Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/215/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113227304.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO:
35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanej H. R.,
nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Y., E. X, za vedľajšej účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská
13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom v Košiciach, Stará Baštová 2, o zaplatenie
1.662,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 10C
119/2014-67 zo dňa 5. 8. 2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z
trovprávnehozastúpeniavovýške48,70EurnaúčetJUDr.LadislavaMiklušado15dníodprávoplatnosti
uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia 1 662,79 Eur s príslušenstvom. Do konania vstúpil
vedľajší účastník a namietal premlčanie.
Okresný súd Prešov ďalej len („prvostupňový súd“) v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 178,74 Eur postupom podľa § 146
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vo vzťahu k žalovanej
rozhodol, že sa jej náhrada trov nepriznáva.
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkov náhrada trov konania priznaná nebola.
Namietal, že vedľajší účastník vstúpil do rozkazného konania, účasť v ktorom je neprípustná a odňatie
možnosti konať pred súdom z dôvodu, že prvostupňový súd neoznámil vstup vedľajšieho účastníka do
konania, ale priamo mu zaslal jeho vyjadrenie.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá nevidí žiadny dôvod na
neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená
v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-279/09).
Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym
následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu
účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním
pohľadávok.
Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom, ktorého trovy navrhované v žalobe vo výške 213,94 Eur sú vyššie ako trovy
na strane vedľajšieho účastníka.
Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne
o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky
obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj
význam.
Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.
Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že mu prvostupňový súd neoznámil vstup vedľajšieho
účastníka do konania, ale doručil mu priamo jeho vyjadrenie k žalobe. Na základe doručeného
vyjadrenia žalobca namietol vstup vedľajšieho účastníka do konania. Osobitné doručenie oznámenia
potom, čo prvostupňovému súdu bolo doručené i vyjadrenie vedľajšieho účastníka, by stratilo svoje
opodstatnenie a bolo nehospodárnym úkonom. Odvolací súd zastáva názor, že doručením vyjadrenia
vedľajšieho účastníka žalobcovi na vyjadrenie prvostupňový súd oznámil zároveň jeho vstup do konania.
O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka prvostupňový súd napokon rozhodol uznesením č.k. 10C
119/2014-64 zo dňa 5.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2014.
S poukazom na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktoré predstavuje kogentné pravidlo európskeho
práva, podľa ktorého súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva,
ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami zavedenou Smernicou Rady 93/13/EHS je treba ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vykladať
tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba mu rozhodnutie
doručiť a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom dá zabrániť
porušeniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Účelnosť postupu
vychádza zo zákonných dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Konštatovať, že je postup vedľajšieho
účastníka neúčelný alebo dokonca nehospodárny, postráda akúkoľvek logiku. Naopak vzniká otázka,
či existuje hospodárnejší postup ochrany spotrebiteľa, ak na procesný úspech stačí vstup vedľajšieho
účastníka do konania. Z viacerých sporov toho istého žalobcu je totiž evidentné, že na zastavenie
procesu proti spotrebiteľovi postačuje už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda
by bolo značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí
zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma
vecnú stránku prejednávanej veci (R 49/1993). Tak je tomu i v predmetnej veci.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný, ktorý je povinný nahradiť trovy konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vo výške 48,71
Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 40,67
Eur (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 8,04 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.