Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413210391
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4413210391.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľov: X.

K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., K. XX, 2. U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., K. XX, obaja zastúpení
advokátkou S.. H. J., bytom I. XXX, proti odporcovi: K. A., C. O. W. W. I. W., D., R. I. X, IČO: XXXXXXXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: ME. Š., Š., R. H. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpené
advokátom S.. K. J., so sídlom R., Š. X, o náhradu škody v sume XX.XXX,-eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy konania v sume X.XXX,XX eur a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane odporcu advokáta S.. K. J.I., so sídlom R., Š. X číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo C.
a.s., pobočka R. a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1.a 2. rade sa svojim návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa
25.4.2013 sa voči odporcovi domáhali zaplatenia škody a to každý z nich v sume X.XXX,-eur.
Navrhovatelia v návrhu uviedli, že k uvedenej škode prišlo nesprávnym úradným postupom podľa

§ 9 a nasledujúcich a § 4 a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
pričom uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu prišlo v konaní pred Mestom C., ako stavebným
úradom podľa zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 416/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň uviedli, že podľa § 4 odsek 1 písmeno d/ zákona č.
514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene
štátu ministerstvo ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do
pôsobnosti tohto ministerstva, aj keď ide o škodu, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu

podľa osobitných predpisov a teda v danom prípade ide o škodu spôsobenú stavebným úradom, ktorý
konal pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku.
Ohľadne skutkového stavu navrhovatelia uviedli, že ako vlastníci nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. C., ako parcely registra "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a predajňa potravín súpisné číslo XX postavená na parcele registra "C" č. XXX
podali dňa X.X.XXXX žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vyššie uvedený stavebný úrad
na vybudovanie dreveného prístrešku k H. D. k jestvujúcej stavbe, pričom obaja navrhovatelia majú

uvedenénehnuteľnostivcelostivbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Kuvedenejžiadostipripojili
doklady preukazujúce vlastníctvo stavby a pozemku, projektovú dokumentáciu a vyjadrenie dotknutých
orgánov k projektu, pričom v tom čase podnikala v predmetnej stavbe navrhovateľka U. D.. V návrhu
uviedli, že oznámením zo dňa XX.X.XXXX stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby,ktoré bolo vedené pod č. XXXX/XXX/XX-N, pričom miestne zisťovanie sa uskutočnilo dňa XX.X.XXXX a
odvtedy stavebný úrad do roku XXXX nekonal. Navrhovatelia preto dňa XX.X.XXXX požiadali stavebný
úrad písomne o oznámenie prečo stavebný úrad nekoná, keďže predchádzajúce ústne urgencie neboli

úspešné. Stavebný úrad rozhodol rozhodnutím č. XXXX/XXX/XX-N zo dňa XX.X.XXXX o dodatočnom
povolení stavby "A. prístrešok k H. D.". Navrhovatelia taktiež uviedli, že okresná prokuratúra prešetrila
postup stavebného úradu a v oznámením zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľom oznámila, že stavebný
úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby na základe dokladov z roku XXXX, t.j. po viac
ako X rokoch, čo je v rozpore s ust. § 140 stavebného poriadku a podaním č. Pd XX/XX zo dňa

XX.X.XXXX podala protest, ktorým navrhovala napadnuté rozhodnutie stavebného úradu č. XXXX/XXX/
XX-N ako nezákonné zrušiť a uvedený stavebný úrad rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX vyhovel protestu
prokurátora a predmetné svoje rozhodnutie zrušil. Napokon stavebný úrad oznámením XXXX/XXXX-
XX-T zo dňa XX.XX.XXXX začal konanie vo veci dreveného prístrešku k hostincu a rozhodnutím č.
XXXX/XXXX/XX-T zo dňa X.XX.XXXX dodatočne povolil stavbu drevený prístrešok k H. D., keď súčasne
stavbu skolaudoval. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že nesprávnym úradným postupom stavebného

