Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/149/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200318
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8814200318.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO:
35 697 270. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa
10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: 1. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov
5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka so sídlom Dobrianskeho 1651,
Vranov nad Topľou, 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, prešov,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie
508,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 7C/70/2014-96 zo dňa 2.4.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu
nahradiť vedľajším účastníkom v 1. a 2. rade na strane žalovanej trovy konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a ani vedľajším účastníkom v 1. a 2. rade na strane
žalovanej n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
73,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.5.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vylovil, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobcovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1. rade trovy konania vo
výške 47,44 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 1. rade, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 2. rade trovy konania
vo výške 47,48 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 2. rade, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu
o pripojení a dodatok k tejto zmluve, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby.Žalovaná sumy za tieto služby tak, ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradila. Na základe
vyššie uvedeného má súd prvého stupňa za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté
služby v sume 73,97 eur je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse
o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, t. j. dňom 11.5.2012, preto zaviazal žalovanú
zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády, a to vo výške 9 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej
na plnenie v pokuse o pokonávku.
Ďalší žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 435,- eur titulom náhrady
škody, pričom škoda má predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.
Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatkoch k zmluvám vyplýva, že žalobca sa tejto
škody domáhal z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu
minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia
protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o
vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.
Z ustanovení tak ako boli dojednané v dodatkoch k zmluvám o pripojení ako aj Všeobecných
obchodných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o
predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v príslušnom dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach, či už v dodatkoch k zmluvám, ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak, ako sú citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku
kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka
vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca umožnil žalovanej na základe dodatkov k zmluvám o pripojení kúpu mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a
obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k
predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie a podľa
názoru prvostupňového súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol
v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný
prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu
s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť
nijako nespochybnil, k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal
vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno.
Preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 435,- eur spolu s jej príslušenstvom
zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Konštatoval, že žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy za neuhradené služby
vo výške 73,97 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 17 % zo žalovanej sumy a neúspech mal v časti
o zaplatenie sumy 435 eur ( 83 % ), v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného.
Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalovanej nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k výroku o trovách vedľajších účastníkov citoval súd prvého stupňa ustanovenie § 150 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že trovy vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade spočívali
v trovách ich právnych zástupcov, keďže ich v tomto konaní zastupovali advokáti. Trovy právneho
zastúpenia, ktoré vznikli vedľajším účastníkom v tomto konaní, sú výsledkom opakovaného právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka v 1. a 2. rade v spotrebiteľských veciach, ktoré právni zástupcovia
vedľajších účastníkov v podstatnej miere realizujú prostredníctvom formulárových, opakujúcich sa
písomných vyjadrení. Súd nespochybňuje, že právni zástupcovia sa museli oboznámiť s podstatou
nároku, čo však nepopiera, že tento úkon právnej pomoci (ako aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka)
predstavuje právne a časovo nenáročný a opakujúci sa úkon (s ohľadom na počet vedených konaní na
súdoch), ktorí právni zástupcovia uskutočnili doplnením potrebných údajov, vyplývajúcich zo žalobného
návrhu na začatie konania do vopred pripraveného formulárového vyjadrenia. Nebolo by spravodlivé,
aby súd priznal obom vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu bez
obmedzenia, na ktorých náhradu by zaviazal žalobcu, pretože vyplynuli z opakujúceho sa právneho
zastúpenia v spotrebiteľských konaniach, v ktorých žalobca používa obdobnú takmer identickú skutkovúa právnu argumentáciu prostredníctvom písomných formulárových podaní, ako v danom prípade.
Vedľajší účastníci vstúpili do konania zhruba v rovnakom čase nezávisle od seba a podali obsahovo
identické vyjadrenia, ich konanie bolo účelné, a teda patrí im náhrada za zastupovanie v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa preto vedľajším účastníkom v 1. a 2. rade priznal trovy
právneho zastúpenia s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. avšak znížené o jednu polovicu konštatujúc, že:
Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník v 1. rade vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a), c) vyhlášky. Paušálna náhrada je v roku 2014 vo výške 8,04 eur.
-príprava a prevzatie zastúpenia...................................................... 31,54 eur + RP 8,04 eur
-písomné podanie na súd zo dňa 7.3.2014....................................... 31,54 eur + RP8,04 eur
Spolu .................................................................................................... 79,16 eur
Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v 1. rade priznal 1 vyčíslenej náhrady trov konania vo výške
39,58eur.Nakoľkopodľa§18ods.3citovanejvyhláškyakjeadvokátplatiteľomdanezpridanejhodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty súd priznal právnemu
zástupcovi DPH vo výške 20 % zo sumy 39,58 eur v sume 7,92 eur, spolu teda 47,50 eur.
Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník v 2. rade vyčíslil podľa ust. § 10 ods 1, § 13a ods. 1
písm. a), c) vyhlášky. Paušálna náhrada je v roku 2014 vo výške 8,04 eur.
