Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/247/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899478
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508899478.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: H.. Q. Q., K..

XX.XX.XXXX, I. O. V., R. Q. XX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Jitkou Hasíkovou Doubekovou,
advokátkou so sídlom AK Jakubovo nám. 13, 811 09 Bratislava proti odporcovi CWS-boco Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 31 411 045, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Mariánom Haršánym, Hlavná 31, 917 01 Trnava o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru,
o určenie trvania pracovného pomeru a o vyplatenie náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Návrhy sa zamietajú.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 11.260,81 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 20.12.2000 sa navrhovateľ domáhal určenia, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany odporcu doručené mu listom zo dňa 30.10.2000, je
neplatné, ako aj určenia, že pracovný pomer medzi ním a odporcom založený pracovnou zmluvou zo
dňa 15.1.1997 naďalej trvá. Ďalej sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy
od 1.11.2000 do doby, kým mu odporca umožní nastúpiť do práce vo výške priemerného mesačného
zárobku s 18 % úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých mesačných náhrad do dňa ich zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedol, že si nie je vedomý porušenia pracovnej disciplíny spôsobom uvedeným

v okamžitom zrušení pracovného pomeru, ktoré prevzal 30.10.2000, čo písomne dňa 1.11.2000 oznámil
odporcovisuvedením,žetrvánaďalšomzamestnávaní.Všetkýchobchodnýchrokovanídňa10.10.2000
a 11.10.2000 sa zúčastnil a služobné motorové vozidlo dňa 10.10.2000 riadil sám.

Súd uznesením zo dňa 14.7.2009 pripustil zmenu návrhu v znení, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru zo strany odporcu listom zo dňa 26.10.2000, doručeného navrhovateľovi dňa 30.10.2000, je
neplatné. Pracovný pomer uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy z
15.01.1997 naďalej trvá. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 17.789,75
€ brutto za obdobie od 1.11.2000 do 2.12.2001, s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy

1358,83 € od 1.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od 1.2.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83
€ od 1.3.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od 1.4.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od
1.5.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od 1.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 od 1.7.2001 do
zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od 1.8.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 od 1.9.2001 do zaplatenia,
zo sumy 1358,83 € od 1.10.2001 do zaplatenia, zo sumy 1358,83 € od 1.11.2001 do zaplatenia, zosumy 1358,83 € od 1.12.2001 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy
1358,83 € od 1.1.2002 do zaplatenia a zo sumy 125 € od 1.2.2002 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca žiadal návrhy ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo
platné.

Súd vo veci dňa 14.7.2009 rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 6C/247/2008 -362 tak, že určil, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru oznámením odporcu z 26.10.2000, doručeným navrhovateľovi
30.10.2000, je neplatné a že pracovný pomer vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom na základe
pracovnej zmluvy z 15.01.1997 naďalej trvá. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okamžité zrušenie

pracovného pomeru zo dňa 26.10.2000 nespĺňa všetky formálne náležitosti, nakoľko dôvod okamžitého
zrušenia pracovného pomeru nie je v jeho písomnom vyhotovení uvedený tak, aby bolo dostatočne
zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli odporcu k rozviazaniu pracovného pomeru. Súd poukázal
aj na skutočnosť, že žalobca pred doručením okamžitého zrušenia pracovného pomeru nemal možnosť
ani sa oboznámiť so správou detektívnej kancelárie.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/452/2009 -397 zo dňa 30.4.2010
napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že z okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa
26.10.2000, navrhovateľovi doručeného dňa 30.10.2000, je nepochybné, v akom konkrétnom konaní
spočíva porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom zvlášť hrubým spôsobom, skutočnosti, majúce

byť dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru sú popísané dostatočne určito a zrozumiteľne,
pričom tieto dôvody sú nezameniteľné s inými možnými dôvodmi, keď podľa ustálenej judikatúry dôvody
nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností. Dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru
boli konkrétne vymedzené (kto, kedy a akým spôsobom porušil pracovnú disciplínu).

Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil objasniť skutočnosti sporné medzi účastníkmi konania,

správne posúdiť najmä mieru intenzity navrhovateľovi vytýkaných porušení pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom a výsledky konania náležite zhodnotiť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou a písomnými vyjadreniami navrhovateľa, vyjadrením odporcu a
jeho právneho zástupcu, výpoveďami svedkov X.. P. F., X.. Y. P., H.. A. Y., H.. W.Y. Q., Q. Q., Y. G., A. Z.,
Š. I., F. P., H.. Q. O., J. E., V. O., U. I., Š. B., H.. R. Q., U. Q., H.. H. Q., potvrdeniami svedkov, pracovnou

zmluvouz15.1.1997,dodatkomkpracovnejzmluveč.2z11.1.2000,oznámenímofunkčnomaplatovom
zaradení z 1.1.2000, protokolom o stretnutí oddelenia predaja z 19.1.2000, upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny z 13.7.2000, okamžitým zrušením pracovného pomeru z 26.10.2000, oznámením
navrhovateľa z 1.11.2000, výpismi z obchodného registra na odporcu, záverečnou správou o plnení
zmluvy z 19.10.2000, správami z obchodných rokovaní z 10.10.2000, 11.10.2000, 29.9.2000, 2.10.2000,

4.10.2000, 6.10.2000, 9.10.2000, abonentnými zmluvami, dodacími listami, objednávkami, kúpno-
predajnými zmluvami, smernicou z 11.2.2000 s poštovým hárkom, výplatnými páskami navrhovateľa,
potvrdením o prevzatí zverených predmetov z 21.1.1998, metodickým usmernením z 13.7.2000,
správou z Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku, výpismi z obchodného registra na spoločnosti
uvádzané v správe z 11.10.2000 s mapami Bratislavy s rozmiestnením týchto spoločností a zistil tento

skutkový stav veci:

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vo funkcii obchodný zástupca vznikol 15.1.1997, na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 15.1.1997. V zmysle bodu 2. pracovnej zmluvy bol s navrhovateľom
dohodnutý 40 hod pracovný úväzok týždenne s tým, že dokladom o odpracovanej dobe je správa z
obchodných rokovaní, ktorú pracovník po každých dvoch odpracovaných dňoch zašle do sídla firmy.

DohodnutýmmiestomvýkonuprácebolregiónBratislava(okr.Pezinok,Senec,BratislavaIaIII).Mzdové
podmienky boli stanovené osobitným platovým výmerom platným od vzniku pracovného pomeru.

V zmysle dodatku č. 2 k pracovnej zmluve z 11.1.2000 došlo k zmene obchodného mena
zamestnávateľa.V zmysle oznámenia o funkčnom a platovom zaradení z 1.1.2000 bol navrhovateľ od 1.1.2000 zaradený
do funkcie obchodný predajca a bol mu určený plat 7.000,- Sk mesačne, ktorý bol viazaný na
vykonávanie zverenej funkcie. Navrhovateľovi bol pridelený región Pezinok, Bratislava I, Bratislava III.

V zmysle protokolu zo stretnutia oddelenia predaja z 19.1.2000 bolo odmeňovanie zložené zo
základného platu 7.000,- Sk a prémií podľa hodnoty bodu a predajcom bolo oznámené, že sú povinní
zasielať 1 x týždenne správy z obchodných rokovaní, čo je okrem iného i podkladom pre evidenciu
dochádzky do zamestnania.

Listom zo dňa 13.7.2000 bol navrhovateľ upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny tým, že
nezasielalsprávyzobchodnýchrokovanípoukončenítýždňa,konkrétnezaobdobieod3.7.do7.7.2000,

ktoré nedoručil do 13.7.2000. Na povinnosť pravidelne zasielať správy z obchodných rokovaní bol
upozornený na stretnutí oddelenia predaja 19.1.2000, internou smernicou č. 02/2000 zo dňa 11.2.2000
a opätovne na porade obchodného úseku dňa 14.6.2000.

Písomným podaním zo dňa 26.10.2000, ktoré navrhovateľ osobne prevzal dňa 30.10.2000, čo svojím
podpisom potvrdil, odporca s navrhovateľom okamžite zrušil pracovný pomer podľa § 53 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce z dôvodu, že porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Porušenia
zvlášť hrubým spôsobom sa dopustil tým, že v Správach z obchodných rokovaní v dňoch 10.10.2000
a 11.10.2000 opakovane uvádzal nepravdivé údaje a naviac dňa 10.10.2000 využíval navrhovateľovi
pridelené firemné vozidlo ŠPZ HC 561 AC neznámy starší pán. Z výsledkov overovania činnosti
navrhovateľa bolo zrejmé, že rokovania neabsolvoval v takom rozsahu ako sú zachytené v správach,

čím porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 73 Zákonníka práce, čo považuje odporca
za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Pracovný pomer navrhovateľa končil
doručením tohto rozhodnutia.

Listom zo dňa 1.11.2000 navrhovateľ oznámil odporcovi, že si nie je vedomý o aké nepravdivé údaje
v správach z obchodných rokovaní ide a taktiež nemá vedomosť o užívaní spomínaného osobného

automobilu inou ako jeho osobou. Navrhovateľ oznámil, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej
zamestnával.

Listom zo dňa 3.11.2000 odporca oznámil navrhovateľovi, že trvá na ukončení pracovného pomeru.

Zo záverečnej správy o plnení zmluvy o poskytnutí detektívnych služieb medzi SBS Dynasty, a.s. a
Komplex - SBS, s.r.o. zo dňa 19.10.2000 vyplýva, že navrhovateľ používajúci motorové vozidlo Seat

IbizaŠPZHC561ACdňa10.10.2000uvedenévozidlovôbecnevyužíval.Vozidloo8.30hodpreparkoval
spred domu do vnútorného dvora. S vozidlom jazdil od 12.40 hod starší pán, ktorý s ním odišiel z Pezinku
smerom na Bratislavu, kde na čerpadle natankoval, vrátil sa do Pezinku a s manželkou z miesta bydliska
navrhovateľa odišiel na nákupy do mesta, odkiaľ sa vrátil o 15.20 hod. Sledovanie bolo ukončené o 16.40
hod, pričom pohyb navrhovateľa nebol v uvedený deň zistený, keďže venovali pozornosť vozidlu a jeho

vodičovi. Dňa 11.10.2000 navrhovateľ o 11.50 hod opustil bydlisko pokračoval do Bratislavy, kde navštívil
objekt Technomarket v Rači a v tomto objekte navštívil aj firmu Bratislavská papierenská spoločnosť. O
13.00 hod sa presunul na ulicu Stará Vajnorská, kde navštívil viac nestotožnených firiem. O 15.00 hod
sa presunul do firmy odporcu na Košickej ulici, kde zotrval do 15.45 hod, kedy z firmy odišiel smerom
na Pezinok. Zisťovanie bolo ukončené o 16.00 hod.

Svedok X.. P. F. potvrdil, že v dňoch 10.10.2000 a 11.10.2000 vykonal monitorovanie pohybu
navrhovateľa, o čom spísal záverečnú správu z 19.10.2000. Dňa 10.10.2000 riadil služobné vozidlo
neznámy starší sivovlasý pán.

Svedok X.. Y. P. potvrdil, že na žiadosť odporcu vykonal monitorovanie pohybu odporcu, o čom bola
spísaná záverečná správa, na obsahu ktorej trval.

Zo správy z obchodných rokovaní navrhovateľa zo dňa 10.10.2000 vyplývajú nasledujúce údaje:Dátum Organizácia / adresa Meno / tel.č. Výsledok rokovania - budúca návšteva

1. PoaAm Odborárska 17 V.. B. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

2. Euroweb Račianska 36 V.. E. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

3. Dalton Seberíního 2 V.. G. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

4. Mgr. Moško Rudkajovo námestie V.. Z. XXXXXXXX Majú záujem zastav sa zajtra

5. POS Pri starom letisku 2 V.. Q. XXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

6. Bezinka Lištie nivy 3 V.. O. XXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

7. Hotel Nivy líštie nivy 5 V.. Q. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

8. S T Polianky 15 V.. O. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

9. CWS Chalupkova 9 Odovzdanie objednávok v kancelárii

10. Bene Vajnorská V.. Z. Majú záujem zastav za dva týždne

11.

