Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/95/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1108218536.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Z. G.,

bývajúceho v G., X. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Lamačkom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Radničné námestie 7/B, proti odporcom X. M. H., X. D. H., X. S. H., všetkých bývajúcich v Bratislave
- Staré mesto, zastúpených JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Riečna 2,
o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v prvom, druhom a treťom rade sú povinní vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na treťom
poschodí bytového domu súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX, na X. ul. X, v G. zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pre kat. územie

Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku bez nároku na bytovú náhradu.

Odporcovia v prvom, druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 99,58 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 318,31 Eur
titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.6.2008 sa navrhovateľ domáhal vypratania odporcov z bytu
č. X, na treťom poschodí bytového domu na X. ulici č. X v G., súp. č. XXX, postaveného na parcele
č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX,

vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- 2 -

pre kat. územie Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I (ďalej len
"nehnuteľnosť" alebo "byt") bez nároku na bytovú náhradu, na tom skutkovom základe, že odporcovia
užívali byt, ktorého sa stal vlastníkom na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2000, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený vtedajším Okresným úradom Bratislava I, katastrálnym odborom
pod č. V XXX/XXXX, bez právneho dôvodu. Dôvodil, že odporcovia užívali dve z troch miestností
bytu, tieto uzamykali, navrhovateľ do nich nemal žiaden prístup, pričom odporcovia sa o miestnosti

bytu žiadnym spôsobom nestarali a nepodieľali sa ani na úhrade platieb súvisiacich s ich užívaním.
Odporcovia sa odmietli z bytu vysťahovať a obývané miestnosti navrhovateľovi odovzdať, i napriek
výzve navrhovateľa zo dňa 25.2.2008, z dôvodu súdneho konania prebiehajúceho na Okresnom súde
Bratislava I vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2000, konanie vedené pod
sp. zn. 10C 153/2000. V predmetnom konaní síce súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložilnavrhovateľovi povinnosť zdržať sa konania poškodzujúceho zdravie odporcov v prvom a druhom rade,
ako aj konania rušiaceho ich oprávnené užívanie nehnuteľnosti, avšak išlo o rozhodnutie dočasného
charakteru, vydané bez toho, aby súd skúmal oprávnenosť užívania nehnuteľnosti. Keďže odporcovia sa

nikdy nestali nájomcami bytu a odporca v druhom rade je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v
obci Š., okres Trnava, mal navrhovateľ za to, že odporcom po vyprataní bytu neprináleží bytová náhrada.

Odporcovia v prvom až treťom rade sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Konajúci súd na návrh odporcov uznesením zo dňa 21.6.2010, č.k. 25C 95/2008-79, prerušil konanie až
do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky
vo veci dovolania odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.3.2009, sp. zn. 15Co

132/2008. Po zistení, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.8.2011, sp. zn. 1Cdo
143/2009, dovolanie odporcov odmietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2011 (č.l.
86), súd pokračoval v konaní.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 21.11.2011, 16.1.2012 a 27.2.2012, na ktorom po vykonaní
dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, odporcov v prvom, druhom a treťom
rade, oboznámil sa s ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, s listinnými dokladmi
založenými do súdneho spisu, a to najmä darovacou zmluvou zo dňa 24.1.2000, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - Staré mesto, výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX, pre k.ú. L. Š., obec Š., okres Trnava, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2007,

č.k. 10C 153/2000-403, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.3.2009, sp. zn.
15Co 132/2008, korešpondenciou účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
9.3.2005, č.k. 2T 12/04-232 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.11.2005, sp.
zn. 1To 112/05, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.6.2008, sp. zn. 5T 9/04, v spojení s
uznesenímKrajskéhosúduvBratislavezodňa2.10.2008,sp.zn.2To70/2008,akoajostatnýmobsahom

spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

- 3 -

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného katastrálnym úradom, Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu, pre kat. územie Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto,
výlučným vlastníkom bytu č. X, na X.p., bytového domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele

č. XXXX, druh stavby zastavané plochy a nádvoria, na ulici X. X v Bratislave, je navrhovateľ, keď vklad
vlastníckeho práva navrhovateľa do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXX/XXXX na základe
darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2000. Predmetnou zmluvou Y. G.X., matka navrhovateľa a odporkyne
v prvom rade, darovala navrhovateľovi nehnuteľnosť, navrhovateľ jej dar prijal, pričom zmluvné strany
sa dohodli aj na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania darovanej

nehnuteľnosti darkyňou (spis Okresného úradu, katastrálny odbor Bratislava I, č. V XXX/XXXX).