úradu bola navrhovateľom spôsobená škoda a ušiel im zisk. Škodou označili majetkovú ujmu, ktorá
bola spôsobená navrhovateľom tým, že v primeranej lehote nemohli využívať drevený prístrešok k H.
D. a škodou je teda ušlý zisk, ktorý predstavuje nájomné za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX
(XX mesiacov), pričom ročná výška nájomného predstavuje X.XXX,-eur v prepočte mesačne XXX,--
eur, keďže navrhovatelia predmetnú stavbu prenajímajú a teda celková škoda predstavuje XX.XXX,--

eur. Z toho pre navrhovateľa v X.rade X.XXX,--eur a pre navrhovateľku v X.rade X.XXX,--eur. V návrhu
navrhovatelia taktiež uviedli, že odporca odmietol uhradiť navrhovateľom škodu s odôvodnením, že
zo strany navrhovateľa išlo o legalizáciu protiprávneho stavu spôsobeného konaním navrhovateľov,
pričom navrhovatelia s týmto názorom nesúhlasili, keďže okresná prokuratúra v oznámení na podnet
navrhovateľov uviedla, že Mesto C. ako stavebný úrad rozhodovalo po viac ako X rokoch od začatia

stavebného konania a teda prišlo k nečinnosti správneho orgánu, pričom správny orgán mal podľa
zákona rozhodnúť do 30 dní, resp. do 60 dní v zvlášť zložitých prípadoch odo dňa začatia konania. K
uvedenému návrhu navrhovatelia pripojili LV č. XXXX k.ú. C., žiadosť o vydanie stavebného povolenia
zo dňa X.X.XXXX, výzva Mesta C. zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej sa uvádza, že drevený prístrešok k
objektu predajne bol postavený bez príslušného povolenia stavebného úradu, oznámenie Mesta C. o

začatí dodatočného povolenia stavby zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť navrhovateľov zo dňa XX.X.XXXX
o vysvetlenie ohľadne vydania stavebného povolenia, podnet na prešetrenie zákonnosti postupu zo
dňa XX.X.XXXX adresovaný Okresnej prokuratúre R. U., vyjadrenie okresnej prokuratúry zo dňa
XX.X.XXXX, protest prokurátora Okresnej prokuratúry R. U. zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Mesta
C. zo dňa XX.X.XXXX o dodatočnom povolení stavby drevený prístrešok k H. D., ďalšie rozhodnutie

Mesta C. zo dňa X.XX.XXXX o dodatočnom povolení stavby drevený prístrešok k H. D. a kolaudačné
rozhodnutie k drevenému prístrešku k H. D., návrh navrhovateľov na predbežné prerokovanie návrhu
o zodpovednosti za škodu zo dňa XX.X.XXXX adresovaný odporcovi, vyjadrenie odporcu k návrhu na
predbežné prerokovanie návrhu k zodpovednosti za škodu zo dňa XX.X.XXXX.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca zo dňa 12.6.2013 v ktorom uviedol, že návrh
navrhovateľov v celom rozsahu neuznáva a ich tvrdenia o vzniknutej škode uvedené v návrhu na
začatie konania považuje za rozporné a nedostatočne preukázané. V uvedenom vyjadrení odporca
ďalej uviedol, že navrhovatelia mali stavbu ukončenú, reálne ju aj užívali, aj bez vydania dodatočného
stavebného povolenia a v roku XXXX uvedenú stavbu demontovali, keďže ju neprevádzkovali a

neprevádzkovali ani H. D., pričom navrhovatelia v marci XXXX začali realizovať ďalšiu stavbu a
opäť bez povolenia stavebného úradu a po zastavení prác na nepovolenej stavbe sa navrhovatelia
rozhodli pokračovať s prevádzkovaním H. D.. Taktiež odporca uviedol, že dňa XX.X.XXXX navrhovatelia
požiadali opäť o vydanie dodatočného stavebného povolenia k predmetnej stavbe a stavebný úrad dňa
X.XX.XXXX vydal navrhovateľom dodatočné stavebné povolenie spolu s kolaudačným rozhodnutím

pod č. XXXX/XXXX/XX-T. U. poukázal na to, že navrhovatelia nepreukázali vznik nimi tvrdeného
ušlého zisku a nepreukázali ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti stavebného
úradu a následkom, t.j. vzniknutou škodou a navrhovatelia škodu, ktorá má predstavovať ušlé nájomné
v sume XXX,--eur mesačne nepreukázali. Nepreukázali ani samotný nájomný vzťah, nijako bližšie
nešpecifikovali a nepredložili listiny na podporu svojho tvrdenia, pričom uvedenú stavbu navrhovatelia

