Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/396/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413210391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413210391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľov:
1. K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XX, 2. U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XX, obaja
zastúpení advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, bytom Semerovo 414, proti odporcovi: Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie Slobody 6, IČO: 30
416 094, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mesto Šurany, Šurany, Námestie hrdinov 1,
IČO: 00 309 311, zastúpené advokátom JUDr. Martinom Kanásom so sídlom Nitra, Školská 3, o náhradu
škody v sume 18.900 eur, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo

dňa 3. decembra 2013 č. k. 6C/113/2013-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 2.698,33 eura a to na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokáta JUDr. Martina Kanása so
sídlom Nitra, Školská 3, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo C. a. s., pobočka Nitra a to do
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 4 OSP, § 2 písm. a), b), § 3, § 4 ods. 1 písm. c), §
9, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 19 zák. č. 514/2003 Z. z. a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že návrh navrhovateľov je v plnom rozsahu nedôvodný. Z návrhu na začatie konania

je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody, ktorá predstavuje ušlý zisk v sume 18.900
eur a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pričom tento zákon upravuje v § 1 zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. V návrhu navrhovatelia uvádzajú, že uvedená
škoda, t.j. ušlý zisk, im bol spôsobený nesprávnym úradným postupom Mesta Šurany, ktorý spočíval v
nečinnosti tohto orgánu územnej samosprávy, resp. prieťahmi v konaní o dodatočnom povolení stavby

dreveného prístrešku k Hostincu Biliard, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
- navrhovateľov. V návrhu na začatie konania navrhovatelia uvádzajú, že podľa § 4 ods. 1
písmeno d) zákona č. 514/2003 Z. z. v mene štátu koná ministerstvo, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti toho ministerstva, aj keď ide o škodu,ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitných predpisov. Navrhovatelia teda uznali,
že účastníkom konania, t.j. odporcom mal byť v zmysle ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003
Z. z. štát, t.j. Slovenská republika, ktorá by mala byť v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa

konkrétnych okolností zastúpená niektorým zo subjektov uvedených v tomto ustanovení. Navrhovatelia
však za odporcu označili Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, a
teda je zrejmé, že navrhovatelia nesprávne označili odporcu, ktorý v danom prípade s prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, nie je pasívne legitimovaným v spore. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh
navrhovateľov zamietol, keďže vzhľadom na predmet sporu označenie štátu, ako účastníka konania na

strane odporcu, je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie konania a v danom prípade sa však tak
nestalo. Konajúci súd zároveň návrh navrhovateľov zamietol aj z dôvodu, že navrhovatelia v priebehu
celého konania nepreukázali škodu, t.j. ušlý zisk a to ani čiastočne, keďže podmienky na náhradu
uvedenej škody - ušlého zisku nesplnili. Navrhovatelia nepreukázali, že ako poškodení v dôsledku
škodnej udalosti nedosiahli rozmnoženie svojich majetkových hodnôt, ktoré by bolo možné očakávať,
ak by pretrvával stav, keby nedošlo k vzniku škodovej udalosti. V danom prípade teda nepreukázali, že

v rokoch 2005 - 2009, za ktoré požadovali náhradu škody, mali uzavretú s tretím subjektom nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom bol Hostinec Biliard a v ktorej bolo dohodnuté mesačné nájomné v sume 350
eur. Súdu predložili len nájomnú zmluvu uzavretú dňa 01. 01. 2010, t.j. na obdobie, ktoré nasledovalo po
navrhovateľmi tvrdenej a uplatňovanej škode, pričom táto zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľmi a
ich synom. Tvrdenie navrhovateľov o vzniku škody je pochybné aj z dôvodu, že navrhovatelia v priebehu