12.

Dňa 15.10.2001 podpísal pán B. z firmy PosAm potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa

10.10.2000 bol s navrhovateľom na obchodnom rokovaní, čoho výsledkom bolo uzatvorenie objednávky.

Svedok Š. B. vo výpovedi dňa 7.12.2006 uviedol, že s navrhovateľom sa na obchodnom rokovaní
stretol len raz pri podpise zmluvy na dodanie výrobkov od odporcu a druhýkrát sa s ním stretol až keď
ho navrhovateľ oslovil, aby mu podpísal potvrdenie o tomto stretnutí. Viac krát sa s navrhovateľom
nestretol, predtým nemali žiadne výrobky odporcu na skúšku a neskôr odporcu zastupovali iní obchodní

zástupcovia. Svedok potvrdil, že podpis na zmluve z 10.10.2000 je jeho, teda tento deň sa so žalobcom
stretol, pričom evidenciu takýchto jednaní si nevedie.

Dňa 1.3.2001 podpísala pani E. z firmy Euroweb potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa
10.10.2000 bola s navrhovateľom na obchodnom jednaní ohľadne zariadení ponúkaných odporcom.

Svedkyňa J. E. vo výpovedi dňa 27.9.2005 uviedla, že navrhovateľa nepozná, nepamätá si, že by

sa niekedy stretli. Po predložení potvrdenia z 1.3.2001 svedkyňa uviedla, že potvrdenie jej predložil
navrhovateľ a toto len podpísala, nakoľko na potvrdení je jej podpis, pričom potvrdeniu neprikladala
dôležitosť. Evidenciu o stretnutiach si neviedla. Je však možné, že keď potvrdenie podpisovala stretnutie
si pamätala, lebo to nebol tak veľký časový odstup.

Dňa 1.3.2001 podpísal pán O. z firmy Bezinka potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa

10.10.2000 bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní, čoho výsledkom bolo uzatvorenie objednávky
pre odporcu.

Svedok H.. Q. O. vo výpovede dňa 8.9.2005 uviedol, že sa s navrhovateľom dňa 10.10.2000 stretol a
podpis na potvrdení z 1.3.2001 je jeho, pričom o potvrdenie ho požiadal navrhovateľ. Abonentnú zmluvu
zo dňa 10.10.2000 podpísal, pričom doplnil, že nezvykol podpisovať zmluvy bez dátumu.

Bez uvedenia dňa pán Q. z firmy POS podpísal potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa
10.10.2000 bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní ohľadne zariadení odporcu

Svedok H.. R. Q. vo výpovedi dňa 16.2.2007 uviedol, že pre odstup času si na žiadne informácie
nepamätá ani to, že podpisoval potvrdenie pre navrhovateľa.Dňa 16.10.2001 podpísala pani Z. z firmy Mgr. Slavomír Moško potvrdenie vypracované navrhovateľom,
že dňa 10. a 11.10.2000 bola s navrhovateľom na obchodnom jednaní ohľadom ponuky zariadení
odporcu.

Svedkyňa A. Z. vo výpovedi dňa 25.3.2004 uviedla, že si nepamätá koľkokrát sa s navrhovateľom
stretla. V praxi to fungovalo tak, že spísala objednávku, zaslala ju odporcovi a v mene odporcu prišiel
navrhovateľ, s ktorým spísala prevzatie tovaru. K otázke ako je možné, že dňa 9.10.2000 bola urobená
objednávka a dňa 10. a 11.10.2000 jednala o ponuke výrobkov s navrhovateľom svedkyňa uviedla,
že je možné, že dňa 9.10.2000 napísala objednávku, ale odfaxovaná mohla byť až 10.10.2000. S

určitosťoupotvrdila,žebolavtelefonickomkontaktesnavrhovateľom,abysipreverila,čiobjednanýtovar
bude zodpovedať objednávke. Potvrdenie z 16.10.2001 vydala na žiadosť navrhovateľa bez reálneho
overenia si dátumu rokovaní.

Zo správy z obchodných rokovaní navrhovateľa zo dňa 11.10.2000 vyplývajú nasledujúce údaje:

DátumOrganizácia / adresaMeno / tel.č.Výsledok rokovania - budúca návšteva

1. BPS Púchovská 10 V.. I. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

2. CT carbo transport Mlinské nivy V.. I. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

3. Autoservis Jaskov rad 2 V.. G. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

4. Rosche cesta na Červený most V.. Y. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

5. SZSD Bajkalská 25 V.. O. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

6. Aset Ružova dolina 25 V.. P. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

7. Mgr. Moško Rudkajovo námestie V.. Z. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

8. Slov. ener. podnik Vajnorská 95 V.. R. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

9. PPA Control Vajnorská 137 V.. Y. XXXXXXXX Urobil som objednávku na prístroje CWS

10. Porst West Pluhova 10 V.. Q. XXXXXXXX Majú záujem zastav za dva týždne

11.

12.

Dňa 12.6.2001 podpísal pán I. z firmy BPS potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa 11.10.2000
bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní pre odporcu.

Svedok U. I. vo výpovedi dňa 7.7.2006 uviedol, že s navrhovateľom sa ako s obchodným zástupcom
odporcu stretával. Nepamätá si, či sa s ním dňa 11.10.2000 stretol pre veľký odstup času. Spravidla

si stretnutia značí s kalendári alebo diári, ktorý si asi rok odkladá, takže keď podpisoval potvrdenie
12.6.2001 mohol si toto potvrdiť z týchto dokladov, ktoré už teraz k dispozícii nemá.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Europapier Slovensko, s.r.o. vyplýva, že v roku 2000 mala
spoločnosť obchodné meno Bratislavská papierenská spoločnosť, spol. s r.o. a sídlo na Púchovskej 16
v Bratislave.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Púchovská č. 10 sa nachádza v Bratislave, v časti Rača.

Dňa 15.10.2001 podpísal pán I. z firmy CT cargo transport potvrdenie vypracované navrhovateľom,
že dňa 11.10.2000 bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní, čoho výsledkom bolo uzatvorenieobjednávky pre odporcu. Na potvrdení je opravené meno pána I. z I. na I. a obchodné meno firmy z
CT carbo transport na CT cargo transport.

Svedok Š. I. vo výpovedi dňa 8.9.2005 uviedol, že navrhovateľ ich firmu CT cargo navštívil viac krát,

kedy to bolo si nepamätá. Keďže potvrdenie 15.10.2001 podpísal tak sa s navrhovateľom stretli, avšak
doplnil, že keď mu navrhovateľ potvrdenie predložil, povedal mu, že presne nevie, či sa 11.10.2000
stretli, potvrdenie však podpísal, nakoľko navrhovateľa poznal a tento ho pravidelne za účelom ponuky
sortimentu navštevoval.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť CT Cargo Transport, spol. s r.o. vyplýva, že v roku 2000

mala spoločnosť rovnaké obchodné meno a sídlila na Mlynských Nivách 53 v Bratislave.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Mlynské Nivy sa nachádza v Bratislave v časti Staré Mesto.

Dňa 19.10.2001 podpísal pán G. z firmy Autoservis potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa
11.10.2000 bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní pre odporcu.

Svedok Y.Ó. G. vo výpovedi dňa 25.3.2004 uviedol, že si pamätá, že sa s navrhovateľom stretol v
priestoroch autoservisu na Jaskovom rade v Bratislave, pričom však jednali o prevádzke reštaurácie

Konzul vo vzťahu k firme Fokus s.r.o.. Presný dátum otvorenia reštaurácie si nepamätá, bolo to niekedy
koncom roka 2000, pričom následne písomne spresnil ako konateľ spoločnosti Fokus Bratislava s.r.o,,
prevádzkovateľa reštaurácie Konzul, že činnosť začali 8.6.2000. Svedok potvrdil, že podpísal potvrdenie
19.10.2001 a dátum na ňom by mohol súhlasiť.

Výpis z obchodného registra na spoločnosť Autoservis podľa údajov v správe navrhovateľa z 11.10.2000

sa nepodarilo zabezpečiť.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Jaskový rad sa nachádza v Bratislave, v časti Nové Mesto.

Dňa 19.10.2001 vypracovala pani Y. z firmy Roche potvrdenie pod hlavičkou tejto firmy, že dňa
11.10.2000 sa navrhovateľ zúčastnil v ich firme obchodného jednania za účelom predaja produktov
odporcu.

Svedkyňa H.. A. Y. vo výpovedi dňa 22.1.2004 uviedla, že sa s navrhovateľom jeden až dva krát stretla.
Na 100% si pamätá, že sa s navrhovateľom osobne stretla v kancelárii na Ceste Mládeže v Bratislave,
pričom presný dátum si nepamätá, ale bolo to niekedy poobede v čase od 15.00 hod do 16.00 hod. Po
predložení potvrdenia z 19.10.2001 svedkyňa doplnila, že sa s navrhovateľom stretla dva krát, pričom
druhý krát to bolo pri podpísaní potvrdenia 19.10.2001. Svedkyňa doplnila, že potvrdenie z 19.10.2001

vydala na telefonickú žiadosť navrhovateľa, pričom potvrdenie sama na hlavičkovom papieri napísala
a nikto jej nehovoril ako to má písať alebo akú to má mať formu. Pre potvrdenie si navrhovateľ prišiel
osobne, pozrel si, či je to dobre vyhotovené a požiadal ju o podpis na potvrdení. Pred vydaním tohto
potvrdenia si dátum schôdzky s navrhovateľom overila v počítači, kde tento dátum bol, avšak neskôr
prišlo k napadnutiu počítača vírusom a tieto údaje v ňom už nemá.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Roche Austria GmbH organizačná zložka vyplýva, že
do 14.11.2000 mala spoločnosť obchodné meno BOEHRINGER MANNHEIM GmbH, Wien informačná
kancelária a sídlo mala v októbri 2000 na Ceste mládeže 1 v Bratislave.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Cesta na Červený most sa nachádza v Bratislave v časti Nové Mesto
a pokračovaním tejto ulice je ulica Cesty mládeže.

Svedok V. O. vo výpovedi dňa 10.5.2006 uviedol, že si navrhovateľa nepamätá a nepamätá si ani, že
by sa s ním niekedy stretol.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo vyplýva,
že v roku 2000 mala spoločnosť obchodné meno Slovenský zväz spotrebných družstiev, družstvo, v
skratke SZSD a sídlo mala na Bajkalskej 25 v Bratislave.Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Bajkalská 25 sa nachádza v Bratislave, v časti Ružinov.

Dňa 12.6.2001 podpísal pán P. z firmy Aset potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa 11.10.2000
bol s navrhovateľom na obchodnom jednaní pre odporcu.

Svedok F. P. vo výpovedi dňa 8.9.2005 uviedol, že s navrhovateľom sa pracovne stretával, a keďže
potvrdenie dňa 12.6.2001 podpísal, určite sa 11.10.2000 s navrhovateľom stretli, pričom stretnutia
sa uskutočňovali z podnetu navrhovateľa. Schôdzky si značil do počítača alebo kalendára, aby ich
nezmeškal. Potvrdenie 12.6.2001 mu predložil navrhovateľ, on si len skontroloval v kalendári dátum.

Výpis z obchodného registra na spoločnosť Aset podľa údajov v správe navrhovateľa z 11.10.2000 sa
nepodarilo zabezpečiť.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Ružová dolina 25 sa nachádza v Bratislave, v časti Ružinov.