vrámci svojej užívateľskej činnosti užívali len do mája XXXX a od uvedeného času do XX.XX.XXXX
bola prevádzka H. D. zatvorená. Zároveň uviedol, že nárok na náhradu škody je nedôvodný aj preto, že
stavba sa reálne užívala do mája XXXX, hoci k stavbe nebolo vydané dodatočné stavebné povolenie.
Poukázal tiež na to, že predmetná stavba sa nedá užívať celoročne z objektívnych dôvodov a pretoje navrhovateľmi požadovaná výška škody za celé obdobie rozporná. Poukázal zároveň na uznesenie
NS SR č. 4M P. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom sa uvádza, že "ušlý zisk sa neprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív ak je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného

prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť isté, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pri výšku ušlého zisku je rozhodujúce akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť) teda reálne o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel".

Zároveň v uvedenom podaní uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenom
pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je kumulatívne splnenie všetkých podmienok,
ktorými sú okrem existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci ako existencia
škody ako majetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom,

pričomnavrhovateľposlednéuvedenépodmienkynepreukázal,pričomnepreukázalanivýškuvyčíslenej
náhrady škody. Preto žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol,
aby súd pripustil, aby do konania na strane odporcu ako vedľajší účastník vstúpilo Mesto C., ktoré má
právny záujem na jeho výsledku, keďže odporca podľa § 22 zákona 514/2003 Z.z. je povinný žiadať od
Mesta C. prípadný regres za prípadnú súdom priznanú škodu.

Na pojednávaní dňa 20.8.2013 navrhovateľ v 1.rade K. D. uviedol, že sa pridržiava návrhu na začatie
konania a uviedol, že prístrešok k H. D. bol odmontovaný v roku XXXX, pričom prevádzka H. D. bola
zatvorená v rokoch XXXX a XXXX, keďže primátor mesta rozširoval po meste správy, že v uvedenej
prevádzke sa rozširujú drogy. Zároveň uviedol, že v rokoch XXXX a XXXX prístrešok k H. D. nikdy

nebol postavený, boli postavené len stĺpy. Taktiež uviedol, že H. D. bol prenajatý aj s prístreškom synovi
navrhovateľov S. D. a uviedol, že nájomnú zmluvu so synom mal uzavretú, ale ju nemá k dispozícii,
pričom syn S. D. podniká ako živnostník, o čom predložil súdu výpis zo živnostenského registra S. D.,
ktorýsúdzaložildospisu.Zároveňuviedol,ževnájomnejzmluvebolauvedenávýškanájomnéhovsume
XXX,--eur. Navrhovateľ na otázku súdu uviedol, že k sume XXX,--eur za mesiac ušlého zisku mesačne

za ušlý zisk dospel výpočtom predpokladaného zisku, ktorý mohol byť, keby predmetné zariadenie
fungovalo. Navrhovateľ v 1.rade žiadal, aby bol v konaní vypočutý ako svedok K. R., referent, ktorý v tom
čase mal vybavovať stavebné povolenie na prístrešok k H. D.. Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že suma
XXX,--eur mesačne predstavuje ušlý zisk za prevádzku H. D., ako i prístrešku.
Navrhovateľka v 2. rade U. D. na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava skutočností, ktoré

uviedol navrhovateľ v 1.rade, ako aj toho, že prístrešok k H. D. nikdy nebol dokončený a nebol ani
prevádzkovaný a prevádzka zariadenia H. D. sa nevykonávala v rokoch XXXX a XXXX a to z dôvodu,
že toto zariadenie chodila neustále kontrolovať mestská a štátna polícia a hosťom to vadilo. Zároveň
uviedla, že prevádzka H. D. sa začala v roku XXXX a prevádzku v ňom vykonával syn navrhovateľov
S. D.. Zároveň uviedla, že nájomná zmluva na H. D. predtým ani so synom, ani s nikým iným uzavretá

nebola.
Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že trvá na podanom návrhu s tým, že navrhovatelia si
uplatňujú ušlý zisk podľa § 442 odsek 1 Občianskeho zákonníka a poukázala na to, že okresná
prokuratúra konštatovala porušenie stavebného zákona Mestom C..

Zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa
12.6.2013, pričom odporca nárok navrhovateľov neuznáva, keďže navrhovatelia nepreukázali ani vznik
škody, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym postupom Mesta C., pričom žiadal, aby
boldokonaniapribratýakovedľajšíúčastníkMestoC.,ktorésavievyjadriťkuskutočnostiamuvádzaným
navrhovateľmi v návrhu na začatie konania, keďže Mesto C. má k dispozícii celú dokumentáciu ohľadne

prístrešku k H. D..

Konajúci súd uznesením č. 6C/113/2013-45 zo dňa 21.8.2013 podľa § 93 O.s.p. pripustil, aby do konania
na strane odporcu ako vedľajší účastník na strane odporcu vstúpilo Mesto C., C., R. hrdinov 1, X.:
XXXXXXXX.

Mesto C. súdu zaslalo spis č. XXX/XX ako i spis XXXX/XXXX, ktoré sa týkali dodatočného stavebného
povolenia na prístrešok k H. D..Na pojednávaní dňa 8.10.2013 zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že žiada
návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na uvedenom pojednávaní založila do spisu prehľad

predpokladaných ročných tržieb a výdavkov za roky XXXX - XXXX a tiež výpočet predpokladaných
ročných tržieb a výdavkov, ak by prevádzka nebola zatvorená. Zároveň súdu predložila nájomnú zmluvu
zo dňa X.X.XXXX uzavretú medzi navrhovateľkou v X.rade ako prenajímateľom a S. D. ako nájomcom.
Zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní žiadal návrh zamietnuť, keďže navrhovatelia nepreukázali
príčinnú súvislosť a vzniknutú škodu.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na uvedenom pojednávaní žiadal, aby boli vypočutí
ako svedkovia X.. N. T., pracovník Mestského úradu C..

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu predložil
do spisu stanovisko Mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo adresované odporcovi v súvislosti s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, ktorú požadovali navrhovatelia od odporcu.

Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že predmetný H. D. v rokoch XXXX - XXXX nebol prenajímaný a
prevádzkoval ho navrhovateľ so svojou manželkou. Zároveň uviedol, že predmetný prístrešok k H. D.
bol len z časti postavený, nikdy nebol dokončený. Boli tam postavené len stĺpy a vrchné latenie. Zároveň
uviedol, že predmetný hostinec v rokoch XXXX-XXXX nepretržite prevádzkoval.

Svedok K. R. na uvedenom pojednávaní uviedol, že ohľadne prístrešku k H. D. sa vie vyjadriť len k
rokom XXXX a XXXX, keďže v roku XXXX prestal pracovať v C. a uviedol, že v roku XXXX a XXXX
predmetný prístrešok bol postavený a bol v prevádzke a uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či niekto
navrhovateľom v roku XXXX - XXXX bránil v užívaní H. D.. Zároveň uviedol, že on vybavoval agendu
ohľadne dodatočného povolenia stavby - prístrešku k H. D. a uviedol, že sa robila tvaromiestna ohliadka

ohľadnedodatočnéhopovoleniastavby,avšaknepamätása,čisavovecivydávalorozhodnutie.Potvrdil,
že dodatočné stavebné povolenie sa v danom prípade nevydalo včas podľa zákona. Zároveň potvrdil,
že v zápisnici o ústnom konaní spojenej s miestnym zisťovaním zo dňa XX.X.M., ktorá je založená v
spise Mesta C. č. XXX/XX sa nachádza jeho podpis a v tejto zápisnici je uvedené, že s dodatočným
povolením súhlasí. Zároveň uviedol, že v čase tvaromiestnej ohliadky strecha na prístrešku musela byť,

keďže súhlasil s dodatočným povolením stavby.

Svedok X.. N. T. na uvedenom pojednávaní uviedol, že on s uvedenom agendou ohľadne dodatočného
povolenia prístrešku H. D. začal pracovať v roku XXXX a uviedol, že v roku XXXX bol predmetný
prístrešokodstránenýanevedelsavyjadriťaniktomu,činavrhovateliapredmetnýH.D.prenajímalitretej

osobe. Zároveň uviedol, že na predmetný prístrešok boli vydané dve dodatočné stavebné povolenia,
pričom prvé bolo na podnet Okresnej prokuratúry R. U. zrušené a ďalšie stavebné povolenie bolo vydané
vtedy, keď bol postavený prístrešok v roku XXXX. Taktiež uviedol, že v roku 2009 počas tvaromiestnej
ohliadky zistil, že prístrešok bol demontovaný, boli tam len pätky a betónová plocha.

