Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233755
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113233755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. M., G.. XX.X.XXXX Q. M. M., G.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka W. M.Š.,
G.. X.X.XXXX, K. C., K. XX, zast. Centrom právnej pomoci, Moyzesova 18, Košice a otec: P. M., G..
XX.XX.XXXX, K. U. XX, XXX XX G. B. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého A., G.. XX.X.XXXX zo sumy 80 € mesačne na 95
€ mesačne od 3.12.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého M., G.. XX.X.XXXX zo sumy 40 € mesačne na 55
€ mesačne od 3.12.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Dlžné výživné na mal. A. za obdobie od 3.12.2013 do 30.9.2014 vo výške 150 € je otec povinný zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné na mal. M. za obdobie od 3.12.2013 do 30.9.2014 vo výške 150 € je otec povinný zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/400/2012 zo dňa 14.12.2012.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. M.

M., G.. XX.X.XXXX z dôvodu zmeny pomerov.

Doplneným podaním matka žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. A. zo sumy 80 € na
120 € mesačne a na mal. M. zo sumy 49 € na 100 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna z dôvodu zmeny
pomerov na strane mal. detí.

Otec sa k podanému vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.3.2014. S návrhom na

zvýšenie výživného nesúhlasil, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach matke mal. detí platiť
ňou požadované výživné.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
31.3.2014 navrhol zvýšiť výživné na mal. deti podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn.
15P/400/2012, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Na čas po rozvode boli deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 80 € mesačne a
mal. M. sumou 40 € mesačne.

V čase poslednej úpravy matka bývala so synmi v 4-izbovom byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve jej
rodičov, s ktorými viedla spoločnú domácnosť. Deti mali jednu izbu, kde boli podmienky na ich hranie,
spánok, relax. Otec maloleté deti navštevoval každú druhú nedeľu.

Včaseposlednejúpravymal.A.navštevovalmaterskúškolu,smladšímM.bolanamaterskejdovolenke.
Jej príjem bol vo výške 239 EUR mesačne, rodičom na nájom neprispievala.

Príjem otca v čase poslednej úpravy bol vo výške 3.000 € ročne, nakoľko bol samostatne zárobkovo
činnou osobou.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. detí.

Maloletý A. nastúpil na základnú školu. Nástupom na základnú školu došlo k podstatným zmenám
pomerov na jeho strane, tieto výdavky boli nasledovné: obedy v školskej jedálni 20 EUR, školská družina
11 EUR, výtvarný krúžok 4 EUR, poistka 15,98 EUR. Na začiatku školského roka mala jednorázové
výdavky v celkovej sume 81,70 EUR v súvislosti s nástupom do školy. Po zdravotnej stránke je v

poriadku, mimoriadne výdavky nemá.

Maloletý M. nastúpil do materskej škôlky. Výdavky v škôlke boli nasledovné: strava 20 EUR mesačne,
školné 6,70 EUR a poistka 15,98 EUR mesačne, iné mimoriadne výdavky nemá.

Matka je na predĺženej materskej dovolenke s maloletým M., poberá rodinné prídavky vo výške 47,04
EUR mesačne na obe maloleté deti a rodičovský príspevok vo výške 199,60 EUR mesačne. Od januára
2014 je rodičovský príspevok vo výške 230,20 EUR. Naďalej býva u svojich rodičov, mesačné výdavky
spolu s bývaním má vo výške 225 EUR. Rodičom na bývanie prispieva sumou 50 EUR mesačne.

Otec sa s deťmi pravidelne stretáva každý druhý víkend od piatku do nedele, výživné platí pravidelne
vo výške 80 EUR a 40 EUR mesačne. Okrem výživného inou formou neprispieva.

Z výpovede otca súd zistil, že k podstatnej zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Naďalej je SZČO,
prevádzkuje obchod s potravinami v malej prihraničnej obci Osadné s počtom obyvateľov 190, pričom