Výpis z obchodného registra na spoločnosť Mgr. Moška podľa údajov v správe navrhovateľa z
11.10.2000 sa nepodarilo zabezpečiť.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že Rudkayovo námestie sa nachádza v Bratislave, v časti Staré Mesto.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Slovenský energetický podnik vyplýva, že v roku 2000

mala spoločnosť rovnaké obchodné meno a sídlo mala na Hraničnej 12 v Bratislave, pričom k zmene
sídla na Vajnorskú 98 prišlo od 4.2.2005.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Vajnorská 95 sa nachádza v Bratislave, v časti Nové Mesto, v južnej
časti ulice.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť PPA CONTROLL, a.s. vyplýva, že v roku 2000 mala

spoločnosť rovnaké obchodné meno a sídlo mala na Vajnorskej 137 v Bratislave.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Vajnorská 137 sa nachádza v Bratislave, v časti Nové Mesto, v
severnej časti ulice.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulice Vajnorská a Stará Vajnorská sa nachádzajú v rovnakej časti
Bratislavy, pričom sú navzájom takmer rovnobežné.

Dňa 12.7.2001 podpísala pani Q. z firmy Porst West potvrdenie vypracované navrhovateľom, že dňa
11.10.2000 bola s navrhovateľom na obchodnom jednaní pre odporcu.

Svedkyňa Q. Q. vo výpovedi dňa 22.1.2004 uviedla, že s navrhovateľom ako obchodným zástupcom
sa stretla len raz, kedy to presne bolo si nepamätá. Potvrdenie 12.7.2001 navrhovateľovi podpísala na
základe toho, že niekde z diára navrhovateľa sa dozvedela dátum návštevy, pričom sama si žiadnu

evidenciu stretnutí neviedla. Nemala dôvod pochybovať, že dátum, ktorý navrhovateľ uviedol v prípise
je pravdivý.

Výpis z obchodného registra na spoločnosť Porst West podľa údajov v správe navrhovateľa z 11.10.2000
sa nepodarilo zabezpečiť.

Z mapy Bratislavy vyplýva, že ulica Pluhová 10 sa nachádza v Bratislave, v časti Nové Mesto.

Z potvrdenia o prevzatí zverených predmetov z 21.1.1998 vyplýva, že navrhovateľ prevzal od odporcu
motorové vozidlo zn. Seat Ibiza 6K 3AEX2, ŠPZ: HC 561 AC.

Navrhovateľ vo výpovedi a v písomných vyjadreniach uviedol, že si nie je vedomý porušenia pracovnej
disciplíny, ani toho v čom sú správy z obchodných rokovaní nepravdivé. Poukázal na skutočnosť, žesa nemal možnosť vyjadriť k porušeniu pracovnej disciplíny. Služobné motorové vozidlo navrhovateľ
prevzal v roku 1998, písomne podpísal zverenie mu tohto vozidla a na porade sa všeobecne hovorilo,
že vozidlá sa používajú na služobné cesty a obchodné rokovania.

Navrhovateľ pracoval u odporcu ako obchodný zástupca, pričom v roku 2000 bola miestom výkonu jeho
práce Bratislava. Pracovný úväzok mal na 40 hodín týždenne s tým že pracovný čas si určoval podľa
potreby a požiadaviek klienta. Odporca nekontroloval, či má navrhovateľ odrobených 40 hodín týždenne,
keďže mzdu poberal podľa obratu. Navrhovateľ sa u odporcu každý rok zúčastňoval školení o tom, ako
majú prebiehať obchodné rokovania. Navrhovateľ vo výpovedi zo dňa 3.7.2007 uviedol, že sa školenia

na začiatku roka 2000, z ktorého vzišiel protokol 02/2000, zúčastnil.

Navrhovateľ vo vzťahu k použitiu služobného vozidla dňa 10.10.2000 v návrhu uviedol, že tvrdenia
odporcu o používaní služobného motorového vozidla starším neznámym pánom dňa 10.10.2000 sú
nepravdivé a zavádzajúce a vozidlo riadil navrhovateľ.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.6.2007 uviedol, že dňa 10.10.2000 služobné vozidlo
nevyužíval, nakoľko na ňom nefungovali smerovky, pričom toto vozidlo nechal doma aj spolu s kľúčmi

a celý deň používal vlastné motorové vozidlo. Ak toto vozidlo niekto dňa 10.10.2000 používal tak
pravdepodobne otec navrhovateľa bez vedomia a súhlasu navrhovateľa.

Vo výpovedi dňa 3.7.2007 navrhovateľ uviedol, že v roku 1998 mu bolo pridelené služobné vozidlo,
ktorého prevzatie spolu s kľúčmi a tankovacou kartou podpísal. S odporcom nemal uzavretú žiadnu
dohodu o používaní služobného vozidla, avšak vedel, že toto má používať na plnenie služobných úloh.

Navrhovateľa ani nenapadlo, aby umožnil niekomu z rodiny používať služobné vozidlo. Až v priebehu
konania sa dozvedel, že jeho pohyb bol monitorovaný detektívnou kanceláriou a služobné vozidlo
mal použiť jeho otec. Navrhovateľ nechával uzamknuté vozidlo parkovať pred domom, vo dvore alebo
v garáži a kľúče od neho odkladal na vešiaku v dome. Po oboznámení sa so správou detektívnej
kancelárie, čo bolo asi trištvrte roka po začatí konania navrhovateľ u otca zisťoval, či použil služobné

vozidlo a vtedy sa mu otec priznal, čo navrhovateľa prekvapilo, lebo mu vozidlo nedovolil použiť.
Navrhovateľ si už nepamätal, čo mu otec povedal na to, prečo použil služobné vozidlo bez vedomia
navrhovateľa.

Navrhovateľ vo výpovedi zo dňa 15.5.2009 uviedol, že služobné vozidlo nepoužíval ani jeho otec ani
nikto iný. Pokiaľ je to napísané v detektívnej správe tak vozidlo muselo byť vtedy odcudzené. Kľúče od

vozidla nosil so sebou alebo boli zavesené doma.

Navrhovateľ vo výpovedi zo dňa 28.5.2013 doplnil, že obchodné rokovania si značil v diári a tieto v
počítači prepisoval do správy, a to v poradí, ako ich mal v diári poznačené, čo by malo byť podľa poradia,
ako firmy navštevoval. K správam z obchodných rokovaní z 10.10.2000 a 11.10.2000 navrhovateľ
uviedol, že nevie s určitosťou uviesť, či sú schôdzky uvedené v uskutočnenom poradí. Dňa 10.10.2000

použil vlastné motorové vozidlo, pričom drobnú poruchu na vozidle telefonicky hlásil, ale už si nepamätá
presne komu a či sa dohodol, že vozidlo odvezie do servisu alebo to sám opraví.

Navrhovateľ vo výpovedi dňa 7.3.2014 po oboznámení rozmiestnenia spoločností, resp. ulíc
uvádzaných v správe z 11.10.2000 na mapách Bratislavy doplnil, že firmy, ktoré sú v centre navštívil
pešo, keď nechal auto pred firmou. K firmám sídliacim na Vajnorskej ulici uviedol, že nevie prečo je v

detektívnej správe uvedené, že bol na Starej Vajnorskej.

Svedok U. Q. vo výpovedi dňa 23.8.2013 uviedol, že je otcom navrhovateľa a pamätá si, že navrhovateľ
mal služobné vozidlo, s ktorým parkoval doma. Svedok si nepamätal, že by sa navrhovateľovi krátko po
začatí konania priznal, že použil jeho služobné vozidlo. V tom čase používal vlastné motorové vozidlo.

Svedok H.. H. Q., brat navrhovateľa vo výpovedi dňa 10.12.2013 uviedol, že v roku 2000 býval v

spoločnej domácnosti s navrhovateľom a rodičmi, pričom navrhovateľ mal služobné vozidlo, ktorého
kľúče nechával na vešiaku. V povahe ich otca nebolo, aby bez vedomia použil služobné vozidlo
navrhovateľa. V tom čase v ich domácnosti vlastnil vozidlo len ich otec.

Z potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku vyplýva, že v roku 2000 bol držiteľom a
vlastníkom vozidla zn. Ford Escort A.: V. XXXAE U. Q. a navrhovateľ nebol držiteľom žiadneho vozidla.Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že zo spisu nevyplýva dôkaz, že by bol navrhovateľ
so smernicou 02/2000 oboznámený, pričom doklad o zaslaní zásielky odporcu navrhovateľovi
nepreukazuje jej obsah. Rovnako smernica nie je dostatočne určitá, nakoľko správy z rokovaní mali byť

síce podkladom na preukazovanie dochádzky, ale zamestnancovi sa neukladá povinnosť uvádzať čas
rokovaní. Z výpovede konateľa odporcu vyplýva, že klientov navrhovateľa, s ktorými mal mať obchodné
rokovania nekontaktovali a nepreverovali si, či sa s nimi skutočne stretol. Detektívna správa bola
vypracovaná na základe zmluvy, kde zmluvnou stranou nebol odporca a bola uzavretá až 10.10.2000.
Rovnako je správa stručná a nepodložená inými dôkazmi a z výpovedí detektívov nevyplynulo, že by

identifikovalinavrhovateľaakoosobu,ktorúmonitorovali.ĎalejpoukázalanavýpoveďsvedkyneY.,ktorá
uviedla, že na sto percent sa navrhovateľ zúčastnil rokovania na ulici cesta Mládeže dňa 11.10.2000,
avšak z detektívnej správy táto skutočnosť nevyplýva. Okrem toho odporca nemal smernicu, ktorá by
konanie navrhovateľa označovala za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Z výpovede zástupcu odporcu a z dokladov odporcom predložených vyplýva, že smernicou č.
02/2000 zo dňa 11.2.2000, ktorá bola podľa potvrdeného poštového hárku navrhovateľovi doručovaná

poštou dňa 14.2.2000, bol upravený postup pre realizáciu obchodných rokovaní a ich vykazovanie
v správe s upozornením, že zanedbanie tejto povinnosti sa bude považovať za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, pričom ohľadom rokovania musela prebehnúť osobná návšteva (nie telefonický
kontakt alebo odoslanie propagačných materiálov), rokovať bolo treba zo zodpovednou osobou,
navštívených zákazníkov bolo treba uvádzať v chronologickom slede a správy z obchodných rokovaní

bolo povinnosťou predkladať najneskôr v pondelok za predchádzajúci týždeň, nakoľko správy z rokovaní
sú podkladom pre evidenciu dochádzky do práce.

Z vyjadrenia odporcu a dokladov ním predložených ďalej vyplýva, že navrhovateľ dňa 10.10.2000
nejednal s pánom B. z firmy PosAm, nakoľko uvedené stretnutie navrhovateľ uviedol aj v správach z
29.9.2000 pod bodom 7., z 2.10.2000 pod bodom 2., z 6.10.2000 pod bodom 3. a z 9.10.2000 pod

bodom 1., pričom podľa dodacieho listu - potvrdenky z 4.10.2000 bol objednaný materiál firme PosAm
dodaný 4.10.2000, avšak abonentná zmluva so spoločnosťou PosAm bola podpísaná 10.10.2000. Z
10.10.2000 odporca predložil objednávku od firmy DALTON, ktorá nebola odberateľom podpísaná, čiže
bola urobená bez osobnej účasti navrhovateľa, napriek tomu v správe z 10.10.2000 navrhovateľ firmu
pod bodom 3 uvádza. Pod bodom 9 v správe z 10.10.2000 navrhovateľ uviedol, že odovzdal objednávky

do pobočky odporcu na Chalúpkovej ulici v Bratislave, pričom dodatočným šetrením bolo zistené, že v
uvedený deň na pobočke nebol.