konania nepreukázali, že predmetný Hostinec Biliard prevádzkovali za celé obdobie rokov 2005 - 2009,
keďže na pojednávaní dňa 20. 08. 2013 uviedli, že predmetný hostinec v rokoch 2007 - 2008 nebol
prevádzkovaný z dôvodu, že tam prebiehali neustále kontroly mestskej a štátnej polície. Navrhovatelia
teda nepreukázali základnú podmienku pre dôvodné uplatnenie svojho nároku a to vznik škody, t.j.
ušlého zisku. Keďže škoda, ani jej výška neboli v priebehu konania preukázané, súd neskúmal príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom spôsobeným Mestom Šurany pri
vydávaní dodatočného stavebného povolenia na drevený prístrešok k Hostincu Biliard. Z uvedených
dôvodov preto konajúci súd návrh navrhovateľov zamietol. Čo sa týka trov konania, súd nepriznal
odporcovi náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, hoci bol úspešný v konaní, keďže
odporca náhradu trov konania nežiadal. Súd zároveň priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu trov konania podľa § 142 odsek 1 OSP, pričom trovy konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia celkom v sume 2.698,33 eura vrátane DPH, ktoré pozostávajú z 5 úkonov právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 08. 10. 2013 a 12. 11. 2013,
porada s klientom dňa 07. 11. 2013 a 11. 11. 2013) po 353,54 eura a z 1 úkonu právnej služby (účasť
na pojednávaní dňa 03. 12. 2013) v sume 176,78 eura s tým, že ku každému úkonu právnej služby

náležal režijný paušál 7,81 eura. Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vrátane režijného
paušálu teda predstavujú celkom sumu 1.991,34 eura. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu za čas strávený na ceste v sume 156,12 eura a to za
účasť na pojednávaniach dňa 08. 10. 2013, 12. 11. 2013, 03. 12. 2013 (4 začaté polhodiny x 13,01 eura
x 3 cesty) na ceste Nitra - Nové Zámky. V rámci trov konania súd tiež priznal vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu cestovného, t.j. náhradu za spotrebované pohonné hmoty celkom v sume 55,03
eura na ceste Nitra - Nové Zámky a späť v dňoch 08. 10. 2013, 12. 11. 2013, 03. 12. 2013 za použitie
motorového vozidla zn. Porsche Cajenne Turbo, pri priemernej cene benzínu 1,4 eura/liter, pri spotrebe
15,6 l/100 km, pričom jedna cesta predstavuje 84 km (2 x 42 km) na trase Nitra - Nové Zámky a späť
(84 x 3 cesty x 0,156 l/km x 1,4 eura/l). Súd taktiež priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

v rámci cestovného i náhradu za opotrebenie vozidla v sume 46,12 eura za účasť na vyššie uvedených
pojednávaniach (84 km x 3 cesty x 0,183 eura/km). Uvedené trovy sú navýšené o sumu 449,72
eura, ktorá predstavuje 20% DPH, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu
je platiteľom DPH. Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písmeno a), b), d) ods. 4, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods.

3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali navrhovatelia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedli, že podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali náhrady škody v zmysle ustanovenia
§ 9 zák. č. 514/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov pre nesprávny úradný postup. K nesprávnemu

úradnému postupu prišlo v konaní pred Mestom Šurany ako príslušným stavebným úradom v zmysle
zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o prechod pôsobností v zmysle ustanovenia
§ 2 písm. e) tohto zákona na úseku územného plánovania a Stavebného poriadku, ako pôsobnosť
stavebného úradu. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona vo veci náhrady škody,ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu ministerstvo, ak škoda vznikla pri
výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva, aj keď
ide o škodu, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitných predpisov. Ide o škodu

spôsobenú stavebným úradom, ktorý konal pri prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, na
úseku územného plánovania a Stavebného poriadku s pôsobnosťou stavebného úradu. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že Mesto Šurany ako stavebný úrad rozhodlo v stavebnom
konaní 2005/236-05-N so štvorročným časovým odstupom, hrubo porušilo ustanovenia Stavebného
poriadku. Tým boli naplnené ustanovenie § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov pre

nesprávny úradný postup. Nesprávnym úradným postupom bola navrhovateľom spôsobená škoda a
ušlý zisk. Navrhovatelia predmetnú stavbu prenajímajú, pričom ročná výška nájomného je 4.200 eur,
v prepočte za 1 mesiac 350 eur. O takéto nájomné ako ušlý zisk navrhovatelia za obdobie od 01. 05.
2005 do 30. 11. 2009 prišli. Vyčíslená suma náhrady ušlého zisku predstavuje 18.900 eur, z toho pre
navrhovateľa v 1. rade 9.450 eur a pre navrhovateľa v 2. rade 9.450 eur. Odporca aj vedľajší účastník
namietali výšku ušlého zisku. Z toho dôvodu navrhovatelia predložili návrh, aby súd ustanovil znalca za