Platnosť darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2000 preskúmal Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 10C 153/2000, ktorého účastníkom boli, okrem navrhovateľa (vystupujúceho na strane odporcov)
a odporcov v prvom a druhom rade (vystupujúcich na strane navrhovateľov), aj K. G., ako navrhovateľ v
druhom rade titulom právneho nástupníctva po nebohej účastníčke konania Y. G. (vystupujúcej na strane

navrhovateľov). V predmetnej veci nariadil súd na návrh odporcov uznesením zo dňa 15.6.2001, č.k.
10C153/2000-44,predbežnéopatrenie,ktorýmuložilnavrhovateľomzdržaťsakonaniapoškodzujúceho
zdravie odporcov v prvom a druhom rade a konania rušiaceho oprávnené užívanie bytu, a to až do času
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (č.l. 19). Mal za to, že z dokladov predložených odporcami v
prvom a druhom rade vyplynulo, že navrhovateľ a K. G. sa voči odporcom dopúšťali vyhrážania zabitím,

fyzického napádania, bránili im v vstupe do bytu, čo malo negatívny vplyv na v tom čase maloletú
dcéru odporcov v prvom a druhom rade. Správnosť uznesenia okresného súdu potvrdil aj Krajský
súd v Bratislave v uznesení zo dňa 29.11.2001, sp. zn. 16Co 371/2001 (č.l. 21). Rozsudkom zo dňa14.11.2007, č.k. 10C 153/2000-403, (č.l. 15) okresný súd zamietol návrh odporcov v prvom a druhom
rade na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2000 a odporcov zaviazal na náhradu trov
konania navrhovateľovi, ktoré rozhodnutie v rámci odvolacieho konania potvrdil Krajský súd v Bratislave

rozsudkom zo dňa 11.3.2009, sp. zn. 15Co 132/2008, (č.l. 90); správnosť záverov súdov oboch stupňov
ostala nedotknutá, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.8.2011, sp. zn. 1Cdo
143/2009, odmietol dovolanie odporcov v prvom a druhom rade proti rozsudku krajského súdu ako
neprípustné.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že byt, ktorého je vlastníkom pozostáva z troch miestností,

kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC, on sám obýval spolu s bratom K. G. len jednu z miestností, keďže
zvyšné dve miestnosti obývali odporcovia. Odporcovia bývali v byte ešte pred tým ako sa stal jeho
vlastníkom, a to odporkyňa v prvom rade ešte spolu s nebohými rodičmi a odporca v druhom rade po
uzavretí manželstva s odporkyňou v prvom rade. Keďže išlo o obecný byt jeho matka, Y. G., byt odkúpila
do osobného vlastníctva niekedy v roku 1997. Nebohá matka sa mu viackrát sťažovala na správanie
odporcov, na to, že sa nepodieľali na úhradách platieb spojených s užívaním bytu. Navrhovateľ sa preto

snažil vyriešiť situáciu tým, že odporcom v prvom a druhom rade navrhol uzavrieť nájomnú zmluvu,
avšak tí s jeho návrhom nesúhlasili. Po zrušení trvalého pobytu odporcom v nehnuteľnosti podľa § 7 ods.
1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky (ďalej len "zákon č. 253/1998 Z.z.) v roku 2009 (č.l. 74-76) im

- 4 -

zamedzil prístup do miestností bytu. Navrhovateľ potvrdil, že hoci od toho času odporcovia v
miestnostiach bytu nebývajú a on má do nich prístup, miestnosti nemôže naďalej užívať, pretože sú v
dezolátnom stave (zatečené, okná v nich popraskané a vysušené) a odporcovia v nich majú naďalej
nábytok a svoje hnuteľné veci. Mal preto za to, že návrh na vypratanie odporcov z bytu je oprávnený.
Naviac, odporca v druhom rade je vlastníkom rodinného domu v obci Š., pri Trnave, ktorý nadobudol

dedením, pričom tento podľa navrhovateľa spĺňal charakter nehnuteľnosti spôsobilej na obývanie, keďže
pozostával z troch izieb a patrila k nemu aj veľká záhrada.