Navrhovateľ dňa 11.10.2000 nerokoval s osobami uvedenými v správach z rokovaní, nakoľko pohyb
navrhovateľa mali zistený zo správy detektívnej služby, okrem toho firma Porst West, Pluhová 10
uvedená v správe z 11.10.2000 pod bodom 10, je uvedená aj v správe z 6.10.2000 pod bodom 2 s

tým, že vo firme sa zastaví o 2 týždne. Navrhovateľ v správe z 11.10.2000 pod bodom 7 uvádza, že
Q.. Q. urobil objednávku, avšak odporca doložil faxovú objednávku od pani Z. za Q.. Q. podpísanú dňa
9.10.2000. Navrhovateľ však predložil dňa 11.10.2000 kúpnopredajnú zmluvu - objednávku od Q.. Q.
na rovnaký tovar ako bola objednávka z 9.10.2000 bez podpisu odberateľa, len v uvedeným „dohodou“.
Odporca ďalej uviedol a doložil doklady o tom, že navrhovateľ predložil odporcovi kúpnopredajné

zmluvy - objednávky z 11.10.2000 od firiem SZSD Bratislava a CT Cargo transport, ktoré za dodávateľa
podpísal navrhovateľ, ale namiesto podpisu odberateľa je uvedené „dohoda“, čo sa používalo v prípade,
ak odberateľ objednával tovar telefonicky alebo faxom, nakoľko vtedy vystavoval odporca i písomnú
objednávku, avšak v časti podpis odberateľa uvádzal len dohoda, ak však bola objednávka urobená
priamo u odberateľa, bola vždy podpísaná.

Odporca poukázal na rozpory výpovede navrhovateľa ohľadom používania služobného vozidla dňa
10.10.2000.

Odporca uviedol, že v roku 1997 nemal vypracovaný organizačný a pracovný poriadok a nepôsobil u
neho žiadny odborový orgán.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca nemal povinnosť overovať si vykázané stretnutia

navrhovateľa, nakoľko mal dostatok iných podkladov pre skončenie pracovného pomeru. K výpovedipani Y. poukázal na jej vyjadrenie vo výpovedi svedkyne, že sa s navrhovateľom stretla len dva krát,
a to raz v kancelárii pri rokovaní a druhý krát až 19.10.2001, keď vystavila potvrdenie, avšak zo
správy o rokovaní preložených navrhovateľom vyplýva, že stretnutie s pani Y., správne malo byť asi

s pani Y., bolo už dňa 04.10.2000, preto ani jej svedecká výpoveď nie je jednoznačná ohľadom toho,
že sa mali stretnúť len dva krát a druhý krát až 19.10.2001. Uvedená svedkyňa, až po predložení
prehlásenia ňou podpísaného uviedla, že si stretnutie uvedeného dňa overovala. Ďalej poukázal na
správu z 10.10.2000 a rokovania s pánom B., spoločnosti PosAm, nakoľko svedok vo výpovedi uviedol,
že sa s navrhovateľom stretol len raz, ale navrhovateľ si rokovania vykázal aj v správach z 29.09.2000,

02.10.2000, 06.10.2000, 09.10.2000 a aj 10.10.2000, pričom už dodávka tovaru pre uvedenú spoločnosť
sa zrealizovala 04.10.2000, preto sa stretnutie 10.10.2000 nemohlo uskutočniť. V správe z 11.10.2000
viacerí svedkovia vo výpovediach nepotvrdili dátum stretnutia s navrhovateľom, čo korešponduje aj zo
správou detektívnej kancelárie a preukazuje jej správnosť.

V priebehu konania navrhli účastníci vypočutie ďalších svedkov a to H.. Q. W., V. S., H.. B. G. U. K. K.,
na výpovedi ktorých v závere dokazovania netrvali a súd dôkazy výsluchmi týchto svedkov nepovažoval

za potrebné, keďže sa netýkali priamo dôvodov skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu,
resp. nebolo preukázané, že by práve títo svedkovia vedeli informácie ku skončeniu pracovného pomeru
navrhovateľa, a preto tieto dôkazy súd ani nevykonal prihliadajúc i na dlhé časové obdobie uplynulé od
skutočností, ku ktorým by sa svedkovia mali vyjadriť.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 1.8.2000 do

30.4.2001 (ďalej len Zákonník práce), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je povinný
podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Podľa § 53 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia
§ 46 ods. 3 a 4.

Podľa§55Zákonníkapráce,okamžitézrušeniepracovnéhopomerumusízamestnávateľizamestnanec

urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným,
a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod nesmú
dodatočne meniť.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Podľa § 64 Zákonníka práce, neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto
rozviazaním.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že okamžité zrušenie pracovného pomeru

navrhovateľa u odporcu listom zo dňa 26.10.2000, doručené navrhovateľovi dňa 30.10.2000, je platné.
Medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pracovný pomer dňom 15.1.1997, na základe pracovnej
zmluvy, v ktorej bol dohodnutý 40 hod pracovný úväzok týždenne s tým, že dokladom o odpracovanej
dobe je správa z obchodných rokovaní, ktorú pracovník po každých dvoch odpracovaných dňoch zašle
do sídla firmy.V zmysle smernice č. 02/2000 zo dňa 11.2.2000, ktorá bola podľa potvrdeného poštového hárku
navrhovateľovi doručovaná poštou dňa 14.2.2000, bol upravený postup pre realizáciu obchodných
rokovaní a ich vykazovanie v správe s upozornením, že zanedbanie tejto povinnosti sa bude považovať

za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pričom ohľadom rokovania musela prebehnúť osobná návšteva
(nie telefonický kontakt alebo odoslanie propagačných materiálov), rokovať bolo treba zo zodpovednou
osobou, navštívených zákazníkov bolo treba uvádzať v chronologickom slede a správy z obchodných
rokovaní bolo povinnosťou predkladať najneskôr v pondelok za predchádzajúci týždeň, nakoľko správy
z rokovaní sú podkladom pre evidenciu dochádzky do práce.

Navrhovateľuviedol,žesauodporcukaždýrokzúčastňovalškoleníotom,akomajúprebiehaťobchodné
rokovania, pričom vo výpovedi zo dňa 3.7.2007 uviedol, že sa školenia na začiatku roka 2000, z ktorého
vzišiel protokol 02/2000, zúčastnil.

V tomto smere argument právnej zástupkyne navrhovateľa o tom, že nebolo preukázané, že by bol
navrhovateľ so smernicou odporcu č. 02/2000 oboznámený, neobstojí, nakoľko sám navrhovateľ vo
výpovedi na súde potvrdil, že sa školenia zúčastnil, a okrem toho tretí deň po tomto školení bola

navrhovateľovi zasielaná zásielka, čo odporca preukázal poštovým doručovacím hárkom, a nie je dôvod
mať pochybnosti, že obsahom zásielky bola predmetná smernica. Taktiež treba poukázať, že na obsah
smernice č. 02/2000 sa odvoláva upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 13.7.2000,
ktoré bolo navrhovateľovi doručené, pričom navrhovateľ odstránil nedostatok, na ktorý bol upozornený,
a pritom nenamietal, že by mu obsah smernice nebol známy.

Písomným podaním zo dňa 26.10.2000, ktoré navrhovateľ osobne prevzal dňa 30.10.2000, čo svojím
podpisom potvrdil, odporca s navrhovateľom okamžite zrušil pracovný pomer podľa § 53 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu, že porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Porušenia
zvlášť hrubým spôsobom sa dopustil tým, že v Správach z obchodných rokovaní v dňoch 10.10.2000
a 11.10.2000 opakovane uvádzal nepravdivé údaje a naviac dňa 10.10.2000 využíval navrhovateľovi

pridelené firemné vozidlo ŠPZ HC 561 AC neznámy starší pán. Z výsledkov overovania činnosti
navrhovateľa bolo zrejmé, že rokovania neabsolvoval v takom rozsahu ako sú zachytené v správach,
čím porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 73 Zákonníka práce, čo považuje odporca
za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Pracovný pomer navrhovateľa končí
doručením tohto rozhodnutia.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje určité náležitosti. Okamžité zrušenie pracovného pomeru
okrem iného musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ ho môže dať len výnimočne ak zamestnanec
poruší pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, pričom porušenie pracovnej disciplíny zvlášť

hrubým spôsobom v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným porušením
a musí ho dať v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel,
inak by bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatné. Zamestnávateľ je povinný okamžité
zrušenie pracovného pomeru vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, avšak Zákonník
práce nedodržanie tohto ustanovenia nesankcionuje neplatnosťou okamžitého zrušenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi odporcom spĺňa všetky formálne podmienky platnosti. Odporca okamžite zrušil pracovný
pomer s navrhovateľom písomným listom zo dňa 26.10.2000, ktorý si navrhovateľ osobne prevzal
dňa 30.10.2000, pričom odporca okamžite zrušil pracovný pomer s navrhovateľom ten istý mesiac
ako nastali skutočnosti zakladajúce dôvod na okamžité zrušenie, teda v lehote jedného mesiaca a v

okamžitom zrušení odporca dostatočne určite skutkovo vymedzil dôvody okamžitého zrušenia tak, aby
ich nebolo možné zameniť s iným dôvodmi, čo už konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí,
ktorým zrušil predchádzajúci čiastočný rozsudok vydaný v danej veci. Zákonník práce síce ukladal
povinnosť odporcovi okamžité zrušenie vopred prerokovať s odborovým orgánom, avšak nedodržanie
tejto povinnosti nesankcionuje neplatnosťou okamžitého zrušenia, preto predchádzajúce prerokovanie

okamžitého zrušenia nie je podmienkou jeho platnosti.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2000 tak spĺňa všetky formálne náležitosti
platnosti. Sporné okolnosti ohľadom toho, či boli v okamžitom zrušení dostatočne skutkovo vymedzené
dôvody tohto zrušenia boli odstránené už aj vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.Keďže okamžité zrušenie pracovného pomeru z 26.10.2000 spĺňa všetky formálne náležitosti platnosti,
pričom aj žaloba navrhovateľa bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote na súde, súd sa zaoberal
či v čase okamžitého zrušenia pracovného pomeru existovali dôvody na okamžité zrušenie, či ich mal

odporca zistené a či tieto dôvody boli porušením pracovnej disciplíny navrhovateľom zvlášť hrubým
spôsobom.

Odporca v okamžitom zrušení pracovného pomeru z 26.10.2000 uvádza tri konania navrhovateľa,
ktoré podľa neho zakladajú porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, a to opakované
uvádzanie nepravdivých údajov v správach z obchodných rokovaní zo dňa 10.10.2000 a zo dňa

11.10.2000 a to, že dňa 10.10.2000 používal služobné motorové vozidlo neznámy starší pán.