účelom zistenia ušlého zisku. Súd tomuto návrhu nevyhovel. K dôvodom zamietnutia návrhu uviedol, že
v prípade, že je účastník konania označený nesprávne, ide o procesnú chybu. Poukázal na
ustanovenie § 43 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd vyzve účastníkov na nesprávne, neúplné podanie a
určílehotunaodstránenie.Súdtaktonepostupoval,aniodporcanenamietalneúplnéoznačenieodporcu.
Zobsahunávrhuvšakvyplynulo,žekonaniejevedenéprotištátuavzákonepresneoznačenéhoorgánu.

Označenie Slovenská republika vypadlo len nedopatrením. V návrhu na predbežné prerokovanie je
uvedené úplné označenie odporcu. Z uvedených dôvodov upresnili označenie odporcu na Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. K priznaným trovám konania
uviedli, že súd priznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorému v konaní bolo preukázané, že
hrubo porušil zákonné ustanovenia Stavebného poriadku a v stavebnom konaní rozhodol po viac ako 4

rokoch. V konaní bol vydaný pre porušenie zákona protest prokurátora. Súd mu priznal náhradu za dva
úkony právnej pomoci, ďalšie porady s klientom, keď súd navrhovateľom ani len nepredložil vyjadrenie
vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložil len vo verzii bez podpisu. Súd doručil navrhovateľom iba
vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 26. 11. 2012, ktoré predložil odporcovi pri začatí konania a
ktorého sa pridržiaval aj na pojednávaní 08. 10. 2013. Z uvedených dôvodov mali za to, že súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil, nevyhovel návrhu na vykonanie dokazovania a priznal trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi, keď bolo namieste použiť ustanovenie § 150, keď vedľajší účastník
hrubo porušil v konaní Stavebný poriadok. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade uviedol, že ich odvolanie považuje za
nedôvodné a bezpredmetné a rozhodnutie súdu 1. stupňa považuje v celom rozsahu za správne a
zákonné. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, nakoľko navrhovatelia žiadnym spôsobom
nepreukázali príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktorej sa
navrhovatelia domáhajú podaným návrhom, nakoľko predmetnú stavbu navrhovatelia dali do nájmu po

žalovanom období, čo potvrdili aj do spisu založenou zmluvou, ktorú uzatvorili s ich synom. Predmetná
stavba v žalovanom období bola využívaná na ďalšom mieste v prevádzkarni v Šuranoch.
Navrhovateľom nebola spôsobená žiadna škoda na majetku. Z výpisu zo živnostenského registra
jednoznačne vyplýva, že svoju činnosť na adrese Námestie hrdinov ukončil navrhovateľ v 1. rade dňa
13. 08. 2007. Z tohto je jednoznačné, že návrh podaný navrhovateľom v 1. a 2. rade je vykonštruovaný

a bezdôvodný, za účelom získania finančného prospechu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie 1. stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania, ako aj
trovy právneho zastúpenia.

Odporca k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je vždy kumulatívne splnenie troch základných podmienok, zakladajúcich
vznik zodpovednosti za škodu a to: existencia protiprávneho stavu, vznik škody a existencia príčinnej
súvislosti medzi škodou a protiprávnym stavom. V uvedenom prípade, ktorý je predmetom odvolacieho
konania absentuje vznik škody a z toho vyplývajúca nemožnosť preukázania jej vzniku v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu. Odporca má za to, že navrhovatelia
neuniesli dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdenej škody v podobe ušlého zisku vo výške 350 eur
mesačne, spolu za obdobie od 01. 05. 2005 do 30. 11. 2009 vo výške 18.900 eur a preukázanie príčinnej
súvislostinesprávnehoúradnéhopostupusovznikomtvrdenejškody. Navrhovateliasinároknanáhraduškody uplatňujú z nesprávneho úradného postupu Mesta Šurany, ktorý ako príslušný stavebný úrad v
konaní o povolení stavby - „Drevený prístrešok“ k hostincu Biliard nerozhodol o návrhu navrhovateľov
na vydanie stavebného povolenia zo dňa 09. 03. 2005 v zákonom stanovenej lehote. Stavebný úrad