Odporkyňa v prvom rade vo svojej výpovedi nesúhlasila s návrhom navrhovateľa na vypratanie z
nehnuteľnosti z dôvodu, že v byte č. X na X. X v Bratislave žila nepretržite od svojho narodenia,
t.j. od roku 1950, pričom po uzavretí manželstva sa k nej pripojil aj odporca v druhom rade. Matka

odporkyne (rovnako aj navrhovateľa) obývala rozlohou najväčšiu izbu, s balkónom a odporkyňa spolu s
manželom a neskôr aj dcérou, odporkyňou v treťom rade, obsadili spálňu a obývačku. Keďže s nebohou
matkou sa dohodli na úhrade 2/3-tín nájomného odporkyňa poprela tvrdenia o tom, že sa nepodieľali na
úhradách platieb spojených s užívaním bytu; dokonca po dobu 14 mesiacov platili navrhovateľovi časť
nájomného prostredníctvom pošty, ktoré platby im však pošta vrátila ako navrhovateľom neprevzaté.

Odporkyňa potvrdila, že sa im nepodarilo dohodnúť ohľadne nájmu miestností s navrhovateľom, tie
naviac prestali byť užívaniaschopné z dôvodov na strane navrhovateľa. Keď v roku 2009 navrhovateľ
zamedzil odporcom vstup do bytu, určitú dobu bývala u svojho zamestnávateľa, neskôr sa presťahovala
do podnájmu, v ktorom býva spolu s odporkyňou v treťom rade aj v súčasnosti. Odporkyňa potvrdila, že v
miestnostiach bytu ostali ich osobné a iné hnuteľné veci a nábytok, ktoré si i napriek výzve navrhovateľa

nevyzdvihla, keďže sa domnievala, že má právo v byte bývať. Podľa nej rodinný dom v okrese Trnava
patriaci odporcovi v druhom rade nebol schopný obývania, keďže bol vykradnutý a nefungovalo v ňom
kúrenie, ani elektrina.

S návrhom navrhovateľa nesúhlasil ani odporca v druhom rade, a to z dôvodu založenia trvalého
pobytu na X. č. X v Bratislave počnúc od roku 1981 (č.l. 107), kedy sa stal členom domácnosti

pôvodnej vlastníčky bytu nebohej Y. G.. Mal preto rovnaké právo bývať v byte ako navrhovateľ. Po
nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu sa prostredníctvom právneho zástupcu snažil
dohodnúť s navrhovateľom na ďalšom užívaní bytu; k uzavretiu nájomnej zmluvy však nedošlo. Na
odporúčanie právneho zástupcu preto s odporkyňou v prvom rade prispievali na úhradu poplatkov za
služby spojené s užívaním bytu, ktoré podľa potvrdenia správcu bytového domu - spoločnosti Medvecký

M&M predstavovali v roku 2007 sumu 6.408,50 Sk, v roku 2008 sumu 5.048,20 Sk, v roku 2009 sumu207,70 Eur, v roku 2010 sumu 186,20 Eur a v roku 2011 sumu vo výške 234,15 Eur (č.l. 120,121) a
na úhradu nájomného vo výške 1.500 Sk prostredníctvom pošty, o čom mali nasvedčovať druhopisy
poštových poukážok Slovenskej pošty (č.l. 126 - roky 2001,2002,2003)); tieto platby sa im z dôvodu

ich neprevzatia však vrátili späť. Odporca potvrdil obývanie dvoch miestností bytu, o ktoré sa spolu s
odporkyňou v prvom rade riadne starali. Keďže navrhovateľ im znemožnil používanie kúrenia, vody a
plynu v byte, situáciu riešili na Krajskom úrade štátnej správy (zrejme mal na mysli Krajskom úrade v
Bratislave- pozn. súdu). Zrušenie trvalého pobytu v roku 2009 a zamedzenie prístupu do bytu považoval
odporca za konanie rozporné s obsahom predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava I vydaného

vo veci sp. zn. 10C 153/2000; situáciu preto riešil aj

- 5 -

prostredníctvom polície. Hoci v byte od toho času nebýval, naďalej v ňom mal svoje osobné veci,
knihy, kompletné zariadenie kuchyne a ďalší nábytok. V súčasnosti odporca prebýva buď u svojho
zamestnávateľa alebo u odporkyne v prvom rade na I. XX v Bratislave. Ide o garzónku o veľkosti asi
1/3 pojednávacej miestnosti so sociálnym zariadením a malou kuchynkou vo vlastníctve Z.. N.. I napriek

tomu, že je výlučným vlastníkom rodinného domu v obci Š. podľa výpisu z LV č. XXXX (č.l. 14), odporca
prejavil naďalej záujem bývať v byte navrhovateľa; rodinný dom bol totiž vykradnutý (č.l. 119).