Navrhovateľ poprel, že by v správach z obchodných rokovaní z 10.10.2000 a 11.10.2000 uvádzal
nepravdivé údaje, nakoľko sa všetkých obchodných stretnutí zúčastnil. Správy z obchodných rokovaní
mal poznačené v diári a tieto prepísal do počítača, pravdepodobne v poradí, ako jednotlivé rokovania
uskutočnil, čo však s určitosťou nevedel uviesť. Okrem toho súdu navrhovateľ predložil potvrdenia z roku
2001 od osôb, s ktorými dňa 10.10.2000 alebo dňa 11.10.2000 rokoval o tom, že sa s navrhovateľom

na obchodnom rokovaní zúčastnili. Všetky tieto potvrdenia, až na jedno od A. Y., sú písané rovnakou
formou, pričom ani navrhovateľ nepoprel, že všetky tieto potvrdenia písomne pripravil a dotknuté osoby
mu ich podpísali. Táto okolnosť vyplýva aj zo skutočností, že niektoré mená na potvrdeniach sa zhodujú
s menami uvedenými v správach z obchodných rokovaní, avšak nejde o správne meno dotknutej osoby.
Navrhovateľ v správe z obchodného rokovania z 11.10.2000 a potvrdeniach uviedol mená I., I. U. G.,

hoci správne majú mená osôb znieť I., I. U. G., ako vyplýva z výpovede týchto svedkov. To, že potvrdenia
písomne pripravil navrhovateľ potvrdzuje aj to, že pán I. v potvrdení opravil znenie svojho mena aj
obchodné meno firmy, ktoré bolo takto nesprávne uvedené aj v správe z obchodného rokovania, kde
namiesto cargo bolo uvedené carbo. Iba potvrdenie pani A. Y. je vypracované na hlavičkovom papieri
spoločnosti, pričom však jeho obsahové znenie je rovnaké ako u ostatných potvrdení. Hoci svedkyňa

uviedla, že potvrdenie pripravila na telefonickú žiadosť navrhovateľa, ktorý jej však nediktoval ako má
potvrdenie znieť, je zvláštne, že má úplne rovnakú formu ako potvrdenia pripravené navrhovateľom,
avšak je možné, že to čo má byť obsahom potvrdenia uviedol navrhovateľ do telefónu a svedkyňa podľa
toho potvrdenie napísala.

Odporca uviedol, a preukazoval doloženými dokladmi, že navrhovateľ dňa 10.10.2000 nejednal s pánom

B. z firmy PosAm, nakoľko uvedené stretnutie navrhovateľ uviedol aj v správach z 29.9.2000 pod bodom
7., z 2.10.2000 pod bodom 2., z 6.10.2000 pod bodom 3. a z 9.10.2000 pod bodom 1., pričom podľa
dodacieho listu - potvrdenky z 4.10.2000 bol objednaný materiál firme PosAm dodaný 4.10.2000, avšak
abonentná zmluva so spoločnosťou PosAm bola podpísaná 10.10.2000. Z 10.10.2000 navrhovateľ
predložil objednávku od firmy DALTON, ktorá nebola odberateľom podpísaná, čiže bola urobená bez

osobnej účasti navrhovateľa, napriek tomu v správe z 10.10.2000 navrhovateľ firmu pod bodom 3
uvádza. Pod bodom 9 v správe z 10.10.2000 navrhovateľ uviedol, že odovzdal objednávky do pobočky
odporcu na Chalúpkovej ulici v Bratislave, pričom dodatočným šetrením bolo zistené, že v uvedený deň
na pobočke nebol.

Ďalej odporca uviedol a preukazoval, že navrhovateľ dňa 11.10.2000 nerokoval s osobami uvedenými v

správach z rokovaní, nakoľko pohyb navrhovateľa mali zistený zo správy detektívnej služby, okrem toho
firma Porst West, Pluhová 10 uvedená v správe z 11.10.2000 pod bodom 10, je uvedená aj v správe z
6.10.2000 pod bodom 2 s tým, že vo firme sa zastaví o 2 týždne. Navrhovateľ v správe z 11.10.2000
pod bodom 7 uvádza, že Q.. Q. urobil objednávku, avšak odporca doložil faxovú objednávku od pani Z.
za Q.. Q. podpísanú dňa 9.10.2000. Navrhovateľ však predložil dňa 11.10.2000 kúpnopredajnú zmluvu

- objednávku od Q.. Q. na rovnaký tovar ako bola objednávka z 9.10.2000 bez podpisu odberateľa, len v
uvedeným „dohodou“. Odporca ďalej uviedol a doložil doklady o tom, že navrhovateľ predložil odporcovi
kúpnopredajné zmluvy - objednávky z 11.10.2000 od firiem SZSD Bratislava a CT Cargo transport,
ktoré za dodávateľa podpísal navrhovateľ, ale namiesto podpisu odberateľa je uvedené „dohoda“, čo sa
používalo v prípade, ak odberateľ objednával tovar telefonicky alebo faxom, nakoľko vtedy vystavoval

odporca i písomnú objednávku, avšak v časti podpis odberateľa uvádzal len dohoda, ak však bola
objednávka urobená priamo u odberateľa, bola vždy podpísaná.Súd z vykonaného dokazovania vyhodnocoval, či v správach z obchodných rokovaní z 10.10.2000 a
11.10.2000boliuvádzanéopakovanenepravdivéúdaje,tedačiadoakejmierysútietotvrdeniapravdivé.

Odporca pracovnú činnosť navrhovateľa v dňoch 10.10.2000 a 11.10.2000 monitoroval prostredníctvom

detektívnej služby, ktorá sledovala pohyb služobného motorového vozidla prideleného navrhovateľovi.
Argument právnej zástupkyne navrhovateľa, že zmluva o detektívnej činnosti nebola uzavretá medzi
odporcom a detektívnou kanceláriou, ale medzi inými subjektmi, nemá žiadny význam v danej
veci, nakoľko odporcovi mohol súžiť ako podklad na jeho zistenia o porušení pracovnej disciplíny
navrhovateľom akýkoľvek dôkazný prostriedok, bez ohľadu na to medzi ktorými zmluvnými stranami bol

právny úkon, na podklade ktorého tento dôkazný prostriedok vznikol, uzavretý. Povinnosťou odporcu
pritom nebolo overovať si od osôb, s ktorými mal navrhovateľ rokovať, či s nimi skutočne rokoval, pokiaľ
mal tieto skutočnosti dostatočne odporca preukázané z iných zdrojov. Argument právnej zástupkyne
navrhovateľa, že ani z výpovedí detektívov nevyplýva, že by identifikovali navrhovateľa ako osobu, ktorú
monitorovali, treba uviesť, že minimálne bolo detektívom oznámené, ako navrhovateľ vyzerá, nakoľko
dňa 10.10.2000 zistili, že vozidlo používa starší sivovlasý pán, teda vedeli, že nešlo o navrhovateľa.

Okrem toho, keď detektívi dňa 11.10.2000 monitorovali služobné vozidlo pridelené navrhovateľovi,
ktoré navrhovateľ ten deň aj využíval, čo nikdy nepoprel, už vedeli ako osoba používajúca toto
služobné vozidlo vyzerá a teda ak by táto osoba napr. opustila priestory, kde sa zdržovala a nepoužila
by už služobné vozidlo, vedeli by odmonitorovať aj jej pohyb. Zo strany navrhovateľa nikdy nebolo
spochybnené, že by služobné vozidlo dňa 11.10.2000 nepoužíval sám, teda je zrejmé, že detektívi

monitorovali dňa 11.10.2000 pohyb navrhovateľa. V tomto smere treba uviesť, že povinnosťou odporcu
nebolo ani vopred dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru s navrhovateľom prerokvať.

Obchodné rokovania z 10.10.2000 navrhovateľ uviedol v správe z uvedeného dňa, podľa ktorej sa
zúčastnil 9 obchodných rokovaní a okrem toho sa zastavil u odporcu na Chalúpkovej ulici, kde odovzdal
objednávky.

Odporca uviedol, že dodatočne bolo zistené, že navrhovateľ dňa 10.10.2000 u odporcu na Chalúkovej
ulici nebol, čo však v konaní nijako nepreukázal.

Vo vzťahu k rokovaniu s pánom B. z firmy PosAm odporca uviedol, že hoci svedok potvrdil, že
sa s navrhovateľom stretol len dva krát, a to raz pri podpise objednávky a druhý raz pri podpise
potvrdenia, navrhovateľ si rokovania s pánom B. vykázal aj v správach z 29.9.2000 pod bodom 7.,

z 2.10.2000 pod bodom 2., z 6.10.2000 pod bodom 3. a z 9.10.2000 pod bodom 1., pričom podľa
dodacieho listu - potvrdenky z 4.10.2000 bol objednaný materiál firme PosAm dodaný 4.10.2000, avšak
abonentná zmluva so spoločnosťou PosAm bola podpísaná 10.10.2000. Z vykonaných dôkazov sa
javí, že sa navrhovateľ až 5 stretnutí v priebehu 12 dní s pánom B. nezúčastnil, nakoľko by si svedok
minimálne pamätal, že medzi nimi prebehlo viacero osobných stretnutí, čo však nevylučuje telefonický

kontakt medzi nimi, ktorý však v zmysle smernice č. 02/2000 nemohol byť vykazovaný ako obchodné
rokovanie. Z predložených dôkazov však jednoznačne nevyplýva, že práve v správe z 10.10.2000
uviedol navrhovateľ ohľadom tohto stretnutia nepravdivý údaj. Prípadné nepravdivé údaje z iného dňa
nie sú pritom pre posúdenie dôvodov okamžitého zrušenia podstatné, nakoľko tieto skutočnosti neboli
dôvodom skončenia pracovného pomeru. Hoci odporca predložil dodací list z 4.10.2000 na tie isté

produkty ako boli uvedené v abonentnej zmluve z 10.10.2000 nevylučuje to možnosť, že abonentná
zmluva síce bola podpísaná dodatočne, ale dňa 10.10.2000.

Odporca vo vzťahu k rokovaniu s pánom G. z firmy DALTON predložil objednávku od firmy DALTON,
ktoránebolaodberateľompodpísaná,čižebolaurobenábezosobnejúčastinavrhovateľa,ktoráokolnosť
vylučuje, že by sa navrhovateľ dňa 10.10.2000 zúčastnil osobného rokovania s pánom G., inak by

bola objednávka podpísaná priamo odberateľom. V praxi totiž telefonické, či faxové objednávky boli
vyplnené obchodným predajcom a za odberateľa bolo dopísané dohodou, čo znamenalo, že nešlo o
osobnú objednávku. Navrhovateľ si tak v rozpore so smernicou č. 02/2000 v správe z obchodného
rokovania z 10.10.2000 vykázal stretnutie s pánom G., hoci s ním nebol v osobnom kontakte, teda v
správe uviedol nepravdivý údaj. Ak by skutočne prišlo k ich osobnému stretnutiu nebolo by logické,

aby nebola objednávka za objednávateľa podpísaná. Len prípadný telefonický kontakt sa za obchodné
rokovanie nepovažovalo.Svedkyňa J. E. z firmy Euroweb a svedok H.. R. Q. z firmy POS si na stretnutia s navrhovateľom
nepamätali, pričom svedkyňa E. uviedla, že potvrdenie o stretnutí podpísala, ale neprikladala mu žiadny
výzvam, a svedok Q.. si ani nepamätal, že by potvrdenie podpísal.

Svedok H.. Q. O. potvrdil, že dňa 10.10.2000 podpísal s navrhovateľom abonentnú zmluvu, pričom
nezvykol zmluvy podpisovať bez dátumu.

Svedkyňa A. Z. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľovi potvrdenie o rokovaniach z 10.10.2000 a
11.10.2000 podpísala bez overenia dátumu, pričom objednávku za Q.. Q. spísala dňa 9.10.2000 a
táto je založená aj v spise, pričom je možné, že objednávku odfaxovala až 10.10.2000, pričom si

pamätá, že s navrhovateľom bola v telefonickom kontakte, aby si overila, či bude dodaný tovar podľa
objednávky, pričom tieto skutočnosti dostatočne preukazujú, že sa navrhovateľ dňa 10.10.2000 a ani
dňa 11.10.2000 nezúčastnil osobných rokovaní, nakoľko písomná objednávka už bola vyhotovená dňa
9.10.2000, preto nebol dôvod na obchodné rokovanie 10.10.2000 s uvedeným, že klient má záujem
a treba sa zastaviť zajtra a následne sa dňa 11.10.2000 zastaviť za účelom osobného rokovania s
podpisom kúpno-predajnej zmluvy, nakoľko zo spisu vyplýva, že táto zmluva nebola dňa 11.10.2000 za

Q.. W. Q. podpísaná, nakoľko namiesto podpisu odberateľa je uvedené dohodou, čo znamená, že k
osobnému stretnutiu nedošlo, ale objednávka bola urobená v danom prípade faxom, čo je aj doložené
príslušnou objednávkou.