začal konanie o dodatočnom povolení stavby prístrešku, pričom miestne zisťovanie uskutočnil 31.
03. 2005 a odvtedy, podľa vyjadrenia navrhovateľov, stavebný úrad nekonal. Stavebný úrad nekonal
o návrhu navrhovateľov na vydanie stavebného povolenia, ale začal konať o dodatočnom povolení
stavby prístrešku, pretože stavba prístrešku, ku ktorej navrhovatelia podali návrh na vydanie stavebného
povolenia, už stála a to bez právoplatného stavebného povolenia. V roku 2007 sa rozhodli navrhovatelia

stavbu prístrešku demontovať z toho dôvodu, že sa rozhodli ukončiť prevádzku hostinca Biliard, ku
ktorej sa stavba prístrešku vzťahovala. Ukončenie prevádzky hostinca Biliard sa udialo podľa vyjadrení
navrhovateľov z ich vôle, nakoľko, ako uviedli vo svojom vyjadrení súdu, zariadenie hostinca Biliard
chodili stále kontrovať príslušníci mestskej a štátnej polície, keďže primátor mesta Šurany mal neustále
rozširovať po meste informácie, že v uvedenej prevádzke hostinca Biliard sa rozširujú drogy, čo hosťom
prevádzky vadilo. Prevádzku hostinca Biliard navrhovatelia opätovne obnovili v roku 2009 a v roku 2010

k nej uzatvorili s nájomcom S. D. nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Z vyjadrení navrhovateľov v konaní
vyplynulo, že navrhovatelia v období od 01. 05. 2005 do 30. 11. 2009, teda za obdobie, za ktoré si
uplatnili náhradu ušlého zisku nebytový priestor hostinca Biliard neprenajímali žiadnej osobe, nemali
uzavretú so žiadnou osobou nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bola prevádzka hostinca Biliard,
ani žiadnu zmluvu o budúcej nájomnej zmluve. Navrhovatelia do mája 2007 prevádzkovali hostinec

Biliard sami, z prevádzky ktorého mali príjem a prevádzku ukončili až z vlastnej vôle, bez príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, pretože ako to bolo vyššie na základe
vyjadrení navrhovateľov uvedené, rozhodli sa tak preto, že dochádzalo ku častým kontrolám prevádzky
hostinca Biliard príslušníkmi mestskej a štátnej polície. Príčinná súvislosť medzi navrhovateľmi tvrdeným
vznikom škody v podobe ušlého zisku a nesprávnym úradným postupom nielenže nebola navrhovateľmi

preukázaná, ale z ich vyjadrení vyplynulo, že k zastaveniu prevádzky hostinca Biliard došlo v príčinnej
súvislosti s inou skutočnosťou, ktorá nemá pôvod v pôsobnosti a činnosti stavebného úradu. Odporca
namieta aj spôsob, akým navrhovatelia vypočítali výšku ušlého zisku odvodeného z výšky nájmu, za
ktorý navrhovatelia prenajímajú nebytové priestory hostinca Biliard od roku 2010 nájomcovi Jurajovi
Borotovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2010. Odporca má za to, že navrhovatelia zo

žiadneho dôkazu vykonaného pred prvostupňovým súdom nepreukázali, že mohli v období od 01. 05.
2005do30.11.2009dôvodneočakávaťzväčšenievýnosuvovýške350eurmesačneznájmuzhostinca
Biliard, keďže žiaden nájomný vzťah v tomto období nemali uzavretý, a teda ani žiadny nájomný vzťah
k hostincu Biliard z dôvodu nesprávneho úradného postupu nebol týmto ukončený. Ak navrhovatelia
tvrdia,ževýnosvovýškesúčasnéhonájmumohlisistotouočakávať,akbystavenýúradvydalvzákonnej

lehote dodatočné povolenie k stavbe prístrešku, tak toto svoje tvrdenie v spore ničím nepreukázali.
Je nepochopiteľné, ako je možné, že z prevádzky samotnej stavby prístrešku, ktorá bola predmetom
konania o dodatočnom povolení stavby, by mohli navrhovatelia zväčšiť výnos vo výške, v akej ho
navrhovateliavsúčasnostidosahujúzaprenájomceléhohostinca.Navyše,takátočasťprevádzkystavby
prístrešku nemôže byť počas väčšej časti kalendárneho roka v prevádzke z dôvodov klimatických, preto

