Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Matyóová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207010788
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4207010788.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdenej M.. N. E. a spol., pre
trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona účinného
do 01.01.2006, o sťažnosti odsúdenej M.. N. E. a M.. C. E. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z
29.11.2011, sp. zn. 1Nt/24/2007, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 17. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdenej M.. N. E. a M.. C.
E. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci v senáte,
I. podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh obvineného M.. C. E. (ďalej len „sťažovateľ“)
na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno z 23.04.2007, č.
k. 1T/15/2000-1509 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 24.07.2007, sp. zn. 4To/35/2007,
právoplatným 24.07.2007, zamietol, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394
Trestného poriadku,
II. podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh obvinenej M.. N. E. (ďalej len „sťažovateľka“) na
povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno z 24.11.2005, sp.
zn. 1T/15/2000, právoplatným 20.01.2006, zamietol, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania
podľa § 394 Trestného poriadku.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc z návrhov obvinených,
s ohľadom na podmienky obnovy konania uvedené v ustanovení § 394 Trestného poriadku, tieto
neobsahovali žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli zvrátiť
právoplatné rozsudky (vo vzťahu k obvinenému oslobodzujúci, vo vzťahu k obvinenej odsudzujúci)
vydané v pôvodnom konaní, pričom neboli splnené ani ďalšie podmienky upravené v odsekoch 4 a 5
citovaného ustanovenia. Preto na verejnom zasadnutí bez vykonania dokazovania postupom podľa §
399 odsek 2 Trestného poriadku oba návrhy obvinených zamietol.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré bolo sťažovateľom oznámené doručením, podali
v zákonnej lehote, teda včas, obaja sťažnosť, ktorú písomne odôvodnili niekoľkými podaniami (z
01.12.2011, 02.12.2011, 25.01.2012 a 10.02.2012), v ktorých namietali, že obnovy konania, ktoré boli
vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1Nt/24/2007 a 1Nt/3/2009 boli spojené na spoločné konanie
a pojednávalo sa bez ich prítomnosti. Takto súd zneužil svoju právomoc a zabránil spravodlivému
súdnemu procesu, praktiká, aké súd aplikuje na nich sú v rozpore so základnými zásadami a princípmi
demokratickéhoprávnehoštátuakoajnezávisléhosúdnictvaasúvrozporeajsJudikatúrouEurópskehosúdneho dvora, ktoré sa náš štát zaviazal dodržiavať a plniť, ktoré sú dôvodom na obnovu konania. Ich
argumenty a spochybňovania v pôvodných konaniach súd nevyvrátil a ignoroval ako aj ten skutok, že
proti výsledkom vyšetrovania vyšetrovateľa dňa 23.12.1999 podali sťažnosť, ktorú prijal a nezamietol.
Uviedli, že chcú seriózne pojednávať a korektne dokazovať pred senátom v zmysle listinných dôkazov
obsiahnutých v súdnych spisoch. Tohto práva v žiadnom prípade a okolností nemôžu byť pozbavení za
žiadnych okolností.
Ďalej namietali, že nové skutočnosti súdu neznáme boli uvedené pri výsluchu u pána sudcu I. a boli
založené do súdneho spisu a sú jeho obsahom. Na pojednávaní bolo potrebné ich konfrontovať resp. sa
snažiť ich vyvrátiť. Ani to súd nevykonal. Jemu išlo len a len pojednávať za ich neprítomnosti a ukončiť
vec bez nich, bez zisťovania, prečo na prvé pojednávanie meškali, či to boli zdravotné dôvody alebo
iné, klimatické podmienky.
Žiadali preto odvolací súd, aby v prípade vyvodil kárny ako i disciplinárny postih v takej miere a rozsahu,
aby sa už v budúcnosti v práci súdu takéto anomálie nevyskytovali.
V ďalšom podaní uviedli, že sa naďalej pridržiavajú všetkých sťažností, pochybení, námietok
obsiahnutých v ich podaniach vo veci samej a vyžadujú za ich prítomnosti seriózne pojednávať a
korektne dokazovať a nie len všemožne sa tomuto sústavne fiškálne vyhýbať.
V ostatnom podaní (doručenom Krajskému súdu v Nitre - ďalej len „nadriadený súd“, prostredníctvom
súdu prvého stupňa dňa 16.02.2012) uviedli, že sťažnosť podávajú pre nedodržanie zákonných
podmienok v konaní, lebo súd sa nevysporiadal na pojednávaniach s ich námietkami a pochybeniami,
zavádzal a klamal pri dokazovaní. Uvedené zakladá dôvod na obnovu konania serióznym a korektným
dokazovaním. Celá kauza proti nim bola a je účelovo vykonštruovaná neplatne.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 14.02.2012,
pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa a sťažovateľky podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia
podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne o
zamietnutí návrhu sťažovateľov na povolenie obnovy konania, pretože obnova konania sa povolí,
ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
Nové skutočnosti treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom je dôkaz, ktorý nebol
vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný ale s novým obsahom.
Sťažovatelia však nové dôkazy nepredložili, vo svojom návrhu uvádzané dôvody na povolenie obnovy
konania, vymedzené z ustanovenia § 394 Trestného poriadku, po formálnej stránke v žiadnom smere
neobsahovali, tak ako na to poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s
ktorým sa nadriadený súd plne stotožňuje.
Súčasne nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa
nepochybil ani v konaní, keď konania sťažovateľov vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn.
1Nt/24/2007 a sp. zn. 1Nt/3/2009, ktorých predmetom boli návrhy na obnovu konania v trestnej veci
vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1T/15/2000, spojil na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedol
pod sp. zn. 1Nt/24/2007 a vo veci 1Nt/3/2009 opatrením zrušil určený termín verejného zasadnutia.
Následne vo veci sp. zn. 1Nt/24/2007 vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie v prospech sťažovateľov, sťažnosti oboch
podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.