Odporkyňa v treťom rade vo svojej výpovedi uviedla, že v byte navrhovateľa bývala od svojho narodenia
v roku 1984 spolu s rodičmi - odporcami v prvom a druhom rade. Asi od roku 1999 prebiehali medzi
účastníkmi konania konflikty, navrhovateľ spolu s bratom K. G. ich fyzicky napádali, o čom prebiehali

aj trestné konania na tunajšom súde. Keďže situácia a bývanie v byte sa zhoršili, navrhovateľ odpájal
kúrenie, elektrinu, plyn, bola nútená chodievať sa učiť do školy (č.l. 118), ku kamarátom, príp. k rodičom
do práce. Odporkyňa mala vedomosť o snahe účastníkov konania uzatvoriť nájomnú zmluvu, i o
uskutočnených platbách za užívanie bytu od odporcu v druhom rade, preto v tomto smere poukázala na
jeho výpoveď. O zamedzení užívania bytu v roku 2009 ju informovala odporkyňa v prvom rade, nakoľko

v tom čase sa nachádzala v zahraničí. Odporkyňa prejavila záujem opätovne bývať v byte navrhovateľa,
avšak len za podmienky, že by v ňom nebýval navrhovateľ, ani jeho brat K. G.. Sama nebola vlastníčkou
žiadnej nehnuteľnosti a od svojho návratu zo zahraničia užívala garzonku nachádzajúcu sa na I. XX v
Bratislave.

Rozsudkom zo dňa 9.3.2005, sp. zn. 2T 12/04 (č.l. 133a), Okresný súd Bratislava I uznal odporcu v

druhom rade za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 19.10.2001 fyzicky napadol navrhovateľa, spôsobil mu rôzne
poranenia,ktorésivyžiadalipráceneschopnosťvtrvanícelkovo13dní,začohoodsúdilnapodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a navrhovateľa ako poškodeného odkázal s náhradou
škodu na občianskoprávne konanie. Na odvolanie navrhovateľa a odporcu v druhom rade Krajský súd v

Bratislave rozsudkom zo dňa 9.11.2005, sp. zn. 1To 112/05 (č.l. 133f), napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil v celom rozsahu a odporcu v druhom rade spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava
I oslobodil, keď mal za to, že i keď sa skutok stal a medzi účastníkmi dochádzalo neustále k vzájomnému
tak slovnému, ako aj fyzickému napádaniu, čomu mali nasvedčovať aj nespočetné trestné oznámenia,
ktoré odporca v druhom rade predložil aj v rámci prebiehajúceho konania (č.l.159-176), skutok nebol

trestným činom.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal na súd dňa 13.2.2004 obžalobu na obvinených K. G.
a Z. G. z dôvodu spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 215 ods. 1 písm. b) , e), odsek 2 písm. c), d) Trestného zákona a u navrhovateľa
aj z dôvodu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (č.l. 139 a nasl.).

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 5.6.2008, sp. zn. 5T 9/2004, oslobodil navrhovateľa a K.
G. spod obžaloby prokurátora dospejúc k záveru, že ich konanie nenaplnilo skutkovú podstatu vyššie
uvedených trestných činov, keďže títo nekonali v úmysle akýmkoľvek spôsobom týrať odporcov a snažili
sa len ekonomicky zabezpečiť náklady spojené s užívaním bytu, keďže odporcovia v byte bývali bez

- 6 -právneho dôvodu a nejavili vôľu ich bývanie legalizovať. (č.l. 182). Po preskúmaní odvolania okresného
prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 2.10.2008, sp. zn. 2To 70/2008, opravný
prostriedok zamietol (č.l. 183).

