Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112229558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej

14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti
odporcovi: V. P., bytom G. Q., Z. XXXX/X, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom

ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému bola právnym predchodcom navrhovateľa vystavená
faktúra na sumu 248,95 eura, ktorú nezaplatil.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení sa s

návrhom, zmluvou o pripojení , dodatkom k zmluve, faktúrou, všeobecnými podmienkami, oznámením
o postúpení pohľadávky, vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 28.6.2008 uzatvorená Zmluva
o pripojení spolu s dodatkom, na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý program služieb 20plus 20Viac. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných dátových služieb.

V tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500.-Sk =

248,95 eura pre prípad porušenia zmluvných povinností.

Odporcovi bola vystavená dňa 15.8.2009 faktúra na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná
dňa 5.9.2009, ktorú odporca nezaplatil.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011
postúpená na navrhovateľa.

Navrhovateľ bol súdom vyzývaný výzvou zo dňa 29.1.2013, aby riadne odôvodnil na základe čoho

sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, uviedol dátum, kedy od zmluvy odstúpil z dôvodu porušenia
zmluvnýchpodmienokodporcom, akkodstúpeniuodzmluvydošlo,dátumodkedyprerušilposkytovanie
služieb odporcovi, a aby k k svojim tvrdeniam predložil aj listinné dôkazy, výzva bola právnemu
zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 21.3.2013, na výzvu reagoval písomným vyjadrením, v ktorom
uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve, zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny

predchodca navrhovateľa odporcovi, poskytol mu telekomunikačné zariadenie za cenu 1.-Sk, pričom
štandardná cena bola 3.690.-Sk = 122,49 eura, dotácia bola poskytnutá vo výške 122,45 eura a v
takejto výške bola právnemu predchodcovi navrhovateľa spôsobená škoda a minimálne v takejto výške
má nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú, preventívnu, odporca mohol
ovplyvniť jej výšku.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu
na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v
zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si
neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie

žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca porušil
nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy, pričom právny zástupca navrhovateľa
bol vyzvaný súdom výzvou zo dňa 23.3.2013, aby uviedol právny dôvod, na základe ktorého sa
domáha zaplatenia zmluvnej pokuty , dátum ,kedy poskytovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia
zmluvných podmienok, ak k odstúpeniu od zmluvy vôbec došlo, resp. dátum, kedy poskytovateľ prerušil

poskytovanie služieb odporcovi z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a aby predložil k svojim
tvrdeniam listinné dôkazy. Výzva mu bola doručená, neodpovedal na ňu v zmysle výzvy. Súd sa
zmluvnou pokutou z hľadiska posudzovania jej dojednania v spotrebiteľskej zmluve zaoberal až ako
druhým dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura považoval za nedôvodný a zamietol ho z toho dôvodu, že

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal akého porušenia zmluvných povinností sa
odporca dopustil a za čo mu bola vystavená faktúra titulom zmluvnej pokuty, nepreukázal, či k uloženiu
zmluvnejpokutyprišlovzmyslezmluvnýchdojednaníapodľazákona. Vzmysle§120O.s.p.súdvykoná
dôkazy navrhnuté účastníkmi konania prípadne dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie voveci. Je na navrhovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia. V prípade nepredloženia dokladov navrhovateľ
znáša nemožnosť preukázania svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej.
Navrhovateľ nepreukázal dôvod uloženia pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva

sa prípadným neuhradením služieb včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel
právnym úkonom voči odporcovi od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až
odstúpenie od zmluvy pre správanie sa odporcu by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty.
Nepreukázaním tohto právneho úkonu neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ
právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /
§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv

je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k
Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad

vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ
nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné
je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie

účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho,čidojednanázmluvnápokuta niejeneprimeranousankciou zanesplneniepovinnosti /
§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa

efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred

uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí.
Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu
zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenieako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom
zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná

pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože

vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. /. Súd sa nestotožnil
s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o škodu, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody,
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím

majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových

hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu
však nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT
za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento

zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.