Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/878/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211018
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512211018.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: E. J. I. s.r.o., N. 5, XXX XX D., zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava proti odporcovi: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX,
XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka U. na ochranu občana spotrebiteľa H., R. legionárov 5, N.,
IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igor Šafránko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní
o 2.153,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 23.9.2014, č.k. 10C/224/2012-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o tom, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 115,20 eur na
účet právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi súdny
poplatok z návrhu vo výške 122,37 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu, s tým, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu celkom 2.153,05 eur spolu so 14% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.309,42 eur od 16.6.2012
do zaplatenia a úrokom z omeškania do 16.6.2012 v sume 486,34 eur spolu s náhradou trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2009 I. a.s.
postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa. Pohľadávka vyplýva zo zmluvy o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX/X/X.

Vedľajší účastník dňa 20.9.2012 oznámil súdu, že vstupuje do konania na strane odporcu. Následne
podaním zo dňa 9.4.2014 vzniesol námietku premlčania celej uplatňovanej pohľadávky a žiadal žalobu
zamietnuť. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
16.5.2014.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 18.9.2014, ktoré bolo súdu doručené 24.9.2014, zobral
návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Keďže navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, súd preto v zmysle tohto zákonného ustanovenia
konanie v celom rozsahu zastavil.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ako sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo, alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa ods. 1 sa poplatok alebo jeho
časť vracia krátený o 1%, najmenej o 6,63 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok
sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok k poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdu zašle
odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu, príslušnému podľa trvalého pobytu
poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok k poplatku vráti. V prípade, že orgán štátnej správy súdu
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona.

Keďže konanie vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia navrhovateľa, súd rozhodol o vrátení
súdneho poplatku z návrhu, ktorý je krátený o 6,63 eur zo sumy 129,- eur. Súdny poplatok takto bude
vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danom prípade zastavenie konania zavinil svojim procesným úkonom - späťvzatím návrhu -
navrhovateľ. Odporca trovy konania nežiadal priznať, súd preto rozhodol, že odporcovi sa trovy konania
nepriznávajú.

V konaní si uplatnil trovy konania aj vedľajší účastník. Trovy vedľajšieho účastníka činia 237,88 eur a
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava, vyjadrenie z 1.4.2014. Jeden
úkon právnej pomoci podľa Advokátskej tarify činí 91,28 eur, režijný paušál 1x 7,63 eur a 1x 8,04 eur
a 20% DPH.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich
nemožno považovať za účelne vynaložené.

Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa
na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať
za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že
musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno -
ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť
známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s
rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane
žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe,
že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nepriznal,
keďže ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Proti výroku uznesenia o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší
účastník.

Odvolanie odôvodnil tým, že poukázal na rozhodnutie súdov o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, ktoré vyhovujú vedľajšiemu účastníkovi a ďalej tým, že na rozdiel od súdu, nezdieľa názor,
že splnomocnením advokáta môže byť akokoľvek spochybnená primárna pohnútka, a to ochrana práv
konkrétneho spotrebiteľa.

Súd sa vôbec nezaoberá tým, že je žalobca zastúpený advokátom, a v každom jednom prípade si
uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, v súvislosti s čím by bolo konanie nezodpovedné voči
spotrebiteľovi, ak by taktiež nesplnomocnil zastupovanie advokáta. A že vedľajšiemu účastníkovi vznikol
nárok na náhradu trov konania, nijako nezaťažuje štátny rozpočet, preto nie je na mieste ochraňovať
hospodárske záujmy nadnárodnej inkasnej spoločnosti.

Konštatovania okresného súdu, o neúčelnosti vynaložených nákladoch na zastupovanie, objektívne
prispejú k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktorých
hospodárska politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých
obchodných praktík a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok.

Diametrálne rozdielne posudzovanie tých istých skutočností, pri úvahách o náhrade trov konania
u združenia na ochranu spotrebiteľov a u vymáhačskej organizácie je zjavné a pre vedľajšieho
účastníka ťažko pochopiteľné. Pritom pri ochrane spotrebiteľov môže vedľajší účastník vstúpiť len do
tých súdnych konaní, ktoré dodávateľ, respektíve vymáhačská spoločnosť, podaním žaloby, iniciuje.
Konanie vedľajšieho účastníka je len logickým a primeraným následkom príčin vyvolaných dodávateľmi
a vymáhačskými spoločnosťami.

Do pozornosti dáva aj novelizované znenie § 137 O.s.p., podľa ktorého trovy konania sú, okrem iného
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu
a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z uvedených dôvodov vedľajší účastník navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať
náhradu trov celého konania v plnej výške.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ.

Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vystupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje
žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše
vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania.

Navrhovateľ zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť
súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal
a v zmysle ust. § 219 O.s.p. ho potvrdil.

Zároveň si uplatňuje trovy konania v odvolacom konaní vo výške 115,20 eur s DHP pozostávajúce z
jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 105,55 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu
vo výške 9,65 eur s DPH.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť.

Pokiaľ ide o poukaz vedľajšieho účastníka na rozhodnutia iných súdov je potrebné uviesť, že vedľajší
účastník v odvolaní poukazuje len na jemu vyhovujúce rozhodnutia.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu naopak poukazuje na rozhodnutia, ktoré nie sú pre vedľajšieho
účastníka priaznivé. Slovenská republika má modifikovaný právny poriadok, ktorým sú súdy pri svojom
rozhodnutí viazané a nie rozhodnutiami iných súdov ako sa to nesprávne domnieva vedľajší účastník.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný zisťovať, či sa jedná o účelné vynaložené trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak v konaní zisťoval účelnosť vynaložených trov konania
vedľajším účastníkom, pričom správne zistil, že v prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené.

S týmto záverom súdu prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a preto odvolaním
napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Vedľajší účastník nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je povinný nahradiť v odvolacom konaní
úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 115,20 eur s DPH pozostávajúce z
jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 105,55 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu
vo výške 9,65 eur s DPH (podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.