Navrhovateľv1.radenauvedenompojednávaníuviedol,žeprevádzkaH.D.bolaukončenávrokuXXXX
a obnovená v roku XXXX. Zároveň uviedol, že prevádzku H. D. chcel prenajať inému subjektu, pričom
boli traja záujemcovia, avšak títo o prevádzku nemali záujem, keďže nebol postavený prístrešok.

Zároveň odporca poukázal na tvrdenie obsiahnuté v návrhu na začatie konania, kde sa uvádza,

že navrhovatelia predmetnú stavbu prenajímajú a teda je rozpor v tvrdení navrhovateľov ohľadne
prenajímania predmetného hostinca, keďže navrhovateľ v 1.rade uviedol, že v rokoch XXXX až XXXX
H. D. neprenajímali.

Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že ušlý zisk, ktorého sa navrhovatelia domáhajú bol

vypočítaný zo zisku, ktorý by mali navrhovatelia, keby predmetnú nehnuteľnosť prenajímali a pri výpočte
sa vychádzalo z nájomného, ktoré je obsiahnuté v nájomnej zmluve zo dňa X.X.XXXX uzavretej medzi
navrhovateľmi a ich synom. U. žiadala, aby súd do konania pribral znalca za účelom zistenia ušlého
zisku. Žiadala zároveň, aby súd návrhu vyhovel s poukazom na písomné, ako i ústne prednesy.
Poukazujúc na to, že Mesto C. postupovalo v rozpore so stavebným zákonom, keďže dodatočné

stavebné povolenie malo vydať v lehote 30, resp. 60 dní.Zástupcovia odporcu, ako i vedľajšieho účastníka na strane odporcu na uvedenom pojednávaní uviedli,
že žiadajú návrh zamietnuť, keďže navrhovatelia nepreukázali vznik škody, t.j. ušlého zisku, ani príčinnú
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom Mesta C..

Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické
osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 21 odsek 4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 písmeno a/ b/, zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pričom orgán

verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom
zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 odsek 1, písmeno c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 odsek 1
koná v mene štátu aj ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto územného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená

na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených osôb fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 odsek 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti

na súde.

Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pričom podľa odseku 5 zákona č. 517/2008 účinného od
1.jauára 2009, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený

povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2.

Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Akje podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená

škoda.Lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovanianárokuododňapodaniažiadostidoskončenia
prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako i na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení zistil, že návrh navrhovateľov je v plnom rozsahu nedôvodný. Z návrhu na začatie konania

je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody, ktorá predstavuje ušlý zisk v sume 18.900,--
eur a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
pričom tento zákon upravuje v § 1 zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy. V návrhu navrhovatelia uvádzajú, že uvedená škoda,
t.j. ušlý zisk im bol spôsobený nesprávnym úradným postupom Mesta C., ktorý spočíval nečinnosťou

tohto orgánu územnej samosprávy, resp. prieťahmi v konaní o dodatočnom povolení stavby dreveného
prístrešku k H. D., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - navrhovateľov. V návrhu
na začatie konania na strane 2 navrhovatelia uvádzajú, že podľa § 4 odsek 1, písmeno d/ zákona
č. 514/2003 Z.z., orgánom v mene štátu koná ministerstvo, ak škoda vznikla pri výkone verejnej
moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti toho ministerstva, aj keď ide o škodu, ktorá

bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitných predpisov. Navrhovatelia teda uznali, že
účastníkom konania, t.j. odporcom mal byť v zmysle ustanovenia § 1 písmeno a/ zákona č. 514/2003
Z.z. štát, t.j. Slovenská republika, ktorá by mala byť v zmysle § 4 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa
konkrétnych okolností zastúpená niektorým zo subjektov uvedených v tomto ustanovení. Navrhovatelia
však za odporcu označili Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja I. republiky a teda je