Vo vzťahu k pravdivosti údajov z obchodných rokovaní zo dňa 10.10.2000 mal súd preukázané, že
navrhovateľ minimálne v prípade rokovaní s pánom G. a pani Z. neuviedol pravdivé údaje o osobnom

rokovaní s nimi uvedený deň. Navrhovateľ mohol byť uvedený deň v týmito osobami v telefonickom
kontakte, avšak toto si nemohol uvádzať ako obchodné rokovanie, kde bolo povinnosťou navrhovateľa
v zmysle smernice č. 02/2000 osobne sa rokovania s klientom zúčastniť. Vo vzťahu k uskutočnenému
rokovaniu s pánom B. sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by sa konkrétne osobné stretnutie
10.10.2000 neuskutočnilo, keďže uvedeného dňa bola podpísaná abonentná zmluva. Stretnutie s

pánom O. mal súd dostatočne preukázané, nakoľko uvedeného dňa podpísali objednávku, čo aj svedok
potvrdil. Ďalšie dve stretnutia s pani E. a pánom Q. neboli potvrdené ani vyvrátené. Skutočnosť, že sa
navrhovateľ dňa 10.10.2000 u odporcu na Chalúpkovej ulici nezastavil, odporca nijako nepreukázal.
Ostatné stretnutia neboli nijako preukazované.

Z vykonaného dokazovania k uskutočneniu osobných obchodných stretnutí dňa 10.10.2000 mal súd

preukázané,žezuvádzaných9stretnutísa2neuskutočnili(spanámG.apaniZ.),1saurčiteuskutočnilo
(s pánom O.), 1 sa pravdepodobne uskutočnilo (s pánom B.) a k ostatným 5 stretnutiam nebolo
dostatočne preukázané, či sa uskutočnili alebo nie. Odporca pritom nepreukázal, že by navrhovateľ dňa
10.10.2000 nebol u odporcu na Chalúpkovej ulici.

Obchodné rokovania z 11.10.2000 navrhovateľ uviedol v správe z uvedeného dňa, podľa ktorej sa

zúčastnil 10 obchodných rokovaní.

Dňa 11.10.2000 bol monitorovaný pohyb navrhovateľa detektívnou kanceláriou, z ktorej správy
potvrdenej výpoveďami detektívov vyplýva, že dňa 11.10.2000 navrhovateľ o 11.50 hod opustil bydlisko
pokračoval do Bratislavy, kde navštívil objekt Technomarket v Rači a v tomto objekte navštívil aj firmu
Bratislavská papierenská spoločnosť. O 13.00 hod sa presunul na ulicu Stará Vajnorská, kde navštívil

viac nestotožnených firiem. O 15.00 hod sa presunul do firmy odporcu na Košickej ulici, kde zotrval do
15.45 hod, kedy z firmy odišiel smerom na Pezinok. Zisťovanie bolo ukončené o 16.00 hod.

Svedok U. I. si stretnutie 11.10.2000 s navrhovateľom nepamätal, avšak v čase podpísania potvrdenia
si toto mohol skontrolovať v kalendári, či diári. Návštevu Bratislavskej papierenskej spoločnosti, teda
firmy BPS na Púchovskej 10 v Rači potvrdila aj detektívna správa, pričom sídlo firmy sa nachádza na

príjazdovej trase z Pezinku do Bratislavy.

Svedok Š. I. podpísal navrhovateľom vopred pripravené potvrdenie, pričom vo výpovedi uviedol, že
aj navrhovateľovi uviedol, že si presný dátum stretnutia nepamätá, ale keďže navrhovateľa poznal,
potvrdenie mu podpísal. Z kúpno-predajnej zmluvy firmy CT Cargo Transport z 11.10.2000 vyplýva,
že ju nepodpísal odberateľ, ale bolo na nej uvedené dohodou, čo v praxi znamenalo, že objednávka

bola urobená faxom alebo telefonicky. Ak by teda navrhovateľ uvedený deň osobne rokoval s pánomI. a tak ako uviedol v správe z obchodného rokovania, že urobil objednávku, bola by táto podpísaná
odberateľom.

Svedok Y. G. potvrdil rokovanie s navrhovateľom, avšak dátum stretnutia nevedel potvrdiť, hoci

navrhovateľovi podpísal potvrdenie.

Svedkyňa H.. A. Y. vo výpovedi uviedla, že si na sto percent pamätá, že sa s navrhovateľom stretla
v kancelárii na Ceste Mládeže, pričom presný dátum nevedela, ale bolo to poobede v čase od 15.00
hod do 16.00 hod, a až po nahliadnutí do ňou podpísaného potvrdenia uviedla, že potvrdenie vyhotovila
až po skontrolovaní si dátumu v počítači. Skontrolovanie dátumu svedkyňou pred vydaním potvrdenia

z 19.10.2001 o vykonanom stretnutí s navrhovateľom nemožno overiť. Podľa správy z obchodných
rokovaní z 11.10.2000 rokoval navrhovateľ na adrese cesta na Červený Most, čo podľa mapy Bratislavy
s Cestou Mládeže tvorí jednu ulicu, ktorá sa však nachádza v časti Nové Mesto, kde podľa správy
detektívnej kancelárie navrhovateľ ten deň vôbec nebol. Taktiež je sporný čas stretnutia uvádzaný
svedkyňou, podľa ktorej malo byť stretnutie od 15.00 hod do 16.00 hod, ale v tom čase bol navrhovateľ
podľa správy detektívnej kancelárie v sídle odporcu na Košickej ulici, ktorá sa nachádza v Starom Meste.

Navrhovateľ doplnil, že zo sídla odporcu navštívil firmy pešo, avšak vzdialenosť týchto miest by mu to
v čase 45 minút, nakoľko o 15.45 hod odišiel smerom na Pezinok, neumožňovala, keďže navrhovateľ
podľa jeho tvrdenia v danom čase v centre mesta mal navštíviť aj iné firmy. Výpoveď svedkyne
tak nekorešponduje ani s vyjadrením navrhovateľa. Okrem toho zo správy o rokovaní preložených
navrhovateľom vyplýva, že stretnutie s pani Y., správne malo byť asi s pani Y., bolo už dňa 04.10.2000,

preto ani jej svedecká výpoveď nie je jednoznačná ohľadom toho, že sa mali stretnúť len dva krát a
druhý krát až 19.10.2001, keďže podľa správ z obchodných rokovaní sa ich stretnutia mali uskutočniť
4.10.2000 aj 11.10.2000 a následne 19.10.2001 pri odovzdaní potvrdenia.

Svedok V. O. si navrhovateľa ani stretnutie nepamätal. Z kúpno-predajnej zmluvy firmy SZSD z
11.10.2000 vyplýva, že ju nepodpísal odberateľ, ale bolo na nej uvedené dohodou, čo v praxi znamenalo,

že objednávka bola urobená faxom alebo telefonicky. Ak by teda navrhovateľ uvedený deň osobne
rokoval s pánom O. a tak ako uviedol v správe z obchodného rokovania, že urobil objednávku, bola by
táto podpísaná odberateľom.

Svedok F. P. uviedol, že sa s navrhovateľom, keďže podpísal dňa 12.6.2001 potvrdenie, určite stretli,
pričom potvrdenie mu predložil navrhovateľ, on si len skontroloval v kalendári dátum.

Skutočnosti vzťahujúce sa ku svedkyni A. Z. súd uviedol v predchádzajúcej časti k rokovaniam z
10.10.2000.

Pán R. zo Slovenského energetického podniku a pani Y. z PPA Control neboli v konaní vypočutí,
pričom obe firmy sú podľa správ z obchodných rokovaní na Vajnorskej ulici, i keď každá v inej
časti ulice vzájomne od seba vzdialené, pričom ulica Stará Vajnorská, na ktorej navrhovateľ podľa

správy detektívnej kancelárie navštívil niekoľko firiem sa nachádza rovnobežne s ulicou Vajnorská, teda
navrhovateľ mohol tieto firmy navštíviť.

Svedkyňa Q. Q. uviedla, že dátum ich stretnutia na potvrdení pripravenom navrhovateľom uviedla podľa
diára navrhovateľa, ktorý tam mal stretnutie poznačené, sama si evidenciu neviedla.

Ak by navrhovateľ vypísal správu z obchodných rokovaní z 11.10.2000 v chronologickom poradí ako bol

povinný v zmysle smernice č. 02/2000 bol by jeho presun v rámci častí Bratislavy podľa poradia firiem
nasledovný 1. Rača, 2. Staré Mesto, 3. Nové Mesto, 4. Nové Mesto, 5. Ružinov, 6. Ružinov, 7. Staré
Mesto, 8. Nové Mesto, 9. Nové Mesto a 10. Nové Mesto, pričom ani v rámci častí Bratislavy nejde o
miesta nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti. Porovnaním so správou detektívnej kancelárie sa v
podstatespohybomnavrhovateľazhodujúlenmiesta1.Račaaasimiesta8.a9.nauliciVajnorská,ktorá

vedie rovnobežne so Starou Vajnorskou. Ostatné miesta v detektívnej správe o pohybe navrhovateľa nie
súuvedené.Navrhovateľnevedelsurčitosťouuviesť,čiporadiefiriemuviedolchronologicky.Ajkebysúd
pripustil argument navrhovateľa, že keď zaparkoval v sídle odporcu, čo bolo podľa detektívnej správy o
15.00 hod, a išiel v rámci centra navštíviť firmy peši, nestihol by v čase 45 minút navštíviť peši ani dve
firmy v rámci Starého mesta, pričom práve tieto dve firmy CT Cargo Transport a Mgr. Moško nemali ani

kúpnopredajné zmluvy podpísané osobne odberateľmi. Návšteva ostatných miest navrhovateľom peši
zo sídla firmy by bola vzhľadom na vzdialenosť nemožná.Vo vzťahu k navrhovateľom predloženým potvrdeniam od niektorých svedkov o ich stretnutiach
dňa 10.10.2000 alebo dňa 11.10.2000 treba uviesť, že tieto potvrdenia boli vopred pripravené
navrhovateľom, pričom viacerí svedkovia aj vo výpovedi uviedli, že si stretnutie neoverili, resp. im

dal k nahliadnutiu navrhovateľ svoj diár, kde mal stretnutie poznačené, resp. uviedli, že už pri
podpise potvrdenia navrhovateľovi uviedli, že si presný dátum nepamätajú, napriek tomu potvrdenie
podpísali. Súd s ohľadom na tieto skutočnosti doloženým potvrdeniam neprikladá rozhodný význam
a vyhodnocoval ich s ohľadom na ostatné najmä listinné doklady ohľadom uzavretých zmlúv, či
objednávok, ktoré však neboli uvedenými odberateľmi podpísané, hoci sa malo uskutočniť medzi nimi

osobné stretnutie.

Vo vzťahu k pravdivosti údajov z obchodných rokovaní zo dňa 11.10.2000 mal súd preukázané, že
navrhovateľ minimálne v prípade rokovaní s pánom I., s pánom G., s pani Y., s pánom O., s pánom P., s
pani Z. a pani Q. neuviedol pravdivé údaje o osobnom rokovaní s nimi uvedený deň. Navrhovateľ mohol
byťuvedenýdeňstýmitoosobamivtelefonickomkontakte,avšaktotosinemoholuvádzaťakoobchodné
rokovanie, kde bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle smernice č. 02/2000 osobne sa rokovania s

klientom zúčastniť.

Rokovanie s pánom I. mal súd preukázané jednoznačne informáciou detektívnej kancelárie o návšteve
tejto firmy.