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch zotrval na
dôvodnosti podanej žaloby. Navrhovateľ síce emigroval do Švajčiarska, kde mal určitú dobu aj pobyt,
avšak naďalej ostal občanom Slovenskej republiky, bol rehabilitovaný a prihlásil sa k trvalému pobytu na
území Slovenskej republiky. Podobne ako odporcovia v prvom a druhom rade, aj navrhovateľ podal na
nichviacerétrestnéoznámenia,čolenpotvrdzovalonemožnosťspoločnéhobývaniaúčastníkovkonania

v jednom byte. Odporcovia odmietli uzavrieť nájomnú zmluvu, v ďalšom období užívali byt bez právneho
titulu, z dôvodu ktorého navrhovateľ ani nepreberal finančné čiastky poukazované mu prostredníctvom
pošty.

Právny zástupca odporcov vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť najmä z dôvodu neoprávneného zrušenia trvalého pobytu odporcom (č.l. 103). Pokiaľ išlo
o užívanie bytu mal za to, že odporcovia mali rovnaké právne postavenie ako navrhovateľ, keďže

prvotný nájomný pomer vznikol odporcom odvodeným právom nájmu od pôvodnej užívateľky bytu Y.
G.. Odporcom ako nájomcom ostalo takto vzniknuté užívacie právo k bytu zachované i po zmene
vlastníckych pomerov. Odporcovia pritom vynaložili všetko úsilie, ktoré bolo možné od nich požadovať,
aby upravili nájomný vzťah s navrhovateľom ako novým vlastníkom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý
pobyt a prechodný pobyt.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k

budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z.z. na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov
budovy alebo jej časti alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občanovi, ktorý nemá k budove
alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi
alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

- 7 -

Základnýmpredpokladomúspešnostižalobyovydanieveci,vdanomprípadeovypratanienehnuteľnosti

podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej
osoby ako vlastníka. Navrhovateľ v konaní musí preukázať nielen existenciu jeho vlastníckeho práva k
veci, ale aj to, že zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, keď
tento jeho vec neoprávnene zadržuje. Tak vlastnícky vzťah navrhovateľa k veci, ako aj užívanie veci bez
právneho dôvodu odporcom, ako podmienky úspešnej žaloby o vypratanie, musia byť preukázané ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom
bytu č. X na X. ulici v Bratislave, pozostávajúceho z troch obývateľných miestností a kuchyne, na ktorej
adrese odporcovia evidovali svoj trvalý pobyt. Nebolo sporné, že odporcovia užívali dve obývateľné

miestnosti nehnuteľnosti pre svoje potreby bez existencie nájomnej zmluvy a to až do času, kým
navrhovateľ nepožiadal o zrušenie ich trvalého pobytu a vymenením zámky na dverách zamedzil ich
prístup do bytu. Skutočnosť, že odporcovia po určitú dobu hradili časť nájomného, resp. sa podieľali
platbami na úhradách spojených s užívaním bytu, ešte sama o sebe nezakladá ich oprávnenie v byte
bývať,anikonkludentnéuzatvorenienájomnejzmluvysnavrhovateľom(ktomuajrozhodnutieNSČRsp.

zn. 26Cdo 212/2005). Spornou v konaní ostala otázka oprávnenosti bývania odporcov v prvom až treťom
rade v byte navrhovateľa, keď navrhovateľ argumentoval, že odporcovia bývali v byte bez právneho
dôvodu a preto boli povinní ho vypratať, kým odporcovia v prvom až treťom rade mali za to, že disponujú
rovnakým právom užívať byt ako navrhovateľ, ktoré vyvodzovali od práva pôvodnej vlastníčky bytu Y.
G.; nedôvodnosť žaloby odvodzovali aj od existencie trvalého pobytu v byte.

I keď je zrejmé a potvrdili to i samotní účastníci konania, že odporcovia v prvom až treťom rade

toho času byt navrhovateľa neužívajú a nebývajú v ňom, naďalej v ňom však prechovávajú nábytok a
svoje osobné i iné hnuteľné veci. Súd preto odporcov v prvom až treťom rade považoval za pasívne
vecne legitimovaných v konaní, pretože byt č. X na X. X v Bratislave v súčasnosti neobývajú nie
z vlastného dobrovoľného rozhodnutia, ale z dôvodu rozhodnutia navrhovateľa o ich vysťahovaní,
v byte majú naďalej uschované svoje osobné veci a nábytok a miestnosti bytu riadne neodovzdali

navrhovateľovi. Okolnosť, že miestnosti bytu odporcovia toho času nevyužívajú je podľa mienky súdu
právne bezvýznamná, keďže ich vôľa nesmerovala k opusteniu bytu a nebyť rozhodnutia navrhovateľa
odporcovia by miestnosti aj naďalej obývali. Naviac, odporcovia aj v priebehu konania prejavili vôľu a
záujem užívať byt navrhovateľa.