70 obyvateľov tvoria chovanci Domova sociálnych služieb. Otec uviedol, že v obci je ešte jeden obchod
s potravinami, pričom kúpyschopnosť obyvateľov v obci je nízka. Príjem v roku 2013 bol vo výške
2.000 EUR v čistom, v ostatných 5 rokoch bol stále v strate. Jeho možnosti nájsť si lepšie zamestnanie
prípadne brigády sú v regióne s vysokou nezamestnanosťou značne obmedzené. Okrem toho má úver
na bývanie vo výške 147 EUR. Náklady na uspokojenie základných životných potrieb predstavujú: platba

za elektrickú energiu 60 EUR, drevo na kúrenie 80 EUR, potraviny, hygienické potreby 150 EUR, nafta
150 EUR, výživné na maloletého A. 80 EUR, maloletého M. 40 EUR. Otec ďalej uviedol, že naďalej
býva sám, býva s rodičmi, otec mu daroval nehnuteľnosť, preto mu prispievajú na elektrinu a ostatné
výdavky. Zároveň sa stará o otca, ktorý je ťažký diabetik, pravidelne 3 - krát denne si pichá inzulín, má
problémy so štítnou žľazou, užíva množstvo liekov. Úver na bývanie zobral v máji 2013 vo výške 20.000

EUR, na konsolidáciu úverov spláca po 147 EUR mesačne, spoludlžníkom je jeho brat. Časť finančných
prostriedkov použil na konsolidáciu úverov, časť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej býva a ktorá
mu bola darovaná otcom. Ide o dom po jeho babke. V tomto dome bývali spolu aj s matkou mal. detí v
čase trvania manželstva. Úver bol poskytnutý stavebnou sporiteľňou. Otec bližšie špecifikoval aj výdaje
ohľadne nafty vo výške 150 € mesačne, ide o výdavky, ktoré má s tým, že 2 - krát do mesiaca chodí po

deti do Košíc, jedna cesta z bydliska do Košíc je 137 km, ide naspäť a opätovne v nedeľu ich donesie
matke. Mesačne tak urobí 1.000 km. Otec v ďalšom ozrejmil, že príjmy zo živnosti predstavujú 12.047,41
€ a tieto príjmy pozostávajú z nákupu potravín, výdavky vo výške 11.737,48 € je nákup tovaru a príjmy,
ktoré má vo výške 12.047,41 € to už predstavuje predaj potravín. V uvedenom príjme má zahrnutú ajdohodu o vykonaní práce pre meteorologický ústav vo výške 360 € ročne a odmena zástupcu starostu
vo výške 20-50 € ročne.

Z pripojeného potvrdenia o poberaní prídavkov na deti bolo zistené, že matka poberá prídavky na mal.
A. M., G.. XX.X.XXXX Q. M. M., G.. XX.X.XXXX.

Z pripojeného potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že matka poberala v roku 2014
rodičovský príspevok vo výške 203,20 €, v roku 2013 vo výške po 199,60 €.

Matka predložila súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 zaplatila poplatky v
škole: 30 € súbor zošitov na písanie, pracovný zošit matematika, pracovný zošit prírodoveda, časopis,
triedny fond, 15 € pracovný zošit na anglický jazyk, 12,50 € poplatok na ZRPŠ a Fond údržby a opráv
školy, 7 € fotografovanie žiakov, 2,20 € divadelné predstavenie a 15 € súbor učebníc do 2. ročníka. V
ďalšom predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. deti.

ZoznámeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvKošiciachbolozistené,žematkapoberárodičovský
príspevok od 1.4.2013 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 203,20 €, prídavok na
dieťa od 1.10.2012 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 47,04 €. Toho času nie je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola vedená v evidencii od 16.9.2009 do

10.3.2010. Dňom 11.3.2010 bola z evidencie vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa.

Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 daňového subjektu P. M.
bolo zistené, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali 12.047,41 €, výdavky 11.737,48 €. Základ dane
činil 309,93 €.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 daňového subjektu P. M. bolo zistené,
že príjmy zo živnosti predstavovali 18.578,70 €, výdavky 15.144,70, základ dane činil 3.434 €.

Otec predložil súdu Zmluvu o Q. Č.. XXXXXX ohľadne financovania motorového vozidla za nadobúdaciu

cenu 10.390 €, pričom ním bola uhradená časť kúpnej ceny 3.117 € mesačne, mesačné splátky
predstavujú 179 €. Otcovi bol poskytnutý úver vo výške 7.273 € a financovanie časti kúpnej ceny
predmetného motorového vozidla.

Z pripojenej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX, ktorá bola uzatvorená medzi Prvou stavebnou

sporiteľnou a.s. a P. M., M. M., M. M. bolo zistené, že celková výška medziúveru bola 22.800 €, celková
čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 60.549,60 €. Celkovú čiastku úveru spláca otec aj v
súčasnosti. Prehľad realizovaných platieb otec súdu predložil.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka naďalej poberá

rodičovský príspevok od 1.3.2010 vo výške 203,20 €, prídavok na dieťa od 1.10.2012 v sume 47,04 €.