Rokovania s pánom R. a pani Y. v oboch prípadoch na Vajnorskej ulici, hoci v miestach od seba
vzdialených sa teoreticky mohli uskutočniť, nakoľko navrhovateľ bol zastavený na ulici Stará Vajnorská,

ktoré sú prakticky rovnobežné.

Z vykonaného dokazovania k uskutočneniu osobných obchodných stretnutí dňa 11.10.2000 mal súd
preukázané, že z uvádzaných 10 stretnutí sa 7 neuskutočnilo (s panám I., s pánom G., s pani Y., s
pánom O., s pánom P., s pani Z. a pani Q.), 1 sa určite uskutočnilo (s pánom I.), 2 sa pravdepodobne
uskutočnili (s pánom R. a pani Y.).

Vo vzťahu k používaniu služobného vozidla navrhovateľom dňa 10.10.2000 mal súd jednoznačne
preukázané,žeuvedenévozidlodňa10.10.2000neriadilnavrhovateľ,takakojetouvedenévokamžitom
zrušení pracovného pomeru. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z detektívnej správy a z časti
aj z tvrdení navrhovateľa, ktorý však svoje vyjadrenie k tejto skutočnosti menil. V návrhu uviedol, že
vozidlo uvedený deň riadil on. Vo výpovedi 3.7.2007 uviedol, že keď sa asi po trištvrte roku od podania

návrhu dozvedel o správe detektívnej kancelárie oslovil otca, ktorý sa mu priznal, že vozidlo použil,
ale už si nepamätal prečo ho použil. Vo výpovedi 15.5.2009 navrhovateľ poprel, že by vozidlo použil
jeho otec, či niekto iný, a uviedol že muselo byť odcudzené. A vo výpovedi z 28.5.2013 uviedol, že
10.10.2000 použil vlastné vozidlo, nakoľko mal poruchu smeroviek na služobnom vozidle, na ktorú
skutočnosť už poukazoval aj v priebehu dokazovania. Preukázaná však bola dostatočne skutočnosť,

že služobné vozidlo dňa 10.10.2000 nepoužíval navrhovateľ. V konaní sa jednoznačne nepreukázalo,
že by navrhovateľ vedome dal k dispozícii inej osobe služobné motorové vozidlo, čo nevyplynulo ani
z výpovede otca a brata navrhovateľa. Svojím správaním však navrhovateľ minimálne umožnil, keď
nechal v domácnosti kľúče od služobného vozidla, aby ho mohol použiť niekto iný, teda k zverenému
predmetu sa nesprával dostatočne obozretne tak, aby ho mohol využívať len on na služobné účely.

Súd vo vzťahu z dokazovania preukázaným skutočnostiam ohľadom nepravdivých údajov uvádzaných v
správach z obchodných rokovaní z 10.10.2000 a z 11.10.2000 ako aj k použitiu služobného motorového
vozidla tak, ako sú vyššie zdôvodnené mal preukázané, že navrhovateľ svojím správaním opísaným v
okamžitom zrušení pracovného pomeru porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle § 35 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, a to povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce

podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase ako aj povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu.

Argument právnej zástupkyne navrhovateľa, že odporca nemal nikde upravené, čo sa považuje
za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, neobstojí, nakoľko pre posúdenie, či
určité konanie dosahuje intenzity zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych
okolností a nie od toho, či toto konanie má zamestnávateľ v pracovnom poriadku ako porušenie

pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom uvedené. Okrem toho zo smernice č. 02/2000 z 11.2.2000vyplýva postup pre realizáciu obchodných rokovaní a ich vykazovanie v správach s upozornením, že
zanedbanie tejto povinnosti sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Porušenie základnej povinnosti zamestnanca, a to podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne

práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase, súd vidí jednoznačne v tom, že navrhovateľ
si vykazoval v správach z obchodných rokovaní z 10.10.2000 a 11.10.2000 rokovania, na ktorých sa
preukázateľne osobne nezúčastnil, hoci o povinnosti vykazovať v správach z obchodných rokovaní
len rokovania osobné, bol poučený aj smernicou č. 02/2000 z 11.2.2000. Okrem toho navrhovateľ už
v rámci pracovnej zmluvy bol uzrozumený na to, že správy z obchodných rokovaní sú dokladom o

odpracovanej dobe a aj v nasledujúcich školeniach bol upozornený, že slúžia ako podklad na evidenciu
dochádzky. Pokiaľ si teda navrhovateľ v správach z obchodných rokovaní uvádzal aj telefonické
kontakty s klientmi, či si uvádzal ich vlastné faxové objednávky, ako rokovania, neplnil si svoju základnú
povinnosť zamestnanca osobne vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy, pričom v danom prípade
jednoznačne zamestnávateľ vylúčil možnosť vykazovať si činnosť prostredníctvom telefonického, či
faxového kontaktu, čo je aj odôvodnené pracovnou pozíciou navrhovateľa ako obchodného predajcu,

kde jeho povinnosťou bolo vyvíjať vlastnú aktivitu na osobných rokovaniach s klientmi a najmä
zabezpečovať nových klientov pre zamestnávateľa na odber tovaru. Porušenie základnej povinnosti
zamestnanca je jednoznačne aj porušením pracovnej disciplíny.

Okrem toho súd porušenie pracovnej disciplíny vidí aj v tom, že navrhovateľ umožnil, aby služobné
motorové vozidlo použila iná osoba.

Argument navrhovateľa, že bol platený od objemu uhradených faktúr, neobstojí, nakoľko mal určený
základný plat a len prémie boli závislé od uhradených faktúr. V rámci základného platu navrhovateľa
bolo vyvíjať aktívnu činnosť obchodného predajcu pre odporcu ako zamestnávateľa formou osobných
rokovaní s klientmi.

V danom prípade s ohľadom na pracovné zaradenie navrhovateľa ako obchodného predajcu ako aj

množstvo vykazovanej činnosti treba jednoznačne prihliadať na povinnosť navrhovateľa vykonávať
osobné rokovania s klientmi. Priemerne si navrhovateľ podľa doložených správ z obchodných rokovaní
vykazoval 9 až 10 obchodných rokovaní denne, čo pri osobných návštevách klientov najmä v rámci
Bratislavy znamenalo, že by na stretnutie mal priemerne okolo 45 minút zahrnúc do toho aj cestu ku
každému klientovi. Ak by však navrhovateľ s väčšinou klientov komunikoval telefonicky, stačila by mu

na komunikáciu s 9 až 10 klientmi len hodina, či hodina a pol, čo by však znamenalo, že navrhovateľ
nevyužíval 8 hodinový pracovný čas v celom rozsahu. Náplňou práce navrhovateľa bolo jednoznačne
vykonávať osobné stretnutia s klientmi odporcu, pričom navrhovateľ túto pracovnú náplň nedodržiaval,
hoci bol na túto okolnosť opakovane na školeniach upozorňovaný.

Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je

intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, miera
zavinenia zamestnanca, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, a či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, v akej výške a podobne.

Posúdením všetkých týchto hľadísk súd vyhodnotil, že porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom
bolo takej intenzity, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Súd pritom posúdil
osobunavrhovateľaakozamestnanca,ktorýpracovaluodporcutakmer4roky,pričomlistomz13.7.2000
bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej v nedoručení správy z obchodných
rokovaní za týždeň od 3.-7.7.2000, hoci v zmysle smernice č. 02/2000, s ktorou bol oboznámený, tak

bolo potrebné urobiť najneskôr do pondelka nasledujúceho týždňa. Teda navrhovateľ sa už predtým
dopustil porušenia pracovnej disciplíny, síce iného charakteru a následky porušenia odstránil, čo však
preukazuje, že nešlo o zamestnanca, ktorý by si vždy plnil všetky pracovné povinnosti.

Zo smernice č. 02/2000 z 11.2.2000, ktorá bola doručovaná poštou navrhovateľovi 14.2.2000, vyplýva
postup pre realizáciu obchodných rokovaní a ich vykazovanie v správach s upozornením, že zanedbanie

tejto povinnosti sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pričom za navštívenie
klienta sa považuje len osobná návšteva, nie telefonický kontakt, rokovanie muselo prebehnúť zozodpovednou osobou, navštívených klientov bolo potrebné treba uvádzať v chronologickom slede a
správy z obchodných rokovaní bolo treba predkladať najneskôr v pondelok za predchádzajúci týždeň.

V danom prípade aj keby navrhovateľ v správach z 10.10.2000 a 11.10.2000 neuviedol klientov v

chronologickom poradí, nezakladalo by to porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom,
avšak uvedenie len telefonických či iných ako osobných kontaktov súd považuje za porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko prvoradou povinnosťou navrhovateľa ako
obchodného predajcu bolo vykonávať osobné rokovania s klientmi a zabezpečovanie nových klientov
pre zamestnávateľa, čomu mal venovať aj celý pracovný čas a čo bolo jeho hlavnou pracovnou náplňou.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v správe z obchodných rokovaní z 10.10.2000
navrhovateľ uviedol nepravdivé údaje o osobných rokovaniach minimálne v 2 z 9 prípadov a v správe
z 11.10.2000 to bolo minimálne v 7 z 10 prípadov, teda dňa 10.10.2000 minimálne v 22% nevykonal
vykázanú činnosť a dňa 11.10.2000 minimálne v 70% nevykonal vykázanú činnosť, čo samé o sebe
zakladá porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko dňa 11.10.2000 takmer tri
štvrtiny vykázanej pracovnej činnosti reálne neuskutočnil, čo pri zohľadnení, že predchádzajúceho

dňa preukázateľne takmer štvrtinu vykázanej činnosti taktiež neuskutočnil, preukazuje vysokú intenzitu
porušenia pracovných povinností. Súd pritom dňa 11.10.2000 zohľadnil aj skutočnosť, že hoci mal
navrhovateľ 40 hodinový pracovný týždeň a pracovný čas v rámci neho si mohol rozvrhnúť sám,
uvedeného dňa sa venoval pracovnej činnosti len 3 hodiny a to v čase od 12.00 hod, nakoľko o 11.50 hod
odišiel z domu, pričom cesta z Pezinka do Bratislavy trvá približne 10 min., do 15.00 hod, kedy sa zastavil

v sídle odporcu na Košickej ulici. Ak by navrhovateľ v danom čase reálne navštívil všetkých uvádzaných
klientov, tak by na každého mal priemerne 18 minút, a to aj s presunom v rámci Bratislavy, čomu však
nezodpovedá ani detektívna správa, podľa ktorej bol dňa 11.10.2000 navrhovateľ len na dvoch miestach
v Bratislave. Okrem toho, ak by bol navrhovateľ schopný v priebehu 3 hodín navštíviť až 10 klientov,
prečo ostatné dni vykazoval vždy okolo 8 až 10 klientov denne, ktorých by mohol stihnúť v rovnakom

čase, pričom takto by potom nedosahoval určený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Navrhovateľ z
priemerne určeného 8 hodinového denného pracovného času využil dňa 11.10.2000 len 3 hodiny, teda
37,5% pracovného času, čo aj vzhľadom na vykázanú činnosť dňa 9.10.2000 a 10.10.2000 svedčí o
tom, že navrhovateľ nevyužíval naplno určený pracovný čas výkonu práce.

Porušenie pracovnej disciplíny súd vidí aj v skutočnosti, že navrhovateľ svojím konaním umožnil dňa

10.10.2000 použitie služobného motorového vozidla inou osobou, avšak keďže sa nepreukázal úmysel
navrhovateľa, súd s ohľadom na intenzitu a mieru zavinenia navrhovateľa túto skutočnosť neposúdil
ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Avšak v kontexte s ostatnými porušeniami
pracovnej disciplíny, súd na túto okolnosť prihliadol, ako na nezodpovedný prístup zamestnanca k
zvereným predmetom.