Pokiaľ ide o obranu odporcov, ktorí návrh na vypratanie nehnuteľnosti považovali za nedôvodný, pretože

navrhovateľ protiprávne zrušil ich trvalý pobyt na adrese X. X v Bratislave, t.j. na adrese bytu, tu súd
udáva, že podľa § 3 ods. 3 v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky má pobyt, či už trvalý alebo prechodný,
len evidenčné účely, a preto prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove, ani k
jej vlastníkovi. Naviac, navrhovateľ ako vlastník bytu, bol oprávnený podať návrh na zrušenie trvalého

pobytu odporcov v prvom až treťom rade, keďže splnil podmienky predpokladané ustanovením § 7 ods.
1 písm. f) zákona č.

- 8 -

253/1998 Z.z., ktorá skutočnosť vyplývala napokon aj zo správy ohlasovne pobytov o zrušení trvalého
pobytu odporcov (č.l. 74-76), s tým, že miestom ich trvalého pobytu sa stala obec Bratislava Staré

Mesto. V tomto smere je pre vec irelevantná argumentácia odporcu v druhom rade, ktorou poukazoval
na neoprávnenosť zápisu trvalého pobytu navrhovateľa na adrese X. X v Bratislave, keď mal trvalý pobyt
aj vo Švajčiarskej federácii, keďže samotný zápis trvalého pobytu má len evidenčný charakter.

Pokiaľ obrana odporcov spočívala v tom, že disponovali užívacím právom k nehnuteľnosti navrhovateľa,
keďžeodporkyňavprvomradebývalavbytepočnúcodsvojhonarodeniavroku1950,odporcavdruhom

rade ho užíval od uzavretia manželstva s odporkyňou v prvom rade a odporkyňa v treťom rade, ako
dcéra odporcov v prvom a druhom rade, od svojho narodenia, tu súd udáva, že také odvodené právo
užívaniabytuexistovalouodporkynevprvomradeanásledneuodporcovvdruhomatreťomrade,počas
života matky účastníkov konania Y. G., ktorá bola nájomníčkou a neskôr aj vlastníčkou bytu, a to z titulu
rodinnoprávneho vzťahu odporkyne v prvom rade k nebohej matke. Odporkyňa v prvom rade, i keď sama

nebola vlastníčkou, resp. nájomníčkou bytu, so zreteľom na existenciu rodinného vzťahu k nebohej Y. G.,
bola oprávnená byt užívať, a následne týmto oprávnením disponovali aj odporcovia v druhom a treťom
rade ako členovia domácnosti nebohej Y. G.. Išlo teda o odvodený právny vzťah, obsahom ktorého
bol určitý vymedzený podiel odporcov na tých právach a povinnostiach patriacich osobe užívajúcej byt
(Y. G.) na základe jej neodvodeného právneho vzťahu, ktorý mohol zaniknúť i počas trvania právne

relevantného neodvodeného právneho vzťahu, a to napríklad aj zánikom vlastníctva toho, od koho boloodvodzované právo užívať byt, tak ako v danom prípade (k tomu aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo
43/1999). V tomto smere preto súd považoval za nesprávne tvrdenia právneho zástupcu odporcov o
vzniku nájomného vzťahu odporcov k bytu a o tom, že sa stali nájomcami bytu. Právo odporcov užívať

byt bolo jednoznačne len odvodené od rodinnoprávneho vzťahu s pôvodnou nájomníčkou a neskôr
vlastníčkou bytu. Nadobudnutie vlastníctva bytu navrhovateľom a následne aj smrť matky navrhovateľa
a odporkyne v prvom rade však situáciu zmenilo v tom, že odvodené právo bývania odporcov zaniklo.
Odporcovia tak ostali v byte bývať len s konkludentným súhlasom navrhovateľa. Ten, pokiaľ svoj súhlas
s užívaním bytu odporcami odvolal a žiadal o ich vypratanie, využíval len svoje vlastnícke oprávnenie v

zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa v prvom rade, od ktorej následne
odvodzovali oprávnenie užívať byt aj odporcovia v druhom a treťom rade, stratila právo užívať byt, ktoré
bolo viazané na jej nebohú matku, evidentne toto právo stratili aj odporcovia v druhom a treťom rade.
Aj z vykonaného dokazovania (výpovede odporcov a predloženej korešpondencie) je napokon zrejmé,
že odporcovia si boli vedomí užívania bytu navrhovateľa bez právne relevantného titulu, keďže spôsob
užívania bytu nemali žiadnym spôsobom upravený, a to ani nájomnou zmluvou. Za tejto situácie preto

navrhovateľ mal záujem a bol oprávnený žiadať o vypratanie odporcov z bytu.

V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej odvodeným právnym dôvodom
bývania osoby, ktorej nesvedčí iný dôvod pre bývanie v byte je okolnosť, že osoba oprávnená bývať v
byte (vlastník) s jej zdržiavaním sa a užívaním bytu vyslovila súhlas (k tomu aj rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 2Cdon 959/96). Pokiaľ však dôjde k odvolaniu takého súhlasu

- 9 -

je táto osoba povinná byt vypratať, a to dokonca bez viazania vypratania na zaistenie bytovej náhrady
(k tomu aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cdon 131/96).

Pokiaľ odporca v druhom rade odvodzoval právo bývania v byte od uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 15.6.2001, č.k. 10C 153/2000-44, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie (č.l.19) a

správnosť ktorého rozhodnutia potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.11.2001, sp. zn.
16Co 371/01 (č.l. 21), tu súd udáva, že predmetné uznesenia mali charakter rozhodnutí len predbežnej
povahy, a teda riešili len dočasnú, a nie trvalú úpravu právnych vzťahov účastníkov konania. V žiadnom
prípade ich preto nemožno považovať za rozhodnutia v merite veci. Naviac, obe dotknuté rozhodnutia
súdov boli vydané v roku 2001, t.j. za stavu, keď odporcovia v prvom až treťom rade odvodzovali právo

bývania od rodinnoprávneho vzťahu s matkou odporkyne v prvom rade.

Vzhľadom na to, že súdna judikatúru tiež dovodila (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 2588/99) možnosť
zmiernenia tvrdosti vypratania neoprávnenej osoby z bytu len postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a teda argumentáciou, že vypratanie bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd skúmal
návrh navrhovateľa aj v týchto intenciách. Vykonaným dokazovaním však súd nezistil dôvody pre

odopretie takého práva navrhovateľovi, a teda nezistil v jeho konaní (podanie žaloby na vypratanie na
súd) rozpor s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania (najmä vzájomne podaných trestných oznámení účastníkov konania, z
obsahu rozhodnutí vydaných Okresným súdom Bratislava I v trestných veciach sp. zn. 2T 12/04, sp. zn.
5T 9/04) totiž jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania, najmä navrhovateľom a odporcami

v prvom a druhom rade, panovali dlhoročné nezhody, konflikty a nevraživosť. Pokiaľ medzi nimi došlo aj
k verbálnym, príp. fyzickým útokom, tieto neboli len jednostranné, ale vzájomného charakteru, pričom
ani navrhovateľ, ani odporca v druhom rade neboli za svoje činy súdom právoplatne odsúdení. Z
vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že odporcovia v byte navrhovateľa dlhodobo (takmer tri
roky) nebývajú, majú v ňom zložené len svoje osobné veci a nábytok, bytovú otázku vyriešili bývaním

v podnájme na I. XX v G., preto aj ich vyprataním z nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi neutrpia
ujmu a neocitnú sa na ulici. Naviac, odporca v druhom rade je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastri obce Š., okres Trnava, a to rodinného domu pozostávajúceho z troch miestností. I
keď odporcovia v prvom a druhom rade argumentovali, že nehnuteľnosť nie je schopná užívania,svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, keď potvrdenie vystavené policajným orgánom zo dňa
27.6.2008 (č.l. 119) o krádeži plynového kotla, kompresora, motora a tlakovej nádoby z rodinného domu,
nemožno bez ďalšieho považovať za relevantný dôkaz o nemožnosti užívania rodinného domu. Rodinný

dom je naviac situovaný v okrese Trnava, a teda vzdialenostne nie ďaleko od mesta Bratislavy, v ktorom
majú odporcovia svoje zamestnanie. Pokiaľ právny zástupca odporcov považoval za rozporné s dobrými
mravmi vypratanie bytu odporkyňou v treťom rade, ktorú označil za nezaopatrené dieťa odporcov v
prvom a druhom rade, tu súd udáva, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa do skončenia

povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, najdlhšie
však do dovŕšenia 25 rokov veku. Je zrejmé, že odporkyňu v treťom rade, narodenú v

- 10 -

roku 1984 (č.l. 109) nemožno považovať za nezaopatrené dieťa, keďže vek 25 rokov dovŕšila v roku
2009.