očakávania istého výnosu v navrhovateľmi uplatnenej náhrady ušlého zisku sú nedôvodné a účelové.
Z uvedených dôvodov má odporca za to, že navrhovateľmi uplatňovaná náhrada škody v podobe
ušlého zisku nie je dôvodná a odporca nenesie zodpovednosť za navrhovateľmi tvrdený vznik škody.
Samotná existencia protiprávneho stavu ako jedného z predpokladov vzniku za škodu nezakladá bez
existencie ostatných predpokladov vznik nároku na jej náhradu. V prípade absencie, čo i len jedného

z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody nie je daný. Z uvedených
dôvodov navrhol rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovatelia sa podaným návrhom od odporcu domáhali náhrady škody v sume 18.900 eur (každý z

navrhovateľov po 9.450 eur), ktorá im mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom stavebného úradu
- Mestského úradu Šurany - resp. jeho nečinnosťou a prieťahmi v konaní o dodatočnom povolení stavby
dreveného prístrešku k Hostincu Biliard, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Ako
odporcu označili Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého

stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa
zaoberal námietkami navrhovateľov uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa,
k dôvodom odvolania navrhovateľov dodáva, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne

citoval ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení v čase, kedy malo dôjsť k vzniku
škody na strane navrhovateľov, teda v znení do 31. 12. 2010, podľa ktorého vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný
ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá
patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,

ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, môže byť v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. len
štát. Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti,
nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Pasívna

legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako žalovaného
účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania
označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať.

Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom
povinnosti súdu pokúsiť sa odstrániť túto vadu postupom podľa § 43 OSP. Ak je však ako žalovaný
označený len príslušný orgán, ktorý by mal za štát konať, bez toho, aby bol ako pasívne legitimovaný
subjekt označený štát, neprichádza do úvahy postup podľa § 43 OSP, pretože takto označený orgán má
právnu subjektivitu, teda môže samostatne vystupovať na strane žalovaného, avšak pri žalobe podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, čo potom
vedie k zamietnutiu návrhu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Ak teda navrhovatelia v danej veci
ako odporcu označili Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bez
toho, aby ako odporcu označili Slovenskú republiku, ak súd prvého stupňa návrh z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie odporcu zamietol, a to bez odstraňovania vád takéhoto návrhu podľa § 43 OSP,

jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Nedostatok pasívnej legitimácie
nemožno odstraňovať postupom podľa § 43 OSP, pretože nejde o procesnú chybu, a preto odvolací súd
na upresnenie odporcu v odvolaní neprihliadal. Na takomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani to,
že v návrhu na predbežné prerokovanie návrhu navrhovatelia odporcu označili správne ako Slovenská
republika, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pretože pre

posúdenie veci je rozhodujúce to, ako bol odporca označený v návrhu na súd. K ďalšiemu dôvodu, pre
ktorý bol návrh navrhovateľov zamietnutý, odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k
záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, mal návrh bez vykonávania ďalšieho dokazovania
zamietnuť. Pokiaľ však uviedol, že navrhovatelia v konaní nepreukázali škodu a ani splnenie podmienok
na náhradu škody, aj s týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na dôvody

uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa odkazuje.

K odvolaniu v časti trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd dodáva, že rozhodujúci pre
rozhodnutie o trovách konania bol úspech účastníkov v konaní, a keďže návrh navrhovateľov bol pre
nedostatok pasívnej legitimácie odporcu zamietnutý, je pri trovách konania bezpredmetné argumentovať

tým, že súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý hrubo porušil zákonné ustanovenie
Stavebného poriadku, keď v stavebnom konaní rozhodol po viac ako 4 rokoch. Odporca a vedľajší
účastník na jeho strane boli v konaní úspešní, preto im podľa § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na
náhradu trov konania. Pokiaľ ide o úkony právnej pomoci - dve porady s klientom, právny zástupcavedľajšieho účastníka predložil súdu s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia aj úradné záznamy o
týchto poradách, podpísaných vedľajším účastníkom, teda aj v tejto časti je odvolanie navrhovateľov
nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože odporca ich priznať nežiadal a vedľajší účastník ich žiadal priznať, avšak si ich

nevyčíslil v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.