zrejmé, že navrhovatelia nesprávne označili odporcu, ktorý v danom prípade s prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, nie je pasívne legitimovaným v spore. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh
navrhovateľov zamietol, keďže vzhľadom na predmet sporu označenie štátu, ako účastníka konania na
strane odporcu je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie konania. V danom prípade sa však tak
nestalo. Konajúci súd zároveň návrh navrhovateľov zamietol aj z dôvodu, že navrhovatelia v priebehu

celého konania nepreukázali škodu, t.j. ušlý zisk a to ani čiastočne, keďže podmienky na náhradu
uvedenej škody - ušlého zisku nesplnili. Navrhovatelia nepreukázali, že ako poškodení v dôsledku
škodnej udalosti nedosiahli rozmnoženie svojich majetkových hodnôt, ktoré by boli možné očakávať, ak
by pretrvával stav, keby nedošlo k vzniku škodovej udalosti. V danom prípade teda nepreukázali, že v
rokoch XXXX - XXXX, za ktoré požadovali náhradu škody mali uzavretú s tretím subjektom nájomnú

zmluvu, ktorej predmetom bol H. D. a v ktorej bolo dohodnuté mesačné nájomné v sume XXX,--eur.
Súdu predložili len nájomnú zmluvu uzavretú dňa X.X.XXXX, t.j. na obdobie, ktoré nasledovalo po
navrhovateľmi tvrdenej a uplatňovanej škode, pričom táto zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľmi
a ich synom. Tvrdenie navrhovateľov o vzniku škody je pochybné aj z dôvodu, že navrhovatelia v
priebehu konania nepreukázali, že predmetný H. D. prevádzkovali za celé obdobie rokov XXXX - XXXX,

keďže na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedli, že predmetný hostinec v rokoch XXXX - XXXX nebol
prevádzkovaný z dôvodu, že tam prebiehali neustále kontroly mestskej a štátnej polície. Navrhovatelia
teda nepreukázali základnú podmienku pre dôvodné uplatnenie svojho nároku a to vznik škody, t.j.
ušlého zisku. Keďže škoda, ani jej výška neboli v priebehu konania preukázané, súd z uvedeného
dôvodu preto neskúmal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom

spôsobeným Mestom C. pri vydávaní dodatočného stavebného povolenia na drevený prístrešok k H.
D.. Z uvedených dôvodov preto konajúci súd návrh navrhovateľov zamietol.

Čo sa týka trov konania, súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
hoci bol úspešný v konaní, keďže odporca náhradu trov konania nežiadal.

Súd zároveň priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania podľa
§ 142 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Preto mu súd priznal náhradu trov konania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom trovy

konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia celkom v sume X.XXX,XX eura vrátane DPH, ktoré
pozostávajú z X úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa
X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, porada s klientom dňa X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) po XXX,XX eura a z 1
úkonu právnej služby (účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX) v sume XXX,XX eur s tým, že ku každémuúkonu právnej služby náležal režijný paušál X,XX eura. Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej
služby vrátane režijného paušálu teda predstavujú celkom sumu X.XXX,XX eura. V rámci trov právneho
zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu za čas strávený na ceste

v sume XXX,XX eura a to za účasť na pojednávaniach dňa X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX (X
začaté polhodiny x XX,XX eura x X cesty) na ceste R. - R. U.. V rámci trov konania súd tiež priznal
vedľajšiemu účastníkov na strane odporcu náhradu cestovného t.j. náhradu za spotrebované pohonné
hmoty celkom v sume XX,XX eura na ceste R. - R. U. a späť v dňoch X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
X.XX.XXXX za použitie motorového vozidla zn. N. P. Turbo, pri priemernej cene benzínu X,X eura/liter,

pri spotrebe XX,X l/XXX km, pričom jedna cesta predstavuje XX km (X x XX km) na trase R. - R. U. a
späť (XX x X cesty x X,XXX l/km x X,X eura/l). Súd taktiež priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu v rámci cestovného i náhradu za opotrebenie vozidla v sume XX,XX eura za účasť na vyššie
uvedených pojednávaniach (XX km x X cesty x X,XXX eura/km). Uvedené trovy sú navýšené o sumu
XXX,XX eura, ktorá predstavuje 20% DPH, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane
odporcu je platiteľom DPH. Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu podľa § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písmeno a/, b/, d, odsek 4, § 16 odsek 3, 4, § 17
odsek 1, § 18 odsek 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.