéhostupňaodôvodňovaťrozdielnyrozsah
výživného určeného predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým

dieťaťom, ktoré dostatočne zohľadňuje existujúce pomery rodičov ako aj útly vek dieťaťa, v ktorom je pre
dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti
tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že úprava styku rodiča s dieťaťom, ktoré je v útlom veku, v tomto prípade nedovŕšilo ešte
tri roky veku, musí zohľadňovať psychickú a fyzickú závislosť dieťaťa na matke, ale aj zohľadňovať

osobnostný vývin dieťaťa, ako aj zdravotné problémy dieťaťa. V tomto veku dieťaťa je predčasné a v
konečnom dôsledku aj nevhodné realizovať styk nepretržite počas niekoľkých dní, čo je naopak vhodné
u detí vo vyššom veku. Súd prvého stupňa upravil styk otca s dieťaťom trikrát v týždni počas kratších
časových intervalov v priebehu pracovného týždňa a v nedeľu v nepárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00
hod., ktorý rozsah a frekvenciu aj odvolací súd považoval za optimálnu, pričom takto upravený styk je

potrebné považovať za dočasný vzhľadom na intenzívny fyzický, ako aj osobnostný vývoj dieťaťa a preto
nie je vylúčené, aby bol v dôsledku zmeny pomerov zmenený či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť
pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný
súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove dieťaťa kooperovať,
v záujme dieťaťa riadne komunikovať, nakoľko maloleté dieťa na nevedomej úrovni vníma prípadný

konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti
medzi rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, ktoré
môžu byť len ťažko napraviteľné.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k
maloletému dieťaťu, správne určil počiatok plnenia takto stanoveného výživného, ustálil dlžné výživné

a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa rozhodol o styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.