-príprava a prevzatie zastúpenia...................................................... 31,53 eur + RP 8,04 eur
-písomné podanie na súd zo dňa 7.3.2014....................................... 31,53 eur + RP8,04 eur
Spolu .................................................................................................... 79,14 eur
Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v 1. rade (zrejme má ísť o vedľajšieho účastníka v 2.rade,
ide o chybu v písaní) priznal z vyčíslenej náhrady trov konania vo výške 39,57 eur. Nakoľko podľa §
18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty súd priznal obom právnemu zástupcovi DPH vo
výške 20 % zo sumy 39,57 eur v sume 7,91 eur, spolu teda 47,48 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o trovách vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vedľajších účastníkov nepostupoval v súlade s ust. § 142 Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa tohto ustanovenia patrí účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, náhrada trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zo znenia
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že povinnosť nahradiť trov konania
nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Znamená to, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas
konania vynaložil zbytočne. Vstup dvoch vedľajších účastníkov do konania na strane žalovanej s
totožnou obranou nie je možné považovať za účelné bránenie práva účastníka, Druhý vedľajší účastník
na strane žalovanej nemá v konaní opodstatnenie a jeho trovy neboli účelne vynaložené. V konaní
vznesená obrana vedľajšieho účastníka v 2. rade je totožná s obranou vedľajšieho účastníka v 1.
rade. Keďže zo strany vedľajších účastníkov došlo k duplicitnej obrane, nie je možné takúto obranu a s
ňou spojené trovy považovať za účelné. Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď priznal vedľajším
účastníkom náhradu trov konania za duplicitnú obranu.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho
účastníka zmenil tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1. rade a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 2. rade neprizná.Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaná ani vedľajší účastníci sa k odvolaniu žalobu nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý
zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony
súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,
tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa priznal vedľajším účastníkom 1. a
2. trovy konania v rozsahu 1/2 z uplatnených trov. Rozhodnutie o priznaní trov odôvodnil tým, že žalobca
mal úspech v časti o zaplatenie sumy za neuhradené služby vo výške 73,97 eur s príslušenstvom, čo
predstavuje 17 % zo žalovanej sumy a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 435 eur ( 83 % ), v ktorej
súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov
konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Trovy vedľajšieho účastníka v 1. a 2. rade spočívali v trovách ich právnych zástupcov, keďže ich v tomto
konaní zastupovali advokáti.
Trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajším účastníkom v tomto konaní, sú výsledkom
opakovaného právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v 1. a 2. rade v spotrebiteľských veciach, ktoré
právni zástupcovia vedľajších účastníkov v podstatnej miere realizujú prostredníctvom formulárových,
opakujúcich sa písomných vyjadrení. Súd nespochybňuje, že právni zástupcovia sa museli oboznámiť
s podstatou nároku, čo však nepopiera, že tento úkon právnej pomoci (ako aj vyjadrenie vedľajšieho
účastníka) predstavuje právne a časovo nenáročný a opakujúci sa úkon (s ohľadom na počet vedených
konaní na súdoch), ktorí právni zástupcovia uskutočnil doplnením potrebných údajov, vyplývajúcich zo
žalobného návrhu na začatie konania do vopred pripraveného formulárového vyjadrenia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa správne konštatoval, že by nebolo spravodlivé,
aby priznať obom vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu bez
obmedzenia,naktorýchnáhradubyzaviazalžalobcu,pretožetrovyvyplynulizopakujúcehosaprávneho
zastúpenia v spotrebiteľských konaniach, v ktorých žalobca používa obdobnú takmer identickú skutkovú
a právnu argumentáciu prostredníctvom písomných formulárových podaní, ako v danom prípade.Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že vedľajší účastníci 1. a 2. vstúpili do konania zhruba
v rovnakom čase nezávisle od seba a podali obsahovo identické vyjadrenia. Konanie vedľajších
účastníkov považoval súd prvého stupňa správne za účelné a správne ustálil, že obom účastníkom patrí
náhrada za zastupovanie v konaní. Vzhľadom na uvedené však každému z vedľajších účastníkov patria
trovy znížené o jednu polovicu.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vedľajších účastníkov nepostupoval v súlade s ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku, z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že povinnosť nahradiť trov konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu
tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne a vstup dvoch vedľajších účastníkov
do konania na strane žalovanej s totožnou obranou nie je možné považovať za účelné bránenie práva
účastníka, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade boli trovy vedľajším účastníkom priznané len v
rozsahu 1/2 z nimi uplatnených trov, čo odvolací súd považuje za spravodlivé.
Je nepochybné, že trovy oboch vedľajších účastníkov boli v konaní vynaložené účelne, keďže z výsledku
konania nepochybne vyplýva, že obrana oboch vedľajších účastníkov mala za následok nepriznanie
časti nároku žalobcovi, vo vzťahu ku ktorej vedľajší účastníci namietali, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v modifikovanej podobe uplatnenej ako náhrada škody. Obrana vedľajší účastníkov bola
opodstatnená ako vyplýva z napadnutého rozsudku, žaloba žalobcu bola v časti o náhradu škody
zamietnutá.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadny taký relevantný
odvolací dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na
náhradu trov konania. V odvolacom konaní úspešná žalovaná a úspešní vedľajší účastníci si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.