Podľa mienky súdu odporcom v prvom až treťom rade v súvislosti s vyprataním bytu navrhovateľa
nevznikol ani nárok na bytovú náhradu, keď jej poskytnutím by došlo ku konštituovaniu dosiaľ
neexistujúceho práva odporcov (práva na bytovú náhradu) na strane jednej a dosiaľ neexistujúcej
povinnosti navrhovateľa (povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu) na strane druhej. V zmysle konštantnej
judikatúry tým, že Občiansky zákonník neupravuje situáciu, keď osoba užívajúca byt na základe

odvodenéhoprávnehodôvodu,napr.zdôvodupríbuzenskéhovzťahukvlastníkoviasjehosúhlasom,by
po odvolaní tohto súhlasu mala získať nárok na bytovú náhradu, keďže bytová náhrada zásadne vzniká
za predpokladu zániku nájomného práva k bytu, nemožno ani analogicky, t.j. postupom podľa § 853
Občianskeho zákonníka, použiť ustanovenie § 713 Občianskeho zákonníka o bytových náhradách (k
tomu aj nález ÚS ČR. sp. zn. II ÚS 190/9, sp. zn. IV ÚS 114/99, sp. zn. II. ÚS 190/94). Také obmedzenie

vlastníckehopráva(viazaniekpovinnostizabezpečiťbytovúnáhradu)bymuselobyťstanovenévýslovne
zákonom, pretože mimo zákonnej úpravy nemožno vlastníka obmedzovať v jeho vlastníckom práve,
resp.vktorejkoľvekzjehozložiek,t.j.vprávevecdržať,užívať,braťznejúžitkyaprávesvecouslobodne
nakladať (k tomu aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1737/98).

Sumarizáciou vyššie uvedeného dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby navrhovateľa, ktorý v konaní

preukázal splnenie predpokladov pre poskytnutie ochrany jeho vlastníckeho práva formou vindikačnej
žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka, a teda že odporcovia neoprávnene zasahujú do výkonu
jeho vlastníckeho práva k bytu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrhu navrhovateľa v plnom
rozsahu vyhovel a odporcom uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť navrhovateľa v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku bez poskytnutia bytovej náhrady, tak ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na ich náhradu voči odporcom, ktorí vo veci úspech nemali. Trovy konania v celkovej výške 417,89
Eur pritom spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 99,58 Eur a v trovách
právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 318,31 Eur. Tie pozostávajú z

1. úkonu právnej služby á 48,63 Eur (1.465,-Sk), za písomné podanie na súd dňa 5.6.2008 (§

14ods.1písm.b)vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb (ďalej len "vyhláška") a k tomu režijný paušál 6,31 Eur (190,-Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
celkom 54,94 Eur,

2. úkonu právnej služby á 57 Eur, za konanie pred súdom dňa 21.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)

a k tomu režijný paušál 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), celkom 64,41 Eur,3. 3 úkonov právnej služby á 58,69 Eur, za konanie pred súdom dňa 16.1.2012 a 27.2.2012 (§ 14 ods.
1 písm. c) vyhlášky) a za písomné podanie na súd dňa 30.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) a k
tomu 3 x režijný paušál á 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), celkom 198,96 Eur.

- 11 -

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa,
ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu na sumu vo výške 331,60 Eur. Za základ pre určenie
sadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbypritomsúdpovažovalzákladurčenýpodľa§11ods.
1 písm. a) vyhlášky, t.j. jednu trinástinu výpočtového základu na príslušný rok, v ktorom právny zástupca
navrhovateľa poskytol úkon právnej služby (a nie tak, ako si účtoval právny zástupca navrhovateľa za

rok 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.V Bratislave, 27. februára 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

za s právnosť:

Henčeková A.