Vo vzťahu k intenzite porušenia pracovnej disciplíny súd na záver posúdil aj dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa a prípadne spôsobenú škodu, pričom konanie navrhovateľa vyhodnotil ako vážne
poškodzujúce zamestnávateľa v tom smere, že navrhovateľ nevenoval pracovnej činnosti určený
čas a vykazoval si ako pracovnú činnosť aj také úkony, ktoré zamestnávateľ nezohľadňoval, teda
prípadné telefonické kontakty s klientmi. Pokiaľ by u odporcu ako zamestnávateľa všetci jeho obchodní

predajcovia venovali pracovnej činnosti len tak vymedzený čas ako navrhovateľ, pričom by si vykazovali
aj činnosť, ktorú reálne nevykonali v takej intenzite, znamenalo by to pre zamestnávateľa straty na
produktoch, ktoré mohol zamestnanec využívajúci riadne pracovný čas, predať naviac.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd posúdil okamžité zrušenie pracovného pomeru odporcom s navrhovateľom zo dňa 26.10.2000 z
formálneho hľadiska ako aj z hľadiska či existoval zákonný dôvod na okamžité zrušenie pracovného

pomeru a vyvodil právny záver, že okamžité zrušenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľomzo dňa 26.10.2000 je platné. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti tohto
okamžitého zrušenia pracovného pomeru zamietol.

Súčasnesúdzamietolajnávrhnavrhovateľanaurčenie,žejehopracovnýpomeruodporcutrvá,nakoľko

tento výrok je pri žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadbytočný, či už súd
žalobe vyhovie alebo ju zamietne.

Vzhľadom k tomu, že súd posúdil okamžité zrušenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom ako
platné skončenie pracovného pomeru, zamietol aj návrh navrhovateľa na náhradu mzdy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý si trovy konania
uplatnil a tieto v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku aj vyčíslil, pričom mal vo veci plný

úspech, priznal súd náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslil právny zástupca odporcu v celkovej
sume 15.272,51 eur, z ktorej mu súd priznal sumu 11.260,81 eur.

Tarifná odmena bola určená z predmetu sporu do 23.7.2007 v zmysle § 13 ods. 1, 2, 6 § 17 ods. 4
Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. a v zmysle § 13 ods. 1, 2, 6, § 17 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 163/2002

Z.z. za úkony vykonané do 31.3.2002 v sume 3.850 Sk (3.650 Sk = odmena z trojnásobku hodnoty
ročného plnenia, teda sumy 1.546.120,80 Sk + 1/2 z 200 Sk = odmena z určenia neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru + 1/2 z 200 Sk určenia trvania pracovného pomeru), za úkony vykonané
od 1.4.2002 do 31.12.2002 v sume 18.973 Sk (17.803 Sk = odmena z päťnásobku hodnoty ročného
plnenia, teda sumy 1.546.120,80 Sk + 1/2 z 1.170 Sk + 1/2 z 1.170 Sk), za úkony vykonané v roku 2004

v sume 19.163 Sk (17.803 Sk + 1/2 z 1.360 Sk + 1/2 z 1.360 Sk), za úkony vykonané v roku 2005 v
sume 19.004 Sk (17.850 Sk + 1/2 z 1.154 Sk + 1/2 z 1.154 Sk), za úkony vykonané v roku 2006 v sume
19.110 Sk (17.850 Sk + 1/2 z 1.260 Sk + 1/2 z 1.260 Sk) a za úkony vykonané v roku 2007 v sume
19.221 Sk (17.850 Sk + 1/2 z 1.371 Sk + 1/2 z 1.371 Sk). Tarifná odmena bola určená z predmetu sporu
od 23.7.2007 (úprava petitu v časti náhrady mzdy od 1.11.2000 do 2.12.2001 v zmysle § 10 ods. 1, §

11 ods. 1, resp. ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkony vykonané v roku
2007 v sume 382,44 eur (336,94 eur = odmena zo žalovanej sumy 17.789,75 eur + 1/2 z 45,50 eur =
odmena za určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru + 1/2 z 45,50 eur = odmena
za určenie trvania pracovného pomeru), za úkony vykonané v roku 2009 v sume 390,43 eur (336,94
eur + 1/2 z 53,49 eur + 1/2 z 53,49 eur), za úkony vykonané v roku 2011 v sume 393,94 eur (336,94

eur + 1/3 z 57 eur + 1/3 z 57 eur), za úkony vykonané v roku 2013 v sume 397,01 eur (336,94 eur +
1/3 z 60,07 eur + 1/3 z 60,07 eur) a za úkony vykonané v roku 2014 v sume 398,79 eur (336,94 eur
+ 1/3 z 61,85 eur + 1/3 z 61,85 eur).

Právny zástupca odporcu určil tarifnú odmenu za úkony vykonané po 23.7.2007 z výšky peňažného
plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb, teda zo žalovanej sumy 17.789,75 eur a vyčíslených

žalovaných úrokov z omeškania k 10.12.2007 v sume 19.979,77 eur, čo je spolu suma 37.769,52 eur,
pričom výška odmeny z náhrady mzdy by bola 499,57 eur. S poukazom na ustanovenie § 10 ods.
2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. sa tarifná odmena určí z peňažnej pohľadávky, čo je v danom
prípade suma 17.789,75 eur, pričom citovaná vyhláška neustanovuje, že sa tarifná odmena určuje aj z
príslušenstva pohľadávky, preto súd priznal odmenu len z výšky pohľadávky a nie aj jej príslušenstva.

Okrem toho treba uviesť, že deň 10.12.2007 síce prevzal právne zastúpenie súčasný právny zástupca
odporcu, avšak nešlo o začatie poskytovania právnych služieb odporcovi v danej veci, nakoľko odporca
už mal predtým iných právnych zástupcov.

Súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 11.260,81 eur za úkony
právnej služby vykonané v zmysle § 13 ods. 1, 2, 6 § 17 ods. 4, § 16 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb.

v sume 511,19 eur (pôvodne 15.400 Sk), (zastupovanie JUDr. Pavelkom - dňa 22.2.2001 - prevzatie a
prípravazastúpeniaá3.850Sk,dňa6.3.2001-účasťnapojednávaníá3.850Sk,dňa6.3.2001-zaslanie
dokladov, vyjadrenie k návrhu, uplatnených á 1.925 Sk, zastupovanie JUDr. Tenczerovou - dňa 5.6.2001
účasť na pojednávaní á 3.850 Sk, 9.8.2001 - doloženie dokladov, vyjadrenie k návrhu, uplatnených á
1.925Sk),vzmysle§13ods.1,2,6,§17ods.4,§16VyhláškyMSSRč.163/2002Z.z.vsume41.901,98

eur (pôvodne 57.299 Sk), (dňa 13.12.2002 - účasť na pojednávaní á 18.973 Sk, dňa 22.1.2004 - účasť na
výsluchu svedka OS Bratislava II á 19.163 Sk, dňa 25.3.2004 - účasť na výsluchu svedka OS BratislavaII á 19.163 Sk) a v zmysle § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, resp. ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 14, resp. § 13a
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 7.134,38 eur (zastupovanie JUDr. Zvolenskou - dňa 8.9.2005
účasť na výsluchu svedka OS Bratislava II á 19.004 Sk, dňa 27.9.2005 - účasť na výsluchu svedka OS

Bratislava II á 19.004 Sk, dňa 7.7.2006 - účasť na výsluchu svedka OS Bratislava V á 19.110 Sk, dňa
7.12.2006 - účasť na výsluchu svedka OS Bratislava III á 19.110 Sk, zastupovanie JUDr. Haršánym -
dňa 10.12.2007 - porada s klientom á 382,44 eur, dňa 18.12.2007 - účasť na pojednávaní á 382,44 eur,
dňa 15.5.2009 - účasť na pojednávaní á 390,43 eur, dňa 4.6.2009 - návrh na doplnenie dokazovania
uplatnená 1/2 odmeny á 195,22 eur, dňa 14.7.2009 - účasť na pojednávaní á 390,43 eur, dňa 3.11.2009

-porada s klientom á 390,43 eur, dňa 12.7.2011 - účasť na pojednávaní á 3393,94 eur, dňa 3.11.2011 -
účasť na pojednávaní - odročené bez pojednávania á 98,49 eur, dňa 28.5.2013 - účasť na pojednávaní
á 397,01 eur, dňa 23.8.2013 výsluch svedka na OS Pezinok á 397,01 eur, dňa10.12.2013 - účasť na
pojednávaní á 397,01 eur a dňa 7.3.2014 - účasť na pojednávaní á 398,79 eur), za uplatnený režijný
paušál v zmysle § 19 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. v sume 9,03 eur (pôvodne 272 Sk) (2
úkony právnej služby v roku 2004 á 136 Sk) a v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v

sume 113,69 eur (2 úkony v roku 2005 á 150 Sk, 2 úkony v roku 2006 á 164 Sk, 2 úkony v roku 2007 á
5,90 eur, 5 úkonov v roku 2009 á 6,95 eur, 2 úkony v roku 2011 á 7,41 eur, 3 úkony v roku 2013 á 7,81
eur a 1 úkon v roku 2014 á 8,04 eur), za cestovné v zmysle § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z.
v sume 162,26 eur (cesta Trnava - Piešťany a späť v dňoch 15.5.2009, 14.7.2009, 12.7.2011, 3.11.2011,
28.5.2013, 10.12.2013 a 7.3.2014 na pojednávania : 1 cesta spotreba 6 l/100 km x cena PHM 1 euro x

vzdialenosť 43 km x 2 = 15,73 eur + náhrada za 1 km 0,183 eur x 43 km x 2 = 5,16 eur , teda spolu 20,89
eur x 7 ciest na pojednávania = 146,23 eur, cesta Trnava - Pezinok a späť dňa 23.8.2013 na výsluch
svedka : spotreba 6 l/100 km x cena PHM 1 euro x vzdialenosť 33 km x 2 = 12,07 eur + náhrada za 1
km 0,183 eur x 33 km x 2 = 3,96 eur , teda spolu 16,03 eur), za náhradu za stratu času v zmysle § 17
ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 401,24 eur (cesta Trnava - Piešťany a späť v dňoch

15.5.2009, 14.7.2009, 2 cesty = 4 polhodiny á 11,59 eur, teda 92,72 eur, cesta Trnava - Piešťany a späť
v dňoch 12.7.2011, 3.11.2011, 2 cesty = 4 polhodiny á 12,35 eur, teda 98,80 eur, cesta Trnava - Piešťany
a späť v dňoch 28.5.2013, 10.12.2013, cesta Trnava - Pezinok a späť, 3 cesty = 4 polhodiny á 13,01
eur, teda 156,12 eur, a cesta Trnava - Piešťany a späť dňa 7.3.2014, 1 cesta = 4 polhodiny á 13,40
eur, teda 53,60 eur) a za DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 1.019,63

eur (20 % DPH za odmenu a náhrady okrem cestovných nákladov za úkony vykonané JUDr. Haršánym
od roku 2007, teda 20 % zo sumy odmeny 4.604,07 eur + paušálu 92,84 eur + náhrady za stratu času
401,24 eur, teda sumy 5.098,15 eur = 1.019,63 eur).

Súd odporcovi nepriznal odmenu za štúdium spisu 8.7.2011, nakoľko nahliadnutie do spisu v priebehu
právneho zastupovania nie je osobitným úkonom právnej služby, ani odmenu za oznámenie 25.2.2014,

nakoľko nešlo o vyjadrenie sa k veci samej, ale len o oznam jednej skutočnosti. Ostatné úkony
vyúčtované právnym zástupcom odporcu súd odporcovi priznal, pričom výšku odmeny súd určil tak ako
je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

navykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(Exekučnéhoporiadku),akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.