Z pripojeného potvrdenia obce Osadné bolo zistené, že otec je poslancom Obecného zastupiteľstva a
zároveň zástupcom starostu. Menovanému bola za výkon jeho funkcie vyplatená odmena v roku 2012
čistý príjem 64,93 €, rok 2013 čistý príjem 79,42 €, rok 2014 odmena ešte vyplatená nebola. Obec

Osadné vypláca odmeny poslancom obecného zastupiteľstva podľa odmeňovacieho poriadku raz ročne
a to v decembrovom výplatnom termíne.

Otec na pojednávaní dňa 17.9.2014 uviedol, že klesne jeho príjem z meteorologického ústavu.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia

o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. A. zo sumy 80 € mesačne na 95 € mesačne a
pre mal. M. zo sumy 40 € mesačne na 55 € mesačne od 3.12.2013 do budúcna. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb
mal. detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane
otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné

je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
K zmene pomerov došlo na strane mal. detí dňom 3.12.2013. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky
matky na mal. deti a to hlavne tým, že mal. A. dňom 1.9.2013 začal navštevovať prvú triedu základnej
školy. Od poslednej úpravy preto sa zvýšili výdavky matky na mal. dieťa v súvislosti s ich výchovou,
výživou, ošatením oproti výdavkom, ktoré mala v čase poslednej úpravy. Mal. M. nastúpil do škôlky,

s čím matke tiež vznikli zvýšené výdaje. Na strane matky nedošlo k zvýšeniu jej príjmu. U otca, ktorý
je samostatne zárobkovo činná osoba bolo zistené vykonaným dokazovaním, že v roku 2012 bol jeho
príjem zo živnosti podstatne vyšší ako v roku 2013 a vykazuje klesajúcu tendenciu, čo otec vysvetlil
zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Napriek tomu naďalej prevádzkuje obchod s potravinami.Okrem toho vykonáva činnosť pre Slovenský meteorologický ústav, ktorý mu vyplácal ročne sumu 360
€ a bola mu vyplatená odmena zástupcu starostu ako aj poslanca obecného zastupiteľstva v sume v
roku 2013 79,42 €. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec spláca stavebný

úver po 147 € mesačne ako aj úver, ktorý mu bol poskytnutý na zabezpečenie motorového vozidla.
Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku
a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. detí nie

sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp.
sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V ďalšom poukazuje na ust. § 75 ods.

1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom

období finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne
bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol mal.
deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať
takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje
na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí, a preto matka osobnou starostlivosťou a

spontánnym zabezpečovaním ich odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom
minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci
mal. deti, ktoré nie sú schopné sa živiť je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä
vzdelania, pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť
si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Každý rodič má povinnosť v prvom rade

zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. K námietkam otca ohľadne skutočností, že za mal. deťmi cestuje
do Košíc a že má v súvislosti s tým výdavky nie len s pohonnými hmotami, ale aj v priebehu víkendu
zabezpečuje ich starostlivosť súd konštatuje, že aktivity otca počas styku s mal. deťmi sú rozhodne
prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenú v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej

starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením sa
tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim
účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného
uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky
a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. K námietkam otca súd dodáva, že z povahy výživného a z dôvodu,

že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná
starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou
peňažnou sumou, vždy pôjde o viac, či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne
nastoliť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok.

Rodičomjeuloženápovinnosťplniťichzákonnúpovinnosť,pričomzákladvyživovacejpovinnostirodičov
k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd

zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty
ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné
papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené

príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného
súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z
rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné pre mal. A. vo
výške 95 € a pre mal. M. vo výške 55 € mesačne od 3.12.2013 do budúcna je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 3.12.2013 do 30.9.2014 došlo na strane
otca v vzniku dlžného výživného, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol na tú skutočnosť, že matka
pri uspokojovaní potrieb mal. detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať
postupne tak ako vznikali a z hľadiska záujmu mal. detí sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo

zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech mal. detí. Otcovi bola
takto uložená lehota na zaplatenie dlžného výživného 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné na mal. A. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 3.12.2013 do 30.9.2014, rozdiel medzi
doterajším výživným a zvýšeným výživným 95 € - 80 € = 15 € x 10 mesiacov = 150 €.

Dlžnévýživnénamal.M.bolovypočítanénasledovne:obdobieod3.12.2013do30.9.2014,rozdielmedzi
doterajším výživným a zvýšeným výživným 55 € - 40 € = 15 € x 10 mesiacov = 150 €.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. detí, môže matka alebo otec

podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.